Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H., zast. CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o. so sídlom Zlatovská 1279/22, 911 05 Trenčín, IČO 47 253 894 proti žalovanému Karolovi G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX R. o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2016 domáhal, aby súd určil, že žalobca a žalovaný sú každý v podiele 1 podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXX, k.ú R., obec R..

2. Uviedol, že pred viac ako 35 rokmi spolu so žalovaným vstúpili do držby nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX a č. 7, k.ú. R. majetková podstata parc. č. XXX a parc. č. XXX. Terajší stav zodpovedá parcele reg. „C“ parc. č. XXX, k.ú R.. Spoločne so žalovaným vstúpili do držby tejto nehnuteľnosti, spoločne sa o ňu starali, kosili ju vysádzali a zberali úrodu. Pozemok dali oplotiť a do dnešného dňa ho užívajú. Ich otec im daroval tento pozemok každému rovným dielom a žalobca a žalovaný sa oň ďalej starali, vysádzali a kosili. Žalobca však z Listu vlastníctva č. 181, k.ú. Zamarovce zistil, že tento pozemok je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Titulom nadobudnutia je Notárska zápisnica

- osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. S uvedeným stavom žalobca nesúhlasil. V zmysle § 135a Občianskeho zákonníka sa vlastnícke právo nadobúda aj vydržaním, ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, počas ktorého trvá nepretržitá držba veci spôsobilej na vydržanie. Pri nehnuteľnostiach zákon vyžaduje uplynutie 10-ročnej premlčacej lehoty. Za predpokladu nerušenej držby fyzickou osobou sa táto stáva jej vlastníkom originárnym spôsobom. Na základe uvedených skutočností, že do držby nehnuteľnosti vstúpili žalobca a žalovaný spoločne z titulu darovacej zmluvy od ich otca, ktorý každému daroval predmetný pozemok a o ten sa spoločne dodnes starajú a ho aj spoločne vydržali a žalovaný si dal pozemok prostredníctvom notárskej zápisnice zapísať ako svoje výlučné vlastníctvo v rozpore so skutočným stavom požiadali, aby súd vydal predmetný rozsudok.

3. Ďalej uviedol, že do držby vstúpil žalobca tak, že on a jeho otec pozemok vyklčovali a začali sa oň starať pred viac ako 35 rokmi. Starali sa on spoločne so žalovaným. Následne im otec predmetný pozemok daroval ústne do užívania a vlastníctva, pričom žalobca nemá vedomosť či predmetná zmluva bola aj registrovaná a presne si nepamätá, v ktorom roku bola uzatváraná.

4. Žalobca označil nasledovné dôkazy: výpis z LV č. 181, výsluch žalobcu a žalovaného, výsluch F. G. - syna žalobcu, O. G. - manželky žalobcu, kópiu A. č. XXX a č. 7, identifikáciu parciel, notárku zápisnicu osvedčenia o vydržaní.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpisom z LV. č. XXX zo dňa 12.01.2016 a zo dňa 08.09.2017, výpisom z LV č. XXX zo dňa 08.09.2017, notársku zápisnicou č. N/X/XXXX, identifikáciou parciel, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, A. č. X a A. č. XXX pre obec R. a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Ako vyplýva z identifikácie parciel pozemku registra „C“ parc. č. XXX , k.ú R. zodpovedá pozemok PKV parc. č. XXX zapísaný v A. vložke č. XXX. Poslednými vlastníkmi vedenými na tomto pozemku boli ako vyplýva z PKV č. XXX S. a V. A..

8. Z nesporných tvrdení má súd preukázané a uvedené preukazuje aj výsluch žalobcu, že počiatkom 80- ich rokov 20. storočia sa žalobca so žalovaným ako aj ich otcom chopili držby predmetného pozemku, ktorý sa nachádzal pod ich pozemkom a spoločne ho vyklčovali a očistili, začali sa oň starať, sadili tam a neskôr ho aj oplotili. Následne im otec tento pozemok daroval ústnou zmluvou. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že si boli vedomí, že pozemok nebol v čase uchopenia držby ich vlastníctvom, avšak nemohli sa dopátrať komu patrí.

9. Na základe notárskej zápisnice č. N X/XXXX - osvedčenia vyhlásenia o vydržaní bol na list vlastníctva č. XXX zapísaný ako vlastník parcely reg. „C“ parc. č. XXX zapísaný žalovaný. V zápisnici je uvedené, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva dobromyseľne a nerušene a nakladá s ňou ako s vlastnou pričom k nej neuplatňuje vlastnícke právo iná osoba. Do držby vstúpil pred viac ako 25 rokmi na základe rodinnej deľby, pričom nehnuteľnosť tvorí jednotný funkčný celok, ktorý je oplotený s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve.

10. Podľa § 489 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) v znení do 31.12.1991, občianskoprávne vzťahy vznikajú aj z individuálneho vlastníctva k veciam, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva (súkromné vlastníctvo); aj toto vlastníctvo je chránené proti neoprávneným zásahom.

