Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/77/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému SVB Krasku 1, so sídlom Ivana Krasku 2064/1, 960 01 Zvolen, zastúpenému MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom T. O. Hviezdoslavova 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, o zaplatenie 73.886,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. -234 zo dňa 10. júna 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. -234 zo dňa 10. júna 2021 vo výroku I. opravuje tak, že správne má znieť: Návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. -234 zo dňa 10. júna 2021 potvrdzuje.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 73.886,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,89 % ročne zo sumy 73.886,09 Eur od 27.05.2014 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.03.2018 doručil návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 73.886,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,89 % ročne z dlžnej sumy od 27.05.2014 až do zaplatenia a zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Svoj nárok oprel o Zmluvu o stavebnom sporení č. 9902027801, na základe ktorej bola so žalovaným uzatvorená Zmluva č. 0923226501 o medziúvere č. 9902027203 a stavebnom úvere č. 9902027801 zo dňa 16.03.2012 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému medziúver č. 9902027203 vo výške 75.000,-Eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté v dvoch výplatách, a to dňa 29.03.2012 vo výške 15.000,-Eur. Úroková sadzba úrokov za medziúver bola Úverovou zmluvou dohodnutá v sadzbe 4,89 % p.a. Nakoľko sa úroky za medziúver vypočítavali z výšky vyplateného úveru, boli žalovanému účtované od 30.03.2012 úroky za úver v sadzbe 4,89 % p.a. zo sumy 60.000,-Eur a od 10.05.2012 úroky za úver v sadzbe 4,89 % p.a. zo sumy 75.000,- Eur. Podľa čl. II. bod 2.6. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal do nasporenia sumy 37.500,- Eur poukazovať na konto stavebného sporenia č. 9902027801 pravidelné mesačné vklady vo

výške 165,-Eur a zároveň v zmysle čl. IV. bod 4.2.1. na konto medziúveru č. 9902027203 splácať úroky za poskytnutý medziúver vo výške 305,63 Eur mesačne. Splátky boli splatné prvý deň každého mesiaca. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaného upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Žalovaný splátky nedoplatil, a preto žalobca listom zo dňa 16.05.2014 od Úverovej zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v dodatočnej lehote. V zmysle čl. VII. Bod 7.8. Úverovej zmluvy účinnosť odstúpenia úverovej zmluvy nastala dňa 26.5.2014 ( doručenie oznámenia o odstúpení od zmluvy žalovanému ). Ku dňu odstúpenia od zmluvy žalobca v zmysle čl. VII. Bod 7.7. Úverovej zmluvy zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s kontom medziúveru. Ku dňu odstúpenia od Úverovej zmluvy bola na konte sporenia nasporená suma 3.174,71 Eur, ktorá bola zúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Žalovaná suma 73.886,09 Eur teda predstavuje výšku dlhu žalovaného voči žalobcovi ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy ( 26.05.2014 ), pričom pozostáva z

- istiny vo výške 71.825,29 Eur. Istina v tejto výške predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 75.000,-Eur, zúčtovaním s kontom sporenia pri odstúpení od Úverovej zmluvy vo výške 3.174,71 Eur,

- nezaplatených 4,89 % p.a. úrokov za úver vo výške 1.796,86 Eur. Úroky v tejto výške predstavujú nezaplatené 4,89 % p.a. a úroky za úver vo výške 75.000,- Eur do 16.05.2014 vo výške 1.699,30 Eur a 4,89 % p.a. úroky za úver zo sumy 71.825,29 Eur od 17.05.2014 do 26.05.2014 vo výške 97,56 Eur,

- nezaplatených poplatkov vo výške 263,94 Eur. Táto suma predstavuje všetky poplatky za vedenie účtu medziúveru, poplatky za prvú upomienku, za druhú upomienku a za predžalobnú upomienku účtované na konto medziúveru.

3. V súlade s čl. VII. bod. 7.9. Úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaného ku dňu účinnosti odstúpenia ( 73.886,09 Eur ) v sadzbe 9,89 % p.a. ( sadzba dohodnutého úroku za úver zvýšená o 5 % ). Príslušenstvo pohľadávky je tak 9,89 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 73.886,09 Eur od 27.05.2014 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č.k. zo dňa 17.01.2019, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na ustanovenie , , Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a toho istého zákona. Žalovaný mal za to, že zmluva č. 0923226501 zo dňa 12.03.2012 je spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný, ktorý zastupuje záujmy vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí majú postavenie spotrebiteľov, musí tiež požívať ochranu ako spotrebiteľ. Žalovaný mal za to, že sa musí preferovať priorita , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava . Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 21. apríla 2015. Zároveň žalovaný podľa vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu, keďže účinky odstúpenia žalobcu od úverovej zmluvy, a teda je aj požiadavka na okamžité vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, nastala dňa 26.05.2014, pričom premlčacia doba uplynula dňa 27.05.2017. Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 14.03.2018, jeho právo je premlčané a jeho žalobe nemožno vyhovieť.

4. Žalovaný tiež poukázal na to, že piati z vtedajších vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. Krasku č. 1 vo Zvolene iniciovali v roku 2014 konanie o určenie neplatnosti zmlúv, ktoré uzatvoril žalovaný so žalobcom. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod č.k. , pričom dňa 14.03.2016 súd žalobu zamietol. Žalobcovia proti predmetnému rozsudku podali odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, a preto žalovaný navrhol, aby súd, ktorému bude vec postúpená konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod č.k. podľa .

5. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že vlastníci bytov považujú zmluvu o úvere a všetky zmluvy s ňou súvisiace za absolútne neplatné z dôvodu, že ich uzatvoril subjekt (žalovaný), ktorý nemal nikdy vzniknúť, keďže nikdy nespĺňal podmienky na svoj vznik a existenciu. Uviedol, že bytový dom na Krasku 1 vo Zvolene bol pôvodne rodinným domom, ktorý sa na základe žiadosti o zmenu v užívaní stavby zmenil na bytový dom, na základe čoho bol vykonaný príslušný zápis v katastri nehnuteľností. Právoplatné rozhodnutie o povolení zmeny v užívaní stavby však bolo následne zrušené a konanie zastavené. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že nikdy nebola povolená zmena v užívaní stavby z rodinného domu na bytový dom, pričom spoločenstvo vlastníkov bytov nemôže existovať pre rodinný dom.

6. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného a tvrdil, že Úverová zmluva bola uzatvorená medzi dvoma právnickými osobami. Nebol teda splnený základný predpoklad kvalifikácie zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, teda že jej zmluvnou stranou je spotrebiteľ. Keďže úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená v súlade s a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), tak v zmysle sa právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere spravujú výlučne ustanoveniami . Zároveň žalobca tvrdil, že v súlade s v čl. VIII. bod 8.8.3. Úverovej zmluvy žalovaný prehlásil, že predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov od momentu, kedy začne prvý raz plynúť. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.

7. Žalobca nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného ohľadne neplatnosti úverovej zmluvy. K tvrdeniam žalovaného žalobca poukázal na to, že vlastníci bytov nie sú stranami sporu v tomto konaní a nie je zrejmé, na základe čoho by spochybňovanie Úverovej zmluvy subjektom, ktorý nie je stranou, malo byť vo vzťahu k rozhodnutiu sporu medzi žalobcom a žalovaným za relevantné. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísaný Obvodným úradom Banská Bystrica, odborom všeobecnej vnútornej správy dňa 03.08.2011. V tento deň teda žalovaný vznikol a nadobudol spôsobilosť na právne úkony. Žalobca tiež poukázal na list vlastníctva č. 8976, vedeného pre katastrálne územie Zvolen, z ktorého je zrejmé, že stavba so súpisným číslom 2064 postavená na parcele č. 2006/13 je evidovaná ako bytový dom, a to napriek všetkým tvrdeniam, ktoré žalovaný uviedol. Podľa žalobcu je tiež zrejmé, že žalovaný je stále evidovaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako existujúce spoločenstvo. Z týchto dôvodov považoval žalobca tvrdenia žalovaného za nedôvodné a svoj uplatnený nárok za plne opodstatnený. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil predmetnú vec súdu miestne príslušnému, a to Okresnému súdu Zvolen.

8. Žalovaný v konaní zotrval na tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi ustanoveniami a uzatvorenú Úverovú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú. Žalovaný tiež zastal názor, že naša vnútroštátna právna úprava platná a účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorú je potrebné v tomto prípade aplikovať odporovala právu Európskej únie, keď ukladala vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako skupine spotrebiteľov konať pri uzatváraní právnych úkonov týkajúcich sa uspokojovania vlastných bežných potrieb v zastúpení spoločenstvom, čím ich de facto takýmto spôsobom vylučuje z ochrany poskytovanej bežným spotrebiteľom. Žalovaný preto navrhol, aby konajúci súd položil Súdnemu dvoru európskej únie prejudiciálne otázky, ktoré špecifikoval.

9. Okresný súd vo Zvolene uznesením č.k. -125 zo dňa 11.07.2019 prerušil konanie do času právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod č.k. . Následne uznesením č.k. -150 zo dňa 19.02.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko konanie pre ktoré bolo konanie prerušené bolo právoplatne skončené.

10. Následne z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami konania súd uznesením č.k. -171 zo dňa 06.07.2020 konanie prerušil podľa (ďalej len „“ ). Uznesením č.k. -184 zo dňa 29.01.2021 Okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko žalobca súdu oznámil, že žalovaná pohľadávka nebola uhradená, a preto navrhol, aby súd pokračoval v prerušenom konaní.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ohľadom toho, že je potrebné vyžiadať kópiu spisu Okresného úradu Zvolen odbor katastra, v zmysle ktorého malo byť preukázané, že k zápisu stavby súpisné číslo 2064 došlo na základe zrušeného rozhodnutia Krajského stavebného úradu, ako aj kópiu príslušného konania a príslušných stavebných úradov preukazujúcich ich tvrdenia, že do toho času nedošlo k zmene v užívaní stavby súpisné číslo 2064 a ide stále o rodinný dom. Súd navrhované dôkazy nevykonal z dôvodu hospodárnosti, a to s poukazom na to, že žalovaný mal dostatok času, aby predmetné dôkazy označil v čase od doručenia odporu, ako aj vzhľadom na to, že podľa názoru súdu prvej inštancie vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné pre meritórne rozhodnutie vo veci.

