Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Csp-98-2016.pdf
PDF · 92.45 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/98/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: U. o zaplatenie 152,43 eur s príslušenstvom, o odpore žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21. 04. 2017, č.k. 10Csp 98/2016-27, takto
rozhodol:
I. Odpor žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21. 04. 2017, č.k. 10Csp/98/2016-27 o d m i e t a .
II. Náhradu trov konania o podanom odpore proti platobnému rozkazu stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21. 04. 2017, č.k. 10Csp/98/2016-27 bolo žalovanej uložené, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatila žalobcovi sumu 152,43 eur, úrok z omeškania zo sumy 48,01 eur vo výške 5 % ročne od 19. 01. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 28,21 eur vo výške 5 % ročne od 19. 03. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 5,58 eur vo výške 5 % ročne od 21. 10. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 14,21 eur vo výške 5 % ročne od 19. 11. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 28,21 eur vo výške 5 % ročne od 19. 02. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 28,21 eur vo výške 5 % ročne od 19. 12. 2013 do zaplatenia a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.
2. Súd v platobnom rozkaze žalovanú poučil, že tento bol vydaný iba na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti s tým, že ak s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej jej týmto platobným rozkazom žalovaná nesúhlasí, má právo v lehote 15 dní podať na súde ktorý platobný rozkaz vydal odpor proti platobnému rozkazu. Tiež ju poučil, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený a je k nemu potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne v ňom označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd v platobnom rozkaze žalovanú súčasne poučil, že odpor podaný bez takéhoto vecného odôvodnenia bude odmietnutý.
3. Platobný rozkaz bol žalovanej do vlastných rúk doručený dňa 03. 05. 2017, čo súd zistil z pripojenej doručenky.
4. Dňa 19. 05. 2017 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie žalovanej označené ako „Odpor proti platobnému rozkazu“, v ktorom uviedla, že podáva proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čo odôvodnila tým, že platobným rozkazom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní sumu 152,43 eur + úroky a trovy a celková suma je tak 381,79 eur. Uviedla, že je matkou troch detí, ktoré vychováva sama, pričom jej príjem tvorí iba invalidný dôchodok vo výške 159,20 eur, prídavok na dieťa a výživné na deti, ktoré bolo súdom stanovené na 26,- eur na dieťa. Žalovaná uviedla, že okrem
toho nemá žiaden iný príjem, pričom musí hradiť elektrickú energiu, náklady na základnú a materskú školu deťom, telefón a preto žiada o zhovievavosť a možnosť dohody splátkového kalendára z istiny 152,43 eur.
5. Keďže z obsahu podania žalovanej označeného ako „odpor proti platobnému rozkazu“ vyplýva, že toto bolo súdu doručené ako reakcia na jej doručený platobný rozkaz, v lehote na podanie odporu a sledovalo zmenu časti vydaného platobného rozkazu (výroku o splatnosti), súd ho posúdil ako odpor proti platobnému rozkazu a rozhodoval o ňom ako o podanom odpore. Tak z obsahu ako aj označenia podania žalovanej je absolútne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že jej vôľou bolo podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu.
6. Vzhľadom na uvedené potom súd skúmal, či podaný odpor spĺňa zákonnú požiadavku vecného odôvodnenia alebo či ju nespĺňa a odpor je potrebné odmietnuť ako podaný bez vecného odôvodnenia. Po takomto posúdení odporu žalovanej a skúmaní, či tento je spôsobilý privodiť právne účinky, ktoré Civilný sporový poriadok spája s riadnym, včasným a odôvodneným odporom, t.j. zrušenie platobného rozkazu uznesením v plnom rozsahu a nariadenie pojednávania dospel súd k záveru, že uvedené účinky privodiť nemôže a je potrebné ho odmietnuť ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia, keďže týkal sa len výroku o splatnosti a takýto odpor Civilný sporový poriadok nepripúšťa a účinok v podobe zrušenia platobného rozkazu mu nepriznáva.
