Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2Csp/157/2017

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, L.Y. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanej: 1. rade PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, 2. rade Schaeffler Skalica, spol. s.r.o.., so Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaná v 1. rade je povinná zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy na úhradu splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2014 u zamestnávateľa žalobkyne Schaeffler Skalica, spol. s.r.o.., so Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 na úkor žalobkyne, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalovaná v 2. rade, ako zamestnávateľ žalobkyne - obchodná spoločnosť Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., so Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 je povinná zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej v 1. rade uhrádzaných ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2014 Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., so Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v 2. rade zamieta. III. Súd ukladá žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanej v 1. rade žalobu veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia. IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu. V. Žalovanej v 2. rade súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania. VI. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica sumu 33,- eur titulom súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho splnomocnenca na Okresný súd Skalica dňa 22.08.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy na úhradu splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2014, u žalovanej v 2. rade: Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., so Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 na úkor žalobkyne, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanej v 2. rade zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej v 1. rade PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, uhrádzaných ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2014, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu uviedla, že dňa 23.09.2014 bola uzatvorená

Zmluva o revolvingovom úvere č. 850001140 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovanou v 1. rade spoločnosťou PROFl CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752 ako veriteľom. Obsahom tejto zmluvy bol záväzok žalovanej v 1. rade poskytnúť žalobkyni úver v sume 1.500,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť túto čiastku 42 splátkami vo výške 81,99 eur mesačne ( resp. 42 splátkami vo výške 47,43 eur mesačne). Právny vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere je spotrebiteľský v zmysle § 52 a násl. zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, na zmluvu sa vzťahujú tiež ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalobkyňa poukázala na ust. § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) a uviedol, že v zmluve sa nenachádza údaj o termíne splatnosti splátky istiny, úrokov či iných poplatkov, ani termín konečnej splatnosti úveru. V nadväzností na túto skutočnosť sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná v 1. rade má právo len na vrátenie sumy, ktorú žalobkyni reálne poskytla. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 1.500 eur, avšak žalobkyni bola vyplatená reálne len suma 1.350,- eur, ako úver. Žalovaný so započítal na sumu úveru poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, a to bez akejkoľvek dohody medzi žalobkyňou a žalovaným. Taktiež žalovaná v 1. rade vyžaduje zaplatenie neprimeraného poplatku v sume 34,56 eur bez reálne poskytnutého plnenia t.j. za „ služby „ ( za informácie o zostávajúcich záväzkoch, odklade splatnosti splátok, Informácie pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienky zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom) Žalobkyňa doposiaľ z úveru splatila postupne sumy 81,99 eur 13 krát, sumu 32, eur, 20,- eur, t.j. spolu 1117,87 eur, a súčasne boli vykonané zrážky zo mzdy v sume 1639,80 eur teda celkom 2.727,67 eur. Žalovaná v 1. rade vyplatila žalobkyni len sumu 1350,- eur. Zo strany žalovanej tak doteraz došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 1407,67 eur na úkor žalobkyne ( 2757,67-1350). V konaní vo veci samej sa žalobkyňa bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1407,67 eur. 2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa doložila žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2014, Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2014, výpisy z účtu žalovanej, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, , Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.09.2014 k úveru č. XXXXXXXXXX, potvrdenie zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o. žalobkyne, Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. zo dňa 17.12.2015. 3. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 23.09.2014 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovanou v 1. rade ako veriteľom s tým, že žalobkyňa o úver požiadala dňa 19.09.2014. Zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, do ktorého sa dopisujú osobné údaje dlžníka (prípadne spoludlžníkov), údaje o požadovanom úvere a údaje o schválenom úvere. Dlžníčka bola v zmluve označený ako občan