12. Okresný súd po vykonanom dokazovaní sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku zo strany žalovaného. Konštatoval, že úverovú zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a preto súd na vznesenú námietku premlčania nemohol prihliadnuť, nakoľko úverová zmluva bola uzatvorená ako zmluva o úvere, ktorá je upravená v a nasl. , pričom podľa sa právne vzťahy vzniknuté zo Zmluvy o úvere spravujú výlučne ustanoveniami , pričom v zmysle nie je možné absolútnu pôsobnosť na právne vzťahy zo Zmluvy o úvere vylúčiť. Zároveň súd poukázal na , podľa ktorého môže strana, voči ktorej sa právo premlčuje predĺžiť premlčaciu dobu, pričom premlčaciu dobu je možné predĺžiť v zmysle uvedeného ustanovenia aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby. Súd mal z článku VII. bod 8.3. úverovej zmluvy za preukázané, že žalovaný prehlásil, že predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov od momentu, kedy začne prvý raz plynúť. Zároveň súd uviedol, že v predmetnom prípade premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa odstúpenia od úverovej zmluvy, t.j. odo dňa 27.05.2014, pričom premlčacia doba bola predĺžená na 10 rokov a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba pred upomínacím súdom v Banskej Bystrici bola podaná dňa 14.03.2018. Súd považoval za nepochybné, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo, a preto premlčacia námietka vznesená žalovaným je nedôvodná. K tvrdeniu žalovaného, že je v pozícií spotrebiteľa súd poukázal na ustanovenie , ktorým zákonodarca zúžil osobný rozsah štatútu spotrebiteľa len na fyzickú osobu, a to s účinnosťou od 01.11.2008. Od 01.11.2008 teda spotrebiteľskými zmluvami boli len zmluvy, ktoré uzatváral spotrebiteľ, ktorý bol fyzickou osobou pri naplnení ďalšieho znaku konania, ktoré uvádzal . Súd tiež poukázal na to, že vymedzenie pojmu spotrebiteľa je uvedené v s pôsobnosťou pre celý právny poriadok a všetky zmluvné vzťahy založené spotrebiteľskými zmluvami, pričom vo všeobecnosti platí, že definícia obsiahnutá v sa použije na všetky právne predpisy, ktoré úpravu práv a povinností spotrebiteľa čo i len rámcovo obsahujú, ale jeho právny štatút nedefinujú priamo v podobe legálnej definície. Súd tiež poukázal na o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Tiež podľa o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Tiež podľa o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Tiež podľa o platobných službách a o zmene doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy, predmetom ktorej je poskytovanie platobných služieb nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Na základe uvedeného mal súd za to, že je nepochybné, že vlastníci ako fyzické osoby môžu byť považovaní za spotrebiteľov, avšak spoločenstvo vlastníkov už vzhľadom na aktuálnu koncepciu vnímania spotrebiteľa ako výlučne fyzickej osoby, už nemožno považovať za spotrebiteľa, a teda súd musel aplikovať normy .

14. K tvrdeniu žalovaného, že nemal nikdy vzniknúť a že nemá pasívnu legitimáciu a z toho dôvodu je predmetná úverová zmluva neplatná, súd uviedol, že v zmysle sú jedným zo subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch právnické osoby. Právnické osoby nadobúdajú spôsobilosť na právne úkony okamihom ich vzniku. V zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov právnickými osobami. Vznikajú dňom zápisu do registra spoločenstiev vedeným obvodným úradom v sídle kraja, teda momentom zapísania spoločenstva príslušným správnym orgánom do registra nadobúda spoločenstvo právnu subjektivitu a je oprávnené na právne úkony. Súd uviedol, že žalovaný bol do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísaný Obvodným úradom Banská Bystrica, odborom všeobecnej vnútornej správy dňa 03.08.2011. V tento deň teda žalovaný vznikol a nadobudol spôsobilosť na právne úkony. Súd ďalej konštatoval, že skutočnosti evidované v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu. Úverová zmluva teda podľa súdu prvej inštancie nemôže byť považovaná za neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný v zmysle uvedeného platne vznikol a disponoval v čase uzatvorenia úverovej zmluvy plnou právnou subjektivitou. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný je stále

evidovaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako existujúce spoločenstvo, a preto súd aj v tejto časti považoval tvrdenia žalovaného za nedôvodné.

15. Súd tiež poukázal na ustanovenia o stavebnom sporení, a to na písm..b), podľa ktorého stavebným sporiteľom môže byť spoločenstvo vlastníkov bytov zriadeného podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom podľa súdu zo samotnej zmluvy č. 09023226501 jednoznačne vyplynulo, že táto zmluva bola uzatvorená medzi veriteľom t.j., žalobcom a dlžníkom, t.j. žalovaným, v mene ktorého konala v tom čase predsedkyňa spoločenstva Paulína Koštialiková, pričom táto skutočnosť vyplývala aj zo samotného výpisu z registra spoločenstiev.

