Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-61-2013.pdf
PDF · 102.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-4T/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Bartalskej a prísediacich Mgr. Eleonóry Korentovej a JUDr. Alojza Hlavenku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2017 v Bratislave t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný
H. P., nar. XX.XX.XXXX v U. U., trvale bytom U. XX, U., t.č. vo výkone trestu v C. M. v inej trestnej veci, vo väzbe v tejto veci od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
sa uznáva vinným, že
v období od 23.01.2012 do 14.02.2012 v Bratislave na Belinského 9 pod zámienkou kúpy podielu nahrávacieho štúdia vylákal od poškodenej J.. X. K. sumu XXXXX,- Eur o čom spísal s poškodenou „zmluvu o pôžičke 3“ na sumu XXXXX,- Eur, hoci vedel, že je nemajetný, že k realizácii kúpy podielu na nahrávacom štúdiu nedôjde a finančné prostriedky nevráti, čím uvedeným konaním poškodenej J.. X. K., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške XXXXX,- Eur.
teda
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
čím spáchal
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák..
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne sa zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu v Partizánskom, sp.zn. 0T/36/12 zo dňa 22.10.2012, právoplatný dňa 07.11.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaväzuje obžalovaného k náhrade škody poškodenej J.. X. K., nar. XX.XX.XXXX v U.e, bytom BP. Bratislava, vo výške 26.500,- €..
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného H. P., výsluchom svedkyne - poškodenej J.. X. K., výsluchom svedkyne J. P., prečítaním výpovedí svedkýň G. O. a G. T. z prípravného konania, ako aj s oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po zrušení pôvodného rozsudku prvostupňového súdu súd vykonal ďalšie dokazovanie doplňujúcim výsluchom obžalovaného H. P., ako aj svedkyne-poškodenej J.. X. K., konfrontáciou medzi nimi, ako aj oboznámením ďalších listinných dôkazov, v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislve, sp..zn. XTo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vykonaných jednak v pôvodnom konaní, ako i po doplnení dokazovania po zrušení pôvodného rozhodnutia, súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vzhľadom na zmenu pôvodnej použitej právnej kvalifikácie konania obžalovaného, v zmysle pokynov Krajského súdu v Bratislave, zároveň upravil zodpovedajúcim spôsobom aj samotný skutok tak, aby tento zodpovedal zmenenej právnej kvalifikácii
Obžalovaný H. P. v prípravnom konaní spáchanie skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Uviedol, že požičané peniaze od poškodenej J.. X. K. vo výške 29.000,- € prehral v kasíne, s čím sa hanbil poškodenej priznať.
Na pôvodnom hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil obžalovaný vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, teda urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku uviedol, že minutím vypožičaných peňazí od poškodenej prehrou v kasíne sa v prípravnom konaní obhajoval, lebo mu nič iné nenapadlo. Zmluvu o pôžičke č. 3 na sumu XX.XXX,- €, v ktorej poškodená uviedla, že všetky peniaze sú určené na kúpu podielu v nahrávacom štúdiu, poškodenej s dôverou podpísal, pričom túto si neprečítal. Následne si poškodená zobrala úver vo výške 24.000,- € a s obžalovaným sa dohodli, že ak nahrávacie štúdio nekúpi, bude poškodenej tento úver splácať. Nahrávacie štúdio ani podiel na ňom obžalovaný nekúpil, avšak peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, t.j. ako uviedol 28.000,- €, predávajúcemu bez papierov odovzdal. Pri stretnutí boli prítomní jeho manželka J. a kamarát R. X., ktorí však neboli bezprostrednými svedkami odovzdávania peňazí. Na odovzdanie sumy 28.000,- € bolo použitých z pôžičky od poškodenej len 7.000,- €. Ostatné peniaze, ktoré od poškodenej prevzal boli spotrebované na spoločné vedenie domácnosti, resp. spoločné potreby. Obžalovaný zároveň uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pod vplyvom silnej dávky liekov na liečbu panickej poruchy a agarofóbie, a ku skutku sa priznal, nakoľko uveril tvrdeniu policajtov o podmienečnom odklade trestu.
