Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-70-2017.pdf
PDF · 123.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 358 31 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 3.527,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti zaplatenia istiny vo výške 626,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 626,18 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 610,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 610,- eur od 21.03.2017 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 61,- eur splatnými vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.527,96 eur a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.527,96 eur od 21.03.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.05.2012 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo: XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur a bol právnemu predchodcovi žalobcu povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60,- eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 09.03.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.02.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovaným s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.527,96 eur.
3. Na výzvu súdu žalobca písomnosťou doručenou súdu dňa 21.08.2017 špecifikoval žalovanú pohľadávku tak, že dňa 14.05.2012 žalovaný vyplnil žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro (ďalej len „žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len ,,banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB. Bankou bola žiadosť schválená dňa 21.05.2012. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80% ročne so štandardnou splátkou vo výške 60,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 28.05.2012. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného, spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovej výške, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 04.05.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku. V posudzovanej veci bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver. Veriteľ úver dlžníkovi stále dopĺňal a časť splátky sa používala na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 6. O výške ročnej úrokovej sadzby, ako aj výške schváleného úverového rámca a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s. a aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 28.05.2012. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Rozsah čerpania peňažných prostriedkov žalovaným predstavujú debetné transakcie v celkovej sume 2.030,- eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1.420,- eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „úhrada“. Kreditné operácie podrobne vykonané žalovaným žalobca podrobne špecifikoval úhradami vykonanými v období od 07.06.2012 do 08.03.2016. Uplatnená suma 3.477,96 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma 3.477,96 eur pozostáva z istiny 1.448,46 eur, poplatkov 258,42 eur, štandardného úroku 1.403,32 eur a zo sankčného úroku 367,76 eur. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba. Sankčná úroková sadzba teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Výška sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. Sankčnou úrokovou sadzbou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Všetky uplatnené poplatky boli účtované v zmysle platného Cenníka. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so zmluvou a platnými predpismi. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle zmluvy a Cenníka vo výške 22,80 % ročne.
4. Podaním doručeným súdu dňa 21.08.2017 žalobca zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 626,18 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby upravil petit žalobného návrhu a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.851,78 eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.851,78 eur od 21.03.2017 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
5. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
6. Uznesením sp. zn. 4Csp/70/2017-39 zo dňa 10.07.2017, právoplatným dňa 16.08.2017, Okresný súd Revúca zamietol návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že predmetom postúpenia nie je pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže ide o revolvingový úver, t.j. dlhodobý a neustále sa obnovujúci úver, rovnako tak ani pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa by sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobca žiadnym spôsobom nielenže netvrdil, ale ani súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmetom postúpenia mala byť pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru, či už v dôsledku predčasného ukončenia zmluvného vzťahu, napríklad v dôsledku výpovede zmluvy zo
strany veriteľa, prípadne v dôsledku iného právne relevantného spôsobu. Nebola preto splnená druhá kumulatívne daná zákonná podmienka na prechod práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 21.05.2012 veriteľ nemohol previesť na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k platenému postúpeniu pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.
7. Uznesením, sp. zn. 4Csp/71/2017-65 zo dňa 25.08.2017 súd na opätovný návrh žalobcu pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 a identifikáciou postúpenej pohľadávky žalobca preukázal, že počas konania nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa v spore koná. Z úradnej činnosti bolo súdu tiež známe, že obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na ktorú bola pohľadávka postúpená, a ktorá súhlasila so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, podľa informácii zverejnených Národnou bankou Slovenska patrí medzi ostatných veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia. Uznesenie, sp. zn. 4Csp/70/2016-39 zo dňa 10.07.2017, právoplatné dňa 16.08.2017, nevytváralo v danom prípade prekážku rozhodnutej veci, lebo pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci skutkový stav veci v dobe jeho vyhlásenia. Zmena situácie oproti pôvodnému skutkovému stavu, ktorý bol rozhodujúci pre rozhodnutie súdu môže odôvodňovať nové uplatnenie nároku, v danom prípade odôvodňovalo opätovné podanie návrhu na zmenu strany sporu. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej v prípade zamietnutia návrhu na zmenu strany sporu pre predčasnosť, t.j. rozhodnutie "pre tentokrát" nebola daná, i keď v novom konaní išlo o tú istú vec, resp. rovnaký nárok, t.j. v danom prípade návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, ktorý sa týkal toho istého predmetu konania a tých istých strán sporu, a u ktorého pôsobia materiálne účinky právnej moci, avšak nový návrh žalobcu vychádzal z iných skutočností, ktoré nastali až po pôvodnom právoplatnom rozhodnutí, a ktoré predstavujú odstránenie zisteného dôvodu predčasnosti. S poukazom na uvedené pravidlá súd na opätovný návrh žalobcu pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že preukázateľne vychádzal z iných, nových skutočností, ktoré tu neboli v dobe pôvodného rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na zmenu strany sporu. Keďže žalobca preukázal, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, súd novému návrhu žalobcu na zmenu strany sporu vyhovel a pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Súhlas žalovaného sa nevyžadoval, súd ho preto ani nezisťoval. Nový žalobca prijal stav konania ku dňu jeho vstupu.
8. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
9. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že mu právny predchodca žalobcu poskytol peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, ani to že kartu využíval a peniaze priebežne splácal. Uviedol, že 18 rokov podnikal ako živnostník, ale v roku 2014 prišla od lesov kríza a ku koncu roka nebola práca, neboli peniaze, dva aj tri mesiace sa nerobilo a bolo treba z niečoho žiť, preto živnosť zanechal. Teraz je zamestnaný na dohodu, pracuje iba 2 hod. denne a zarobí približne 140,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa, je onkologická pacientka a má invalidný dôchodok vo výške 155,- eur mesačne.
10. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o aktivácii Bankomatky Quatro, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpismi z Bankomatky Quatro, Cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.05.2014 vrátene doručenky, a listinnými dôkazmi predloženými žalovaným na pojednávaní, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluch žalovaného spotrebiteľa, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Úverovú Zmluvu (o bezúčelovom revolvingovom úvere) č. XXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec (kreditný limit) vo výške 900,- eur, so štandardnou mesačnou splátkou 30,- eur. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur so štandardnou splátkou vo výške 60,- eur. 12. Podľa výpisu z čerpania splátok a úhrad žalovaný dňa 28.05.2012 prvýkrát použil kreditnú kartu, z ktorej postupne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej sume 2.030,- eur, a to platbami u obchodníka alebo výbermi z bankomatu. Dňa 04.05.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu celého poskytnutého úveru. Žalovaný prevzal výzvu osobne dňa 12.06.2014.
13. Žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobcu písomne reagoval a po zosplatnení úveru dlžnú sumu čiastočne viackrát uhrádzal. Žalovaný postupne na účet právneho predchodcu žalobcu uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 1.420,- eur.
14. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že je ochotný splatiť dlh po 100,- eur mesačne, pretože dlžnú sumu nie je schopný zaplatiť jednorázovo. Okrem toho čo uviedol vo svojom prednese ďalej dodal, že deti sú už samostatné, a preto vyživovacie povinnosti nemá. Dcéra aj syn sú dospelí, obidvaja pracujú, a za tejto situácie mu budú musieť pomôcť.
15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 626,18 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, ktoré je prejavom dispozitívneho oprávnenia žalobcu s predmetom konania. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Zároveň nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby ani nezisťoval.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len Obchodného zákonníka“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
30. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 610,- eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti istiny súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. „bankomatky“ (ďalej len ,,zmluva o úvere“), uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 21.05.2012, bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo výške úverového rámca 900,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Rovnako tak nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že ku dňu vystavenia kartového účtu mal schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60,- eur. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch medzi dodávateľom v súvislosti výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý zmluvu neuzatváral v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou. Predmetná zmluva je typickou adhéznou zmluvou, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ zmluvy, vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami boli pre žalovaného vopred pripravené a žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahovala obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia spotrebiteľského úveru, najmä neobsahovala údaje o počte splátok a termíne konečnej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu a jeho následnom postupnom splatení žalovaným, hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, ak by vyčerpal a splatil celú výšku úverového rámca, ktoré by boli vypočítané na základe údajov platných ku dňu podpisu Zmluvy, tiež neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa pre spotrebiteľský (revolvingový) úver majú mať podľa názoru súdu pre každého, jeho zmluvného partnera, t j. pre neurčitý počet dlžníkov iba podporný a vysvetľujúci charakter už individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy o úvere uzavretej s konkrétnym dlžníkom. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich dostávali prípadne skrývali dojednania, ktoré sú pre samotného spotrebiteľa rozhodné, a ktoré majú podstatný vplyv na jeho rozhodnutie, či do úverového vzťahu s veriteľom vstúpi alebo nie. Sadzobník poplatkov a odmien, rovnako ani všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu netvoria súčasť úverovej zmluvy a neboli podpísané žalovaným napriek tomu, že podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je písomná forma.
39. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého vzhľadom na charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru, termín jeho konečnej splatnosti ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa
menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu Zmluva tieto údaje neobsahuje.
40. Pre prípad uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je revolvingový úver, bol veriteľ povinný uviesť v zmluve relevantné údaje vypočítané s prihliadnutím na výšku úverového limitu podľa podmienok nastavených a uvedených v samotnom texte zmluvy (úver 900,- Eur, mesačná splátka vo výške 30,- eur) tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň približné a orientačné informácie potrebné pre rozhodnutie, či zmluvu s veriteľom uzatvorí alebo nie. To znamená, že bol preto povinný vychádzať minimálne z možného okamžitého bezhotovostného vyčerpania poskytnutého úverového rámca v plnej výške, v danom prípade sumy 900,- Eur a následného zohľadnenia dohodnutého spôsobu splatenia poskytnutého úveru mesačnými splátkami vo výške 30,- eur, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahuje osobitné ustanovenia pre revolvingový úver. Naopak, pri všetkých spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na ich druh, zákon stanovuje rovnaké obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru.
41. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol.
42. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o bezúčelovom revolvingovom úvere a žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky, postupným čerpaním a realizovaním platieb kreditnou kartou u obchodníka, prípadne výbermi peňažných prostriedkov z bankomatu, v celkovej výške 2.030,- eur. Žalovaný v konaní ani nerozporoval, že kreditnú kartu používal, preto mu vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, a v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy ho právny predchodca žalobcu písomnosťou zo dňa 04.05.2014 vyzval na okamžité splatenie celého dlhu. Od sumy poskytnutých peňažných prostriedkov súd odpočítal sumy, ktoré žalovaný zaplatil, a ktoré žalobca započítal okrem istiny aj na úroky. Celkom súd odpočítal zaplatenú sumu vo výške 1.420,- eur. Celková dlžná čiastka potom predstavuje sumu 610,- eur (2.030 eur - 1.420 eur). Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, o poskytnutí peňažných prostriedkov, ani o nesplnení svojej povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 610,- eur, čo je rozdiel medzi čerpanými prostriedkami a sumou, ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi zaplatil. Keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov vo zvyšnej časti žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
43. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške 8,00 % ročne a súd mu ich priznal z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 610,- eur od 21.03.2017 do zaplatenia, keďže podľa výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.02.2017 bol deň splatnosti určený k 20.03.2017, preto nasledujúcim dňom, t.j. dňom 21.03.2017 sa žalovaný dostal do omeškania. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. Podľa § 232 ods. 3 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
45. Podľa § 232 ods. 4 Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
46. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami, a to vo výške 61,- eur, splatnými vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorá mu nedovoľuje
zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo. Povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý, keďže súd povolil žalovanému zaplatenie dlžnej sumy v 10 splátkach a v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stratí výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorázovo.
47. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 610,- eur, čo je 17,29 %, neúspech v sume 2.291,78 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, a rovnako tak i v sume 626,18 eur, v ktorej časti žalobca zobral žalobu bez uvedenia dôvodu späť, lebo v uvedenej časti zavinil zastavenie konania, spolu je neúspech žalobcu v sume 2.917,96 eur, čo je 82,71 %.Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 17,29 % - 82,71 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaného vo výške 65,42 %, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,42 %. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.