Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/97/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobcu T. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. X, XXX XX L.Š., právne zastúpený JUDr. Pavol Kontra, advokát so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava proti žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený JUDr. Irena Sopková, nútený správca, v konaní o zaplatenie 1.511,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.511,98 Eur s 5,5% p. a. úrokom z omeškania od 01.06.2015 do zaplatenia.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 01.12.2016 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.511,98 EUR s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.06.2015 do zaplatenia, spoločne s trovami konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu UDP-K Č.. XXXXXXXXXX. Podľa poistnej zmluvy bol poistený aj na dožitie, so začiatkom poistenia 31.05.2000, koncom poistenia 31.05.2015, s poistnou sumou 45.550,- Sk. Povinnosť platiť poistné riadne a včas si plnil v očakávaní, že pri dožití sa 31. 05. 2015, mu bude v zmysle znenia poistnej zmluvy vyplatená suma 1.511,98 Eur. Napriek tomu, že táto udalosť nastala, žalovaný nepristúpil k výplate poistnej sumy, a preto ho žalobca listom zo dňa 13.10.2016 vyzval k plneniu. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 13.04.2017. V ňom uviedol, že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom, a nie iba s OZ, zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“, ale „odporuje tomuto zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo, či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 OZ. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti, kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy na žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného resp. cena

poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a str. 5 priloženej Notárskej zápisnice M. XX/XXXX z 02.06.2008). Z predložených listín (napr. Protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovaného, orgán štátu - ministerstvo financií, utvrdzoval aj svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený protokol zo 04.06.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy, poistné, bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti, je bez pochybností NBS. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napr. list M. Č.. G.-XXXXX/XXXX z 02.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného, schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii (CSACH, Kristián: Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čenék, 2009, str. 142). Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko NBS (list č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda, že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002, nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne, pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností, a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválené v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS, ako plynie zo str. 2 a str. 5 Notárskej zápisnice M. XX/XXXX z 02.06.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že: výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnosti moci; takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne a v rozpore so zákonom; poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 ; ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 , potom je celá poistná zmluva neplatná; neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ; absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť; ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo

vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku a odborných vyjadrení NBS. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Nadväzujúc na uvedené žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný predložil súdu na podporu svojich tvrdení rozhodnutia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 41C/338/2015 z 06.04.2016 a Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 6C/73/2014 z 16.03.2016. Ďalším podaním doručeným súdu 12.08.2016 sa žalovaný stotožnil s obsahom a odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Co/315/2012 z 30. apríla 2015. (čl. 68-75). 3. Na pojednávaní žalobca a jeho právny zástupca uviedli, že sa pridržiavajú písomného podania. Ďalej len doplnili, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe ktorého žalobca plnil všetky svoje povinnosti. Obrana žalovaného v tomto prípade nemá žiadnu relevanciu, pokiaľ aj namieta, že išlo o neplatný právny úkon na základe ktorého sa plnilo, mal možnosť vrátiť plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani sa už k veci nevyjadril, napriek tomu, že doručenie predvolania je riadne vykázané 31.07.2017. 4. Okrem prednesov strán sporu na pojednávaní, súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním listín, a to Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX typu UDP-K uzavretou stranami sporu dňa 05.06.2000 č. l. 3, pokusu o zmier č. l. 4, oznámenie k poistenej zmluve č. XXXXXXXXXX č. l. 5, vyjadrenie žalovaného k žalobe č. l. 13-14, protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko - slovenskej poisťovni Rapid, a.s. vykonaný Národnou bankou Slovenska z októbra 2007 č. l. 15-16, oznámenie o skončení dohľadu na mieste č. l. 17, znalecký posudok č. X/XXXX vo veci náhrady škody a ušlého zisku č. l. 19-24, notárska zápisnica M. č. l. 25-28, žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie č. l. 29, povolenie na výkon poisťovacej činnosti č. l. 30-31, protokol o kontrole Ministerstva financií SR č. l. 32-33, rozsudok Okresného súdu Košice sp.zn. 41C/338/2015 č.l. 34-37, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014 č. l. 38-41, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012 č. l. 42 - 49, vyjadrenie žalobcu č. l. 55- 56 a s ďalšími dokladmi založenými v spise. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Dňa 05.06.2000 bola medzi stranami sporu uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX typu UDP-K, predmetom ktorej je životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a taktiež aj pre prípad dožitia žalobcu ako poisteného. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu pätnásť rokov, s určením doby platenia poistného 10 rokov. V zmluve je určený začiatok poistenia 31.05.2000 a koniec poistenia 31.05.2015. Výška poistnej sumy pre prípad smrti je upravená na sumu 30.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 45.550,- Sk, t.j. po prepočte 1.511,98 EUR. Výška poistného je zmluvne určená na sumu 227,- Sk mesačne. 6. Žalobca si listom zo dňa 13.10.2016 uplatnil u žalovaného poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy, u ktorej došlo k ukončeniu poistenia dňa 31.05.2015 a žiadal vyplatenie poistného plnenia na svoj účet. Žalovaný žalobcovi doteraz poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy nevyplatil ani sčasti. 7. Z rozhodnutia Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 vyplýva, že žalovanému ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území SR a toto povolenie sa vzťahovalo aj na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania pred udelením povolenia boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán, predložené žiadateľom ako súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR. 8. Z kópie PROTOKOLU O KONTROLE vykonanej Ministerstvom financií SR u žalovaného dňa 04.06.1999 vyplýva, že poistné produkty, vrátane nich aj kapitálové poistenie sadzba UDP-K, sú v súlade s obchodným plánom predloženým MF SR a Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, schválenými MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995. 9. Z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013 adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky

voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.

