Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-670-2015.pdf
PDF · 85.34 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17C/670/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: I. M., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., E. A. Č.. XX, konaní o zaplatenie 327/21 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 200 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 15.11.2013 do zaplatenia zo sumy 262,21 na účet žalobcu vedený vo Fio banka a.s., pobočka zahraničnej banky, Nám. SNP 21, Bratislava, IČO: 36 869 376, č. účtu 2700334262/8330, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania, ktoré mu je žalovaný povinný vyplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 237,21 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 15.11.2013 do zaplatenia zo sumy 262,21 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 14.10.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky (ďalej „rámcová zmluva") a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200 eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200 eur a individuálne dojednaná odplata vo výške 62,21 eur. Úver s príslušenstvom bol splatný dňa 14.11.2013. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 262,21 eur odo dňa po dni splatnosti pohľadávky do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur. Celkový nárok žalobcu tak predstavuje sumu vo výške 305,56 eur s príslušenstvom.
2. Okresný súd Košice II vydal vo veci dňa 12.11.2015 platobný rozkaz, č. k. 17C/670/2015-20, ktorý však zrušil uznesením zo dňa 2.2.2017, č.k. 17C/670/2015-31, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. 3. Žalobca cestou právneho zástupcu elektronickým podaním súdu 14.7.2017 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia.
4. Žalovaný sa k žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 8.8.2017 oznámením o podanej žalobe (na úradnej tabuli a webovej stránke súdu) podľa ust. § 106 ods. 3 CSP v spojení s ust. 116 ods. 1, 2 CSP, nevyjadril.
5. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 305,56 € s príslušenstvom. Podľa ust. § 297 písm. b) veta druhá CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. V súlade s cit. zák. ust. súd v predmetnej veci pojednávanie nenariadil a rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených stranami. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 4.9.2017. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.9.2017 o 10:15 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach, č.dv. 224/II. posch.
7. Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, súd zistil tento skutkový stav veci.
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 14.10.2013 uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých veriteľ poskytol dlžníkovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. V zmysle čl. V. - Podmienky splácania úveru bod. 1. Úver poskytnutý veriteľom klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorazovo v celej výške. Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.10.2013 sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi úver a príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 14.11.2013. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 eur.
9. Podľa čl. IV ods. 5 Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru, je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom ide o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms a emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania prvej upomienky vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania druhej a tretej upomienky vo výške po 10,- eur a spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške ďalších 30,- eur.
10. Podľa čl. V bod 1 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške.
11. Z výpisu účtu žalobcu č. ú.: 000000-0020528072 vyplýva, že dňa 14.10.2013 bola z účtu žalobcu na účet žalovaného poukázaná suma 200 eur.
12. Žalobca Upomienkou zo dňa 21.11.2013 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 297,20 eur, listom zo dňa 4.12.2013 a 16.12.2013 upozornil žalovaného na porušenie dohody o splátkovom kalendári a listom zo dňa 7.12.2013 vypovedal dohodu o splátkovom kalendári a vyzval žalovaného k úhrade dlhu vo výške 317,20 eur. Doručenie výziev žalovanému žalobca nepreukázal.
13. Súd vzťah strán sporu posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, t.j. ku dňu 14.10.2013 na základe toho, že z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavreli žalobca ako veriteľ a podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ.
14. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 15.2.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
16. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 14.10.2013 uzavreli elektronickou formou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi - spotrebiteľovi, krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver v sume 200 eur. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že úver bol poukázaný na účet žalovaného dňa 14.10.2013. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver dňa 14.11.2013, t.j. úver bol poskytnutý na 30 dní. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkom 262,21 eur, pričom suma 62,21 eur predstavuje celkové náklady spotrebiteľa tvorené poplatkom za poskytnutie úveru za situácie, keď tento úver podľa citovanej zmluvy mal byť bezúročný. Navrhovateľ sumu, o ktorú úver navýšil, teda sumu 62 eur pomenoval ako poplatok za poskytnutie úveru. Podľa výpočtu súdu pri poskytnutom úvere vo výške 200 eur a poplatku za poskytnutie úveru 62,21 eur na dobu 30 dní je tento úver navýšený o 31 % za 30 dní, čo predstavuje ročný úrok vo výške 372%.
18. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 327,21 eur, ktorá pozostáva z istiny pôžičky vo výške 200 eur, z nákladov za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur a zo sumy 65 eur, ktorá predstavuje podľa rámcovej zmluvy skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky navrhovateľa a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. V prípade žalovaného ide o zaslanie štyroch upomienok, pričom pri prvej žalobca účtoval 15,- eur, pri druhej a tretej po 10,- eur a pri štvrtej 30,- eur. Zo samotnej zmluvy o úvere ako ani z rámcovej zmluvy o úvere nevyplýva, čo poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou 62,21 eur zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška. Súd mal za to, že v zmluve o úvere dohoda o poplatku za poskytnutie úveru bez bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku, je právnym úkonom neplatným z dôvodu rozporu so zákonom aj s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Výška dohodnutých úrokov, podľa názoru súdu, musí byť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a súčasne aj s dobrými mravmi. Dojednanie tak vysokého a ničím nekonkretizovaného poplatku ako je tomu v uvedenom prípade (pri poskytnutí pôžičky 200 eur na 30 dní pri dohodnutej odplate 62,21 eur, vychádza ročný úrok na 372%), nie je ničím iným, ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška tejto odplaty je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že ide o časť právneho úkonu zabezpečujúcu žalobcovi dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku zo zmluvy o úvere, čo je jeho základným cieľom. Takýto poplatok odporuje právnym predpisom a je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd v tejto časti uzavretú zmluvu považoval za absolútne neplatnú a návrh žalobcu v časti odplaty vo výške 62,21 eur zamietol.
19. Dohodu účastníkov ohľadom povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlhu, konkretizované ako súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms a emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, súd považoval za neplatnú, pretože navrhovateľ súdu ničím nepreukázal, že v súvislosti so zaslaním štyroch upomienok mu reálne vznikli náklady vo výške 65,- eur ani to, že žalovanému boli upomienky doručené.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. (účinného do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na lehote splatnosti úveru v lehote do 20.1.2013. Keďže žalovaný úver v lehote splatnosti nevrátil, súd po zistení, že v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania, t.j. 20.1.2013, boli zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 8,75% úroky z omeškania zo sumy 200 eur od 21.1.2013 do zaplatenia.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania. O jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.