Svedkyňa - poškodená J.. X. K. na hlavnom pojednávaní, tak ako aj v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným dobrovoľne uzatvorila tri zmluvy o pôžičke, a to vo výške 9.000,- €, 3.100,- € a 29.000,- €, pričom posledná pôžička mala slúžiť na kúpu nahrávacieho štúdia a peniaze z tretej pôžičky mu odovzdávala postupne v hotovosti a bez svedkov. Obžalovaný poškodenej nevrátil žiadne požičané peniaze a zavádzal ju fingovaným stretnutím a dohodou o kúpe nahrávacieho štúdia. Ona si po zistení, že ju obžalovaný zavádza, dala tretiu zmluvu o pôžičke aj notársky overiť. Uviedla, že tretia zmluva na sumu 29.000,- € bola zhrnutím všetkých financií, ktoré obžalovanému odovzdávala postupne, a ktoré mali slúžiť na kúpu nahrávacieho štúdia, ako sa s obžalovaným dohodla. Poškodená ďalej uviedla, že
peniaze na pôžičku mala čiastočne z dedičstva po otcovi a na zvyšnú časť si zobrala úver vo výške 24.000,- €. Na základe uvedeného si uplatnila náhradu škody vo výške 29.000,- €.
Svedkyňa J. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa zúčastnila stretnutia na ktorom malo dôjsť k odovzdaniu väčšej sumy peňazí na kúpu podielu v nahrávacom štúdiu, avšak priamym svedkom odovzdávania nebola. Svedkyňa uviedla, že v danom čase nemala prehľad o financiách obžalovaného, následne začala s obžalovaným žiť v spoločnej domácnosti. Svedkyňa uviedla, že keď sa dozvedela o pôžičkách obžalovaného, začali obidvaja spoločne poškodenej dlh splácať. Doteraz, ako uviedla bolo poškodenej splatených približne 3.000,- €, pričom so splácaním prestali keď poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie.
Svedkyňa G. O. v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila vo februári 2012, na treťom osobnom stretnutí od nej naliehavo žiadal požičať financie, najskôr 1.000,- €, neskôr 5.000,- €, a to na kúpu obrazov v Rakúsku. Svedkyni pritom sľuboval, že po predaji obrazov jej peniaze vráti so sumou 5.000,- €, ako províziou z predaja. Svedkyňa mu z požadovaných financií požičala len sumu 200,- €, ktoré jej dodnes nevrátil.
Y. G. T. v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaného spoznala cez jeho syna J. T., pričom obžalovaný jej bol predstavený pod prezývkou „Y.“. Svedkyňa opísala to ako požičiavala synovi obžalovaného peniaze spolu vo výške približne 15 300,- €, pričom bol vždy prítomný aj obžalovaný a neskôr dokonca prišiel pre peniaze aj sám.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.12.2016, teda už po zrušení pôvodného rozsudku prvostupňového súdu Krajským súdom v Bratislave, súd dopočul obžalovaného H. P., poškodenú J.. X. K. a zároveň medzi nimi aj vykonal podľa § 125 ods. 1 Tr. por. konfrontáciu.
Obžalovaný na tomto pojednávaní k veci uviedol, že poškodená mu požičala asi 29 000 Eur, ale z tohto na účely hudobného štúdia bolo len 7 000 Eur. Poškodená urobila z troch zmlúv jednu, pričom v tom bola aj pôžička na auto, na opravu auta a 2 000 Eur ako bezúčelová pôžička. Túto zmluvu mu poškodená dala podpísať v G., on však nemal okuliare a preto nevedel, že je tam napísané, že ide len o peniaze na hudobné štúdio. Nemal problém ísť to podpísať aj k notárovi. Peniaze od poškodenej si požičiaval v roku 2012, pričom mal peniaze, ktoré si zarobil ešte ako hudobník v Nemecku. S poškodenou sa zoznámil cez Pokec, bola to náhoda a neplánoval s ňou žiadne transakcie. Poškodená mu sama navrhla, že mu požičia peniaze na hudobné štúdio, s tým, že ak ho získa, bola by to pre neho nová práca, z ktorej by mal finančné prostriedky a mohol by jej splácať tento úver. Keď sa s poškodenou rozišli, v priebehu troch mesiacov jej splatil 2 700 Eur, pretože mal našetrených 15 000 Eur a z Nemecka mu potom ešte dodatočne poslali 20 000 Eur za hranie, čiže mal našetrené okolo 30.000 Eur. Tieto peniaze mal u seba doma. Na to hudobné štúdio použil aj svoje vlastné peniaze a to z našetrených finančných prostriedkov, pričom od poškodenej mal na tento účel len 7 000 Eur. S poškodenou sa rozišli potom, ako ho ona našla v kancelárii s inou ženou a dlh jej splácal, ako mohol v splátkach po 500-600 Eur. Keď poškodená na neho podala trestné oznámenie, tak jeho manželka mu výslovne zakázala , aby dlh ďalej splácal, s tým, že počkajú čo sa bude diať. Vyslovil tiež názor, že aj poškodená bola neopatrná, keď mu peniaze požičala, hoci ho vôbec nepoznala. Obžalovaný ďalej uviedol, že od poškodenej mal aj auto a svoj byt v Banskej Bystrici predal s tým, že ide bývať do Bratislavy. Najskôr býval so svojim synom v podnájme, potom sám a po rozchode s poškodenou sa oženil a nasťahoval sa do bytu jeho manželky, ktorá však následne umrela. Mal úspory z honorárov, mal drahú aparatúru, ktorú však predal ešte predtým, ako sa zoznámil s poškodenou.
