Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/535/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: Mgr. P. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. T. č. XXX, o zaplatenie 236,16 € a príslušenstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu o zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného za obdobie od 16.1.2011 do 4.12.2013 vo výške 236,16 € a o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 481,99 € od 5.12.2013 do zaplatenia, z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 37,12 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.221,84 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o vydanie kreditnej karty T. uzavretej medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom - spoločnosťou W., a.s. dňa 30.9.2004, bol žalovanej poskytnutý úver do výšky úverového limitu 663,88 € pri mesačnej splátke 19,92 €. Nakoľko žalovaná nedodržala dohodnutú platobnú disciplínu ku dňu 15.1.2011 žalobca určil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzval k úhrade dlžnej sumy. Táto ku dňu 4.12.2013 predstavovala sumu 1.221,84 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 481,99 €, dlžného úroku vyčísleného k 4.12.2013 vo výške 300,31 €, úroku z omeškania vo výške 397,75 € a dlžných poplatkov vo výške 41,79 €. Zároveň si uplatnil zaplatenie zmluvného úroku ako i úroku z omeškania za obdobie od 5.12.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku za žalobu a náhradu trov právneho zastúpenia. 2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/535/2014-70 zo dňa 30.10.2014, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 985,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 587,93 € od 5.12.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu titulom súdneho poplatku sumu vo výške 44,78 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 101,90 €, to všetko v mesačných splátkach po 50,- € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 15,70 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 16.1.2014 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/1014/2015-93 zo dňa 16.3.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia

odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď sa nestotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu ohľadne nároku na zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a rozhodnutie prvoinštančného súdu v tejto časti považoval za predčasné. Tiež uložil prvoinštančnému súdu opätovne sa zaoberať tvrdením žalobcu ohľadne existencie dohody so žalovanou o tom, že splatné úroky a poplatky sa dňoch ich splatnosti stávajú súčasťou istiny, ktorá je potom následne úročená ako istina. V prípade existencie takejto dohody uložil prvoinštančnému súdu zaoberať sa platnosťou takéhoto dojednania.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovanej. Po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu konania, a to žiadosti - zmluvy o vydanie kreditnej karty, obchodných podmienok, obchodných podmienok pre ČSOB kreditnú kartu, obchodných podmienok, podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, oznámenia o zosplatnení úveru, kópie doručenky, prehľadu úrokových sadzieb, vyčíslenia pohľadávky, špecifikácie nároku, prehľadu splátok a úhrad, výpisu z účtu, sadzobníka, rozsudku č.k. 14C/535/2014-70 zo dňa 30.10.2014, odvolania, uznesenia č.k. 7Co/1014/2015-93 zo dňa 16.3.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Dňa 30.9.2004 uzatvoril právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť ISTROBANKA, a.s.) so žalovanou zmluvu o vydaní kreditnej karty KOZ. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej zriadený kartový účet a bola jej vydaná kreditná karta s úverovým limitom 663,88 € (20.000,- Sk). Zmluvné strany sa zároveň dohodli na povinnej mesačnej splátke vo výške 19,92 € (600,- Sk). Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ.

5. Písomným podaním zo dňa 17.1.2011 žalobca z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 15.1.2011. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy celkove vo výške 976,14 € a to najneskôr do 28.1.2011. Predmetnú listinu žalovaná prevzala dňa 24.1.2011.

6. Podľa vyčíslenia pohľadávky táto ku dňu 4.12.2013 predstavuje sumu vo výške 1.221,84 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 481,99 €, dlžných zmluvných úrokov vo výške 300,31 € (15,70 % ročne za obdobie od 16.5.2010 do 4.12.2013), dlžných úrokov z omeškania vo výške 397,75 € (6,80 % ročne za obdobie od 16.5.2010 do 4.12.2013) a dlžných poplatkov vo výške 41,79 €.

7. Žalovaná v priebehu konania (na pojednávaní dňa 30.10.2014) uznala, že má voči žalobcovi dlh. Doplnila, že je zamestnaná ako učiteľka Špeciálnej základnej školy, keď v roku 2013 ukončila vysokoškolské štúdium. Je rozvedená. Jej príjem je vo výške 600,- €, avšak z tohto sú jej vykonávané zrážky a titulom mzdy jej je vyplácaná suma 400,- €. Žije v spoločnej domácnosti s dcérou, ktorá má 14 rokov. Otec dieťaťa na jej výživu prispieva mesačne sumou 100,- €. Vlastní dva rodinné domy s pozemkom. V jednom rodinnom dobe býva spolu s dcérou a tento nadobudla po vyporiadaní bezpodielového vlastníctva po rozvode manželstva. Druhý dom obýva jej otec. Za účelom vyplatenia podielu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva jej bol poskytnutý úver od Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý spláca mesačne sumou 80,- €. Osobné motorové vozidlo ani inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. V súvislosti s bývaním jej mesačné výdavky predstavujú mesačnú zálohovú platbu za spotrebu elektriny vo výške 54,- €, za spotrebu vody vo výške 12,- €. Vykurovanie domu je zabezpečené pevným palivom, pričom pravidelne zakupuje drevo v hodnote 90,- €, čo jej postačuje na 3 mesiace vykurovania nehnuteľnosti. Okrem dreva kupuje aj brikety v hodnote cca. 20,- € mesačne. Z príjmu jej po úhrade všetkých nevyhnutných výdavkov zostáva sumu približne 100,- €, pričom sumu 100,- € jej uhrádza otec mal. dcéry titulom výživného. S ohľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery žiadala súd o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- € s lehotou splatnosti do 15. dňa v príslušnom mesiaci

