Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31NcKR/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

27

Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: A. B. B., A. XX, XXX XX C., zn. správcu: S1668, správca konkurznej podstaty úpadcu: VoBo servis, s.r.o., so sídlom SNP 34, 935 32 Kalná nad Hronom, IČO: 44 305 851, právne zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovaným: 1/ A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. C. G., 2/ H. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. C. G., obaja právne zast.: Mgr. Richard Koiš, MBA, advokát so sídlom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 067 286, v konaní o zaplatenie 25.000,00 eur s príslušenstvom

rozhodol:

27

Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

25

Žalobca sa žalobou zo dňa 05.06.2019 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 12.500,00 eur. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa 22.06.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku OV č. 120/2018 zo dňa 22.06.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu VoBo servis, s.r.o., IČO: 44 305 851, so sídlom SNP 34, 935 32 Kalná nad Hronom, pričom do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Dňa 21.01.2019 bol vypracovaný audit účtovných operácii úpadcu, pričom audítor – obchodná spoločnosť VENORA AUDIT s.r.o. skonštatoval, že úpadok úpadcu nastal v období mesiaca jún 2017. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany štatutárov úpadcu podaný až v roku 2018, čím došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 2 ZoKR, nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný v lehote do 30 dní od kedy sa štatutárny orgán dozvedel alebo mohol dozvedieť o vzniku úpadku. Výzvou zo dňa 08.04.2019 žalobca vyzval žalovaných k zaplateniu zmluvnej pokuty podľa ust. § 11 a 74a ZoKR, pričom títo vo svojej odpovedi neosvedčili, že sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu zbavili. Žalobca následne podaním zo dňa 18.07.2019 rozšíril petit podanej žaloby a to tak, že požadoval zaplatenie sumy vo výške 12.500,00 eur od žalovaného v 1. rade a sumy vo výške 12.500,00 eur od žalovaného v 2. rade.

Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2019 v celom rozsahu popreli žalobcom uplatnený nárok ako aj jeho tvrdenia. Žalobca na preukázanie tvrdenia, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu povinností podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, predložil Správu z preverenia vybraných účtovných operácií zo dňa 21.01.2019, vypracovanú H. B. I., VENORA AUDIT s.r.o. V tejto správe sa audítor zaoberá len vybranými účtovnými operáciami, pričom zameraním preverenia účtovníctva bolo zistenie neobvyklých finančných tokov a operácií. V rámci tohto preverenia audítor nepreskúmaval, kedy sa úpadca dostal do predĺženia a ani takáto skutočnosť z tejto správy nevyplýva, žalovaným teda nebolo zrejmé, z čoho žalobca usudzuje, že sa úpadca dostal do úpadku v období mesiaca jún 2017 a toto tvrdenie žalobcu výslovne popreli. Pri zisťovaní či a kedy nastalo predĺženie úpadcu, je potrebné vychádzať exaktne z hodnoty záväzkov a hodnoty majetku evidovaných v účtovníctve úpadcu. Z účtovnej závierky úpadcu za rok 2017 nevyplýva, že by bol úpadca predĺžený. Rovnako predĺženie úpadcu nevyplýva ani z účtovnej závierky vyhotovenej bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to za obdobie 01/2018 až 02/2018. Ku dňu 28.02.2018 hodnota majetku úpadcu bola 137.888,00 eur a záväzky úpadcu predstavovali 131.236,00 eur. Za účelom zistenia momentu predĺženia úpadcu preto nemožno v nijakom prípade vychádzať z údajov správy z preverenia vybraných účtovných operácií, ktorá sa zameriava výlučne na zistenie neobvyklých finančných tokov a operácií. Z obsahu predloženej správy audítorky je zrejmé, že jej účelom nebolo zistiť moment predĺženia úpadcu a je nespochybniteľné, že takáto správa nemôže byť podkladom pre konštatovanie momentu predĺženia úpadcu, ktoré, ako jednu z foriem úpadku, v ustanovení § 3 ods. 3 ZoKR jasne a zrozumiteľne definuje. Žalobca ani vo výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 08.04.2019 a ani v podanej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť zmluvnej pokuty ako aj jej vymáhania a je založená iba na ničím nepodložených konštrukciách žalobcu. V ustanovení § 11 ods. 2 ZoKR je presne stanovený dôvod uloženia zmluvnej pokuty, ktorý žalobca nepreukázal a ani neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť zmluvnej pokuty. Žalovaní účtovnú dokumentáciu úpadcu predložili žalobcovi, preto v súčasnosti nie je v ich možnostiach podložiť svoju obranu aj prípadným znaleckým posudkom na preukázanie momentu predĺženia úpadcu. Žalovaní sa pri výkone svojej funkcie konateľov úpadcu snažili vždy postupovať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme úpadcu. Úpadca sa dostal do takého stavu, že už nebolo možné dôvodne predpokladať úspešné vyriešenie tohto stavu s prihliadnutím na očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku až v marci 2018. Hneď ako už nebolo možné očakávať zvrátenie finančnej situácie úpadcu, podal žalovaný v 1. rade po dohode so žalovaným v 2. rade v mene úpadcu návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 23.03.2018. Aj v tomto návrhu navrhovateľ uvádza, že do nepriaznivej ekonomickej situácie sa úpadca dostal predovšetkým z dôvodu, že jeho obchodní partneri neuhradili úpadcovi pohľadávky z obchodného styku, následkom čoho úpadca nebol schopný uhradiť svoje záväzky a rozvíjať ďalšie podnikateľské aktivity. Je tomu tak z toho dôvodu, že majetok úpadcu bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tvorený takmer výlučne pohľadávkami a vzhľadom na skutočnosť, že úpadca nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu svojich záväzkov a dostal sa do platobnej neschopnosti. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný nie preto, že by bol úpadca predĺžený, ale preto, že sa stal platobne neschopným. Nárok na zmluvnú pokutu za oneskorené podanie, resp. nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu môže vzniknúť len v prípade predĺženia. Pri platobnej neschopnosti dlžník a ani v mene dlžníka štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka nemajú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v žiadnej zákonom určenej lehote, nedodržanie ktorej by bolo sankcionované zmluvnou pokutou. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti je na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, príp. jeho veriteľov, zákon v takomto prípade neukladá dlžníkovi povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.08.2019 uviedol, že po získaní a preštudovaní podkladov a účtovníctva úpadcu zistil niekoľko, z účtovného, právneho i faktického hľadiska, zvláštnych operácií v rámci podnikateľskej činnosti úpadcu, ktoré vzbudzovali podozrenie z možných odporovateľných úkonov vykonávaných v rámci podnikateľskej činnosti pred obdobím začatia konkurzného konania voči úpadcovi. Z tohto dôvodu dal žalobca v súlade so svojou povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou tieto podklady audítorovi. Audítorom VENORA AUDIT s.r.o., licencia SKAU 164, so sídlom kancelárie E. XE, XXX XX D., za ktorú správu pripravila H. B. I. (ďalej aj len ako „audítor“). Bola vypracovaná správa z preverenia vybraných účtovných operácií zo dňa 21.01.2019 (ďalej aj len ako „správa“). Všetky úkony žalobcu ako správcu úpadcu boli vykonané v kontexte skutočností zistených žalobcom po prevzatí všetkých dokladov a účtovníctva žalobcu. Už skutočnosť, že v účtovníctve žalobcu sa nachádzali neštandardné operácie a množstvo podozrivých transakcií, viedla žalobcu k zvýšenej komunikácií so