Na tomto hlavnom pojednávaní súd vypočul aj poškodenú J.. X. K., ktorá potvrdila, že s obžalovaným boli v priateľskom vzťahu a v jednom období sa k nej aj prisťahoval a žili ako druh a družka. Uviedla, že vo februári 2012 požičala obžalovanému sumu 29 000,- Eur, pričom išlo o pôžičku na nahrávacie štúdio. Pripravila samostatnú zmluvu na základe dokladov, ktoré mala, pričom predtým boli iné dve zmluvy . Obžalovaný ju zobudil v noci s tým, že má vo Viedni alebo okolí možnosť kúpy nahrávacieho štúdia ešte s ďalšou osobou a v tom istom období jej aj navrhol, aby žili ako druh a družka. Ona mala v tom čase chorú matku a plne dôverovala obžalovanému, ktorý jej bol vtedy najbližšou osobou a plánovala si s ním budúcnosť. Nevedela akou sumou sa obžalovaný má podieľať na kúpe štúdia, ani sa o to nezaujímala, lebo mu v tom čase plne dôverovala. Obžalovaný jej tvrdil, že je do veľmi výhodná kúpa e kvôli tomu je potrebné rýchlo konať. Predtým sa poznali asi päť mesiacov a obžalovaný sa pred ňou prezentoval ako
človek strednej vrstvy, svojim vystupovaním aj obliekaním a tiež tým, že jej tvrdil, že má peniaze, ktoré mu chodia do Rakúska vo výške 1500,- Eur, podľa nahrávacích zmlúv, teda prezentoval sa ako osoba, ktorá má peniaze a že má z čoho žiť a že sa chce usadiť na Slovensku. Vtedy sa priznal iba k tomu, že zo skutočného väčšieho počtu, má iba dve deti. Po smrti jej matky sa obžalovaný asi v apríli 2012 k nej nasťahoval. Keď potom na obžalovaného naliehala, aby jej nejaké peniaze vrátil, tak bol nedostupný a neskôr jej nepravdivo tvrdil, že je v štúdiu a pracuje. Potom jej vrátil nejaké peňažné čiastky, ale to sa týkalo prvých dvoch zmlúv o pôžičke a nie tej tretej zmluvy. V tej prvej zmluve išlo o čiastku 9000,- Eur na auto a v tej druhej o čiastku 3100 na niečo v nahrávacom štúdiu.. Obžalovaný jej teda splatil nejaké menšie čiastky z týchto prvých dvoch zmlúv, nevie presne ich výšku, ale hovorila bližšie o nich v predchádzajúcich výpovediach. Z tej tretej zmluvy jej zo strany obžalovaného nebolo nič uhradené, ale ani z tých prvých dvoch zmlúv o pôžičke jej nebolo doposiaľ uhradené všetko. Poškodená ďalej uviedla, že auto používal obžalovaný, ale vozil aj ju za mamou, teda bol jej s autom k dispozícii. Hovoril jej, že je hudobník, že nahráva CD, mal zmluvu aj so štúdiom SONY, dochádzal do Nitry v pravidelných intervaloch, s tým, že tam nahráva ona mu v tom čase plne dôverovala. Až neskôr sa zo spisov dozvedela, že podobnú svoju prezentáciu obžalovaný používal aj v komunikácii s inými ženami. Keď sa s ním zoznámila, hovoril jej, že býva v podnájme na Jégeho ulici s nejakým hudobníkom, ale ona u neho doma nikdy nebola., on chodieval k nej domov alebo sa stretávali vonku. S obžalovaným sa dohodli, že najskôr jej splatí prvé dve pôžičky, potom ale stále hovoril o nejakých termínoch na vyplatenie dieťaťa a ďalšie požičané finančné prostriedky mali byť na jeho imaginárne štúdio a toto im obom malo zabezpečiť budúcnosť. Verila obžalovanému, že má peňažné prostriedky, ako jej tvrdil, že jej všetky peniaze vráti a chcela mu pôžičkami iba vypomôcť, keďže jej hovoril, že rýchlo potrebuje peniaze. To, že sľúbil jej peniaze vrátiť vyplýva aj zo zmluvy v bode 2 , bod 3, kde sa k tomu obžalovaný zaviazal. Naliehať na obžalovaného, aby jej vrátil požičané peniaze začala v apríli alebo máji 2012 a v júli toto naliehanie zintenzívnila, keď si zistila aká je realita a vtedy už bola aj na polícii. Peniaze, ktoré obžalovanému požičala boli postupne vyberané, išlo o čiastky 5 500, 3000, 7000 a 7000, ktoré vybrala v Poluse, dokopy odovzdala obžalovanému 29 000,- eur a zmluva znela na základe spočítania finančných prostriedkov, ktoré postupne vyberala.