- fyzická osoba, žiadny z jeho osobných údajov nenasvedčuje, že by mal o úver žiadať v rámci výkonu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Podľa zmluvy mal veriteľ poskytnúť dlžníčke čiastku 1.500,- eur. Zmluva ďalej obsahuje tieto údaje o úvere: výška splátky 81,99 eur mesačne ( ale i 47,43 eur mesačne), splatnosť úveru (počet splátok) 42, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2142,06 eur, RPMN 26,17 %, priemerná RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, poplatok za poskytnutie úveru v sume 150,- eur. 4. Podľa výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 10.08.2017 je zrejmé, že žalobkyni bola žalovanou v 1. rade PROFI CREDIT SLOVAKIA vyplatená suma 1350,- eur, ako úver, a to dňa 24.09.2014 pripísaním na jej účet. 5. Podľa potvrdenia zamestnávateľ žalobkyne je nepochybné, že žalobkyni bola vykonaná zrážka zo mzdy v prospech žalovanej 1. rade v sume 1639,80 eur , a to na žiadosť žalovanej v 1. rade k úveru č. XXXXXXXXXX. Z výpisov z účtu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa zaplatila žalovanej v 1. rade sumu 1117,87 eur pripísaním na bankový účet žalovanej v 1. rade celkovo teda na účet žalovanej 1 .117,87 eur. 6. 12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. 13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. 14. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. 16. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. 17. Podľa § 336 ods. 1, 2 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 12. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 13. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 14. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. 15. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany (navrhovateľa neodkladného opatrenia) ohrozené. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi a tieto vzťahy vyžadujú okamžitú (dočasnú) úpravu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že strane hrozí ujma na jej právach, v jej záujme bude vždy ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov strán. 16. Žalobkyňa svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni domáhať od žalovanej v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť titulom preplatenia bezúročného úveru. Žalobkyňa v žalobe poukázala na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, v ktorej podľa tvrdení žalobkyne absentujú obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na základe čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 cit. predpisu. Uviedla, že z úverovej zmluvy jej bola vyplatená len suma 1350,- eur, pričom žalovanej v 1.rade bola celkom uhradená suma 2757,67 eur, preto sa žalovaná 1. rade bezdôvodne obohatila o sumu 1407,67 eur na úkor žalobkyne. Týmto žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Súd na základe vykonaných dôkazov zastáva názor, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne proti žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa osvedčila naliehavú potrebu dočasnej

úpravy pomerov strán sporu. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že žalovaná v 1. rade, ako aj ďalší veritelia poskytujúci úvery v nebankovom sektore, sa spravidla domáhajú zaplatenia svojich nezákonných nárokov zo zmlúv o úvere, ktoré neobsahujú zákonom požadované obligatórne náležitosti alebo plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba vo veci samej bude dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobkyňa mieni podať. Úspešnosť tejto žaloby však nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená, pretože vzhľadom na obsah, povahu a formulárovú podobu zmluvy o revolvingovom úvere sa javí tvrdenie žalobkyne o bezúročnosti úveru ako správne, keďže v zmluve minimálne nie je uvedená splatnosť splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i),j),k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Keďže žalovanej v 1. rade bola na základe zmluvy o úvere uhradená suma minimálne vo výške 2757,67 eur formou zrážok zo mzdy žalobkyne a platbou na účet žalovanej v 1. rade, ktorá čiastka sama osebe prevyšuje sumu úveru vyplývajúcu zo zmluvy (1.500 eur), je zrejmé, že v prípade potvrdenia bezúročnosti úveru by tento už bol v plnom rozsahu splatený a akékoľvek ďalšie platby žalobkyne v prospech žalovanej by predstavovali bezdôvodné obohatenie žalovanej v 1. rade. Takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí, ak by súd okamžite nezasiahol, pričom účelom vydania neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku takejto ujmy. V priebehu konania bolo osvedčené, že žalovaná v 1. rade predložila zamestnávateľovi žalobkyne Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne až do výšky 2348,09 eur (ku dňu vyhotovenia žiadosti). Na úhradu uvedenej sumy už boli žalobkyni realizované zrážky zo mzdy v celkovej výške 1639,80 eur. Žalobkyňa tak osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jej majetku. Podľa tvrdenia žalobkyne už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo z jej strany k plneniu vo väčšom rozsahu, než žalovanej 1. rade vznikol nárok z úverovej zmluvy, čím by v prípade ďalšieho vykonávania zrážok zo mzdy dochádzalo k ďalšiemu bezdôvodnému obohacovaniu žalovanej v 1. rade na úkor žalobkyne. 18. V danom prípade niet pochýb o tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa argumentovala, že žalovaná v 1. rade má zo zmluvy o úvere nárok len na vrátenie istiny úveru bez úrokov a poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa osvedčila, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanej v 1. rade plne opodstatnené. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Zrážky zo mzdy žalobkyne majú byť vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná v 1. rade oslovila zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonal mimosúdny zásah do majetku žalobkyne. Je nevyhnutné poskytnúť žalobkyni ochranu, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Súd mal osvedčený možný vznik ujmy na strane žalobkyne, ktorému bezprostredne a reálne

