Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-10-2016.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, o zaplatenie 492,00 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 250,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 250,00 € od 23.3.2010 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50,00 €, ktoré sú splatné vždy v posledný deň toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v posledný deň mesiaca, v ktorom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, a to pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu, súdny poplatok vo výške 16,50 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa návrhom doručeným dňa 26.7.2016 (opravený podaním došlým súdu dňa 16.8.2016) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 492,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 492,00 € od 23.3.2010 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2009 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 250,00 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 242,00 € (t.j. spolu vo výške 492,00 €) za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v 12-tich mesačných splátkach po 41,00 €, počnúc dňom 17.12.2009. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere) sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalobca zaslal žalovanému viaceré upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré však žalovaný nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok, a dňa 22.3.2010 sa dlh stal splatným. Žalobca podal dňa 31.5.2010 trestné oznámenie na OR PZ Trnava vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222, ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať (odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal
finančné prostriedky), žalovaný teda už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu. Okresný súd Trnava rozsudkom sp.zn. 4T/71/2010 zo dňa 28.10.2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222, ods. 1 Trestného zákona - podľa § 288, ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na občianske súdne konanie (rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2010). Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. K návrhu priložil žalobca svoj výpis z Obchodného registra, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozsudok okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/71/2010, Zmluvu o úvere uzatvorenú stranami sporu dňa 26.11.2009.
2.
Žalobca sa na výzvu súdu vo veci vyjadril podaním došlým dňa 16.8.2016 v ktorom uviedol, že strany sporu dňa 26.11.2009 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 250,00 €, a zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 242,00 €, t.j. spolu vo výške 492,00 €; splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 17.12.2009, žalovaný sa sumu vo výške 492,00 € zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 41,00 €, počnúc dňom 17.12.2009. Žalovaný v prospech zmluvy o úvere neuhradil žiadnu splátku - na základe porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, sa jeho dlh stal splatný dňa 22.3.2010. Suma 492,00 € pozostáva z istiny úveru a z poplatku za poskytnutie úveru. Žalobca žiada tiež, v zmysle § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka, priznať úroky z omeškania, v zákonom stanovenej výške. K vyjadreniu priložil žalobca Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
3.
Žalobca sa na výzvu súdu vo veci vyjadril ďalším podaním došlým dňa 30.1.2017 v ktorom sa úplne nezrozumiteľne a bez zrejmej súvislosti so súdenou vecou zaoberá hodnoteniu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej doložky, a ich výkladu, v súvislosti s príslušnosťou súdu (??) - uvedené vyjadrenie je pre súdne konanie nepoužiteľné a bezvýznamné.
4.
Žalobca ani jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie konané dňa 11.9.2017 nedostavili, svoju neúčasť právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila a vyslovila súhlas s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník / jeho právna zástupkyňa nedostavili na pojednávanie, ani nepožiadali o odročenie, a naviac sa výslovne vzdali práva na prejednanie veci v ich prítomnosti, konal v neprítomnosti tohto účastníka / jeho právnej zástupkyne; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.9.2017 uviedol že je pravdou, že (pred dlhým časom) si od žalobcu požičal sumu 250,00 €, z uvedenej čiastky nezaplatil nič - za uvedenú skutočnosť bol odsúdený za trestný čin úverového podvodu, trest vykonal. Podľa žalovaného sa jedná o neplatnú zmluvu, nakoľko obsahuje rozhodcovskú doložku - žalovaný je ochotný zaplatiť z uvedenej zmluvy len istinu, ktorú v skutočne čerpal. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca je dlhodobo nezamestnaný (má občasné príjmy z brigád) žiada, aby mu súd povolil prisúdenú čiastku zaplatiť v splátkach po 50,00 € mesačne.
5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami žalobcu, s výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 26.11.2009 úver vo výške 250,00 € (s uvedenou celkovou sumou pôžičky vo výške 492,00 €, predložená zmluva o pôžičke je ťažko čitateľná a nejasná); pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť formou 12 mesačných splátok vo výške po 41,00 €. Žalovaný z pôžičky neuhradil žiadnu sumu (0,00 €). Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/71/2010 zo dňa 28.10.2010 bol žalovaný uznaný za vinného tým, že dňa 26.11.2009 vylákal od spoločnosti žalobcu úver vo výške 250,00 € tým spôsobom, že k žiadosti o úver uviedol že je zamestnaný o čom predložil potvrdenie o výške prímu, hoci u uvedeného zamestnávateľa nepracoval, keď v čase uzatvárania zmluvy bol nezamestnaný (uviedol nepravdivú skutočnosť), teda vylákal od iného úver tým že ho uviedol do omylu, čím spáchal prečin úverového
podvodu podľa § 222, ods. 1 Trestného zákona; súd v rozhodnutí odkázal žalobcu s jeho nárokom na občianske súdne konanie. Žalovaný dlh neuhradil aj napriek pokusu o zmier žalobcovi ani len čiastočne. Žalobca žiada o priznanie úroku z omeškania z dlžnej čiastky od 23.3.2010 (deň nasledujúci po sni splatnosti celého úveru) do zaplatenia vo výške 5,0% ročne. Žalovaný žiadal o umožnenie splácať dlh v splátkach po 50,00 € mesačne.