Súd sa na tomto hlavnom pojednávaní následne podľa § 125 ods. 1 Tr. por. vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou, pri ktorej však obaja v postate zotrvali na svojich tvrdeniach. Obžalovaný namietal, že poškodená mu na nahrávacie štúdio požičala len sumu 7000,- Eur, lebo on mal svoje peniaze na kúpu podielu v štúdiu a celkove ho to malo stáť 30 000,- Eur a poškodená mu doložila len tých 7000. Pokiaľ ide o celkovú sumu 29 000 Eur, tak sa s poškodenou o tejto sume bavili, ale mal za to, že ide o spojenie všetkých troch zmlúv dokopy. Poškodená mu túto zmluvu aj ukázala pri stretnutí v Auparku, ale on videl len čmuhy a preto to podpísal, ale v domnienke, že ide o peniaze v sume 29 000,- Eur zo všetkých troch zmlúv, teda aj za auto a jeho opravu. Ďalej uviedol, že vie presne kedy a v akej výške si od poškodenej požičal peniaze. Prvá čiastka bola v roku 2012 vo výške 3 000 Eur, druhá v tom istom roku vo výške 12 000 Eur na auto, potom keď odišla prevodovka na jeho opravu sumu 2 500 Eur a napokon v novembri 2012 sumu 7 000,- Eur na kúpu podielu v nahrávacom štúdiu. Uviedol tiež, že mu je ľúto čo sa stalo, ale keby poškodená priznala, že išlo len o sumu 7 000,- Eur , bol b pristúpil na dohodu a peniaze by jej bol ďalej splácal.
Poškodená pri konfrontácii s obžalovaným na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanému požičala na viackrát sumu 29 000 Eur na kúpu nahrávacieho štúdia a v tom bola aj tá čiastka 7 000 Eur. V tomto smere medzi nimi prebehla aj komunikácia s tým, že ne tejto tretej zmluve budú čiastky, ktoré mu požičala na štúdio, pričom túto zmluvu podpisovali u nej doma a nie v Auparku, ako to tvrdil obžalovaný. Obžalovaný preto mal dosť času zmluvu si riadne prečítať, mal okuliare a vedel aj to, že na tejto zmluve nie sú uvedené peňažné čiastky z predchádzajúcich pôžičiek Na odporúčanie polície potom bola táto zmluva overená aj u notára. Uviedla tiež, že v súčasnosti jej obžalovaný z poskytnutých pôžičiek nič nespláca. V rámci konfrontácie poškodená uviedla obžalovanému do očí, že zmluva č. 1 sa týkala pôžičky v roku 2011 sume 9 000 Eur na auto, zmluva č. 2 pôžička v roku 2011 v sume 3 500,- Eur na nejaké nahrávok a zmluva č. 3 bola z februára 2012 na sumu 7 000,- Eur na kúpu nahrávacieho štúdia. Táto tretia zmluva vznikla zrátaním čiastkových pôžičiek, ktoré poskytla obžalovanému na kúpu štúdia a to 23.1.2012 vo výške X 500 Eur, 29.1.2012 vo výške 3 000,- Eur, 30.1.2012 vo výške 7 000,- Eur a nakoniec dňa 2.22012 vo výške taktiež 7 000 ,-Eur.