16. K ďalšiemu argumentu žalovaného, podľa ktorého žalovaný nemal byť vôbec zapísaný do registra spoločenstiev, keďže konanie o povolenie zmeny užívania rodinného domu na ulici Krasku 1 na bytový dom bolo zastavené, a teda SVB Krasku 1 nebolo spôsobilé na uzavretie napádaných zmlúv, aj túto obranu súd nepovažoval za dôvodnú. Súd konštatoval, že žalovaný je právnická osoba, ktorá nadobudla právnu subjektivitu a spôsobilosť na právne úkony dňom zápisu do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Keďže žalovaný bol zapísaný do registra 03.08.2011, pričom nebol vymazaný, náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu do registra. Súd tiež uviedol, že postup pri výmaze spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravuje , pričom nebolo preukázané, že by zhromaždenie vlastníkov bytov prijalo rozhodnutie smerujúce k výmazu spoločenstva z registra a následne tak k jeho zániku, a teda predmetná zmluva bola uzavretá subjektom, ktorý bol plne spôsobilý na právne úkony.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania mal teda za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu č. 0923226501 o medziúvere č. 990202703 a stavebnom úvere č. 9902027801, a to v písomnej forme dňa 16.03.2012, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovanému medziúver č. 9902027203 vo výške 75.000,- Eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté v dvoch splátkach, a to dňa 29.03.2012 vo výške 60.000,- Eur a dňa 09.05.2012 vo výške 15.000,- Eur. Úroková sadzba v úrokoch za medziúver bola úverovou zmluvou dohodnutá v sadzbe 4,89 % p.a. Úroky za medziúver sa vypočítavali z výšky vyplateného úveru a boli žalovanému účtované od 30.03.2012, úroky za úver v sadzbe 4,89 % p.a. zo sumy 60.000 Eur a od 10.5.2012 úroky za úver v sadzbe 4,89 % p.a. zo sumy 75.000,- Eur. V zmysle článku II. bod 2.6. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal do nasporenia sumy 37.500,- Eur poukazovať na konto stavebného sporenia č. 9902027801 pravidelné mesačné vklady vo výške 165,- Eur a zároveň v zmysle článku IV. Bod 4.2.1. na konto medziúveru č. 9902027203 splácať úroky za poskytnutý medziúver vo výške 305,63 Eur mesačne. Jednotlivé splátky v zmysle zmluvy boli splatné prvý deň každého mesiaca. Žalovaný si neplnil svoje dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaného upomínal viacerými upomienkami na doplatenie omeškaných splátok. Žalovaný omeškané splátky nedoplatil, a preto žalobca listom zo dňa 16.05.2014 od Úverovej zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v dodatočnej lehote. V zmysle článku VII. bod 7.8. Úverovej zmluvy účinnosť odstúpenia od Úverovej zmluvy nastala dňa 26.5.2014, čo je deň doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy žalovanému, pričom táto skutočnosť vyplýva z pripojenej doručenky. Zostatok pohľadávky ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy t.j. ku dňu 26.5.2014 bol vo výške 73.886,09 Eur, pričom ku dňu odstúpenia od úverovej zmluvy bola na konte sporenia nasporená suma 3.174,71 Eur, ktorá bola zaúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru.

18. Okresný súd na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 73.886,09 Eur, pričom táto suma predstavuje výšku dlhu žalovaného voči žalobcovi ku dňu 27.05.2014, t.j. ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy. Suma 73.886,09 Eur pozostáva z istiny vo výške 71.825,29 Eur, pričom táto istina predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 75.000,- Eur, zúčtovaním s kontom sporenia pri odstúpení od Úverovej zmluvy vo výške 3.174,71 Eur, z nezaplatených 4,89 % p.a. úrokov za úver vo výške 1.796,85 Eur, úroky v tejto výške predstavujú nezaplatené 4,89 % úroky za úver zo sumy 75.000,- Eur od 16.05.2014 vo výške 1.699,30 Eur a 4,89 % úrokov za úver zo sumy 71.825,29 Eur od 17.5.2014 do 26.05.2014 vo výške 97,56 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 263,94 Eur, táto suma predstavuje všetky poplatky za vedenie účtu medziúveru, poplatky za prvú upomienku, za druhú upomienku a za predžalobnú upomienku účtované na konto medziúveru, pričom podľa súdu všetky tieto vyplývajú z výpisu z účtu stavebného sporenia z čl. 17-18 p.v.. Súd tiež poukázal na to, že žalovaný tieto skutkové

tvrdenia žiadnym spôsobom nerozporoval čo sa týka dlžnej žalovanej sumy vo výške 73.886,09 Eur, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých táto suma pozostáva, a preto súd v zmysle vychádzal z týchto skutkových tvrdení žalobcu ako nesporných.

19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného aj na zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania v zmysle článku VII. bod 7.9. Úverovej zmluvy, a to odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy, a teda žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaného ku dňu účinnosti odstúpenia (73.886,09 Eur v sadzbe 9,89 % p.a., čo predstavuje sadzbu dohodnutého úroku za úver zvýšenú o 5 %). Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie tohto príslušenstva pohľadávky.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako v spore úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

22. Žalovaný tvrdí, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí, považuje ho za nezákonný a nesprávny.

23. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v , , a .

24. Podľa žalovaného okresný súd rozhodol o nároku žalobcu, pričom sa nezaoberal skutočnosťami predloženými na pojednávaní, kde súd nepovažoval za relevantnú obranu žalovaného, že žalovaný nikdy nemal vzniknúť, a teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu, a preto právny názor súdu prvej inštancie ohľadne tejto skutočnosti považuje žalovaný za nesprávny, a to z dôvodu, že súd sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal touto námietkou tak ako mal a mohol. Žalovaný tvrdí, že súd nepreveril, či boli niekedy splnené podmienky na vznik žalovaného, teda reálne, či žalovaný niekedy aj vznikol. Súd sa uspokojil so skutočnosťou, že SVB je zapísané v registri spoločenstiev vlastníkov bytov, čo je síce pravda, avšak podľa názoru žalovaného sa mal súd zaoberať tým, či došlo k jeho zápisu zákonne, pričom je nepochybné, že keď by správny orgán postupoval s náležitou starostlivosťou, k zápisu tohto spoločenstva by nikdy nedošlo. Stavba rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ parcelné číslo 2006/13, katastrálne územie Zvolen, nespĺňa totiž do dnešného dňa podmienky na zápis stavby ako bytovému domu, a to z dôvodov, ktoré vytýka Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici Ministerstvo vnútra v rozhodnutí č. KVSÚ-SSUP-19658-2010-6 zo dňa 30.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2010, ktoré rozhodnutie žalovaný doručil ako listinný dôkaz súdu už pri podaní odporu proti platobnému rozkazu v tejto právnej veci a súd napriek tomu, že mal tento dôkaz pripojený na pojednávaní dňa 10.06.2021 tento dôkaz nevykonal. Keby súd tento dôkaz prečítal na nariadenom pojednávaní, tak ako je potrebné listinný dôkaz vykonať, tak aby bola splnená požiadavka, ktorú kladie zákon súdu na vykonanie listinného dôkazu, zistil by z neho nespochybniteľné skutočnosti, ktorými sa nesprávne súd nezaoberal a podľa názoru žalovaného sa zaoberať mal a keby tak urobil, nedospel by k nesprávnym skutkovým aj právnym záverom v tomto konaní.