žalovanými. Žalobca opakovane žiadal žalovaných o poskytnutie vysvetlení a súčinnosti pri preverovaní skutočností, ktoré zistil z účtovníctva. Odpoveď žalovaných však spočívala v konštatovaní, že všetko potrebné bolo odovzdané spolu s účtovníctvom a bez prístupu k nemu nie je možné jednotlivé operácie vysvetliť. Obdobný postoj možno zo strany žalobcu pozorovať aj pri žiadosti o preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. ZoKR. Z dôvodu značnej neprehľadnosti účtovníctva úpadcu žalobca pristúpil k tejto žiadosti až po tom, čo mu bola predložená správa. V tejto sa konštatuje veľké množstvo účtovných operácií v hotovosti v rozpore so o používaní elektronickej registračnej pokladnice a mnohonásobné porušenie o obmedzení platieb v hotovosti. Vo veci relevantné skutočnosti však audítor konštatuje predovšetkým vo vzťahu k H. J. D., ktorý mal údajne vykonávať platby v hotovosti do pokladnice úpadcu v rozpore so zákonom vo veľkých množstvách. Zo skutočností žalobcovi dostupných však vyplýva, že H. J. D. zomrel približne 25.03.2017, pričom v účtovníctve žalobcu sú evidované platby aj po danom dátume, pričom ide o celkovo sumu 18.138,00 eur. Ďalej audítor upozornil na fakturáciu so spoločnosťou Bell4you s.r.o., ku ktorej nadobudol audítor podozrenie, že celková suma približne 55.000,00 eur bola fakturovaná fiktívne. Na základe týchto skutočností audítor dospel k záveru, že problém úpadku, a teda predĺženia, nastal už v období júna 2017 práve v dôsledku toho, že mali byť prijaté platby od osoby, ktorá v čase, kedy mala údajné platby vykonať, bola nebohá, t. j. objektívne nebolo možné, aby tieto platby skutočne vykonala. Podľa dostupnej účtovnej závierky za rok 2017 predstavuje hodnota základného imania úpadcu v roku 2017 sumu 5.859,00 eur. Jednoduchou matematikou možno dospieť k nepochybnému záveru, že ak nemohli byť platby do mesiaca jún 2017 skutočne realizované v celkovej výške 18.138,00 eur, ku koncu účtovného obdobia predstavuje vlastné imanie úpadcu hodnotu -12.279,00 eur, pričom žalobca poukázal na skutočnosť, že táto záporná hodnota zďaleka nemusí byť konečná, nakoľko audítor konštatoval množstvo podozrivých, pravdepodobne fiktívnych finančných pohybov a fakturácií bez skutočne poskytnutého plnenia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že tvrdenia žalobcu nie sú iba jeho osobným názorom a osobným názorom audítora, ale vyplývajú zo skutočností zistených z účtovníctva úpadcu. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že audítor je vo veciach účtovníctva osoba, ktorej názor je nutné rešpektovať, nakoľko je audítor povinný podľa o štatutárnom audite a o zmene a doplnení o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) postupovať s odbornou starostlivosťou a taktiež splnil všetky kvalifikačné a odborné podmienky pre výkon audítora podľa . Nemožno závery audítora brať na ľahkú váhu, a vôbec, podľa názoru žalobcu, tieto nemožno označiť za subjektívny názor audítora. Audítor je povinný konať nezávisle, ak teda majú žalovaní dojem, že audítor koná zaujate a v správe prezentuje vlastné subjektívne názory nepodložené skutočnosťou, musia takéto konanie preukázať. Nemožno dôveryhodnosť audítora ako odborníka na účtovníctvo a účtovné operácie vyvrátiť konštatovaním žalovaných, že uvádza vlastné názory, a to bez akéhokoľvek podloženia takéhoto tvrdenia. Žalobca v postavení správcu úpadcu sa so skutočnosťami uvedenými v správe musel vysporiadať. Aby žalobca naplnil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou nemohol záver audítora o okamihu úpadku úpadcu ignorovať. Okrem iného by za prípadnú škodu takýmto rozhodnutím spôsobenú veriteľom zodpovedal celým svojím majetkom. Žalobca teda umožnil žalovaným preukázať, že splnili svoju povinnosť podľa ust. ZoKR preukázaním, že k platbám v inkriminovanom období skutočne došlo, a teda sa úpadca nedostal do predĺženia v júni 2017, resp. im umožnil iný dôvod podľa ust. ZoKR. Žalovaní však túto skutočnosť, ani iný dôvod podľa ust. ZoKR nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázali. Žalobca, konajúc s odbornou starostlivosťou, nemôže pri konfrontácií správy a odborného názoru audítora vychádzajúceho z účtovníctva a konkrétnych uvádzaných skutočností a faktúr, resp. iných relevantných účtovných dokladov na jednej strane a názoru žalovaných na strane druhej, preferovať závery žalovaných. Takéto konanie žalobca nevyhodnocuje ako konanie s odbornou starostlivosťou, ak nič iné, žalovaní nie sú povinní konať s odbornou starostlivosťou, a i keď môžu byť ich znalosti účtovných operácií značné, nemožno z týchto vyvodzovať nesprávnosť významných a dokladmi podložených záverov odborne erudovanej osoby. Z vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že správa bez ďalších pochybností vzbudzuje podozrenie, že žalovaní nesplnili povinnosť podľa ust. ZoKR a že úpadca bol v predĺžení v období júna 2017, pričom tvrdenia žalovaných nemožno bez ďalšieho považovať za dostatočné na konštatovanie, že žalovaní si splnili povinnosť podľa ust. ZoKR.

Žalobca ďalej uviedol, že záver o predĺžení úpadcu v období júna 2017 nie je subjektívnym názorom žalobcu, ale výsledkom šetrenia vykonaného audítorom, pričom audítor túto skutočnosť sám uvádza a túto vysvetľuje údajnými platbami od v danom čase zosnulého človeka a od fakturácií bez dokladovaného dodania plnenia. Čo sa týka dôkazného bremena, žalobca mal za to, že bez ďalšieho uniesol na

neho kladené dôkazné bremeno. Predovšetkým žalovaní sú povinní preukázať splnenie ich povinnosti podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR a to predovšetkým s ohľadom na ust. § 74a ods. 4 ZoKR. Žalobca ako správca vychádza vo svojom konaní zo skutočností a dokladov mu predložených úpadcom a štatutárnym orgánom úpadcu. I keď ZoKR obsahuje právne prostriedky vynútenia súčinnosti zo strany úpadcu a štatutárov úpadcu, tieto nástroje neslúžia na nahrádzanie povinností úpadcu a štatutárov úpadcu. Rovnako neslúžia na to, aby žalobca ako správca preukazoval splnenie akýchkoľvek povinností úpadcu a štatutárov úpadcu. Ak teda existuje podozrenie, že niektorá z povinností podľa ZoKR nebola splnená v súlade so zákonom, nie je povinnosť žalobcu ako správcu preukazovať (ne)splnenie tejto povinnosti. Okrem iného sa takýto záver prieči logike, ad absurdum by tak žalobca ako správca musel preukazovať (aj) neexistujúcu skutočnosť v prípade, ak by adresát povinnosti povinnosť nesplnil. Dôkazné bremeno v takomto prípade spočíva práve na adresátovi povinnosti, ktorý je povinný preukázať, že povinnosť splnil v súlade so ZoKR, inak nastupujú následky uvedené v zákone. Žalobca tak bez ďalšieho uniesol dôkazné bremeno, ktoré na ňom v danom prípade môže oprávnene spočívať, a to tým, že preukázal, že existujú okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že predĺženie úpadcu nastalo v období jún 2017 v dôsledku fiktívnych platobných operácií údajne vykonaných v danom čase zosnulou osobou a v dôsledku fiktívnych fakturácií nedodaného plnenia. Dôkazné bremeno spočíva primárne na žalovaných, ktorí musia preukázať, že postupovali s odbornou starostlivosťou a podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas v súlade s ust. § 11 ods. 2 ZoKR, alebo existuje iný dôvod zbavenia sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ust. § 74a ods. 5 ZoKR. Čo sa týka záveru žalovaných, že je potrebné vychádzať exaktne z hodnoty záväzkov a z hodnoty majetku evidovaných v účtovníctve úpadcu je nutné podotknúť, že účtovníctvo úpadcu nie sú výlučne účtovné závierky úpadcu. Účtovné závierky úpadcu by v zásade mali pravdivo reflektovať účtovníctvo úpadcu ako také, a to by v zásade malo pravdivo reflektovať skutočný faktický stav toku peňazí, služieb a tovaru v rámci výkonu podnikania úpadcu. Nemožno teda v žiadnom prípade generálne konštatovať, že ak z účtovnej závierky nevyplýva úpadok (predĺženie) úpadcu, tento v úpadku v skutočnosti nie je. Žalobca má za to, že platby uvedené v správe neboli vykonané a zdanlivo v účtovníctve vykryli predĺženie úpadcu, v čoho dôsledku ani z účtovných závierok nevyplýva úpadok úpadcu až do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Ust. § 3 ods. 3 ZoKR však vychádza z hodnoty zistenej účtovníctvom, nie účtovnými závierkami, a preto je nepochybné, že žalobca ako aj audítor sú povinný zohľadniť komplexne všetky účtovné záznamy, z ktorých je zrejmé, že úpadca bol v úpadku už v júni 2017, nakoľko žalovaní nepreukázali reálne vykonanie platieb v danom čase nebohou osobou a reálne plnenie fakturovaných prác od odberateľov a dodávateľov úpadcu.

Žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 11.09.2019 uviedli, že k predĺženiu podľa ich názoru nedošlo, čo preukázali riadnou účtovnou závierkou za rok 2017 a priebežnou individuálnou účtovnou závierkou vyhotovenou bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a to za obdobie 01/2018 až 02/2018. Z priebežnej individuálnej účtovnej závierky zhotovenej k 28.02.2019 jednoznačne vyplýva hodnota majetku úpadcu vo výške 137.888,00 eur a záväzkov úpadcu vo výške 131.236,00 eur. V správe sa audítor zaoberal len vybranými účtovnými operáciami, pričom zameraním preverenia účtovníctva bolo zistenie neobvyklých finančných tokov a operácií. V rámci tohto preverenia audítor nepreskúmaval, kedy sa úpadca dostal do predĺženia a ani takáto skutočnosť z tejto správy nevyplýva. Účtovné operácie, ktoré sú podľa správy audítora neobvyklé alebo podozrivé, predstavujú hotovostné vklady do pokladne úpadcu od obchodného partnera H. J. D. a hotovostné platby úpadcu na základe faktúr vystavených spoločnosťou Bell4you s.r.o.. V prípade prijatých platieb od H. J. D. ide o platby za tovar, ktorý bol úpadcom riadne dodaný. Obchodný vzťah medzi úpadcom a p. D. sa uskutočňoval tak, že tovar od úpadcu preberal zástupca p. D. a zástupca aj tovar postupne osobne v hotovosti uhrádzal. Vzhľadom na takúto dlhodobú spoluprácu bol tovar dodávaný aj bez toho, aby bol vopred zaplatený, pretože v rámci zaužívanej praxe po tom, čo p. D. uhradili pohľadávky jeho odberatelia, následne prostredníctvom svojho zástupcu uhradil on svoje záväzky voči úpadcovi. Keď dlhšie časové obdobie úpadcu nekontaktoval ani p. D. ani žiadny jeho zástupca, a to napriek tomu, že neboli uhradené .platné záväzky voči úpadcovi, konatelia úpadcu začali pátrať po tomto dlžníkovi úpadcu, pričom sa im vyhľadávaním na internete podarilo zistiť, že muž s menom H. J. D. zomrel. Vzhľadom na skutočnosť, že úpadca nedisponuje inými identifikačnými údajmi svojho obchodného partnera H. J. D., nemôže s určitosťou povedať, či ide o tú istú osobu, ale podľa dostupných informácií sa toto možno domnievať. Aj z tohto dôvodu následne krátko potom, čo sa dozvedel o pravdepodobnom úmrtí p. D., úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu. S poukazom na uvedený priebeh obchodného styku konatelia úpadcu nemohli mať vedomosť o tom, či v čase, keď boli prijaté platby do pokladne úpadcu, p. D. žil, alebo bol nebohý, a ani neboli povinní toto preverovať. Všetky platby boli uhrádzané zástupcom p. D., ktorý preberal tovar. Žalovaný v 1.

rade informoval žalobcu o tom, že podľa jeho informácií p. D. zomrel, a preto považuje pohľadávky voči nemu za nevymožiteľné. Je povinnosťou žalobcu v zmysle konania s odbornou starostlivosťou preveriť a posúdiť, či tieto pohľadávky sú nevymožiteľné, alebo je možné zistiť právnych nástupcov p. D.. Žalobca však pravdepodobne dôsledne neskúmal ani skutočnosť, kedy (a či vôbec) p. D. zomrel, napriek tomu však v nadväznosti na túto nepreverenú skutočnosť žalobca konštatuje predĺženie úpadcu. Nie je konaním s odbornou starostlivosťou žalobcu, keď konania o vymoženie pohľadávok od dlžníkov úpadcu nahrádza konaním o zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorený návrh na vyhlásenie konkurzu len preto, že vymoženie zmluvnej pokuty sa môže javiť jednoduchšie. Napriek uvedeným skutočnostiam, žalovaným nie je zrejmé, aký faktický negatívny vplyv majú hotovostné úhrady od zástupcu p. D. na posúdenie stavu majetku a záväzkov úpadcu vo vzťahu k predĺženiu. Pokiaľ by tieto platby neexistovali, suma vo výške 18.138,00 eur by bola v účtovníctve evidovaná ako neuhradená pohľadávka a takto by predstavovala majetok úpadcu, naproti čomu by úpadcovi chýbala táto suma na úhradu niektorých zo záväzkov, čím by bola zvýšená nielen suma pohľadávok, ale aj záväzkov úpadcu. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že ak by nemohli byť realizované platby vo výške 18.138,00 eur, hodnota vlastného imania by predstavovala -12.279,00 eur, je tak právne irelevantné.

Pokiaľ ide o fakturáciu Bell4you s.r.o., táto spoločnosť dodávala úpadcovi najmä tovary a aj služby na stavby realizované v roku 2017, približne od konca marca do decembra, kedy úpadca pre krátkosť času potreboval na dokončenie stavby pre OpenInvest, s.r.o. a ostatné ďalšie stavby pracovníkov, a preto bol nútený hľadať subdodávateľov. Jedným z takýchto subdodávateľov bola aj spoločnosť Bell4you s.r.o., s ktorou úpadca spolupracoval na jednotlivých konkrétnych zákazkách podľa potreby na základe samostatných ústnych zmlúv. Po dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb sa za jednotlivú zákazku zaplatilo v hotovosti na základe vystavenej faktúry. Išlo o subdodávky napríklad nasledovným odberateľom úpadcu: Tidly real estate, s.r.o., W-MED s.r.o., OpenInvest, s.r.o., FEBS, s.r.o., IZONA spol. s r.o., AZ-kovex plus s.r.o., DIA-KONTROL, s.r.o., Denali, s.r.o., ďalej súkromné osoby p. K., p. K.. Uskutočnené platby teda nevyplývajú z jedného právneho vzťahu. Žalovaní dostatočným spôsobom preukázali, že im povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZoKR nevznikla, a preto im ani nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Definičné znaky predĺženia stanovené v § 3 ods. 3 ZoKR v zmysle vyššie uvedených tvrdení a predložených dôkazov počas celej doby výkonu funkcie žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade neboli u úpadcu naplnené, preto zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoKR. Predĺženie úpadcu nevyplýva ani z účtovníctva úpadcu a ani zo znaleckého posudku. Podkladom pre konštatovanie momentu predĺženia úpadcu ako jednej z foriem úpadku nemôže byť žalobcom predložená správa audítora, ktorá sa zameriava výlučne na zistenie neobvyklých finančných tokov a operácií v súvislosti s možnosťou odporovania určitým právnym úkonom úpadcu. Správu z preverenia vybraných účtovných operácií zo dňa 21.01.2019 nie je vypracovaná za účelom zistenia predĺženia úpadcu, preto sa ani nezaoberá exaktným skúmaním stavu majetku a záväzkov úpadcu a nie je z nej preto vôbec možné konštatovať predĺženie úpadcu. Je zrejmé, že táto správa sa podrobne a komplexne nezaoberá vznikom predĺženia úpadcu a ani tým, či vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V správe sa tiež nesprávne uvádza, že jediným konateľom a spoločníkom úpadcu je Mgr. Vojtech Bočák. Správa preto nepodáva relevantný obraz o úpadcovi, ale len narýchlo spracováva žalobcom predložené podklady bez poznania ďalších okolností prípadu a bez kontextu s tvrdeným predĺžením úpadcu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.01.2020, na ktorom sa žalobca ako aj žalovaní pridržali svojich písomných vyjadrení, keď žalobca mal za to, že úpadok je preukázaný a pre prípad, keby mal súd za to, že táto skutočnosť nie je preukázaná, navrhol znalecké dokazovanie, pričom žalovaní uvádzali, že predĺženie bolo vyvrátené jednak účtovnou závierkou za rok 2017 a priebežnou účtovnou závierkou zo dňa 28.02.2018. Audítorka sa exaktne nezaoberala hodnotou majetku a záväzkov. Pokiaľ aj konštatovala nejaké pochybenia, tieto majú len metodický význam pri vedení účtovníctva avšak nedávajú odpoveď na to, či bol úpadca predĺžený.

Uznesením č. k. -61 zo dňa 31.07.2020 súd ustanovil vo veci znalkyňu – H. H. E., L. XX, XXX XX F.. Táto vypracovala znalecký posudok č. 1 zo dňa 30.10.2020, ktorý predložila súdu dňa 04.11.2020.