8. Predmetom sporu je po zrušení prvoinštančného rozsudku v časti žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného za obdobie od 16.1.2011 do 4.12.2013 vo výške 236,16 € a o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 481,99 € od 5.12.2013 do zaplatenia.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, strana 29-34) túto smernicu je nevyhnuté využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <./ XXX/XXXXXXXX> a ods. 2 až 4 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Vykonaným dokazovaním vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom vo svojom rozhodnutí súd preskúmaním nároku žalobcu v časti zmluvného úroku uplatneného z dlžnej istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (nárok na zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného za obdobie od 16.1.2011 do 4.12.2013 vo výške 236,16 € a o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 481,99 € od 5.12.2013 do zaplatenia) dospel k záveru o nedôvodnosti tohto uplatneného nároku. Súd vychádzajúc zo svojho názoru o charaktere zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto sporu (ktorý názor prezentoval a odôvodnil vo svojom rozsudku č.k. 14C/535/2014-70 zo dňa 30.10.2014, v ktorom vyslovil, že predmetom konania je nárok zo zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorú je však potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú, pričom ide konkrétne o spotrebiteľský úver), s ktorým názorom sa stotožnil i odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 7Co/1014/2015-93 zo dňa 16.3.2017, aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti, bez ohľadu na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 30.10.2014 (na ktorom len uviedla, že uznáva, že má dlh voči žalobcovi bez konkretizácie právneho titulu a výšky dlhu), ktoré súd napriek argumentácii žalobca v odvolaní proti rozsudku nepovažoval za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka (pre nedodržanie formy, keď v zmysle § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval), prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku z dlžnej istiny i za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (čo žalobca učinil písomným podaním zo dňa 17.1.2011, ktorým bolo konštatované predčasné zosplatnenie úveru k 15.1.2011), súd posudzujúc tento nárok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka prihliadnuc na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (jeho existenciu však žalobca skutkove netvrdil), ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa

nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od 16.1.2011) do zaplatenia zamietol. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho názoru súd odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. 11. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny, ktorá je potom ďalej úročená ako istina, súd konštatuje, že žalobca existenciu takejto dohody nepreukázal. Súd preskúmaním uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok takúto dohodu medzi zmluvnými stranami nenašiel. Pokiaľ by aj takáto dohoda existovala, súd poukazuje na top, že v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa úrokom z úveru úročí len istina čerpaného úveru, a to na základe dohody zmluvných strán až do splatnosti úveru, v danom prípade do 15.1.2011 kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť celého úveru. Prípadná dohoda zmluvných strán o tom, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny úveru je možná, ale nie za účelom ich úročenia úrokom z úveru. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve a tento zákaz pretrváva do dnešných čias, keď v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úrok a aj úrok z omeškania len príslušenstvom veci a nie vecou hlavnou. Tento záver súdu korešponduje aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 35 Odo/101/2002 z 24.3.2004) ale aj uznesením Ústavného súdu ČR sp. zn. I. US 1893/08 zo dňa 13.11.2008. Dlžný úrok z úveru je súčasťou dlžných splátok, ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania z dlžnej istiny, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver (t.j. zmluvný úrok) nezvyšuje. Tento záver vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí publikovanom pod R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu.

12. S ohľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, súd žalobu v časti, ktorá zostala predmetom sporu, zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 396 tak, že s ohľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu (keď žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 985,68 € a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 587,93 € od 5.12.2013 do zaplatenia (čo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje sumu 199,62 €) a žalovaná mala úspech v časti o zaplatenie sumy 236,16 € a zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 481,99 € za obdobie od 5.12.2013 do zaplatenia (čo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje sumu 307,30 €) vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu (keď žalobca mal úspech v rozsahu 68,56 % a žalovaná v rozsahu 31,44 %) a žalobcovi ako v konaní úspešnejšej strane sporu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 37,12 % trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.