Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_49P-214-2015.pdf
PDF · 119.03 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/214/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci manželky: C.. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XX, J., proti manželovi: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/ D, J., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu S. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania C.. C. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a S. O. nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu M., zväzok X, ročník XXXX , strana X, pod poradovým číslom X r o z v á d z a. II. Maloletý S. O., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 350,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým S. každý kalendárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka 17.00 hod. do pondelka do 08.00 hod.. VI. Počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletý S. v starostlivosti otca od 01.07. od 10.00 hod. do15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. a do 15.08. do 18.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý S. v starostlivosti otca od 15.07. od 10.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 10.00 hod. do 30.08. do 18.00 hod. VII. Počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletý S. v starostlivosti otca a to od stredy predchádzajúcej veľkonočnému štvrtku od 18.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod.
VIII. Počas zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletý S. v starostlivosti otca od 10.00 hod. prvého dňa školských prázdnin do 24.12 do 14.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 10.00 hod. do 05.01. do 18.00 hod. Počas vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý S. v starostlivosti otca od 26.12. od 10.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. IX. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať do starostlivosti otca vždy v mieste jej bydliska. Otec je povinný po ukončení styku maloleté dieťa riadne odovzdať matke vždy v mieste bydliska matky. X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 10.09.2015, domáha rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu S. O., nar.
XX.XX.XXXX. Matka navrhla, aby súd zveril maloletého S. na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a určil povinnosť otca prispievať na jeho výživu sumou 900,-eur mesačne. Styk otca s maloletým navrhla upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend od piatka 17.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každú stredu od 17.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 8.00 hod.. Počas letných prázdnin od 10.00 hod. dňa 1.7 do 18.00 dňa 15.7 a od 10.00 hod. dňa 1.8. do 18.00 hod. dňa 15.8. každého párneho kalendárneho roka. Počas letných prázdnin nepárneho kalendárneho roka od 10.00 hod. dňa 15.7 do 18.00 hod. dňa 30.7. a od 10.00 hod. dňa 15.8. do 18.00 hod. dňa 30.8.. Počas zimných prázdnin párneho kalendárneho roka od 10.00 hod. prvého dňa školských prázdnin do 14.00 hod. dňa 24.12. a od 10.00 hod. dňa 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. dňa 5.1.. Počas vianočných prázdnin nepárneho kalendárneho roka od 10.00 hod. dňa 26.12. do 18.00 hod dňa 2.1. nasledujúceho roka. Počas veľkonočných prázdnin od 18.00 hod stredy, predchádzajúcej Veľkonočnému štvrtku do 18.00 hod. nasledujúcej soboty.
2. Návrh odôvodnila tým, že ich vzájomný vzťah ako manželov je vážne a trvalo narušený, neplní svoj účel, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to najmä z dôvodu manželovej agresivity. S manželom sa zoznámili počas štúdia na strednej škole. V roku 1995 otehotnela, narodil sa im toho času plnoletý syn R.. Preto sa aj zosobášili, ich manželstvo nikdy nebolo šťastné a vždy sa našiel nejaký dôvod na hádku. Hádky medzi nimi často končili tak, že ju manžel fyzicky napadol. V období od roku 2000 až do roku 2008 bolo ich spolužitie úplne rozvrátené. Manžel mal viacero mileniek a hrubým spôsobom ju ponižoval a psychicky dusil, až strácala akékoľvek zdravé sebavedomie. V tomto období dvakrát otehotnela, ale manžel chcel, aby postúpila umelé prerušenie tehotenstva, čo aj urobila. V júli 2008 sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť, po tomu predchádzajúcej hádke a fyzickom napadnutí a vyhrážkach zo strany manžela. V roku 2010 sa manžel začal správať ako milujúci manžel, ktorý oľutoval všetko zlé čo spravil. Do troch mesiacov otehotnela a v roku 2011 sa im narodil druhý syn S.. Problémy v manželstve sa však začali opakovať, manžel sa k nej začal správať hrubo až nakoniec jeho správanie prechádzalo do agresie. V roku 2013 jej bol diagnostikovaný zhubný karcinóm prsníka. Počas liečby sa manžel správal tak, akoby sa ho jej choroba týkala len okrajovo. Keď počas liečby strácala záujem o intímne spolužitie, tak jej navrhol, že si nájde priateľku. Nie príjemným spôsobom komentoval jej postavu. Počas spolužitia si veľakrát musela vypočuť jeho priania o skorej smrti, nadávky a urážky. V marci 2015 sa od manžela odsťahovala aj s mladším synom S.. Starší syn R. zostal bývať s otcom. Po týchto všetkých skutočnostiach už nemá žiadny záujem vrátiť sa do spoločnej domácnosti s manželom, rozvrat ich manželstva je jednoznačne trvalý a nemenný. Náklady na mal. S. matka vyčíslila na sumu 985,50 eur, kedy najvyššou položkou je súkromná škôlka vo výške 400,-eur.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky, manžela, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: sobášnym listom, rodným listom maloletého, oboznámením sa s prehľadom výdavkov a nákladov matky na zabezpečenie potrieb maloletého, potvrdenie o príjmoch matky, potvrdeniami o príjme otca, mesačnými nákladmi matky na bývanie a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Manželia sú slovenskí štátni občania a u oboch manželov ide o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa narodil dňa XX.XX.XXXX toho času plnoletý syn R. a dňa XX.XX.XXXX mal. S..
5. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva v čase podania návrhu (10.09.2015) bola daná podľa § 88 ods. 1 písm. a) OSP ako súdu, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, pričom v obvode tohto súdu má bydlisko manželka.
6. V konaní pred súdom manželka zotrvala na návrhu na rozvod manželstva. Manželstvo bolo podľa nej nefunkčné od jeho začiatku, navyše s častým fyzickým týraním. S manželom chodili spolu 5 rokov. Od začiatku sa k nej manžel správal hrubo. V roku 2008 ju fyzicky napadol, rozbil jej nos. V roku 2008 mali ďalší konflikt, napadol ju v aute, udrel ju tak, že jej tiekla krv. Vtedy to bol pre ňu veľký zlom, rozhodla sa, že od manžela odíde. V r. 2010 sa začal ku nej správať slušne, bola to pre ňu nádej, že ju má rád. Dali sa teda dokopy, následne otehotnela. Kvôli predčasnému pôrodu bola v nemocnici, kde sa k nej manžel po telefóne opäť začal správať hrubo, útočil na ňu. Uvedomila si, že sa nič nezmenilo. Znovu jej nadával a bil ju. Maloletý S. sa narodil dňa XX.X.XXXX a v roku 2013 jej diagnostikovali rakovinu prsníka. Absolvovala liečbu, chemoterapiu čo na nej zanechalo následky. Manžel ju opäť ponižoval, hrubo sa ku nej správal, nepomáhal jej, nadával jej, bil ju, nemal pre ňu žiadne pochopenie. Mala z neho strach. V tom čase si našla kamaráta, ktorý mal podobný zdravotný problém, vzájomne sa podporovali, no neprerástlo to
do bližšieho vzťahu. Manžel ju obvinil, že má milenca, začal ju sledovať a kontrolovať. Bolo to pre ňu neúnosné, preto odišla zo spoločnej domácnosti bývať do bytu v Bratislave, ktorý jej poskytol na bývanie strýko. Manželka uviedla, že toho času 2,5 roka spolu nežijú a obnova manželského spolužitia nie je možná. Matka uviedla, že z manželstva sa narodili dve deti toho času plnoletý R. nar. XX.XX.XXXX, a mal. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorého žiada zveriť do svojej starostlivosti. Náklady na maloleté dieťa v čase podania návrhu matka vyčíslila spolu vo výške 985,50, z toho: na poplatok za škôlku + doprava do škôlky -vo výške 429,- eur mes.(z dôvodu svojej choroby bola nútená dieťa umiestniť do súkromnej škôlky), 22,-eur za návštevu logopéda,strava 192,-eur, pomerná časť nákladov na bývanie 154,-eur ( nájomné, SIPO, elektrina, TV káblová), letné tábory a dovolenky- 100,-eur, oblečenie, obuv - 89,-eur. Mal. S. nemá zdravotné problémy. Otec jej na výživu mal. dieťaťa od marca 2015 neprispel, povedal, že je ochotný platiť výživné 47,- eur mesačne. So synom S. býva v 2-izb. byte, ktorého vlastníkom je jej strýko. Podľa dohody platí za nájom celkovo 290,- eur mesačne. V priebehu konania matka upravila návrh na určenie výživného zo sumy 900,-eur na 400,- eur mesačne. V priebehu konania sa zmenili aj náklady na maloletého S., ktoré matka vyčíslila spolu vo výške 631,81 eur, z toho: 197,-eur mesačne strava, poplatky v materskej škole a jazykovej škole vo výške 52,50 eur mesačne, oblečenie, obuv vo výške 90,-eur, dovolenka, letné tábory v priemere 141,66 eur mesačne, zdravotná starostlivosť 10,-eur mesačne, pomerné náklady na bývanie - 140,65 eur / nájomné, SIPO, elektrina, TV káblová/. 