11. Podľa § 490 ods. 1 v znení do 31.12.1991, veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť.

12. Podľa § 490 ods. 2 v znení do 31.12.1991, nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania ( § 199, 200), môžu ich občania darovať svojim manželom, ako aj príbuzným v priamom pokolení a súrodencom, prípadne zároveň s nimi aj ich manželom. Na zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a na zmluvu o prevode alebo prenájme poľnohospodárskeho (lesného) majetku je potrebný súhlas národného výboru, iba ak ide o prevod do socialistického spoločenského vlastníctva. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134. 13. Podľa § 134 ods. 1 v znení do 31.03.1983, ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

14. Podľa § 134 ods. 2 v znení do 31.03.1983, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

15. Podľa § 134 ods. 2 v znení do 31.12.1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

16. Podľa § 46 od. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

17. Podľa § 407 ods. 2 v znení do 31.12.1991, darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní.

18. Podľa § 135a ods. 1 v znení do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

19. Podľa § 135a ods. 2 v znení do 31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

20. Podľa § 132a ods. 1 v znení do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

21. Podľa § 129 ods. 1 v znení od 31.12.1991, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Podľa § 130 ods. 1 v znení od 31.12.1991, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

23. Podľa § 134 ods. 1 v znení od 31.12.1991, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

24. Podľa § 132 ods. 1 v znení od 31.12.1991, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 25. Zo zisteného skutkového stavu ako i z tvrdení uvedených žalobcom vyplýva, že ten nemohol nadobudnúť vlastnícke právo či už v celku alebo v polovičnom podielu k predmetnému pozemku. V konaní nebolo sporné, že žalobca resp. jeho otec sa spolu s bratom chopili držby pozemku tým, že ho vykosili, priplotili a užívali, ako i to že táto držba bola nerušená. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti však len samotná nerušená držba trvajúca minimálne 10 rokov nestačí. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním totiž okrem splnenia vyššie uvedených podmienok vyžaduje a aj v zmysle už neplatných, avšak do 31.12.1991 účinných ustanovení Občianskeho zákonníka vyžadovalo aj splnenie ďalšej podmienky a to dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle, nakoľko si myslí, že je vlastníkom veci, hoci objektívne jej vlastníkom nie je. O dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Oprávnená držba sa tak opiera o existujúci právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod, na základe ktorého sa domnieva, že nadobudol vlastnícke právo k veci svedčí.

26. V tejto veci odvodzuje žalobca právny dôvod z toho, že sa chopili držby nehnuteľnosti a tú dlhodobo nerušene užívali. Právny poriadok však ako právny dôvod na základe, ktorého možno nadobudnúť vlastnícke právo len samotné chopenie sa držby pozemku, o ktorom žalobca vedel, že nie je ich, neuznáva. Inak povedané spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k cudziemu pozemku len tým, že sa ho zmocním a začnem užívať nie je právnym poriadkom uznaný. Teda uchopenie sa držby pozemku aj keď by bolo dlhodobo nikým nerušené nevedie k jeho získaniu do vlastníctva. V danej veci mal žalobca vedomosť, že pozemok im nepatrí, a preto nemohol byť dobromyseľný so zreteľom na všetky

okolnosti, že mu patrí. Dobromyseľný totiž je len ten, kto svoje vlastnícke právo opiera o nejaký dôvod uznaný právom, na základe ktorého možno vlastnícke právo nadobudnúť. Týmto právnym dôvodom však nie je samotné dlhodobé a nerušené užívanie pozemku, nakoľko to ako samostatný právny dôvod nadobudnutia, právo neuznáva.

27. Ak keby žalobca nemal vedomosť, že sa chopili držby cudzieho pozemku tak, ani tvrdenie žalobcu, že pozemok bol darovaný ústnou zmluvou, nemohlo spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko vlastníctvo k nehnuteľnosti sa mohlo nadobudnúť iba na základe písomnej zmluvy. Keďže v danom prípade by sa malo jednať o zmluvu ústnu nemohol byť žalobca ani nikto iný dobromyseľný so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí, nakoľko kvôli tomu, že zákon stanovuje povinnú písomnú formu a jeho neznalosť neospravedlňuje, nie je zachovaná podmienka dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti. Nedostatok dobromyseľnosti je daný aj tým, že v konaní vôbec nebola preukázaná registrácia zmluvy, ktorá bola takisto podmienkou nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva.

28. Z dôvodu, že nebol preukázaný právny dôvod, na základe ktorého žalobca nadobudol vlastnícke právo, súd žalobu zamietol.

29. Výsluch F. G., O. G. a žalovaného súd nevykonal, nakoľko ich žalobca chcel vypočuť na potvrdenie jeho vlastných tvrdení, no nakoľko tvrdenia medzi stranami neboli sporné, nebol ich výsluch potrebný.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto by mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.