Žalobca vo vyjadrení sa k predloženému znaleckému posudku zo dňa 23.11.2020 uviedol, že audítor skonštatoval, že úpadok úpadcu vo forme predĺženia nastal niekedy v období mesiaca jún 2017. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalovaní v mene úpadcu podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu dňa 23.03.2018. V rámci procesnej obrany žalovaných žalovaní opakovane uvádzali, že podľa ich názoru neboli povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu z dôvodu predĺženia skôr, ako pred 23.03.2018 a aj návrh na vyhlásenie konkurzu zo dňa 23.03.2018 bol podaný pre platobnú neschopnosť úpadcu a nie pre predĺženie Žalobca na úvod konštatoval, že záver žalobcu, že si žalovaní nesplnili svoju povinnosť im vyplývajúcu z dikcie ust. § 11 ods. 2 ZoKR, napriek snahe žalovaných o diskreditáciu konania žalobcu a audítora ako konania s odbornou starostlivosťou, bol nad všetky pochybnosti znaleckým posudkom potvrdený a preukázaný, pričom znalkyňa sa výslovne opakovane vyjadrila k správnosti a odbornosti správy, čím celkom zjavne deklarovala neodôvodnenosť záverov žalovaných, že správa obsahuje výlučne osobný subjektívny názor audítora a potvrdila, že audítor postupoval v súlade so svojou povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou a nestranne. Vyššie uvedený záver rovnako svedčí o tom, že žalobca postupoval riadne a v súlade so svojou povinnosťou vykonávať funkciu správcu s odbornou starostlivosťou, keď s ohľadom na obsah správy začal bližšie šetrenie, či žalovaní splnili svoju povinnosť im vyplývajúcu z dikcie ust. § 11 ods. 2 ZoKR, vykonané dožiadaním súčinnosti od žalovaných a následným uplatnením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR voči žalovaným súdnou cestou po tom, čo nebolo jednoznačne preukázané, že sa žalovaní zbavili povinnosti za zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR právne relevantným spôsobom, resp. že žalovaným povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR ani nevznikla. Akékoľvek ďalšie konštatovania žalovaných vo vzťahu k odbornej spôsobilosti a odbornému postupu zo strany žalobcu a audítora tak žalobca považoval za právne irelevantné a zjavne nepreukázané tvrdenia žalovaných, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť závery žalobcu, ktoré opiera najmä o záver audítora potvrdený a rozšírený o závery znalkyne. Významným v konaní sa javí čo najpresnejšie určenie okamihu predĺženia úpadcu, a teda zároveň okamihu vzniku povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu pre predĺženie úpadcu. Znalkyňa k nastolenej problematike zastala jednoznačné stanovisko, keď konštatovala, že u úpadcu nastalo predĺženie najneskôr v mesiaci júl 2017, pričom znalkyňa dospela k záveru, že záporné vlastné imanie úpadcu bolo prítomné už v mesiacu február 2017. Znalkyňa jednoznačne konštatuje že v mesiacoch február, august, október, november a december 2017 hodnota záväzkov prevyšuje hodnotu majetku. Znalkyňa tiež výslovne uviedla, že súhlasí s názorom audítora, že problém úpadku nastal už niekedy v období jún 2017. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané a deklarované, že predĺženie úpadcu nastalo najneskôr v mesiaci júl 2017, čo bez ďalšieho zodpovedá záverom správy, podľa ktorej predĺženie úpadcu nastalo v období mesiaca jún 2017. Napriek uvedeným jednoznačným záverom znalkyne sa v znaleckom posudku vyskytuje záver znalkyne, podľa ktorého „Podľa predloženej, úpadcom vypracovanej účtovnej závierky za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2017 vyhotovenej k 31.12.2017, úpadca nebol predĺžený, nakoľko hodnota vlastného imania dosiahla kladnú hodnotu. Spoločnosť (...) nemala k 31.12.2017 záporné vlastné imanie“, ktorý je podlá názoru žalobcu potrebné vykladať spôsobom, že z riadnej individuálnej účtovnej závierky za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2017 vyhotovenej ku dňu 31.12.2017 úpadok, resp. konkrétne predĺženie úpadcu, nevyplýva, nakoľko sa žalovaní touto otázkou dožadovali zodpovedania práve tejto skutočnosti. V kontexte uvedeného sa však javí, že ide o účelovú otázku, na ktorú znalkyňa nemohla odpovedať iným spôsobom, nakoľko z riadnej individuálnej účtovnej závierky za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2017 vyhotovenej ku dňu 31.12.2017 úpadok, resp. konkrétne predĺženie úpadcu objektívne nevyplýva a aj žalobca začal bližšie šetrenia ohľadom okamihu predĺženia úpadcu až po tom, čo mu bola doručená správa. Žalobca poukázal na dikciu ust. § 3 ods. 3 druhá veta ZoKR, podľa ktorého „(...) Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť (...)“ a na závery znalkyne, podľa ktorých pristúpila k analýze finančnej situácie spoločnosti po mesiacoch roku 2017, a to z dôvodu, že sledovanie a zisťovanie pomeru vlastného imania a záväzkov len raz ročne je nepostačujúce, aby spoločnosť dokázala včas zistiť a identifikovať hrozbu úpadku. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že ku dňu 31.12.2017 úpadca síce predĺžený nebol, to však nič nemení na tom, že v priebehu roku 2017 úpadca predĺžený bol počas viacerých mesiacov a žalovaným tak jednoznačne vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu pre predĺženie úpadcu. Žalobca v konaní opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa v účtovníctve úpadcu nachádzali neštandardné operácie a množstvo podozrivých transakcií. Rovnaké podozrenia sú obsiahnuté taktiež v správe, v ktorej sa konštatuje veľké

množstvo podozrivých a fiktívnych účtovných operácií v hotovosti a mnohonásobné porušenie Z.z, o obmedzení platieb v hotovosti. Vo veci relevantné skutočnosti audítor konštatuje predovšetkým vo vzťahu k H. J. D., ktorý mal údajne vykonávať platby v hotovosti do pokladnice úpadcu v rozpore so zákonom vo veľkých množstvách v čase, kedy už nežil a vo vzťahu k spoločnosti Bell4you s.r.o., pričom znalkyňa podozrenia žalobkyne a audítora potvrdila, keď konštatovala, že podozrenie audítora na fiktívnosť týchto platieb potvrdzuje. Znalkyňa súhlasila s názorom audítora, že platby od pána H., J. D. a výdaje pre spoločnosť Bell4you s.r.o. sú neštandardné, sú dodatočne zaevidované. Fiktívnosť preukazuje aj interné číslovanie dodatočne zaúčtovaných dokladov. Znalkyňa tiež súhlasila s názorom audítora o fiktívnosti vystavených faktúr od spoločnosti Bell4You s.r.o., keď podľa spracovaných údajov je vidieť, že celková hodnota fiktívnych plnení od spoločnosti Bell4You s.r.o. je vo výške 67.660,00 eur. Žalobca tiež poukázal na názor znalkyne, že všetky dodatočne zaúčtované doklady boli účelovo zaúčtované, aby bol ovplyvnený celkový ekonomický výsledok spoločnosti, aby sa spoločnosť dostala do úpadku a na zistenia znalkyne, podľa ktorých spoločnosť v roku 2017 dosiahla len 4,29 % hodnoty celkového majetku. V roku 2018 spoločnosť dosiahla pomer vlastného imania na celkovom majetku vo výške 6,99 %, čo je menej ako zákonom stanovený pomer, kde finančné zdravie spoločnosti nebolo vyhovujúce okrem mesiacov marec až máj. Z vyššie uvedených záverov znalkyne je podľa žalobcu zrejmé, že úpadca vykonával účelové fiktívne účtovné operácie, ktoré mali vplyv na určenie predĺženia úpadcu, a aj v dôsledku ktorých predĺženie úpadcu nastalo najneskôr v mesiaci júl 2017. V tomto smere podľa názoru žalobcu nie je možné, aby žalovaní pri konaní s odbornou starostlivosťou, o takýchto operáciách nevedeli, resp. ich samy v mene úpadcu vykonávali dobromyseľne. Úpadca síce v riadnej individuálnej účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie roku 2017 nevykázal záporné vlastné imanie a priamo z neho nevyplýva úpadok formou predĺženia, k tomuto však objektívne aj s ohľadom na účelové a fiktívne účtovné operácie úpadcu došlo najneskôr v mesiaci júl 2017, čo bez ďalšieho potvrdili aj správa a znalecký posudok. Znalecký posudok teda podľa názoru žalobcu preukazuje, že tvrdenia žalobcu, o ktoré opiera uplatnený nárok, nie sú výlučne jeho osobným názorom, ale vyplývajú zo skutočností zistených z účtovníctva úpadcu nezávisle potvrdených audítorom i znalkyňou. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že audítor a znalkyňa sú vo veciach účtovníctva osoby, ktorých odborný názor je nutné rešpektovať, nakoľko bez ohľadu na vzdelanie žalobcu, žalovaných a ich právnych zástupcov sú práve audítor a znalkyňa osobami v dotknutom odbore erudovanými, ktoré sú odborne dostatočne zdatné, aby boli oprávnené vykonávať znaleckú činnosť v prípade znalkyne a audítorskú činnosť v prípade audítora. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že závery audítora a znalkyne nemožno brať na ľahkú váhu, resp. tieto bez náležitých dôkazov bezdôvodne spochybňovať. Inak povedané, podľa názoru žalobcu nemožno dôveryhodnosť audítora a znalkyne ako odborníkov v oblasti ekonomiky, účtovníctva a účtovných operácii vyvrátiť akýmikoľvek v konaní prezentovanými tvrdeniami žalovaných, a to bez akéhokoľvek dôkazného podloženia takýchto tvrdení. Žalovaní však svoje tvrdenie, že im nevznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu pre predĺženie podľa ust. ZoKR, ani iný dôvod podľa ust. ZoKR nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázali. Žalobca, konajúc s odbornou starostlivosťou, nemôže pri konfrontácií správy a odborného názoru audítora a v súčasnosti i znaleckého posudku a odborného názoru znalkyne, ktoré oba dokumenty a oba odborné názory vychádzajú z účtovníctva a konkrétnych uvádzaných skutočností a faktúr, resp. iných relevantných účtovných dokladov na jednej strane a prezentovaného žalovaných na strane druhej, preferovať závery žalovaných. Takéto konanie žalobca nevyhodnocuje ako konanie s odbornou starostlivosťou a naďalej má za to, že uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. ZoKR voči žalovaným je dôvodné. Nakoľko znalkyňou nebol určený konkrétny deň mesiaca júl 2017, mal žalobca za to, že za referenčný deň jednak (i.) vzniku predĺženia ako formy úpadku u úpadcu ako aj (ii.) vzniku povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu pre predĺženie úpadcu, možno považovať deň 31.07.2017, ako posledný deň mesiaca júl 2017, v ktorom podľa záverov znaleckého posudku najneskôr nastalo predĺženie úpadcu. S ohľadom na povinnosť žalovaných ako štatutárov úpadcu v dotknutom období konať s odbornou starostlivosťou, žalovaní vedeli, resp. sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o predĺžení úpadcu najneskôr v deň 31.07.2017. S ohľadom na uvedené lehota tridsiatich (30) dní podľa ust. prvá veta ZoKR na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (márne) uplynula dňa 30.08.2017. Uplynutím tejto lehoty, t. j. v deň 31.08.2017, došlo zo strany žalovaných k porušeniu ich povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. ZoKR vo výške 12.500, eur od každého samostatne. Žalovaní v celom konaní nepreukázali žiaden z dôvodov podľa ust. ZoKR, ktorý by odôvodnil záver, že sa žalovaní zbavili povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ust. ZoKR, na základe čoho mal žalobca za to, že bolo vyčerpávajúco preukázané, že žalovaným vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR najneskôr v deň 31.07.2017, žalovaným márne uplynula lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR najneskôr dňa 30.08.2017, žalobcovi v právnom postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu vzniklo oprávnenie v mene úpadcu a na účet konkurznej podstaty uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR voči žalovaným a žalovaní neosvedčili, že sa povinnosti zaplatiť pokutu podľa ust. § 11 ods. 2 v kontexte ust. § 74a ods. 5 ZoKR zbavili.

Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 08.03.2021 poukázali na to, že znalkyňa v predloženom znaleckom posudku uviedla, že do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávku, avšak toto pravidlo do záveru svojho posudku vôbec nepremietla. V znaleckom posudku sa znalkyňa vôbec nevysporiadala s otázkou identifikácie podriadených pohľadávok a ani spriaznených pohľadávok voči úpadcovi a následným zohľadneným takýchto pohľadávok pri posudzovaní okamihu predĺženia úpadcu, a to napriek tomu, že tieto informácie vyplývali z podkladov predložených žalovanými. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ich prípadné vypredcizovanie preto navrhli výsluch znalkyne. Takto vyhotovený znalecký posudok, ktorý dôsledne nereflektuje rozhodujúce ustanovenia ZoKR. nemôže zodpovedať a ani nezodpovedal otázku, kedy došlo k predĺženiu úpadcu v zmysle ustanovení ZoKR. Z tohto dôvodu pri posúdení okamihu predĺženia úpadcu a následnej povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu nemožno vychádzať z predloženého znaleckého posudku. Navyše, aj v prípade, ak by znalkyňa zohľadnila podriadené a spriaznené pohľadávky, a napriek tomu dospela k záveru, že v júli 2017 hodnota záväzkov úpadcu presahovala hodnotu jeho majetku, nebolo by možné bez ďalšieho konštatovať, že žalovaní porušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V odpovedi na otázku č. 9 znalkyňa uviedla, že podľa predloženej, úpadcom vypracovanej, účtovnej závierky za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2017 vyhotovenej k , úpadca nebol predĺžený, nakoľko hodnota vlastného imania dosiahla kladnú hodnotu. Spoločnosť VoBo servis s.r.o. nemala k 31.12.2017 záporné vlastné imanie. Z uvedeného možno vyvodiť, že úpadcovi sa podarilo zvrátiť nepriaznivý stav, v akom sa nachádzal v priebehu roku 2017, a tak pominula hrozba úpadku. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 ZoKR sa pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku prihliadne aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, pripadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Zákon teda predpokladá, že úpadca sa nebude považovať za predĺženého, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Žalovaní nielenže dôvodne predpokladali, že bude možné preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu úpadcu, ale sa im aj reálne podarilo pokračovať v prevádzkovaní podniku a dosiahnuť kladné vlastné imanie. Podľa 5R sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. v tejto súvislosti vyzdvihuje viaceré vzájomne súvisiace princípy, predovšetkým princíp trhovej ekonomiky a naň sa vzťahujúci princíp sociálnej orientácie hospodárstva (v širšom zmysle sociálnej spravodlivosti, sociálnej solidarity) a princíp ekologickej ochrany (celej spoločnosti). Je teda prirodzené, že finančná situácia podnikateľa môže kolísať (zvlášť, ak je corebusiness podnikateľa orientovaný na predaj tovarov ovplyvnených sezónnosťou - stavebný priemysel - stavebný materiál) a predstavuje akúsi sínusoidu, pričom nie každé horšie obdobie musí zákonite viesť k vyhláseniu konkurzu. Dočasný ekonomický neúspech podnikateľa, navyše vyriešiteľný a v pomerne krátkej dobe aj skutočne vyriešený, ešte nie je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Aj z odpovede znalkyne na otázku č. 2 možno badať, že hodnota vlastného imania sa v priebehu kalendárneho roka mení, jeden mesiac môže byť záporná a ten nasledujúci už kladná. Uvedené však nevyjadruje, či je spoločnosť v predĺžení, alebo nie. Napokon návrh na vyhlásenie konkurzu bol žalovaným v 1. rade v mene úpadcu podaný v čase, keď úpadca ani nebol predĺžený, ale stal sa platobne neschopným. Návrh bol teda podaný nie preto, že by úpadca mal takú povinnosť, ale preto, že to s ohľadom na vývoj situácie považoval za žiaduce s ohľadom na možnosti uspokojenia veriteľov. Priebežnou individuálnou účtovnou závierkou vyhotovenou bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to za obdobie 01/2018 až 02/2018, žalovaní preukázali, že úpadca nebol predĺžený. Táto skutočnosť znaleckým dokazovaním nebola vyvrátená. Keby žalovaní podali návrh na vyhlásenie konkurzu už v júli 2017, bolo by to na škodu veriteľov úpadcu, a to z dôvodu, že v čase skutočného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu boli už záväzky úpadcu nižšie a majetok vyšší, čo je v prospech konkurznej podstaty a veriteľov. V odpovedi na otázku č. 7 znalkyňa uvádza, že podľa jej názoru „všetky dodatočne zaúčtované doklady, ako faktúry,

tak hotovostné platby a interné doklady súvisiace s vyraďovaním majetku ako aj zaúčtovanie predpisu výplaty podielov na zisku spoločníkov k 30.06.8017, boli účelovo zaúčtované, aby bol ovplyvnenú celkový ekonomický výsledok spoločnosti, aby sa spoločnosť dostala do úpadku." Ak by podľa vyššie uvedeného musel úpadca dodatočne účelovo zaúčtovať predmetné doklady, aby sa tak dostal do úpadku, potom možno predpokladať, že bez takého zaúčtovania by v úpadku nebol a teda nebol dôvod podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedené tvrdenie znalkyne teda len podporuje fakt, že žalovaní neporušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaným nie je zrejmé, aký faktický negatívny vplyv majú žalobcom namietané hotovostné úhrady od zástupcu p. D. na posúdenie stavu majetku a záväzkov úpadcu vo vzťahu k predĺženiu. Pokiaľ by tieto platby neexistovali, suma vo výške 18 138,00 eur by bola v účtovníctve evidovaná ako neuhradená pohľadávka a takto by predstavovala majetok úpadcu, naproti čomu by úpadcovi chýbala táto suma na úhradu niektorých zo záväzkov, čím by bola zvýšená nielen suma pohľadávok, ale aj záväzkov úpadcu. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ide o tzv. delenie alebo presúvanie dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty je obsahom dôkazného bremena správcu najmä osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predĺženia. Ani obrátené dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podstaty uplatňovaného nároku. Správca je povinný po ustanovení do funkcie preskúmať s odbornou starostlivosťou, či a kedy sa dlžník dostal do predĺženia. Až pokiaľ správca zistí, že dlžník bol v predĺžení, zistí, kto vykonával funkciu štatutárneho orgánu v čase predĺženia a tieto osoby vyzve na zaplatenie zmluvnej pokuty do všeobecnej podstaty. Záverom je potrebné dodať, že ak nebolo žalobcom preukázané predĺženie, neexistuje ani prípadná povinnosť žalovaných preukazovať skutočnosti odôvodňujúce zbavenia sa tejto zodpovednosti. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že úpadca bol v predĺžení, v dôsledku čoho nie je možné ani preukázať vznik a následné porušenie povinnosti žalovaných podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, neostáva súdu iné, ako žalobu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.05.2021 na ktorom pristúpil k výsluchu znalkyne, z ktorého vyplynulo, že pri stanovení predlženia ňou boli brané do úvahy všetky záväzky z obchodného vzťahu úpadcu, pričom zamerala sa konkrétne na všetky záväzky, ktoré následne neselektovala na záväzky spriaznených osôb a ostatné záväzky. Súhlasila s názorom audítora o predĺžení spoločnosti v mesiaci jún 2017. Uviedla, že spoločnosť podľa vývoja vlastného imania a vývoja zväzkov dosiahla úpadok aj v iných mesiacoch v r. 2017 a to júl, august, október, november, december. Na otázku žalobcu, či sa dala predpokladať zmena finančnej situácie úpadcu a teda odvrátiť úpadok znalkyňa uviedla, že podľa jej názoru, keď spoločnosť už registrovala túto skutočnosť, mala v pravidelných intervaloch na mesačnej báze kontrolovať pomer vlastného imania a záväzkov a v tom prípade, kebyže si toto ustráži, to mohla predpokladať. Na ďalšiu otázku žalobcu, či znalkyňa identifikovala v účtovníctve prvky, ktoré by smerovali k zmene finančnej situácie v ďalších mesiacoch, znalkyňa uviedla, že ide predovšetkým o účtovné doklady, ktoré aj p. audítorka identifikovala ako úplne neštandardné. Ide predovšetkým o doklady, záväzky, prijaté faktúry, ktoré samozrejme pre spoločnosť predstavujú záväzky a na druhej strane tam boli aj platobné doklady – konkrétne išlo o doklady v rámci pokladne, ktoré tiež vykazujú prvky neštandardného evidovania Ide hlavne o účtovné doklady za mesiac december, ktoré zaujímavým spôsobom ovplyvnili fin. situáciu úpadcu pozitívnym smerom. Na ďalšiu otázku žalobcu, či považuje znalkyňa tieto doklady za fiktívne, spochybniteľne, znalkyňa uviedla, že keď vychádza z podkladových materiálov, z praxe, dovolí si tvrdiť, že sú neštandardné a tým sú aj spochybniteľné. Keby tieto doklady absentovali, finančná situácia by vyzerala inak. Nakoľko v rámci podkladových materiálov zistila aj nezrovnalosti, čo sa týka dodržiavania zákona o účtovníctve, keby bola vykonaná revízia v účtovníctve, to znamená, že by boli zaúčtované doklady, ktoré sú v súlade ako so zákonom o účtovníctve, so zákonom o dani z pridanej hodnoty, ten výsledok by bol podľa jej predpokladu kladný, to znamená, nedochádzalo by k negatívnemu pomeru vlastného imania a záväzkov. Ak by sa z účtovníctva vyňali tie doklady, ktoré sú neštandardné, ten výsledok hospodárenia by bol kladný. Na otázku PZ žalovaných, či v prípade, ak by bolo účtovníctvo vedené správne, tak je možné predpokladať, že teda vôbec by nedošlo k tomuto konaniu a úpadca by mal zdravú finančnú situáciu, znalkyňa uviedla, že z dokladov to vyzerá tak, že to bolo účelné, že sa sám úpadca chcel dostať do stavu predĺženia. Prakticky účtovník zaúčtuje to, čo mu podnikateľský subjekt – zodpovedná osoba odovzdá. Sú tam doklady, ktoré nie sú v súlade so zákonom o účtovníctve a zákonom o DPH. Keby všetky tieto spochybnené doklady boli vonku z