5.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1, ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2, písm. d) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456, prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1,0%.
Podľa § 232, ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
6.
Podľa R 26/1975 (s. 129 ods. 2) (analogicky): Ako prospech získaný plnením z neplatných právnych úkonov možno uviesť plnenie na základe kúpnych zmlúv neplatných najmä v zmysle ustanovenia § 39 OZ, keď ide o plnenie z predaja nehnuteľnosti, hoci už skôr došlo k jej vyvlastneniu, alebo nehnuteľnosť z iného dôvodu už nie je v dispozícii predávajúceho. Podľa R 33/1975: Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči záujmom spoločnosti (§ 39 OZ, teraz dobrým mravom), je od počiatku absolútne neplatná; nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.
7.
Ak vzniklo bezdôvodné obohatenie, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania, pričom povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie má uskutočniť), je ten na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Za plnenie bez právneho dôvodu sa považuje situácia, keď právny dôvod od samého začiatku neexistoval, resp. ak dodatočne odpadol. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia (existencia dobrej viery má význam iba v prípade vydania jeho úžitkov). Absolútne neplatným je právny úkon, ktorý nie je dovolený, pričom o nedovolenosť (a tým o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem). Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo na základe nej dostal; táto povinnosť je vzájomná, jej prostredníctvom sa má obnoviť predchádzajúci stav. Spotrebiteľská zmluva (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy - táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka, pričom záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý), zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Spodná časť formulára
8.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je iba čiastočne dôvodný, nakoľko žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 26.11.2009 úver vo výške 250,00 € (s uvedenou celkovou sumou pôžičky vo výške 492,00 €), úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť formou 12 mesačných splátok vo výške po 41,00 €; suma 250,00 € však bola žalobcom preukázateľne poskytnutá žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok (nezaplatil ani len jedinú splátku), stratil výhodu splátok - dňa 22.3.2010 sa dlh stal splatným. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/71/2010 zo dňa 28.10.2010 bol žalovaný uznaný za vinného tým, že dňa 26.11.2009 vylákal od spoločnosti žalobcu úver vo výške 250,00 € tým spôsobom, že k žiadosti o úver uviedol že je zamestnaný o čom predložil potvrdenie o výške prímu, hoci u uvedeného zamestnávateľa nepracoval, keď v čase uzatvárania zmluvy bol nezamestnaný (uviedol nepravdivú skutočnosť), teda vylákal od iného úver tým že ho uviedol do omylu, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222, ods. 1 Trestného zákona; súd v rozhodnutí odkázal žalobcu s jeho nárokom na občianske súdne konanie. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva bola v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, preto žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný z pôžičky neuhradil žiadnu sumu (0,00 €). S poukazom na uvedené preto súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 250,00 € - nebolo možné žalobcovi priznať požadovanú sumu 492,00 € (ktorú žalobca ani riadne nešpecifikoval), ale iba uvedenú sumu vo výške 250,00 €, a to ako skutočne poskytnuté plnenie zo strany žalobcu žalovanému (t.j. sumu pôžičky bez úroku, poplatkov, pokút a pod.). Vo zvyšku potom súd návrh (spolu aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania) zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca nárok vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 23.3.2010 vo výške 1,0%) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne (teda tak ako to požadoval žalobca, pričom právo na úrok z omeškania žiadal žalobca priznať v nižšej výške, než na akú mal v skutočnosti nárok - v tomto smere však súd jeho návrh nemohol prekročiť) zo sumy 250,00 € (prisúdená suma) od 23.3.2010 (deň nasledujúci po dni splatnosti dlhu) do zaplatenia. Súd povolil žalovanému splatiť prisúdenú pohľadávku s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50,00 € v súlade s ustanovením § 323, ods. 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný je v nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii (je dlhodobo nezamestnaný, príjem má iba z občasných brigádnických prác). Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere - žalobca bol úspešný v časti 50,81%, žalovaný bol úspešný v časti 49,19%. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 € žalovaným súd rozhodol v zmysle ustanovení § 6, ods. 1 a § 7, ods. 1, prvá veta, v spojení s § 4, ods. 2, písm. i) a § 2, ods. 2, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a položky 1, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobca bol v tomto konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu prisúdenej sumy (250,00 €) na žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.