Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-132-2021.pdf
PDF · 106.64 KB
No categories available
11Csp/132/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47967692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45018201, proti žalovanému: B. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. Y., o zaplatenie 171,70 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 147,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne:
- zo sumy 3,-Eur od 11.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 3,-Eur od 11.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 3,-Eur od 11.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 3,-Eur od 11.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 135,80 Eur od 11.01.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
II. V časti zaplatenia sumy 23,90 Eur s príslušenstvom sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 72%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušnému súdu v tzv. upomínacom konaní podľa § 1 ods. 2 zák. č. 307/2016 Z.z., ktorý je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov, domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 171,70 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Zb.z. o elektronických komunikáciách č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytoval žalovanému služby satelitnej televízie, ako aj s tým spojené služby nájmu koncových zariadení. Poskytnuté služby právny predchodca žalobcu v zmysle zmluvy účtoval žalovanému na mesačnej báze. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou vystavených faktúr do omeškania, právny predchodca žalobcu odstúpil od predmetnej zmluvy a pretože žalovaný porušil svoju povinnosť vrátiť prenajaté koncové zariadenie v zmysle bodu 2 Zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, poslednou faktúrou si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.2020.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil upomínaciemu súdu: Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, vystavené faktúry, odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, výzvu na zaplatenie dlhu a Zmluvu o postúpení pohľadávky.
4. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, na základe návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov, vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 3Up/1213/2021 dňa 30.07.2021. Nakoľko sa ho nepodarilo riadne doručiť žalovanému, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Lučenec, ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci podľa § 13 v spojení s § 14 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), keďže žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
5. Po oboznámení sa s obsahom žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi, dospel Okresný súd Lučenec predbežným právnym posúdením k záveru, že žaloba v časti neuhradených faktúr splatných dňa 10.05.2018 vo výške 17,90 Eur, dňa 10.06.2018 vo výške 3,-Eur a dňa 10.07.2018 vo výške 3,-Eur a úroku z omeškania vo výške 5,00% k nim prislúchajúcim je zjavne nedôvodná s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 20.12.2021 súd vyzval žalobcu na čiastočné späťvzatie žaloby v časti nároku, ktorý je premlčaný. Žalobca sa k výzve súdu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.01.2022 v ktorom uviedol, že s názorom súdu sa nestotožňuje a má za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol z jeho strany podaný včas, najmä s prihliadnutím na ustanovenia § 1 a 8 zák. č. 62/2020 Zb.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid 19 a justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle uvedených ustanovení premlčacia doba podľa žalobcu počas 76 dní neplynula, a teda doba v ktorej bolo možné uplatniť nárok na zaplatenie pohľadávok so súdom označených faktúr sa predĺžila o 76 dní.
6. Procesnou výzvou, sp.zn. 11Csp/132/2021 - 69 zo dňa 18.01.2022 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný, ktorému bola procesná výzva spolu so žalobou doručená dňa 21.01.2022 sa k podanej žalobe nevyjadril, ani neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 25.05.2022, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní do rozhodnutia súdu neospravedlnili. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný, ktorý nárok žalobcu uznal v plnom rozsahu a vyjadril vôľu celý uplatnený nárok žalobcu splácať, pokiaľ mu súd splátky povolí vo výške 10,-Eur až 15,-Eur, nakoľko je v nepriaznivej finančnej situácii a hoci je zamestnaný a jeho mesačný príjem predstavuje cca 500,-Eur, má 3 deti a ďalšie záväzky, v dôsledku čoho nedokáže žalovanú sumu zaplatiť jednorázovo.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a výsluchom žalovaného, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou DIGI Slovakia s.r.o. dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - Balík služieb č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému dohodnuté služby satelitnej televízie a inštaláciu satelitného zariadenia v základnom balíku služieb „SATELIT Štandard“ a extra balíku SATELIT Extra HU+. Žalovaný pri podpise zmluvy prevzal do nájmu dve koncové zariadenia HD STB a dve Smart Karty spolu s konzolou, satelitnou anténou a konektorom LNB. Za inštaláciu a aktiváciu koncového zariadenia si zmluvné strany dohodli jednorázový aktivačný poplatok 26,50 Eur a za základnú inštaláciu technikom sumu 50,-Eur. Žalovaný sa zaviazal platiť spol. DIGI Slovakia s.r.o. riadne a včas cenu za prenajaté zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, osobitnými podmienkami, všeobecnými podmienkami a cenníkom. Zmluvné strany si dohodli dobu viazanosti 24 mesiacov od uzavretia zmluvy.