7. Matka k svojim majetkovým pomerom deklarovala príjem z vlastnej spoločnosti G. D.. Čistý mesačný príjem z tejto spoločnosti pre ňu predstavuje cca. 210,-eur. Spoločnosť vlastní 4-ročné auto BMW 5, ročník výroby 2013. Má uzavretú mandátnu zmluvu, vyučuje nemecký jazyk vo firmách. Priemerný mesačný príjem je závislý od počtu klientov. Pohybuje sa od 1.500-1.700,-eur mesačne. Je spoluvlastníčkou nehnuteľností v O. D., kde vlastnia s manželom budovu (BSM), pozemok je vo vlastníctve manžela. V Ž. L. Y. polyfunkčný dom, 100 m2 v BSM, v B. stavebný pozemok XXXX C. (BSM). V B. polyfunkčný dom XXX C. neskolaudovaný a polyfunkčný dom vo výmere XXX C., X-W. J. v B.. Tento byt využíva starší syn, oni sa ako rodičia dohodli, že mu byt nechajú. Matka uviedla, že v roku 2014 mala príjem z predaja nehnuteľnosti v B. - 75. 000,-euro, z tejto sumy poslala na účet manžela sumu 40.000,- Eur. Matka uviedla, že s manželom majú ešte spoločné pôžičky, hypotéku ktorú splácajú po 2.400,- eur mesačne, ďalšia Y. spolu so D. Ú., kde mesačná splátka činí 1.300,-eur a 300,- eur. 8. Manžel sa v konaní pred súdom vyjadril, že s rozvodom manželstva súhlasí. Obnova manželského spolužitia už viac nie je možná. To čo však uvádza manželka sa podľa neho nikdy nestalo. To, že sa sťahovali, bolo vždy kvôli jej frajerom. Je pravda, že ju udrel do nosa. Stalo sa to však preto lebo ho v aute v 140 km rýchlosti škriabala do tváre. Pokiaľ ide o úpravu ich rodičovských práv k mal. S. súhlasil s návrhom matky v otázke zverenie S. do jej starostlivosti, nesúhlasil však s výškou výživného, ktorú matka požaduje a uviedol, že chce platiť na S. výživné minimálne. V prípade úpravy styku, tento otec nepožadoval upraviť. V prípade ak matka požaduje styk upraviť, súhlasil s úpravou bežného styku tak, ako to navrhla matka, aj keď uviedol, že neviem, či sa takto bude styk so synom aj v skutočnosti realizovať. Počas letných prázdnin súhlasil s úpravou styku tak ako ho navrhla matka s tým, že v párnom roku bude mať syna 01.07.-15.07. a 01.08-15.08., pričom v nepárnom kalendárnom roku to bude 15.07.-30.07 a 15.08.-30.08. Počas veľkonočných prázdnin súhlasil s úpravou každý párny kalendárny rok počas zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku súhlasím s tým, že sa budem so synom stretávať od 10.00 hod. prvého dňa školských prázdnin do 24.12 do 14.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 10.00 hod. do 05.01. do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 10.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. 9. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že pracuje ako poradca v spoločnosti L., kde vyvíja krypto- technológie. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 160,- eur. Spoločnosť mu však platí 2 úvery vo výške 1.700,- eur. Okrem toho má príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 1.991,- eur. Je vlastníkom nehnuteľnosti v O. D. tak ako uviedla matka. Na nehnuteľnosť bol čerpaný úver zostatok ktorého je cca. 300 000,- eur. Mesačná splátka je 2.043,- eur. Je vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti v Ž. na Y. (BSM), ide však o staticky narušenú budovu. Ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú v BSM sú presné tie , ktoré uviedla matka. Pri objekte v B. však otec uviedol, že ide o staticky narušenú budovu, prázdnu budovu. Druhá nehnuteľnosť v B. vo výmere 208 m2 je stavebný pozemok. V 3-izbobom byte v B., ktorého sú vlastníkmi spolu s matkou, býva ich syn R.. V roku 2014 spolu s manželkou predali nehnuteľnosť, celkový príjem z predaja bol 150 000,- eur. V tom istom roku predal ďalšiu nehnuteľnosť, ktorá bola tiež v BSM. Príjem z predaja vo výške 320 000,- eur išiel na účet do P. J., kde uvedenú sumu manželka previedla do D. D. na firemný účet. K uvedenému účtu on nemal prístup. Následne dala peniaze do trezoru, ku ktorému on nikdy nemal prístup. Otec považoval svoje mesačné náklady za minimálne. Nevlastní motorové vozidlo a tak jeho náklady predstavujú náklady na stravovanie, bývanie (162,-eur+30-40,- eur - elektrika, voda) a náklady na 3 úvery. Náklady na úvery sú vo výške 400 000,-
eur. Jeden z úverov je spotrebný úver, jeho zostatok vo výške 10. 000,- eur a mesačná splátka je 660,- eur, druhý je hypotekárny úver vo výške 90 000,- eur (splátka je cca. 1.050,- eur) a tretí úver je vo výške 300 000,- eur. Matka mu na splátky úverov neprispieva. Neprispieva ani na dane z nehnuteľností. 10. Kolízny opatrovník sa k veci v konaní pred súdom vyjadril, že dáva na zváženie súdu, či je vhodné upraviť styk otca s maloletým aj v stredu. Nakoľko otec sám uviedol, že nevie či styk v takom rozsahu bude realizovať, aby tým nedošlo k sklamaniu maloletého S.. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhol určiť výživné vo výške 365,-eur, nakoľko náklady vyčíslené matkou považoval kolízny opatrovník za opodstatnené. Uviedol, že je ťažko uveriteľné, že otec žije z deklarovaného príjmu 160,-eur mesačne. 11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát Bratislava II dňa XX.XX.XXXX vykonal šetrenie pomerov v rodine maloletého S. na adrese bydliska matky a zistil, že u matky má zabezpečené všetky svoje potreby a priestor na jeho osobný rozvoj, pokojný spánok, stravovanie aj hygienu. Matka sa vyjadrila, že maloletý je zdravý, navštevuje škôlku a športové krúžky. Matka sa taktiež vyjadrila, že na svojom návrhu trvá, s otcom maloletého spolu nežijú v tom čase už 1,5 roka, a že jej manžel sa nezúčastňuje súdnych pojednávaní a nesúhlasí s rozvodom len kvôli strachu z následného delenia BSM. Matka uviedla, že jej manžel je dobrý otec, má rád maloletého a maloletý má rád jeho, lenže údajne už pol roka na maloletého neplatí výživné a za posledný mesiac sa maloletému prestal ozývať, čomu maloletý nerozumie a je z toho smutný. Vzhľadom na to a na vek a rozumovú vyspelosť maloletého s ním pohovor vykonaný nebol. Dňa XX.XX.XXXX kontaktoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny aj otca maloletého za účelom dohodnutia termínu vykonania šetrenia v jeho domácnosti, no ten sa vyjadril, že nevie kedy sa bude nachádzať na svojej adrese, a že keď v J. bude, zavolá on, čo sa však nestalo, a preto z daného dôvodu nebolo možné uňho vykonať šetrenie pomerov. 12. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd neodkladným opatrením určil otcovi povinnosť predbežne prispievať na maloletého S. výživným vo výške 250,-eur mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. 13. Z dokladov založených otcom súd zistil nasledovné:
- podľa potvrdenia o príjme založeného otcom jeho príjem v spoločnosti L., a.s. bol za obdobie od 04/2016 do 03/2017 v rozpätí od 175,80 eur do 188,79 eur netto.
- podľa potvrdenia G. J., otec spláca spotrebný úver v mesačnej splátke 624,47 eur, kedy zostatok úveru je 10.393,76 eur a hypotekárny úver v mesačnej splátke 1.037,01 eur, kedy zostatok úveru je 87.852,81 eur.