účtovníctva, finančná situácia by bola iná. Keď sa porovná zoznam účtovných dokladov s účtovným denníkom, zistí sa, že sú faktúry, ktoré sú v šanónoch, čiže fyzicky sú a v účtovnom denníku nie sú a naopak. Sú tam doklady u ktorých absentuje plnenie, rozsah a špecifikáciu plnenia. Znalkyňa vyslovila predpoklad, že tieto doklady boli účelové a že by to vyzeralo inak v kladnom zmysle, že žalovaný by nebol predĺžený. Táto situácia vznikla z tých spochybniteľných dokladov. Z účtovného denníka vidno, že sú tam doklady, ktoré boli zaúčtované dodatočne. Tieto doklady predstavovali aj záväzky aj zinkasované prostriedky, čiže predstavovali aj majetok. Ak by sa porovnali alebo úplne vyňali z účtovníctva tieto spochybniteľné doklady, vyzeralo by to inak. Na otázku súdu, či by bola možná takáto revízia účtovníctva a či je na jej základe možné zodpovedať otázku predĺženia, znalkyňa uviedla, že za predpokladu, že na spracovanie dostane doklady, nielen ktoré sú v súlade so zákonom, ale ktoré odzrkadľujú skutočné plnenie. Lenže či išlo o skutočné plnenie, to nezodpovie, to vie len zodpovedná osoba. Môže vysloviť svoj názor, že je niečo neštandardné, ale nemôže to považovať za fiktívne plnenie. To ani nevie povedať. Legislatíva stanovuje, ako má vyzerať doklad, aké má mať prílohy, a keď toto nemá, nie je to doklad, ktorý prakticky zodpovedne preukazuje skutočnosť. Na ďalšiu otázku PZ žalovaných, ktoré konkrétne doklady v mesiaci december mohli zvrátiť nepriaznivú fin. situáciu, znalkyňa uviedla, že sú uvedené v znaleckom posudku. Sú to neštandardné pokladničné doklady, ide o príjem hotovosti - fin. prostriedkov od osoby, ktorá je nebohá (mesiace júl a december). Sú to príjmové pokladničné doklady neobsahujúce základné náležitosti. Ide o faktúry, sú nimi inkasované faktúry v hotovosti do výšky 5.000,00 eur od nebohej osoby. Toto boli faktúry za stavebnú činnosť a všetky tieto faktúry boli do tých 5.000,00 eur zinkasovateľné v hotovosti. To sú zase veci, ktoré sú neštandardné a spochybniteľné. Absentuje tam podpis na origináloch, podpis prijímateľa, podpis toho, kto uhrádzal. Na ďalšiu otázku PZ žalovaných, keby tieto platby neboli uskutočnené (platby na úhradu záväzkov p. D.), ako by sa to odrazilo v účtovníctve úpadcu, nakoľko je to stále majetok, znalkyňa uviedla, že rozumie, že je to majetok. Zároveň uviedla, že ak sa pozrieme na takú skutočnosť ako inventarizácia a kategóriu opravné položky, faktúra, ktorá bola vystavená za stavebné práce v roku 2015, jednak tieto faktúry neboli uhradené do konca roka 2015, neboli vytvorené opravné položky ako prostriedok opatrnosti, že sa môže stať, že sa to neuhradí. Prešiel celý rok 2016 a prakticky maximum gro toho inkasa prišlo v decembri, keď už ten dotyčný bol nebohý. Otázka je to, či táto samotná pohľadávka nie je spochybniteľná. Prakticky všetky doklady, ktoré sú zaúčtované z hľadiska účtovníctva, že na ktoré účty, oni sú zaúčtované správne. Tu ide o neštandardne vystavený doklad, neštandardnú úhradu, neštandardne vystavenú faktúru v tom ktorom období.

PZ žalovaných na nariadenom pojednávaní uviedla, že to, že p. D. je zosnulý, nie je naisto preukázane. Nemá to vplyv na to, že mohol za neho predsa konať ktokoľvek, ktokoľvek mohol tie platby uhradiť v jeho mene, tak isto to bolo počas celej dobe spolupráce s p. D., že nechodil on osobne to uhrádzať, ale chodili jeho spolupracovníci.

Znalkyňa ďalej na otázku PZ žalovaných, či sa snažila identifikovať spriaznené záväzky uviedla, že prakticky zisťovala výšku záväzkov a okrem toho sa zamerala len na to, čo má v znaleckom posudku. Skúmať to neskúmala. Neidentifikovala žiadnu takúto osobu. PZ žalovaných uviedla, že v účtovných dokladoch sú rôzne operácie, kde druhou stranou je obchodná spoločnosť Stavaj.to, s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom žalovaný, toto vyplýva aj z konkurzného spisu aj zo správy z preverenia vybraných účtovných operácií na strane 2. Na ďalšiu otázku PZ žalovaných, okrem toho, že neboli zohľadnené tieto podriadené a spriaznené záväzky, či sa znalkyňa venovala aj prípadným očakávateľným výsledkom pri vypracovaní znaleckého, znalkyňa uviedla že nie. Na ďalšiu otázku PZ žalovaných, či je možné aby bol subjekt v priebehu zdaňovacieho obdobia v predlžení a v rámci toho istého obdobia predlženie zvrátil, znalkyňa uviedla, že všetko závisí od výsledkov podnikateľskej činnosti. Sú to veci, ktoré možno len predpokladať, aké má aktivity, činnosti, obchody, projekty podpísane, ako sa to uhrádza, to všetko má vplyv na finančnú situáciu. Je to možné. Na ďalšiu otázku PZ žalovaných, či je takéto zvrátenie nepriaznivej situácie možné označiť za spôsob predídenia úpadku, znalkyňa uviedla, že všetko záleží od miery úpadku, od ekonomických výsledkov. Na otázku žalobcu, či zmenili úhrady od H. D. predĺženie alebo nie, znalkyňa uviedla, že nedošlo k zvráteniu, ale prakticky tieto úhrady mali vplyv na celú finančnú situáciu. V závislosti od toho, kedy a akým spôsobom to bolo zaevidované do účtovníctvo, oni úplne situáciu nezvrátili, ale ovplyvnili. Z účtových dokladov vyplýva predlženie úpadcu, ale z účtovnej uzávierky za r. 2017 predlženie nevyplýva. Účtovná závierka za r. 2017 neodzrkadľuje to, čo vyplýva z účtovného denníka. Na otázku žalobcu, či mali byť pohľadávky