25. Podľa žalovaného mal rovnakým spôsobom súd vykonať aj ďalší dôkaz, ktorý žalovaný pripojil do súdneho spisu už pri podaní odporu proti platobnému rozkazu, a to Rozhodnutie Krajského stavebného úradu KSÚ KSUBB 2011-442/708-3:OŠSS, St. o zastavení konania vo veci povolenia zmeny v užívaní rodinného domu na bytový dom zo dňa 12.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.10.2011. Podľa žalovaného súd ani tento dôkaz riadne nevykonal a táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu. Súd vo svojom rozhodnutí totiž na strane 10 ods. 12 uvádza len zoznam listinných dôkazov, o ktorých v odôvodnení svojho rozhodnutia píše, že vykonal dokazovanie ich oboznámením, avšak zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.06.2021 na str. 2 zápisnice je uvedené, že po otvorení pojednávania súd oboznámil listinné dôkazy len ich vymenovaním s uvedením na ktorej strane súdneho spisu sa tieto nachádzajú, tieto však neprečítal, čoho dôkazom je zvukový záznam z tohto pojednávania. Nie je preto prekvapujúce, že sa potom obsahom týchto dôkazov nezaoberal ani pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia.

26. Podľa žalovaného, pokiaľ by sa s týmito listinnými dôkazmi súd oboznámil, nemohol dospieť k úvahe, že žalovaným navrhované vykonanie ďalších dôkazov považoval za nadbytočné pre meritórne rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukázal na to, že vtedajšia predsedníčka spoločenstva Paulína Koštialiková, napriek vedomosti o rozhodnutí Ministerstva vnútra a vedomosti o tom, že stavba nie je bytovým domom, a že nemohlo vzniknúť spoločenstvo vlastníkov bytov Krasku 1, podpísala zmluvu na splnenie záväzku, na ktorý súd žalovaného zaviazal rozhodnutím v tejto veci.

27. Konajúci sudca vo svojom prednese na uskutočnenom pojednávaní vykonal aj tzv. predbežné právne posúdenie veci podľa . Žalovaný v tomto postupe vidí nesprávny postup súdu, pretože tak urobil až predtým ako umožnil žalovanému bez prítomnosti žalobcu predniesť záverečnú reč a predtým vykonal len dokazovanie dôkazmi, ktoré žalovaný predložil krátkou cestou na nariadenom pojednávaní, aj to nie kvalifikovane ako mal, lebo si ich neprečítal. Keďže sudca listiny neprečítal len ich vymenoval ako je to v zápisnici a aj na zvukovom zázname zachytené. Súd sa teda s obsahom listín neoboznámil. Na tomto pojednávaní 10.06.2021 nebol prítomný žalobca, ktorý svoju prítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, avšak podľa názoru žalovaného mal žalobca dostať možnosť k navrhovaným dôkazom sa vyjadriť. Podľa žalovaného tak nastala procesná situácia, že dôkazy vykonané neboli, avšak súd v zápisnici o pojednávaní konštatuje, že vykonané boli. Ak ich súd vykonal, tak ich pri rozhodovaní musel brať aj do úvahy a mala s ním byť oboznámená aj druhá procesná strana a tieto dôkazy mal súd hodnotiť jednotlivo a s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia.

28. Žalovaný tvrdí, že keby sa súd oboznámil so žalovaným predloženými dôkazmi zákonným spôsobom a doplnil by žalovaným navrhované dokazovanie, zistil by, že dôkazy, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní a ktoré žiadal zadovážiť do súdneho spisu, dospel by súd k skutkovým zisteniam, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie v tejto právnej veci.

29. Žalovaný zopakoval, že súd sa neoboznámil s dvomi dôležitými dokladmi predloženými žalovaným k odporu proti vydanému platobnému rozkazu, čím došlo k pochybeniu súdu, následkom ktorého dôkazy predložené žalovaným v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nehodnotí. Podľa žalovaného postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný tiež tvrdí, že v zásade platí, že súd nevykonáva iba také dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia strán. O nevykonaní dôkazov rozhodne súd uznesením a súčasne svoje rozhodnutie vysvetlí. Odôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov sa pritom musí riadne odôvodniť. Keď tak súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neurobil, považuje to žalovaný za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, pretože porušením práva na spravodlivé súdne konanie je aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vrátane rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazov.

30. Žalovaný tiež považuje za nepochybné, že popísaným konaním súdu došlo k takému postupu, ktorý viedol súd k nedostatočne zistenému stavu veci a k následnému nesprávnemu právnemu posúdeniu. Ak chcel súd uplatniť tzv. koncentračnú zásadu civilného procesu je potom otázne ako to, že dôkazy, ktoré pripustil vykonať v skutočnosti nevykonal a iné nepripustil len preto, že ich bolo treba zadovážiť vlastnou činnosťou súdu. Pritom je podľa žalovaného nepochybné, že ustálená súdna prax vyžaduje, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé, avšak rozhodnutie súdu v súlade s touto požiadavkou odôvodnené nie je.