- podľa potvrdenia D. D., a.s. otcovi bol poskytnutý úver 431.520,95 eur s výškou mesačnej splátky 2.043,24 eur, kedy zostatok úveru predstavuje sumu 294.492,21 eur.
- podľa daňového priznania otca za rok 2016 predstavoval úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 1.829,21 eur a príjem z prenájmu nehnuteľností 17.424,67 eur. Po odpočítaní výdavkov bola jeho daňová povinnosť 0,-eur
- podľa rozhodnutia príslušných správcov dane pri jednotlivých nehnuteľnostiach predstavuje ročná daňová povinnosť za nehnuteľnosti v O. D. 2.337,09 eur, v B. 420,31 eur a daň vyrubená správcom dane v Ž. L. Y. 1.394,67 eur. 14. Z dokladov založených matkou súd zistil nasledovné:
- podľa potvrdenia o príjme založeného matkou jej príjem v spoločnosti G. D.,D..O..M.. bol za obdobie od 04/2017 do 06/2017 v priemernej výške 218,92 netto.
- podľa daňového priznanie spoločnosti G. D.,s.r.o. za rok 2014 predstavoval výsledok hospodárenia spoločnosti pred zdanením 157.754,02 eur.
- podľa daňového priznania spoločnosti R. D.. D..O..M.. za rok 2014 predstavoval výsledok hospodárenia spoločnosti stratu 83,50 eur
- podľa predložených listov vlastníctva otec a matka majú v bezpodielovom spoluvlastníctve: - nehnuteľnosti evidované na B. Č.. XXXX pre katastrálne územie B. ( zastavané plochy a nádvoria 280m2, zastavané plochy a nádvoria 208 m2, zastavané plochy a nádvoria 7696 m2 a rodinný dom ),
- nehnuteľnosť evidovanú na B. Č.. XXXX pre katastrálne územie B. ( byt v bytovom dome),
- nehnuteľnosti evidované na B. Č.. XXXX pre katastrálne územie Ž. L. Y. ( zastavané plochy a nádvoria XXXXmX a stavba na parcele XXX/XX - Malý dom služieb),
- podľa B. Č.. XXX, pre katastrálne územie P.Á., okres O. D. otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na uvedenom liste vlastníctva, a to: zastavané plochy a nádvoria 820m2, zastavané plochy a nádvoria 257 m2 a stavba postavená na G.. Č.. XXX/XX - obchod- služby
15. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX otec a matka ako predávajúci predali pozemky: CKN parcela č. 1688/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 881 m2 a Q. G. Č.. XXXX/X, zastavané plochy
nádvoria o výmere 144 m2 a stavby: prevádzkový obytný objekt súpis. Č.. XXX a prevádzková budova bez súp. čísla, nehnuteľnosti evidované na B. XXXX v katastrálnom území B. /C. A. Č..XX/ za kúpnu cenu 150.000,-eur.
16. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2014 otec ako výlučný vlastník predal nehnuteľnosti: G. Q.-T., k.p.č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 440m2, stavba D..Č.. XXX, postavená na parcele XXXX, - druh chránenej nehnuteľnosti - nehnuteľná kultúrna pamiatka, nehnuteľnosti evidované na B. Č.. XXXX, pre k.ú. B., za kúpnu cenu 320.000,-eur.
17. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
21. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
22. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
31. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
32. Z predložených listín a s poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i v súlade s vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželia v súčasnej dobe nežijú spolu, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili. Obidvaja manželia zhodne uviedli, že s rozvodom manželstva súhlasia. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná teda jednoznačným postojom oboch manželov, kedy ani jeden z nich nepripúšťal za žiadnych okolností obnovu manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú asi 2 a pol roka odkedy manželka opustila spoločnú domácnosť. Na základe vyjadrenia oboch manželov vo vzťahu k plneniu základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine ( t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie) z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Súd mal za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd sa posudzujúc dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva účastníkov zameral na preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva. Príčiny rozvratu manželstva ustálil v rozdielnosti pováh a názorov manželov na vzájomné spolužitie.