10. V žalovaným predloženej časti Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, obsahujúceho len číslo listu 4, je uvedený nedostatok zistený NBS v tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv, a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteniu, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. NBS konštatovala porušenie § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve, tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade so záväznými predpismi do desiatich dní pred ich účinnosťou. 11. Zo str. 5 Notárskej zápisnice č. M. XX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2008, vyplýva prehlásenie poverených subjektov NBS, že poistné bolo žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K je kľúčovým problémom. 12. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13.12.1999 (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 13. Podľa § 788 ods. 2 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 14. Podľa §797 OZ, ods.: 1/ Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 2/ Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 3/ Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 15. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť. 16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 05.06.2000 bola medzi žalobcom ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovňou, uzavretá poistná zmluva ako produkt UDP-K a predmetom poistenia bolo aj poistenie pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na dobu pätnásť rokov a dĺžka platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, v dôsledku čoho bol koniec poistenia vymedzený dátumom 31.05.2015. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola v zmluve určená na 45.550,- Sk (t.j. 1.511,98 EUR). Výška poistného bola uvedená spolu 277,- Sk (t.j. 9,19 EUR). Medzi stranami bolo nesporné uzavretie uvedenej poistnej zmluvy dňa 05.06.2000 ako i to, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy spočívajúce v platení poistného v dojednanej výške počas trvania poistného vzťahu plnil, i to, že po ukončení poistenia k 31.05.2015 žalovaný nevyplatil žalobcovi doteraz žiadne poistné plnenie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná poistná zmluva je podľa § 39 neplatná pre rozpor so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v písomnom podaní zo dňa 13.04.2016 poukazoval na rozpor zmluvy s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.), ako aj v rozpore so zákonom č. 95/2002 Z.z. resp. zákonom č. 8/2003 Z.z., a protiprávna je sadzba poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3, § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, neupravuje poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného (čl. 30-41) účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle §11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel vypracovať sám žalovaný, a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno- matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Dôležitou skutočnosťou je to, že jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného, bol žalobca. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 1998. Povinnosť podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, čo uvádzal žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe zo 10.06.2016, sa vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 . Žalobca ako fyzická osoba - poistený, nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je z vyššie uvádzaných dôvodov irelevantná. Nebol to žalobca, ktorý ponúkal produkt UDP- K, ale žalovaný a predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde údaje týkajúce sa výšky poistného vypočítava poisťovateľ. Práve vďaka pôvodne ponúkaným podmienkam poistenia si žalobca získal dostatok klientov a práve v dôsledku výhodnosti predmetnej poistnej zmluvy, žalobca uzavrel poistnú zmluvu práve so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd musí konštatovať, že zmluva medzi stranami sporu uzavretá 05.06.2000 je platná a zaväzuje účastníkov zmluvy na plnenia v nej dojednané. Žalovanému tak vznikla na základe poistnej zmluvy povinnosť vyplatiť žalobcovi po zániku poistenia, k čomu došlo 31.05.2015, poistné plnenie v dojednanej výške 45.550,- Sk, t.j. 1.511,98 Eur. Súd k uvedenému záveru dospel aj s poukazom na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014: „Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola navrhovateľke predložená zo strany poisťovne, ktorú navrhovateľka akceptovala. Navrhovateľka vstupovala do poistného vzťahu s odporkyňou (pozn. spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s.) so

znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Odporkyňavo svojich vyjadreniach uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z. z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv. Tieto skutočnosti však nemohli mať za následok postup zvolený odporkyňou (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože navrhovateľka sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, a to, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré navrhovateľka ako účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon.“ Z obsahu citovaného rozhodnutia je zrejmé, že predmetom sporu bola platnosť poistnej zmluvy, nie zaplatenie poistného plnenia, ako je to v posudzovanom prípade, avšak závery vyslovené dovolacím súdom ohľadom spornosti daného kontraktu sú použiteľné aj na posudzovanú vec. V zmysle obrany žalovaného súd konštatuje neopodstatnenosť argumentácie, ktorou sa snažil v spore argumentovať. Neplatnosťou dotknutej spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku nedodržania poistno- matematických metód pre určenie výšky poistného, ako aj poistného plnenia. Tieto skutočnosti, ako to vyplýva z názoru Najvyššieho súdu SR (a tiež aj z ďalších rozhodnutí slovenských súdov, na ktoré poukázal žalobca) neboli pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, preto krajský súd považoval uplatnený nárok za opodstatnený. Žalovaný poistenie spravuje, t.j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie dovŕšením lehoty dožitia, t.j. a preto žalobcovi mal plniť v zmysle § 797 ods. 3 OZ. Žalovaný svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto je v omeškaní, súd viazaný žalobou priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania od 01.06.2015 podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. s účinnosťou do 31.01.2013 v uplatnenej výške 5,5 % ročne.

21. Podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23 . Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %. 25. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 277 ods. 1 ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Podľa § 277 ods. 3 návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)