31. Žalovaný v odvolaní uviedol skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia Ministerstva a uviedol skutočnosti, ktoré z neho vyplývajú. Podľa žalovaného, ak by súd vykonal dokazovanie riadne, dospel by k zisteniu, že bytový dom nie je bytovým domom, nikdy takto nemal byť skolaudovaný, spoločenstvo vlastníkov SVB Krasku 1 nikdy nemalo vzniknúť, teda nemohol ani brať na seba záväzky. Žalovaný tiež tvrdí, že v konaní namietal absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, z ktorého argumentáciou sa podľa žalovaného nesprávne súd nestotožnil. Nepochybne však súd mal vykonať všetky žalovaným navrhované dôkazy, a to zákonným spôsobom a nie tak ako popísal žalovaný v odvolaní.

32. Žalovaný mal za to, že ak bytový dom na adrese Ivana Krasku 1, Zvolen do dnešného dňa nespĺňa podmienky byť kvalifikovaný ako bytový dom, nemohlo de facto ani de iure spoločenstvo vlastníkov bytov vzniknúť. Spoločenstvo tak nemohlo na seba ani platne brať záväzky, zaviazať sa plniť z nich povinnosti, ani si zo záväzkov uplatňovať práva.

33. Žalovaný tiež vytýka súdu prvej inštancie, že vo výroku I. návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. zamietol, avšak žalovaný nemá vedomosť o tom, že by v tomto konaní žalobca o prerušenie konania žiadal, pričom súd sa nevysporiadal s návrhom žalovaného na prerušenie konania v tomto konaní, ktorým žalovaný žiadal prerušiť konanie na vyriešenie prejudiciálnej otázky, ktorú žiadal predložiť súdnemu dvoru EÚ.

34. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 24.08.2021, v ktorom uviedol, že s názorom okresného súdu sa stotožňuje, považuje ho za správny s tým, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

35. Žalobca popiera všetky tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní. Žalobca je názoru, že žalovaný v odvolaní zopakoval argumentáciu a dôkazy prednesené v konaní pred okresným súdom, ktoré už okresný súd náležite vyhodnotil a právne posúdil. Podľa žalobcu je absurdné tvrdiť, že spoločenstvo vlastníkov bytov je spotrebiteľom, lebo zastupuje spotrebiteľov. Vlastník bytu sa môže v čase meniť, pričom vlastníkom bytu môže byť a často je aj právnická osoba.

36. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva o medziúvere a stavebnom úvere bola podpísaná v čase, keď už rekonštrukcia domu bola prevedená a finančné prostriedky neboli použité na rekonštrukciu domu žalobca uviedol, že účel čerpania úveru bol dokladovaný žalobcovi na základe priložených faktúr, pričom práce mohli byť zrealizované skôr, ale splatnosť faktúr nastala po podpise úverovej zmluvy a je podľa názoru žalobcu nespochybniteľné, že sa z čerpaného úveru financovala rekonštrukcia bytového domu I. Krasku 1 vo Zvolene. Uvedené žalobca doplnil až v tomto podaní, keďže táto námietka žalovaného bola vznesená až v odvolacom konaní. Zároveň žalobca predložil faktúry vystavené dodávateľmi spoločenstvu vlastníkov bytov Krasku 1 vo Zvolene.

37. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 08.10.2021, v ktorom uviedol, že trvá na podanom odvolaní v plnom rozsahu.

38. Podľa žalovaného žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní spochybniť. Žalovaný sa pridržiava všetkých uvedených skutočností a trvá na tom, že finančné prostriedky neboli použité na rekonštrukciu domu, keďže fakturované práce na tomto dome boli v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zrealizované už v roku 2011, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 159/2011 vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Pockom, Poľná 9, 974 05 Banská Bystrica, ktorý bol vyhotovený na žiadosť Paulíny Koštialikovej. Vzhľadom ku skutočnosti, že znalec neposkytol žalovanému predmetný posudok, žiada žalovaný o jeho zabezpečenie súdom.

39. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere boli vlastníkmi domu Mgr. Ing. Robert Kurčík, Ing. Ján Šaling, Paulína Koštialiková a Mgr. Janka Leitnerová, ktorí aj napriek vedomosti o tom, že existuje právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu KSÚBB 2011-442/708-3:OŠSS, St. o zastavení konania vo veci povolenia zmeny v užívaní rodinného domu na bytový dom zo dňa 12.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.10.2011, a teda aj napriek vedomosti o tom, že žiadny bytový dom neexistuje, a teda ani žiadne spoločenstvo vlastníkov nemôže na seba preberať práva a povinnosti, uskutočnili účelové kroky vedúce k uzatvoreniu zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere so žalobcom a dňa 21.01.2012 sa vlastníci bytov Mgr. Ing. Rober Kurčík, Ing. Ján Šaling, Paulína Koštialová a Mgr. Janka Leitnerová rozhodli založiť stavebné sporenie u žalobcu pre právnický subjekt SVB Krajsku 1, pričom v tom čase ako aj v čase uzatvorenia zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere so žalobcom v skutočnosti bytový dom, ku ktorému by mohol byť takýto subjekt, teda spoločenstvo vlastníkov založený, de facto neexistoval, a teda títo vlastníci s uzatvorením zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere so žalobcom vedomí si týchto skutočností, konali prostredníctvom splnomocnenej osoby, a to Paulíny Koštialikovej na svoj účet. Zámer a účel konania vlastníkov stavby rodinného domu pri uzatváraní zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere je možné preukázať aj na žalobcom predložených faktúrach, kde podľa názoru žalovaného došlo k vystaveniu týchto faktúr na práce už vykonané v roku 2011 spoločnosťami, ktoré boli priamo majetkovo prepojené na osoby, ktoré vystupovali ako vlastníci bytov.