Na hlavom pojednávaní sa súd zároveň oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, zadováženými v priebehu celého konania, teda tak v pôvodnom konaní, ako aj
po vrátení veci krajským súdom a to najmä so zmluvami o pôžičkách uzatvorenými medzi poškodenou a obžalovaným, Zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 9.000,- €, Zmluvou o pôžičke 2 zo dňa 28.11.2011 na sumu 3.100,- € a notársky overenou Zmluvou o pôžičke 3 zo dňa 14.02.2012 na sumu 29.000,- €, ako aj potvrdeniami zo Slovenskej sporiteľne o hotovostných výberoch a vkladoch. Súd oboznámil tiež trestný spis Okresného súdu Partizánske, sp.zn. X T XXXXXX a z neho najmä rozsudok a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, ďalej rozsudok K. súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/ X/XXXX z XX.X.XXXX a odpis registra trestov obžalovaného, ako aj výpis z evidencie priestupkov.
Na základe takto vykonaného dokazovania vykonaného tak v pôvodnom konaní, ako aj po zrušení rozsudku prvostupňového súdu a jeho náležitom vyhodnotení v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., mal súd vinu obžalovaného H.. jednoznačne preukázanú. Okrem toho, že v prípravnom konaní obžalovaný spáchanie skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, súd neuveril jeho obhajobe na hlavnom pojednávaní, že svojím konaním nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery ani podvodu, a že v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke. Súd považoval túto obhajobu obžalovaného za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej J.. X. K., ktorá jednoznačne uviedla, že skutok sa týka Zmluvy o pôžičke 3 na sumu 29.000,- €, podľa ktorej mal obžalovaný všetky požičané peniaze použiť na kúpu podielu v nahrávacom štúdiu, pričom nebolo preukázané, že by obžalovaný vykonal kroky smerujúce k jeho nadobudnutiu. Poškodená požičiavané peniaze obžalovanému vyberala postupne, čo je preukázané aj hotovostnými výbermi poškodenej z jej účtu v Slovenskej sporiteľni. Na výpoveď poškodenej nadväzujú aj výpovede ďalších svedkýň z prípravného konania, G. O. a G. T., od ktorých si obžalovaný tiež požičiaval peniaze, čo len potvrdzuje a preukazuje charakter a spôsob jeho podvodného konania. Obžalovaného rovnako usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy, akými sú predovšetkým notársky overená Zmluva o pôžičke 3 na sumu 29.000,- €, zmluvy o pôžičke 1 a 2, potvrdenia z banky o hotovostných výberoch a vkladoch.
Po právnej stránke súd konania obžalovaného v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., lebo svojim konaním seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Obžalovaný totiž podvodne vylákal od poškodenej J.. K. postupne rôzne peňažné sumy v celkovej výške XX.XXXX Eur pod zámienkou, že tieto použije na účel kúpy podielu v nahrávacom štúdiu v Rakúsku, i keď toto vôbec nemal v úmysle a nedisponoval ani vlastnými finančnými prostriedkami na takýto účel. Obžalovaný svojim podvodným konaním spôsobil tak na majetku poškodenej značnú škodu vo výške 29.000,- €. Navyše podľa vlastného priznania tieto peniaze od poškodenej prehral v kasíne na hazardných hrách, čiže ich vôbec nepoužil na predstieraný záujem, kúpy nahrávacieho štúdia.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného prihliadol na spôsob spáchania trestnej činnosti a jej následky, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenia a možnosti jeho nápravy a prevýchovy. U obžalovaného boli zistené len priťažujúce okolnosti, a to že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že bol celkovo päťkrát priestupkovo prejednávaný, a to pre dopravné priestupky a priestupok proti verejnému poriadku. Obžalovaný H. P. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí ako na netrestaného. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 07.11.2012 bol uznaný vinným pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. d) Trestného zákona, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Práve k tomuto odsúdeniu súd obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa zásad úhrnného trestu, keďže predmetnej trestnej činnosti sa dopustil skôr ako mu bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske dňa 22.10.2012 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Naposledy bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. XT/X/XX zo dňa 15.05.2017, právoplatným dňa 18.05.2017 pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia vo výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn 7T/64/2016 zo dňa 04.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/ 125/2016 zo dňa 13.12.2016.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd aj s prihliadnutím na zistené priťažujúce okolnosti, uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, a to vo výmere 5 rokov, 4 mesiace, za súčasného zrušenia výroku o treste predchádzajúceho odsúdenia za prečin. Keďže súd obžalovanému uložil súhrnný trest, zároveň obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 48 mesiacov. Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd má za to, že takto uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 0 T 36/2012 zo dňa 22.10.2012, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Poškodená si zároveň uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody vo výške 29.000,- €, ktorej výška bola preukázaná doloženými zmluvami o pôžičke, pričom súd z tejto sumy odrátal peňažné čiastky, ktoré medzičasom obžalovaný už poškodenej uhradil v celkovej výške 2500,- Eur. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenej J. vo výške 26 500,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.