voči H. D. evidované v účtovníctve, keďže nemajú náležitosti účtovného dokladu, znalkyňa uviedla že nie, nemali byť evidované v účtovníctve. Pokiaľ by tieto pohľadávky neboli v účtovníctve, samozrejme hodnota majetku by bola o tieto pohľadávky nižšia. Akonáhle by tieto spochybniteľné doklady na strane majetku neboli v tom účtovníctve, boli by zaúčtované len štandardné doklady, ktoré odzrkadľujú skutočné plnenie, tá finančná situácia by vyzerala inak. Keď sa tieto aktivity rozčlenia na jednotlivé obdobia a jednotlivé mesiace, tam by to vyzeralo zase inak.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že znalkyňa asi nie je tou autoritou, ktorá by mala povedať, že toto je spochybniteľné a toto nie. Uviedol, že si nie je vedomý žiadnych fiktívnych obchodov. S p. D. obchodovali tak, že kým platil v predchádzajúcom období v rokoch 2013-2016, tak to bolo v poriadku, prijali to do majetku. Znalkyňa hovorí, že v tých posledných mesiacoch roku 2017 je to spochybniteľné a predtým to nebolo spochybniteľné? Potom nech sa vyberú všetky Brennerove platby z majetku a to už nebude 18 tisíc, to už bude vyššia suma. Z pozície žalovaného nevedel uviesť, kde je tá miera, že kto povie, čo sa vytiahne alebo nie. Návrh na konkurz nedávali z dôvodu predĺženia, ani neupravovali účtovníctvo, aby boli predĺžení. Návrh na konkurz dával z dôvodu platobnej neschopnosti, pretože sa nepodarilo v posledných mesiacoch roku 2017 a začiatkom roku 2018 zachrániť firmu pred krachom.

Na otázku súdu, či by pohľadávky voči p. D., bez ohľadu na to, či boli zaplatené do kasy, či by boli vedené v majetku ako kladná hodnota, znalkyňa uviedla, či je pohľadávka zaplatená alebo nie, z toho vyplýva inštitút opravných položiek. Opravné položky do značnej miery ovplyvnia hodnotu majetku, nakoľko sú účtované do nákladov. Áno, je to ako obežný majetok, aj hotovosť a aj pohľadávka, ktorá sa potom podľa dĺžky doby po splatnosti, že nie je uhradená, upravuje o tzv. opravné položky. V zmysle zákona o dani z príjmov by sa tá pohľadávka upravovala, upravovala by sa jej výška. Znížila by hodnotu majetku.

Súd v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom umožnil stranám sporu predložiť doplňujúce otázky na znalkyňu, pričom oboma stranami sporu boli takéto doplňujúce otázky aj položené. Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 1 z roku 2020 bolo súdu doručené dňa 11.03.2022.

Žalovaní sa k doplneniu znaleckého posudku vyjadrili vo svojom podaní doručenom súdu dňa 06.04.2022, v ktorom uviedli, že z doplnenia je zrejmé, že znalkyňa pracovala s pojmom spoločnosť v kríze a detailne sa zaoberala pomerom vlastného imania a záväzkov s ohľadom na ustanovenie . Posudzovanie pomeru vlastného imania a záväzkov je relevantné pri posudzovaní hrozby úpadku, keďže podľa platí, že spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. V otázke očakávateľných výsledkov poukázali na konštatovanie znalkyne v odpovedi na otázku č. 11, podľa ktorej sledovaním a kontrolou finančných údajov z účtovníctva mohol štatutárny zástupca úpadcu na základe priebežných finančných výsledkov a ukazovateľov dosahovaných v priebehu roku 2017 predpokladať zvrátenie úpadku do konca účtovného obdobia roku 2017.

Priebežnou individuálnou účtovnou závierkou vyhotovenou bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu za obdobie 01/2018 až 02/2018 žalovaní preukázali, že dlžník nebol predĺžený, čo potvrdzuje aj znalkyňa v doplnení odpoveďou na otázku č. 13. Navyše je z odpovede zrejmé, že pri posúdení predĺženia v mesiacoch január a február 2018 znalkyňa vylúčila i spriaznené pohľadávky, hoci sa jedná o majetok, ktorý je potrebné zohľadniť a ktorý zároveň aj konkurzu podlieha a neexistuje ani zákonný dôvod ich vylučovať. Neexistuje teda dôvod tvrdiť, že žalovaní porušili povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože je celkom zrejmé, že v čase podania návrhu dlžník nebol predĺžený. Ak by žalovaní pripustili, že správnym a zákonným posúdením znalkyňa určila predĺženie dlžníka na obdobie február 2017, ďalšou prevádzkovou činnosťou dlžníka bol tento stav zvrátený a nebol trvalý. Ak by žalovaní zároveň pripustili, že správnym a zákonným posúdením znalkyňa určila predĺženie dlžníka aj na obdobie október až december 2017, aj s prihliadnutím na odpoveď k otázke č. 11, žalovaní konaním s odbornou starostlivosťou predpokladali zvrátenie stavu predĺženia (berúc do úvahy opakujúcu sa situáciu s predchádzajúceho kritického obdobia 02/2017). Žalovaní ďalej uviedli, že pokiaľ sa moment predĺženia nepodarilo zistiť vypracovaním správy audítora, následne ani znalecký posudok

v znení doplnenia nepostačoval na jednoznačné určenie momentu predĺženia, je zrejmé, že ak aj dlžník bol v predĺžení, toto predĺženie nebolo také markantné, aby sa o ňom hoci aj pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla povinná osoba dozvedieť. Žalovaní sledovali vývoj finančnej situácie dlžníka a mali za to, že dlžník nie je v predĺžení, resp. ak, tak len krátkodobo, pričom problémom dlžníka bola najmä skutočnosť, že sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Skutočnosť, že dlžníka nebolo možno považovať za predĺženého na účely podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, potvrdzuje aj konštatovanie doplnenia č. 1 znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 13, podľa ktorej dlžník v mesiacoch január a február 2018 nebol predĺžený. Kolísanie finančnej situácie podobne, ako tomu bolo v prípade dlžníka v priebehu roku 2017, ako bežný jav v podnikateľskom prostredí, ešte nezakladá povinnosť hneď pri prvom zápornom výkyve podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedené by sa priečilo účelu ZoKR, ktorým je okrem iného aj čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov dlžníka. Aj v ustanovení § 3 ods. 3 ZoKR zákonodarca počíta s budúcim vývojom dlžníka a nepovažuje ho za predĺženého, ak existuje možnosť zlepšenia jeho finančnej situácie. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 ZoKR sa pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku prihliadne aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Zákon teda predpokladá, že úpadca sa nebude považovať za predĺženého, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Žalovaní nielenže dôvodne predpokladali, že bude možné preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu dlžníka, ale sa im aj reálne v priebehu roka 2017 darilo pokračovať v prevádzkovaní podniku a dosiahnuť kladné vlastné imanie. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj samotné doplnenie. V podnikateľskom prostredí je prirodzené, že finančná situácia podnikateľa sa mení a nie každé horšie obdobie musí zákonite viesť k vyhláseniu konkurzu. Dočasný ekonomický neúspech podnikateľa, navyše vyriešiteľný a v pomerne krátkej dobe aj skutočne vyriešený, ešte nie je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Aj z predloženého doplnenia možno badať, že hodnota vlastného imania sa v priebehu kalendárneho roka mení, jeden mesiac môže byť záporná a ten nasledujúci už kladná. Uvedené však nevyjadruje, či je spoločnosť v predĺžení pre účely insolvenčného konania podľa ZoKR, alebo nie. Môže zakladať posúdenie spoločnosti v kríze podľa . Podľa pôvodnej právnej úpravy bola výška sankcie za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas stanovená ako suma rovnajúca sa zapísanému základnému imaniu. Dôvodová správa sa v súvislosti s touto sankciou odvoláva na príslušné smernice EŮ, podľa ktorých majú štatutárne orgány robiť všetky opatrenia, aby došlo k zachovaniu základného imania, ktoré je evidované v príslušných registroch. Sleduje teda princíp zachovania základného kapitálu. Následne zavedením právnej fikcie dojednania zmluvnej pokuty došlo k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy do predvídateľného právneho rámca. Žalovaní mali za to, že fikciou dohodnutia zmluvnej pokuty vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, zákonodarca vyjadril úmysel zabezpečiť pre veriteľov dlžníka uspokojenie aspoň z „tohto“ majetku, ak iný majetok v spoločnosti nie je. V danom prípade dôsledkom skoršieho nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu teda nebolo zákonom predpokladané zníženie majetku dlžníka uplynutím dlhšieho časového obdobia, preto by ani nemalo dôjsť k následku v podobe potreby uloženia sankcie za účelom tento majetok „doplniť“. Sankcia za porušenie povinnosti nahrádza pôvodný inštitút náhrady škody. Pretože pôvodný inštitút upravený ako zodpovednosť za škodu sa ukázal ako nefunkčný, bol nahradený sankciou, ktorá vzniká ex lege a jej vymáhanie je upravené v ZoKR. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody. Pokiaľ však žiadna škoda nevznikla, pretože majetok dlžníka v čase podania návrhu na konkurz bol väčší ako v čase, keď podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je otázne, či je spravodlivé a v súlade s účelom zákona a úmyslom zákonodarcu sankcionovať žalovaných ako povinné osoby. Ak aj v minulosti dlžník vykazoval znaky predĺženia, nešlo o nezvratný a trvalý stav. Ak by predĺženie malo trvalý charakter, t. j. nebolo by ho možné zvrátiť, až vtedy by bolo možné hovoriť o predĺžení v jeho užšom zmysle tak, ako to má na mysli ZoKR, a až vtedy by vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zohľadnením budúcej správy majetku resp. prevádzkovaním podniku ZoKR kalkuluje s „akýmsi“ zhojením aktuálneho predĺženia, no pre účely stanovenia okamihu porušenia povinnosti štatutárneho zástupcu musí ísť jednoznačne o stav trvalý a nezvratný. Prevenčnou povinnosťou dlžníka bolo predchádzať úpadku prijatím primeraných opatrení na jeho odvrátenie, ktoré zlepšia jeho cash flow situáciu alebo kladne ovplyvnia budúci hospodársky výsledok. U žalovaných jednoznačne badať snahu o zvrátenie zlej situácie a o pokračovane v podnikateľskej činnosti, o čom svedčí i skutočnosť, že predĺženie z mesiaca 02/07 sa podarilo zvrátiť. Rovnako sa podarilo zvrátiť aj predĺženie v mesiacoch 10-12/2017. Mali za to, že priebežné účtovné závierky nemôžu byť plnohodnotným výrazom reálnej likvidity spoločnosti, ale je potrebné brať do