10. Podľa Cenníka pre poskytovanie verejných služieb DIGI SLOVAKIA v časti 3 „Cenník pre poskytovanie služby satelitnej televízie“ je nájom prvého HD STB koncového zariadenia spoplatnený
sumou 1,49 Eur mesačne, so splatnosťou 10.deň aktuálneho zúčtovacieho obdobia a nájom druhého HD STB sumou 1,49 Eur mesačne, so splatnosťou 10.deň aktuálneho zúčtovacieho obdobia.
11. Podľa bodu 2 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, za stratu, nevrátenia alebo poškodenie každého z nasledujúcich zariadení zo strany účastníka, pokiaľ bolo niektoré z týchto zariadení účastníkovi na základe tejto zmluvy poskytnuté, vzniká podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty v nasledujúcej výške: 50,-Eur za každé koncové zariadenie HD STB alebo CA modul, 19,90 Eur za každú Smart kartu, 10,-Eur za každý zdrojový kábel, resp. adaptér, 10,-Eur za každý diaľkový ovládač, 3,-Eur za každý SCART kábel. Za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre vzniká podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty vo výške 3,-Eur.
12. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému nasledovné faktúry: Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 17,90 Eur, splatnú dňa 10.05.2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,-Eur, splatnú dňa 10.06.2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,-Eur, splatnú dňa 10.07.2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,-Eur, splatnú dňa 10. 08. 2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,-Eur splatnú dňa 10.09.2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,-Eur, splatnú dňa 10.10.2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,-Eur, splatnú dňa 10.11.2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 135,80 Eur, splatnú dňa 10.01.2019.
13. Listom zo dňa 19.11.2018 právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrel so žalovaným, z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 60 dní odo dňa splatnosti. Zároveň žalovaného upozornil na povinnosť vrátiť do 15 dní od ukončenia zmluvného vzťahu technické zariadenie vo vlastníctve DIGI SLOVAKIA, ktoré má žalovaný v nájme.
14. Výzvou zo dňa 26.05.2021 žalobca upozornil žalovaného na jeho dlh vo výške 265,25 Eur a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy na jeho účet.
15. Predmetná pohľadávka bola postúpená obchodnou spoločnosťou DIGI SLOVAKIA s.r.o. na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2020, ktorú žalobca predložil súdu, čím preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní.
16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Zb.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon č. 351/2011 Zb.z.“ ) podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Zb.z., účastník je povinný b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
20. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995Zb.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Vyššie citované ustanovenia právnych predpisov súd aplikoval na zistený skutkový stav.
24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej mu bola poskytnutá služba spoločnosťou DIGI SLOVAKIA s.r.o., v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb a poplatky podľa cenníka. Súčasťou zmluvy o poskytovaných verejných služieb bola aj Zmluva o nájme koncového zariadenia potrebného pre poskytnutie služby satelitnej televízie a bol podľa zmluvy povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu za ich užívanie nájomné vo výške 1,50 Eur mesačne s DPH. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a to pravidelne platiť dojednaný nájom za užívanie koncového zariadenia služieb satelitnej televízie a po ukončení zmluvy, zariadenia ktoré mu boli vypožičané a prenajaté vrátiť. Skutočnosti tvrdené žalobcom neboli medzi stranami sporné, žalovaný ich na pojednávaní konanom dňa 25.05.2022 nerozporoval a nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy uznal. Požadoval len možnosť splácať dlžnú sumu v pravidelných splátkach po 10,- až 15,-Eur. Z vyššie uvedeného dôvodu súd považoval žalobu za dôvodnú čo do základu, nakoľko žalovaný neuhradil riadne a včas cenu za služby poskytnuté žalobcom a tým porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie dojednaných zmluvných pokút. Aj v tejto časti uplatneného nároku bola podľa posúdenia súdu žaloba dôvodná. Dohodu o zmluvnej pokute uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd považoval za platnú, nakoľko bola uzavretá podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, mala písomnú formu a zároveň bola konkrétne určená výška pokuty v prípade nevrátenia prenajatého zariadenia. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute súd považuje za dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné, pričom dojednaná zmluvná pokuta nepredstavuje neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením záväzku žalovaného v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, preto uplatnenú zmluvnú pokutu súd žalobcovi priznal.