7. Podľa § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
8. Podľa § 267 ods. 1 CSP odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
9. Podľa § 267 ods. 2 CSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
10. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
11. Žalovanou podaný odpor neobsahuje vecné odôvodnenie, teda odôvodnenie vo veci samej (§ 267 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ CSP), nakoľko nijako nespochybňuje dôvodnosť, základ alebo výšku platobným rozkazom žalobcovi priznanej peňažnej sumy, preto súdu neostávalo iné, než ho odmietnuť.
12. Pri určení, čo treba rozumieť vecným odôvodnením odporu, resp. odôvodnením vo veci samej a aký je jeho zmysel, podstata a účel je potrebné podporne nazrieť do vývinu tohto inštitútu a jeho náležitostí. Pri takomto spätnom ohliadnutí do vývoja civilnoprávnej procesnej úpravy pokiaľ ide o odpor proti platobnému rozkazu a potrebu jeho riadneho vecného odôvodnenia (t.j. odôvodnenia vo veci samej) treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok v znení do 31. 03. 1994 požiadavku odôvodnenia vo veci samej s odporom proti platobnému rozkazu nespájal. Platobný rozkaz sa rušil podaním akéhokoľvek odporu a v ust. § 174 ods. 3 O.s.p. bolo výslovne stanovené, že „pre nedostatok odôvodnenia nemožno odpor zamietnuť“. Občiansky súdny poriadok bol však s účinnosťou od 01. 04. 1994 zákonom č. 46/1994 Z. z. vo vzťahu k danému ustanoveniu zmenený tak, že na zrušenie platobného rozkazu sa vyžadoval odpor s odôvodnením vo veci samej, čo bolo vyvolané snahou o zefektívnenie rozkazného konania,
pretože v mnohých prípadoch podávali odporcovia odpor iba v snahe oddialiť právoplatné ukončenie sporu bez vznesenia konkrétnych právnych alebo vecných námietok. Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016, ktorým bol dovtedajší Občiansky súdny poriadok nahradený požiadavky na vecné odôvodnenie odporu ešte sprísnil a rozviedol o čosi konkrétnejšie tak (§ 267 ods. 1 CSP) že za vecne odôvodnený sa dá považovať taký odpor, v ktorom žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. Súčasne stanovil, že k odporu je potrebné pripojiť listiny na ktoré sa žalovaný odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie tvrdení žalovaného.
13. Už v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na strohú zákonnú úpravu vyvstávala otázka, čo všetko možno a čo nemožno považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej. Rovnako tak je treba zodpovedať otázku, čo možno považovať za vecné odôvodnenie odporu ktoré má na mysli súčasný Civilný sporový poriadok. Z hľadiska posúdenia tejto otázky treba prihliadnuť na účel citovanej právnej úpravy a v súlade s ňou ju vykladať, keď úmyslom zákonodarcu nesporne bolo zrýchliť a zefektívniť rozkazné konania s tým, aby nedochádzalo k predlžovaniu času do vydania konečného rozhodnutia z dôvodu, že je podaný odpor bez akéhokoľvek odôvodnenia, resp. odôvodnenia, ktoré je nepostačujúce.
14. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. z rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/124/1998, zo dňa 20. 01. 1999) možno vyvodiť, že na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Na odôvodnenie odporu teda môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenie spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku. Toto tvrdenie však musí byť vecné alebo právne. 15. Ako už bolo uvedené, nový Civilný sporový poriadok v § 267 ods. 1 riadne vecné odôvodnenie odporu chápe ako opísanie rozhodujúcich skutočností o ktoré žalovaný opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku s tým, že k odporu je treba pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôvodová správa k tomu uvádza, že „inštitút vecného odôvodnenia treba chápať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti...vec sama tvorí predmet konania, žalovaný musí uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku“. 16. Z odporu podaného tu žalovanou nijako nevyplýva, že by žalovaná namietala, že nevzniklo, a to čo i len v časti, alebo žeby zaniklo právo uplatňované žalobcom, neuviedla žiadne vecné ani právne argumenty, prečo by nárok žalobcu nebol daný. Obsahom svojho odporu nárok čo do základu ani výšky nijako nespochybnila, iba uviedla, žeby chcela určenú sumu istiny splatiť v mesačných splátkach. Žalovaná síce uviedla, že chcela by splatiť iba istinu, keďže však nárok na úroky z omeškania a na trovy konania žiadnym tvrdením čo do základu či výšky nespochybnila, nemožno to chápať ako vecné odôvodnenie odporu, či opravný prostriedok proti výške trov konania, ale len ako akúsi žiadosť o odpustenie príslušenstva pohľadávky ako súčasti vecne neodôvodneného odporu proti platobnému rozkazu. Taký odpor, týkajúci sa len splatnosti prisúdenej sumy ale Civilný sporový poriadok nepripúšťa a tento nie je vecne odôvodnený, t.j. vo veci samej, lebo nie je vecným ani právnym argumentom, keďže nijakým spôsobom nespochybňuje nárok žalobcu. Odpor žalovanej sa netýka samého predmetu konania- veci samej, týka sa len splatnosti, nie je v ňom ani splnená povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obo/403/98 vyplýva, že ak žalovaný na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nie je tým splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej. Súd v tejto súvislosti podporne dáva do pozornosti tiež napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/212/2012, či Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1Co/353/2014 (dostupné na www.otvorenesudy.sk <http://www.otvorenesudy.sk>). 17. Súd ani v najmenšej miere nespochybňuje tvrdenú ťaživú sociálnu a finančnú situáciu žalovanej. Pri posúdení formy/prostriedku, ktorý žalovaná zvolila na svoju obranu však súd je viazaný platnou právnou úpravou a nemôže ísť nad zákonný rámec dotknutých procesných inštitútov. Súd nie je orgánom moci zákonodarnej ale súdnej, zákon netvorí, ale aplikuje ho. Pri aplikácii zákona však nemôže prijať výklad ktorý by šiel priamo proti zneniu, ale aj postate a účelu príslušného zákonného ustanovenia. Preto ak Civilný sporový poriadok, ktorým sa tento spor riadi s účinným odporom proti platobnému rozkazu spája podmienku jeho vecného odôvodnenia, t.j. odôvodnenia vo veci samej, nemôže súd túto úpravu vyložiť tak, že v odpore stačí uviesť, že žalovaná nemá z čoho dlžnú sumu zaplatiť, prípadne že by ju chcela zaplatiť v splátkach, či zaplatiť len istinu dlhu. Navyše vzhľadom na to, že sumy tvoriace žalobcovi prisúdený nárok boli splatné ešte v roku 2013 a 2014, tak nedá sa iné než konštatovať, že ak by tieto žalovanou čo i len v minimálnych splátkach boli priebežne splácané a žalovaná by (aj so
svojou žiadosťou o splátky) nečakala až na súdne rozhodnutie o povinnosti ich zaplatiť, tieto dávno mohli byť žalovanou, nespochybňujúcou nárok na ich zaplatenie uhradené a k žiadnemu súdnemu sporu ani nemuselo dôjsť. 18. Zmyslom odporu proti platobnému rozkazu je popretie dôvodnosti uplatneného nároku a tým zvrátenie nástupu účinkov rozhodnutia vydaného v skrátenom - rozkaznom konaní. Pokiaľ však vo všeobecnosti žalovaný v takomto podaní len poukáže na svoje nepriaznivé majetkové pomery, uvedené žiadnym spôsobom nepopiera dôvodnosť žalovaného nároku, nenamieta existenciu dlhu čo je podstatou podania odporu proti platobnému rozkazu, preto takýmto postupom nemožno dosiahnuť zákonom predvídaný účinok t.j. zrušenie platobného rozkazu, ktorý (účinok) nastáva len a výlučne v prípade, pokiaľ strana v podanom odpore akýmkoľvek spôsobom poprie dôvodnosť žalovaného nároku, čo žalovaná v súdenej veci neučinila. 19. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti tiež právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v Uznesení sp. zn. 2Cob/41/2010, podľa ktorého, určenie lehoty na plnenie nie je rozhodnutím vo veci samej a domáhanie sa inej splatnosti, než je uvedená v platobnom rozkaze, ani takto odôvodnený odpor nemožno posúdiť ako odôvodnenie odporu vo veci samej. V tejto súvislosti pozri tiež Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 990 s.