40. Spoločnosť REALTEXT s.r.o. ( IČO: 46 532 676 ) založená dňa 09.12.2012 vystavila FA 142012 dňa 31.03.2012 za montáž okien, ktoré však boli v zmysle znaleckého posudku č. 159/2011 zrealizované už v roku 2011, teda pred samotným vznikom tejto spoločnosti. Spoločníkmi a zakladateľmi tejto spoločnosti boli Paulína Koštialiková a Peter Štuller, kde Peter Štuller bol konateľom.

41. Spoločnosť TRADE EXPERT s.r.o. ( IČO: 46 588 281 ) založená dňa 15.03.2012 vystavila dňa 30.03.2012 FA 200110401 za „ spoločnú chodbu, schodisko, zábradlia“ a dňa 11.05.2012 FA 20010402 za rekonštrukciu strechy, pričom tieto práce na dome boli v zmysle znaleckého posudku č. 159/2011 zrealizované už v roku 2011, teda pred samotným vznikom tejto spoločnosti.. Spoločníkmi a zakladateľmi tejto spoločnosti boli Paulína Koštialiková, Ing. Ján Šaling a Peter Štuller, kde Ing. Ján Šaling a Peter Štuller boli konateľmi.

42. Spoločnosť REALSTAV Zvolen s.r.o. ( IČO: 45 334 889 ) bola založená pánom Petrom Štullerom a Mgr. Ing. Robertom Kurčíkom 29.12.2009, 30.12.2011 bola prevedená na pani Moniku Štajerovú a dňa 05.07.2012 na pána Ing. Jána Šalinga. FA 201214 vystavila táto spoločnosť dňa 30.03.2012 za bližšie nešpecifikované stavebné práce na dome. Ako dôkazy predložil žalovaný výpisy z Obchodného registra týchto spoločností.

43. Podľa žalovaného je z uvedeného zrejmé, že pani Paulína Koštialiková na základe udeleného plnomocenstva zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere podpísala v čase neexistencie bytového domu, a teda de facto neexistencie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto má žalovaný za to, že zmluva o medziúvere a stavebnom úvere nemôže zaväzovať.

44. Žalovaný ďalej trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.

45. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

46. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ustanovenie ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

47. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

48. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

49. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

50. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd teda nenariadil na prejednanie odvolania žalovaného pojednávanie z dôvodu, že okresný súd vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav za účelom rozhodnutia vo veci, pričom odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie zopakovať, ani nedospel k záveru, že by bolo potrebné ho doplniť. Zároveň považoval vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie za správne. Predmet sporu sa týkal iba sporových strán a odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bol daný dôležitý verejný záujem na verejnom prejednaní veci. Vzhľadom na uvedené boli splnené podmienky ustanovenia na to, aby odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené krajský súd vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia .

51. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

52. Podľa o stavebnom sporení, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "”) uvedených v z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

53. Podľa , stavebným sporením sa rozumie bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky vo forme vkladov na uvedené v a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na štátnu prémiu a nárok na stavebný úver; stavebným úverom je úver poskytnutý stavebnému sporiteľovi zo zdrojov fondu stavebného sporenia na uvedené v .

54. Podľa , stavebným sporiteľom môže byť spoločenstvo vlastníkov bytov zriadené podľa osobitného predpisu, ktoré uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorého je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

55. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

56. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

57. Podľa , pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

58. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

59. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

60. Podľa , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

61. Podľa , strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

62. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

63. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

64. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

65. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného ku dňu vzniku spoločenstva, t.j. ku dňu 3.8.2011, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").

66. Podľa , návrh na zápis do registra je povinný podať vlastník domu alebo splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome do jedného mesiaca po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, 10) splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zmene správy domu alebo správca pri vzniku spoločenstva zo zákona; pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená. Súčasťou návrhu na zápis do registra je zmluva o spoločenstve v dvoch vyhotoveniach, doklad o bezúhonnosti predsedu spoločenstva a stanovy spoločenstva, ak to zmluva o spoločenstve určuje, zápisnica a prezenčná listina zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ak zákon neustanovuje inak, výpis z listu vlastníctva a správny poplatok. V prípade zmeny formy správy je súčasťou návrhu aj výpoveď zmluvy o výkone správy. Spoločenstvo môžu založiť aj vlastníci bytov a nebytových priestorov viacerých domov.

67. Podľa , konanie o registrácii sa začne dňom, keď je správnemu orgánu doručený návrh na zápis do registra, ktorý obsahuje náležitosti podľa odseku 2. Prekážkou konania o registrácii spoločenstva nie je plynutie výpovednej lehoty pri skončení platnosti zmluvy o výkone správy.

68. Podľa , ak návrh na zápis do registra neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, správny orgán upozorní vlastníka domu alebo splnomocneného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správcu pri vzniku spoločenstva zo zákona do 15 dní od doručenia návrhu, že konanie o registrácii začne až po odstránení nedostatkov.

69. Podľa , správny orgán vykoná zápis do registra do 15 dní od začatia konania, alebo ak ide o zmenu formy správy, nasledujúci deň po skončení platnosti zmluvy o výkone správy. Správny orgán do troch dní po zápise do registra zašle spoločenstvu jedno vyhotovenie zmluvy o spoločenstve, na ktorom vyznačí deň vykonania zápisu do registra.