25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd posúdil nárok žalobcu aj podľa § 54a Občianskeho zákonníka, nakoľko právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať v súdnom konaní voči spotrebiteľovi.
29. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žaloba v časti neuhradených faktúr splatných dňa 10.05.2018 vo výške 17,90 Eur, dňa 10.06.2018 vo výške 3,-Eur a dňa 10.07.2018 vo výške 3,-Eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 5,00% k nim prislúchajúcemu je nedôvodná, a to z dôvodu premlčania tohto nároku. Žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 23.07.2021, preto nárok žalobcu uplatnený na základe vyššie uvedených faktúr je premlčaný. Pri právach vzniknutých z porušenia práva premlčacia doba začína plynúť dňom keď bola povinnosť porušená ( § 393 ), teda nasledujúcim dňom od splatnosti jednotlivých faktúr.
30. Súd sa s argumentáciou žalobcu o nepremlčaní jeho nároku s poukazom na ustanovenia § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Zb.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby Covid 19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kedy sa na základe citovaného zákona premlčacia doba žalobcovi predĺžila o 76 dní nestotožňuje. Súd súhlasí s tým, že dňa 25.03.2020 bol Národnou radou SR schválený zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid 19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Publikovaný bol v zbierke zákonov pod č. 62/2020 Zb.z. dňa 27.03.2020, ktorý je zároveň aj dňom jeho účinnosti. V § 1 a § 2 tohto právneho predpisu, pre ktorý sa ujalo označenie aj „lex corona“ je upravené počítanie lehôt počas obdobia od 12.03 do 30.04.2020. Podľa dôvodovej správy sa § 1 lex corona má vzťahovať „ na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.“ Pôjde o premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli medzi 12.03.2020 až 26.03.2020. Termín 12.03.2020 je teda určený ako hraničný termín, a to z dôvodu, že v tento deň bola vyhlásená mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994 Zb.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Ak hmotnoprávna lehota uplynula ešte pred týmto dňom, nenastupuje žiadny osobitný ochranný režim. Ak hmotnoprávna lehota uplynula v období od vyhlásenia mimoriadnej situácie, t.j. od 12.03.2020 do účinnosti lex corona ( 27.03.2020), zákonodarca vychádzal z toho, že v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie mohli byť účastníci hmotnoprávnych vzťahov obmedzení v ich uplatňovaní či obrane, a preto schválil osobitnú dodatkovú lehotu 30 dní, čo znamená, že ak hmotnoprávna lehota mala skončiť v uvedenom období, dochádza k jej navráteniu, a teda sa predlžuje do 25.04.2020 ( § 1 písm.b) zákona č. 62/2020 Zb.z. ). Podľa § 1 písm. a) lex corona, lehota v súkromno-právnych vzťahoch napr. premlčacia lehota, ktorá by mala uplynúť v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynie, a teda sa táto premlčacia lehota predlžuje o 35 dní. Platí to však pre tie prípady, kde uplynutím lehoty by došlo k premlčaniu alebo zániku práva v tomto konkrétnom časovom období ( od 27.03.2020 do 30.04.2020). Nie je preto možné automaticky pripočítať ku každej plynúcej lehote ďalších 35 dní, resp. ďalších 41 dní od účinnosti novely zákona č. 19.01.2021, ktorou bol schválený vládny balík zmien v súvislosti s druhou vlnou pandémie ( § 8 zákona č. 62/2020 ), teda spolu 76 dní, tak ako to urobil žalobca. Zmyslom týchto opatrení bolo prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromno-právnych vzťahov v čase pandémie bez obavy, že prídu o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. To znamená, že ak v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 by mohlo dôjsť k zániku uplatnenia ich práva, resp. k premlčaniu, zákonodarca pristúpil k schváleniu tzv. lex corona, kedy podľa §1 