Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-9-2016.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. J., R.. X.X.XXXX, T. D. XXX XX Š. A. XXX, o zaplatenie 1.320,26 eura s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 196,80 eura s prísl. z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.1.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.320,26 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.2.2013 do zaplatenia z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke č. 7056408 zo dňa 5.6.2009, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 5.640 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 96,73 eura. Žalovaný uhradil žalobcovi z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4.548,74 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 6.2.2013 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.320,26 eura.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.2.2016 zobral žalobca žalobu späť o zaplatenie sumy 228,67 eura s prísl. titulom uplatnenej zmluvnej pokuty s tým, že žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
3. Uznesením zo dňa 5.4.2016 súd konanie o zaplatenie sumy 228,67 eura zastavil.
4. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2016 č.k. 19C/9/2016-29 súd pripustil zmenu žalobcu zo spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. na Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..
5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.5.2016 uviedol, že „odvolávam sa voči zaplateniu celej čiastky dlhu jednorázovo z dôvodu, že som platil splátky s omeškaním, ale v pravidelných intervaloch. Toho času som nezamestnaný a nie som schopný splatiť celý dlh jednorázovo, preto navrhujem obnoviť
splátkový kalendár, prikladám kópiu dokladu o nezamestnanosti. Nárok uznávam vo výške 1.320,26 eura.“
6. Podaním doručeným súdu dňa 11.9.2017 žalobca upravil žalobný návrh v dôsledku ďalšieho čiastočného späťvzatia žaloby s tým, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že tento neuvádza žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a ani skutočnosti týkajúce sa nepriaznivej finančnej situácie žalovaného nemožno považovať za relevantné dôvody. Špecifikoval žalovanú pohľadávku tak, že predstavuje nezaplatenú časť úveru poskytnutého vo výške 3000 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v 60 tich pravidelných mesačných splátok vo výške 94 eur splatných k 20.dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.7.2009. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 5.803,80 eura (vrátane sumy poistenia vo výške 60 2,73 eura = 163,80 eura). Žalovaný do začatia konania zaplatil na úverovú pohľadávku sumu 4.548,74 eura, čo preukazuje predloženým prehľadom úhrad na úver. Z dôvodu neplnenia platobných povinností vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na jednorázové zaplatenie dlžného zostatku. Ním žalovaná pohľadávka pozostáva z: -dlžnej istiny 1.014,79 eura predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa žalovaný zaviazal v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť -dlžných pokút a poplatkov v sume 228,67 eura účtovaných v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy -nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 76,80 eura účtovaných v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy. V časti o zaplatenie sumy 228,67 eura s prísl. titulom uplatnených dlžných pokút a poplatkov zobral žalobu späť a v časti o zaplatenie sumy 76,80 eura s prísl. titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky berie žalobu späť a z dôvodu z dôvodu úhrad zo strany žalovaného, ku ktorým došlo počas súdneho konania (platby vo výške 30 eur dňa 25.1.2016, 29.2.2016, 2.6.2017 a 10.8.2017) berie žalobu späť aj o sumu 120 eur s prislúchajúcim úrokom. Uviedol, že súhlasí s postupným splatením žalovanej pohľadávky formou splátok vo výške 50 eur mesačne splatných k 20.dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia. Žiadal teda v upravenej žalobe, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 894,79 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.014,79 eura od 15.2.2013 do 25.1.2016, zo sumy 984,79 eura od 26.1.2016 do 29.2.2016, zo sumy 954,79 eura od 1.3.2016 do 2.6.2017, zo sumy 924,79 eura od 2.6.2016 do 10.8.2017, zo sumy 894,79 eura od 11.8.2016 do zaplatenia, to všetko formou splátok vo výške 50 eur mesačne splatných k 20.dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Poukázal na uznanie dlhu a žiadal, nakoľko sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku na základe uznávacieho prejavu žalovaného, o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 CSP.
7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.9.2017 uviedol, že „zmluvu uzatvoril cez nejaké kontaktné miesto, nevie už presne za akým účelom. Vtedy mal už jeden úver cez platobnú kartu Home Credit alebo Consumer Finance Holding. Mal živnosť, tak si požičal na odvody, nebol schopný platiť zo svojich príjmov a potom toto riešil. Mali nastavené nejaké programy za tú sumu takú splátku, tým pádom prišiel s tým, že chcel niečo požičať, takto mu navrhla taký balík, tak sa dohodli. Keď podpísal formulár, už ho nevidel, podpísal to na kontaktom mieste, malo to prejsť nejakým schválením. Nevie, či si bol vedomý výšky úrokových sadzieb 32 - 33 %. Poistenie riešili, chcel si to nejakým spôsobom uplatniť, ale to sa nedalo. Poistenie nezahŕňalo viacmenej nič, odvolával sa na poistenie, ale krylo len nejakú časť, jednoducho nič, aj keď je strata zamestnania a schopnosť nesplácať. Poistenie chcel využiť, ale sa nedalo. Priemerná hodnota RPMN nevie, či mu bola vysvetlená, potreboval peniaze, tak to pripravili, dali mu peniaze. Od roku 2012 som bol nezamestnaný, nemohol som už splácať, nakopilo sa toho, prichádzali upomienky a aj iné nebankovky, musel to riešiť. Uznal nárok, ale nerozumie tomu, čo vlastne uznal, nemá právnické vzdelanie na to, aby vedel posúdiť, čo vlastne uznal.“
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov: zmluva zo dňa 5.6.2009, predžalobná upomienka zo 6.2.2013, prehľad splátok a úhrad, čiastočné späťvzatie žaloby, uznesenie o čiastočnom späťvzatí žaloby, návrh na zmenu na strane žalobcu, uznesenie o pripustení zmeny žalobcu, potvrdenie o výške priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách NBS a zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa, vložka 10315/P v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.
10. Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ.
11. Dňa 5.6.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so žalovaným na formulárovom tlačive Triangel Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7056408 s týmito údajmi uvedenými v časti zmluvy Schválená výška Pôžičky: Pôžička: 3.000 eur, splátka: 96,73 eura, Celková suma pôžičky: 5.640 eur, mesačná výška poistenia 2,73 eura, počet splátok 60, konečná splatnosť 60 mesiacov, sadzba poistenia 2,90 %, ročná úroková sadzba: 32,31 %, priemerná hodnota RPMN: 21,67 %. Podľa prehľadu splátok a úhrad pripojenému k žalobe žalovaný uhradil spolu 4.548,74 eura, ostatný raz 23.11.2015. Listom zo dňa 6.2.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného Predžalobnej upomienke k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a celkovú istinu vo výške 1.953,12 eura najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Podľa potvrdenia o výške priemerných úrokových mier z úverov - nové obchody spotrebiteľské a ostatné úvery - domácnosti zverejneného na internetovej stránke www. nbs.sk bola v júni 2009 úroková sadzba u úverov od 1-5 rokov 11,5723 %.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
13. Predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS 523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
16. V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 32,31 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v júni 2009 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov 11,5723 %. Je evidentné, že sa jedná o skoro trojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi.
17. V časti, v ktorej žalobca vzal žalobu sčasti späť, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.
18. Keďže teda je tento úver úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je neplatná a prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorá bola vrátená.
19. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
20. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nároku spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, toto ustanovenie znamená ex offo povinnosť súdov prihliadať aj bez návrhu na premlčanie v prípade spotrebiteľských nárokov. Keďže od prijatia bezdôvodného obohatenia po podanie žaloby uplynula ako subjektívna tak objektívna premlčacia lehota, bolo potrebné prihliadnuť na premlčanie tohto nároku a žalobu v časti, v ktorej nedošlo k späťvzatiu zamietnuť.
21. Súd v danom prípade nepostupoval podľa ustanovenia § 282 CSP, podľa ktorého ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
22. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa oddielu Spotrebiteľské spory sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. Ustanovenia oddielu Spotrebiteľské spory predstavujú špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o konaní, a primeraná aplikácia všeobecných ustanovení o konaní znamená, že súd je povinný v konaní prihliadať na charakter spotrebiteľského sporu vo svetle zvýšenej ochrannej ingerencie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa v spotrebiteľských sporoch v zmysle § 299 CSP nepoužijú ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa a súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na analogické posudzovanie hmotnoprávneho uznania spotrebiteľského dlhu - napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 9C 137/2012 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co 37/2013, podľa ktorého je potrebné na podmienky uznania dlhu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre posudzovanie platnosti hmotnoprávneho uznania dlhu platia ustanovenia § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Ako súd už poukázal pri úžernej úrokovej sadzbe dohodnutej v zmluve, podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práva a povinnosti vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný prehlásil vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní, že bol nútený prijať podmienky úveru a dokonca, keď sa domáhal uplatnenia poistného plnenia, toto dodávateľ neakceptoval a z obsahu jeho ústneho vyjadrenia vyplýva, že právnym účinkom vety, v ktorej tvrdí, že nárok uznáva čo do sumy 1.320,26 eura nerozumie a nevie, čo vlastne uznal. Dňa 16.5.2016, v deň spísania tohto prehlásenia, pritom súd už konanie o zaplatenie sumy 228,67 eur v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zastavil a predmetné uznesenie zo dňa 5.4.2016 mu bolo doručené ešte 18.4.2016. Ak teda v deň uznania nároku už samotný žalobca nepožadoval po ňom zmluvnú pokutu, je zrejmé, že tomu, čo uznáva, teda výške pohľadávky, ktorú uznáva nerozumel, ak zjavne uznal aj späťvzatú sumu. Pritom v tom čase navyše uhradil aj dve platby po 30 eur, teda, ak by skutočne zvažoval a rozumel výške nároku, nemohol by uznať dlh aj s už zaplatenou sumou 60 eur. Samotný žalobca následne opätovne zobral čiastočne žalobu späť o sumu 76,80 eur uplatňovanú titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a táto skutočnosť len dosvedčuje, že predmetom uznania boli aj samotným žalobcom uznané nedôvodné plnenia. Žalovaný teda nielen evidentne nevedel, čo je obsahom uznania nároku, ale uznal aj sumy, ktoré už neboli predmetom konania, sumy, ktoré medzičasom zaplatil aj sumy zjavne nedôvodné a v podstate uznal premlčaný dlh z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak je zrejmé, že nerozumel právnym účinkom uznania nároku, nerozumel ani prípadnému premlčaniu tohto nároku. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný nebol zjavne nezodpovedný spotrebiteľ, pretože splátky úveru splácal čiastočne a po podaní žaloby vykonal ďalšie úhrady.
Bolo by teda v rozpore so spravodlivým usporiadaním veci s prihliadnutím na ex offo ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, aby bol žalovaný povinný úžerný neplatný úver vo výške 3000 eur, na ktorý zaplatil len do podania žaloby 4 548,74 eura, ešte ďalej uhrádzať. Preto súd neaplikoval ustanovenie § 282 CSP a žalobu v celom rozsahu zamietol.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
24. Keďže však v celom rozsahu úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, nárok mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).