70. Podľa , vznik spoločenstva, jeho názov a sídlo oznámi správny orgán príslušnej krajskej správe Štatistického úradu Slovenskej republiky do desiatich dní odo dňa zápisu do registra.

71. Podľa , do registra sa zapisuje a) názov a sídlo spoločenstva, b) identifikačné číslo, c) orgány spoločenstva, d) meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu.

72. Podľa , do registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Štatutárny orgán je povinný podať príslušnému správnemu orgánu návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď zmeny nastali, na ktorom musí byť pravosť podpisu úradne osvedčená. Ak bol návrh podaný oneskorene, zmenu alebo zánik zapisovaných skutočností na základe tohto návrhu správny orgán nezapíše. K návrhu sa musí priložiť zápisnica, prezenčná listina a uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "zhromaždenie") o vykonaní zmeny zmluvy o spoločenstve, dodatok k zmluve o spoločenstve v dvoch vyhotoveniach, správny poplatok a pri zmene štatutárneho orgánu aj doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť.

73. Podľa , v registri sa ďalej vyznačí a) vstup spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu likvidátora, b) vyhlásenie konkurzu vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu správcu konkurznej podstaty, c) právny dôvod výmazu spoločenstva.

74. Podľa , náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu do registra.

75. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

76. Podľa , spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.

77. Podľa , spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. 12aa) Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

78. Podľa , spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak spoločenstvo končí svoju činnosť, je povinné 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia novému správcovi. Zároveň je povinné previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na nový účet domu zriadený v banke novým správcom.

79. Podľa , spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. 12aaa) Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.

80. Podľa , vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru

v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.

81. Podľa , spoločenstvo môže za podmienok podľa uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného podľa až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku

82. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvej inštancie v konaní postupoval nesprávne, keď riadne nevykonal dôkazy predložené žalovaným, s obsahom týchto dôkazov sa nevysporiadal, čím okrem iného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

83. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c) zamietol, avšak žalovaný nemá vedomosť o tom, že by v tomto konaní žalobca o prerušenie konania žiadal a zároveň sa súd nevysporiadal s návrhom žalovaného na prerušenie konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri vyhotovovaní výroku I. rozsudku urobil zrejmú nesprávnosť v označení subjektu, ktorý návrh na prerušenie konania podal. Vo výroku uviedol, že návrh na prerušenie konania zamieta žalobcovi, avšak zo spisového materiálu je zrejmé, že takýto návrh na prerušenie konania podal len žalovaný, teda v napadnutom rozsudku vo výroku I. je namiesto žalovaného uvedený žalobca. Keďže ide o zrejmú nesprávnosť v písaní, odvolací súd túto nesprávnosť opravil v súlade s výrokom I. tohto rozhodnutia.

84. Pokiaľ žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania, odvolací súd s týmto tvrdením žalovaného nesúhlasí. Súd prvej inštancie v bode 28 napadnutého rozsudku podrobne uviedol dôvody, pre ktoré nepoložil žalovaným navrhované prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ. S dôvodmi uvádzanými okresným súdom sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje, že aj odvolací súd žalovaným navrhovanú predbežnú otázku posudzuje ako zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom zodpovedanie prejudiciálnych otázok nemá reálny dosah na prebiehajúci spor.

85. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa na pojednávaní neoboznámil s listinnými dôkazmi, a teda nevykonal na pojednávaní dokazovanie ich obsahom, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. V danom prípade je nesporné, že ide o listinné dôkazy predložené do konania žalovaným, ktoré zo strany žalobcu v priebehu konania spochybnené neboli a žalovaný bol oboznámený s obsahom listín, nakoľko ich sám do konania predložil. Zároveň si odvolací súd vypočul zvukový záznam z pojednávania a nezistil žiadne procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorým by boli porušené práva žalovaného na spravodlivý súdny proces tak, ako namieta v podanom odvolaní.

86. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevysporiadal sa s obsahom listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne opísal zistený skutkový stav veci a dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. Nie je povinnosťou súdu vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré sú pre posúdenie veci právne irelevantné. Aj keď odvolací súd nespochybňuje, že žalovaným predložené listinné dôkazy osvedčujú, že rodinný dom nemal byť bytovým domom, a teda že nemalo vzniknúť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, táto skutočnosť je však aj podľa odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci právne irelevantná. Je nesporné, že v katastri nehnuteľností do dnešného dňa je zapísaný účel stavby ako bytový dom, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je stále registrované na okresnom úrade, teda právne existuje a tiež je nesporné, že žalovaný ako

právnický subjekt si zobral úver, ktorý bol zo strany žalobcu vyplatený a žalovaným nesplácaný. Na základe takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje je jednoznačne nesporné, čo žalovaný v konaní ani nenamietal, že finančné prostriedky spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov obdržalo, žalovaný nenamietal výšku žalovanej sumy, teda žalobcovi vznikol nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov na základe platne uzatvorenej zmluvy spolu s príslušenstvom. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu poukazoval na to, že finančné prostriedky nemohli byť použité na rekonštrukciu bytového domu, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by aj boli finančné prostriedky zo strany žalovaného použité aj na iný účel, ako bolo dohodnuté v zmluve, žalobca má aj v takomto prípade nárok na odstúpenie od zmluvy a na vrátenie finančných prostriedkov. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pokiaľ žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami žalobcu v rozpore so zákonom, resp. protiprávne, takéto konanie môže byť predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní, avšak pre dané súdne konanie je právne irelevantné.

87. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, považuje ho za vecne správny, a preto ho podľa , potvrdil.

88. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia , a tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

89. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).