písm. a) lehota v súkromno-právnych vzťahoch od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynie, čím im poskytol ďalších 35 dní na uplatnenie práva. Žalobcovi v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie nehrozil bezprostredne zánik jeho práva resp. premlčanie jeho nároku vo vyššie uvedených termínoch na ktoré sa vzťahoval lex corona a mohol uplatniť svoje právo na súde aj po skončení mimoriadnej situácie tak, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Akceptovanie názoru žalobcu by znamenalo, že ku všetkým lehotám by bolo nutné pripočítať automaticky 76 dní, a to bez ohľadu na to, či boli v dôsledku pandémie a vyhlásenia mimoriadnej situácie obmedzení vo svojich právach v súvislosti s uplatnením nároku na súde alebo nie. Naopak, zmyslom zákona lex corona bolo obmedziť pohyb obyvateľstva v čase mimoriadnej situácie, a ak práve v tomto časovom úseku malo dôjsť k premlčaniu ich nároku, zákon buď od vyhlásenia mimoriadnej situácie, t.j. od 12.03.2020 do účinnosti zákona, t.j. do 27.03.2020 navrátil lehotu o 30 dní, resp. od 27.03. do 30.04.2020, kedy lehota neplynula, poskytol ďalších 35 dní na uplatnenie ich práva. Obdobne tak počas druhej vlny pandémie podľa § 8 citovaného zákona, pokiaľ by lehota mala uplynúť po 31.12.2020 až do dňa účinnosti zákona, t.j. do 19.01.2021, bola pridaná zákonodarcom 30dňová lehota na uplatnenie práva a ak lehota mala uplynúť v čase odo dňa účinnosti zákona, t.j. od 19.01.2021 do 28.02.2021, v tomto časovom úseku lehota neplynula, ale bolo možné nárok si uplatniť na súde ešte nasledujúcich 41 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti zaplatenia sumy 23,90 Eur s príslušenstvom pre premlčanie nároku žalobcu zamietol.
31. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania, a tak zároveň vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v jednotlivých faktúrach. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z. určená podľa zákonnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej bank zvýšenej o päť percentuálnych bodov. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi správne požadovaný úrok z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr v intenciách ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu nariadenia vlády SR č.87/1995 Zb.z..
32. Podľa § 232 ods. 3/, 4/ CSP Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Súd môže vo výnimočných prípadoch vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného, umožniť žalovanému uhradiť dlh v splátkach, a to za aplikácie ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 CSP. Citované ustanovenie totiž umožňuje v rozsudkoch na plnenie stanoviť lehotu na plnenie dlhšiu ako je zákonná paričná lehota 3 dni. Dlhšiu lehotu súd ustanoví podľa okolností daného prípadu. Hoci žalovaný požiadal o možnosť splácať svoj dlh v splátkach po 10,-Eur až 15,-Eur mesačne z dôvodu zabezpečovania výživy pre 3 maloleté deti a splácaním ďalších záväzkov, ničím svoju nepriaznivú finančnú situáciu nepreukázal, naopak potvrdil, že v súčasnosti je zamestnaný s mesačným príjmom cca 500,-Eur. Súd má za to, že vzhľadom na výšku priznanej sumy a skutočnosti, že žalovaný je zamestnaný a má pravidelný mesačný príjem, je v možnostiach a schopnostiach dlžníka, t.j. žalovaného, uhradiť súdom priznanú sumu jednorázovo. Súd nezistil žiaden dôvod, aby pripustil možnosť splátok dlžnej sumy, keďže žiadne dôvody preukazujúceho nepriaznivú finančnú situáciu súdu neboli zo strany žalovaného preukázané.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní v rozsahu pri celkovej žalovanej sume 171,70 Eur a priznanej 147,80 Eur 86%, a žalovaný v časti, ktorej súd žalobu zamietol 14%, čistý úspech žalobcu predstavuje ( 86 - 14 ) 72%. V tejto časti patrí žalobcovi náhrada trov konania o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.