hrozí a už aj nastalo zmenšovanie jej majetku vykonávaním zrážok zo mzdy. Až do rozhodnutia súdu o tom, či sú zmluvné podmienky v úverovej zmluve predstavujúcej podklad pre vykonávanie zrážok zo mzdy súladné so zákonom z hľadiska ochrany spotrebiteľa a či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, je na mieste zamedziť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy žalobkyne. Jedná sa o dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, ktorý nepreveril žiadny sudca. 19. V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade ako veriteľovi zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobkyňou až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Súčasne súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy aj zamestnávateľovi žalobkyne - obchodnej spoločnosti Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., so Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140, nakoľko súd má za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Súd má za to, že žalobkyňa nesprávne označila zamestnávateľa žalobkyne ako žalovanú v 2. rade, ktorá nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, ale mala by vystupovať len ako tretia osoba. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Účastníkmi úverovej zmluvy a zároveň dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je podkladom pre vykonávanie zrážok zo mzdy, sú len žalobkyňa a žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 2. rade ako zamestnávateľ žalobkyne len vykonáva svoju povinnosť realizovať zrážky zo mzdy žalobkyne, ktorá mu vyplýva z ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná v 1. rade požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd nepovažuje za správne stavať zamestnávateľa dlžníka do pozície strany sporu, pokiaľ zamestnávateľ neporušil žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť a nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu vzniknutého len medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou v 1. rade ako veriteľom. Svoje práva veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy vykonáva len žalovaná v 1. rade, pričom výkonom týchto jeho práv môže dôjsť k zásahu do majetku žalobkyne. Ak by si žalovaná v 1. rade svoje oprávnenie z Dohody o zrážkach zo mzdy neuplatnila, k zrážkam zo mzdy žalobkyne by nedošlo, zamestnávateľ žalobkyne si len plnil svoju zákonnú povinnosť na žiadosť žalovanej v 1. rade. To, že žalovaná v 1. rade svoje práva veriteľa vykonáva neoprávnene a domáha sa plnení, na ktoré nemá zákonný nárok, je dôvodom na úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade ako účastníkmi úverovej zmluvy a zároveň dohody o zrážkach zo mzdy. Súd má za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal zamestnávateľ žalobkyne v pozícii žalovanej v prípade nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda úspechu žalobkyne, znášať následky konania tretej osoby v podobe účasti na tomto konaní a náhrade trov konania. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného voči žalovanej v 2. rade zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, avšak zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej v 1. rade. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobkyňa v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobkyne ako tretej osobe, aby sa zdržala vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že nariadením predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej 1. rade, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 20. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, v súlade s § 336 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd uložil žalobkyni povinnosť podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej, pričom vo výroku v súlade s odsekom 2 cit. ustanovenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. 21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a žalobkyni ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu len proti žalovanej v 1. rade, voči ktorému bol žalobkyňa v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením. Pokiaľ ide o nárok žalovanej v 2. rade na náhradu trov konania, voči ktorej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý

z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a teda vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, o jej trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej v 2. rade doposiaľ nebol doručený ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čo vyplýva aj z charakteru konania o neodkladnom opatrení, kedy sa návrh žalovanej doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 C.s.p.). Podľa obsahu spisu žalovanej v 2. rade zatiaľ žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovanej v 2. rade rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu tak, že žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. 22. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. 23. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd podľa výsledku konania zaviazal neúspešnú žalovanú v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle položky 1 písm. c) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v sume 33,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).