20. Skutočnosť, že povinná osoba nemá z čoho zaplatiť dlh nie je v súdnom konaní dôvodom na zbavenie tejto povinnosti, inak by toto konanie stratilo zmysel, navyše v prípade ak dôjde k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcii), existujú inštitúty zabezpečujúce povinnému s nízkym príjmom ochranu pred exekúciou tak, aby mu z príjmu ostala suma na základné živobytie.
21. Vyhovieť žiadosti žalovanej o splátkový kalendár už v tomto štádiu nie je v právomoci súdu. V skrátenom rozkaznom konaní pri vydaní platobného rozkazu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 232 ods. 3 a 4 CSP, teda súd nemôže žalovanému v platobnom rozkaze, a ani po jeho vydaní určiť, že peňažné plnenie môže vykonať splátkach, ani určiť na splnenie povinnosti uloženej platobným rozkazom inú lehotu ako 15 dní odo dňa jeho doručenia, keďže táto lehota je v prípade platobného rozkazu striktne daná v špeciálnom, osobitnom ustanovení a to v ust. § 265 ods. 1 CSP. Ak by zákonodarca pripúšťal pri platobnom rozkaze určenie inej lehoty na plnenie, prípadne plnenie v splátkach, nepochybne by to v zákone osobitne vyjadril, ako to bolo v minulosti napr. pri rozkaze na plnenie (v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016) kde bola výslovne pripustená možnosť určenia dlhšej lehoty na plnenie alebo vo forme osobitného inštitútu žiadosti o povolenie plnenia v splátkach, ako ho upravuje napr. zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Pre platobný rozkaz v režime Civilného sporového poriadku to však neplatí, lebo tento zákon žiadnu takúto možnosť nepripúšťa. Vyhnúť sa splneniu platobným rozkazom uloženej povinnosti v uvedenej lehote sa preto mohla žalovaná po doručení platobného rozkazu jedine včasným podaním odporu s vecným odôvodnením. Aj pri posúdení podania žalovanej ako žiadosti o splácanie dlžnej sumy v splátkach by preto súd nemohol tejto vyhovieť a povoliť jej splácať dlžnú sumu v splátkach, keďže na to chýba zákonný podklad a po vydaní platobného rozkazu už v tomto konaní na to súd nemá právomoc. Takejto žiadosti žalovanej môže po vydaní platobného rozkazu vyhovieť jedine sám žalobca, ktorému je žalovaná povinná dlžnú sumu zaplatiť. Nič však nebráni žalovanej obrátiť sa so žiadosťou o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach priamo na žalobcu.
22. O trovách konania o odpore žalovanej proti platobnému rozkazu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta odpor proti platobnému rozkazu, keďže však v tomto prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná, rozhodol súd o náhrade trov konania v ktorom rozhodol o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalovaná podaním odporu bez odôvodnenia vo veci samej procesne zavinila odmietnutie tohto odporu, v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP., by preto mala žalobcovi nahradiť trovy konania v tejto časti. Žalobcovi však v súvislosti s týmto konaním (o odpore proti platobnému rozkazu) žiadne preukázateľné trovy nevznikli, náhrada všetkých predchádzajúcich trov konania mu bola priznaná v platobnom rozkaze, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov tohto konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok (§ 357 písm. b/ v spojení s § 123 ods. 2 CSP a § 357 písm. m/ CSP).
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.