33. S konaním o rozvod manželstva je v súlade s § 100 CMP spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Otázka zverenia nebola medzi rodičmi sporná, obidvaja súhlasili so zverením maloletého S. do osobnej starostlivosti matke. Keďže súd mal za to, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, rozhodol tak, že zveril mal. S. do jej osobnej starostlivosti a určil, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať ich majetok, pretože žiaden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený vo výkone svojich rodičovských právach a povinnostiach. Hoci otec spočiatku navrhoval styk s S. neupraviť v priebehu konania súhlasil s úpravou styku tak v bežnom kalendárnom roku ako aj v období prázdnin a sviatkov.
34. Spornou medzi rodičmi bola výška výživného, kedy matka požadovala určiť sumu výživného na maloletého S. vo výške 400,-eur mesačne a otec navrhol, aby súd určil výživné na mal. S. v minimálnej výške. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, na vek dieťaťa a jeho potreby, zabezpečenie pravidelných mesačných platieb pre maloletého S., majúc za to, že matka náklady na maloleté dieťa riadne preukázala. Je nesporné, že matka má výdavky na maloletého S. primerané veku a potrebám dieťaťa / bežné potreby nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a nákup ďalších vecí potrebných pri jeho vývoji a raste/. Tieto náklady matky sú nespochybniteľné, pričom matka podstatnú časť týchto výdavkov bližšie špecifikovala najprv v návrhu, kedy aj vzhľadom na poplatky v súkromnej škôlke predstavovali náklady na maloleté dieťa 985,50 eur a v priebehu konania, kedy začal maloletý S. navštevovať štátnu materskú školu boli tieto náklady matkou vyčíslené na 631,81 eur. Súd mal preukázané, že príjem matky činí cca 1.500-1.700,-eur mesačne. Hoci otec deklaroval príjem v spoločnosti L. (kde pracuje ako poradca a vyvíja krypto- technológie) vo výške 160,-eur, je ťažko uveriteľné, že ide o jeho skutočný príjem. V priebehu konania otec uviedol, že spoločnosť v ktorej pracuje mu platí 2 úvery vo výške 1.700,- eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť považoval súd za príjem otca z hlavného pracovného pomeru príjem 1.860,-eur. Okrem uvedeného príjmu má otec príjem aj z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 1.991,- eur. Je spolu s matkou maloletého dieťaťa vlastníkom viacerých nehnuteľností -nebytových priestorov v menších mestách na Slovensku. Jedna z nehnuteľností (evidovaná na B. Č..XXX pre k. ú. P., okres O. D.) je vo výlučnom vlastníctve otca. Pri určovaní výživného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec mal v roku 2014 príjem z predaja dvoch nehnuteľností. Jedna z nehnuteľností bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a príjem z jej predaja bol 150.000,-eur. Príjem otca po rozdelení bol 75.000,-
eur. Podľa potvrdenia matky táto zo svojej polovice previedla na účet otca ďalších 40.000,-eur. Pri predaji druhej nehnuteľnosti, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve otca predstavoval príjem z jej predaja v roku 2014 sumu 320.000,-eur. Pokiaľ otec tvrdí, že je schopný platiť len minimálne výživné a má vysoké náklady so splácaním úverov a nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťami, súd nevzhliadol uvedené skutočnosti za relevantné. V prípade, ak otec nemá dostatok finančných prostriedkov je na jeho zvážení, aké výdavky bude vynakladať, pričom si musí byť vedomý povinnosti voči maloletému dieťaťu. Súd dáva do pozornosti otca, že prvoradou povinnosťou rodiča je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, pričom výživné je prednostnou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Je síce pravda, že otec je zaťažený splácaním viacerých úverov, ktoré boli čerpané na kúpu nehnuteľností. Keďže nejde o nehnuteľnosti kupované za účelom bývania otca, ale výlučne nehnuteľnosti určené na obchodné účely, nepredstavovali tak nevyhnutnú investíciu, ktorú otec musel vynaložiť. Skutočnosť, že sa otec rozhodol čerpať viaceré úvery na kúpu týchto nehnuteľností a teraz je zaťažený splátkami úverov, daňami z nehnuteľností a inými nákladmi súvisiacimi s uvedenými nehnuteľnosťami nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Nebyť uvedených nákladov príjem otca z hlavného pracovného pomeru, súdom ustálený na sumu 1.860,-eur, je dostatočným príjmom na to, aby si otec plnil vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom, a to 350,-eur mesačne. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnúc na odôvodnené potreby 6 a 1/2 ročného dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 350,- eur.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.