úvahy aj určitú intuíciu a cit podnikateľa v ďalšom obchodovaní. Podľa názoru žalovaných nemožno od konateľov spravodlivo vyžadovať v rámci konania s odbornou starostlivosťou, aby boli konatelia schopní prísne exaktne a matematicky vypočítať, kedy sa moment predĺženia v danom období ešte zvrátiť dá a kedy už nie. Uvedené potvrdzuje i doktrína podnikateľského rozhodovania tzv. business judgement rule, vrátane práva na podnikateľský omyl. Musí byť zároveň tolerovaná istá miera rizika ktorú konatelia podstupujú za účelom dosiahnutia zisku ako účelu podnikania, a nie vždy je možné predpokladať úspech či neúspech vyplývajúci z určitého rozhodovania. Mali za to. že doplnenie číselne preukazuje snahu o zvrátenie nepriaznivej situácie a v žiadnom prípade sa nejedná o flagrantné, dlhodobé a úmyselné predlžovanie agónie s cieľom zdržiavať kolektívne uspokojovanie veriteľov. Zároveň vyslovili domnienku, že v prípade uloženia sankcie za „porušenie“ povinnosti konateľov na skutkovom základe súdeného prípadu by išlo zo strany súdu o prísny a represívny prístup a aplikácii prehnaného prvku, hraničiaceho so šikanóznym výkonom práva. Predĺženie úpadcu tak, ako ho definuje ZoKR, nevyplýva ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ani z účtovníctva úpadcu a ani zo znaleckého posudku v znení doplnenia.

Na záver vyjadrenia žalovaní uviedli, že ak nebolo žalobcom preukázané predĺženie, neexistuje ani prípadná povinnosť žalovaných preukazovať skutočnosti odôvodňujúce zbavenia sa tejto zodpovednosti. Žalobca doposiaľ neuviedol žiadne skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť zmluvnej pokuty, ako aj jej vymáhanie. V ustanovení § 11 ods. 2 ZoKR je presne stanovený dôvod uloženia zmluvnej pokuty, ktorý žalobca nepreukázal a ani neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť zmluvnej pokuty.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.04.2022 poukázal na to, že žalovaní sa vo svojom predchádzajúcom vyjadrení odvolávajú na odpoveď znalkyne k otázke č. 11, podľa ktorej „sledovaním a kontrolou finančných údajov z účtovníctva mohol štatutárny zástupca úpadcu (...) v priebehu roku 2017 predpokladať zvrátenie do konca účtovného obdobia roku 2017“. Žalobca zdôraznil, že predmetné konštatovanie nemožno považovať za určujúce na účely posúdenia predĺženia podľa ust. § 3 ods. 3 ZoKR, konkrétne v časti, podľa ktorej „(...) Pri stanovení hodnoty záväzkov a majetku sa vychádza z účtovníctva (...) a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku (...)“. Konštatovanie znalkyne je totiž potrebné vnímať v kontexte jej odpovedi na otázku č. 2 (podobne č. 3 a ďalšie), podľa ktorej „(...) s výnimkou mesiacov marec, apríl a máj 2017, ani v jednom mesiaci nedosahuje hodnota vlastného imania aspoň 5,66 % jej majetku.“, čo sa viaže na výpočty znalkyne vo vzťahu k určeniu existencie krízy v spoločnosti úpadcu v priebehu roku 2017. Tvrdenie žalovaných odvolávajúcich sa na konštatovanie znalkyne je teda potrebné logicky doplniť, a to tak, že nakoľko úpadca bol v priebehu roku 2017 v hlbokej, objektívne určiteľnej (a znalkyňou vyčíslenej) kríze, žalovaní, ako štatutári úpadcu mohli, za predpokladu správneho finančného riadenia spoločnosti (viď. odpoveď na otázku č. 11 na str. 20 doplnenia), predpokladať zvrátenie úpadku do konca účtovného obdobia roku 2017 a bolo možné v konkrétnom čase prijať opatrenia na zvrátenie, resp. postupné zmiernenie nepriaznivej situácie (viď. odpoveď na otázku č. 11 na str. 20 doplnenia); jedným dychom je však nutné dodať, že i keď žalovaní mohli vykonať konkrétne opatrenia a správnym finančným riadením spoločnosti mohli predpokladať zvrátenie úpadku úpadcu, znalkyňa konštatovala, že „(...) Znaky snahy zvrátenia situácie v účtovníctve nie sú. (...)“ (viď. odpoveď na otázku č. 12 na str. 20 doplnenia). Vo vyjadrení žalovaní konštatujú, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu nebol úpadca v predĺžení a zároveň že existencie úpadku v mesiaci február 2017 a október až december 2017 boli prekonané. V kontexte prezentovanej argumentácie žalovaných žalobca poukázal na účel a význam existencie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR. Účelom existencie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu je snaha zákonodarcu znížiť negatívny dopad úpadku, ako negatívneho ekonomického javu v podnikaní, na veriteľov konkrétneho subjektu (obdobne konštatovali samotní žalovaní vo vyjadrení). Uvedené možno vyvodiť napr. z obsahu dôvodovej správy k pôvodnému zneniu ust. § 11 ods. 2 ZoKR, podľa ktorej „Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. (...)“ V kontexte spomínaného účelu existencie povinnosti konkrétnych subjektov podať návrh na vyhlásenie konkurzu je tak potrebné argumentáciu žalovaných podrobiť preskúmaniu, do akej miery malo tvrdené prekonanie úpadku z účtovného hľadiska faktický dopad na čo možno najmenšie negatívne zasiahnutie veriteľov úpadcu, t. j. či pomohlo prekonanie úpadku zvýšeniu ich uspokojenia. V tomto smere žalobca poukázal na

zoznam pohľadávok vedený žalobcom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, z ktorého vyplýva, že výška prihlásených pohľadávok po splatnosti bola v období 10/2018 vo výške 16.157,92 eur, v období 11/2017 vo výške 57.071,97 eur a v období 12/2017 vo výške 58.103,12 eur. Z vyššie uvedených údajov žalobca vyvodzuje jednoznačný záver, že ani žalovanými tvrdené prekonanie úpadku, ktoré bolo objektívne prítomné v roku 2017, neviedlo k zníženiu negatívneho javu, ktorého predchádzanie, resp. zmierňovanie, je účelom existencie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR, t. j. neviedlo k zvýšeniu miery uspokojenia veriteľov úpadcu; práve naopak, z uvedených údajov je zrejmé, že výška záväzkov úpadcu, ktoré nezostali uspokojené až do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, v roku 2017 konštantné rástla, a teda žalovanými tvrdené prekonanie úpadku k zmierneniu následkov úpadku na veriteľov úpadcu neprispelo, práve naopak, možno konštatovať, že plynutie času a vznik nových záväzkov úpadcu viedlo k situácii, že bude postihnutých viac veriteľov (čo do absolútnej hodnoty) a starší veritelia (z pohľadu vzniknutých pohľadávok) získajú menšie plnenie ich pohľadávok, ako by získali, ak by žalovaní podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas, t. j. v lehote tridsiatich (30) dní od mesiaca február 2017. Pre úplnosť je však nutné zdôrazniť, že vyššie načrtnuté teleologické úvahy, pre ktoré nemožno argumentáciu žalovaných považovať za relevantnú, nič nemenia na skutočnosti, že táto argumentácia zo svojej podstaty nie je spôsobilá preukázať zbavenie sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ust. § 74a ods. 5 ZoKR; predmetné ustanovenie totiž neobsahuje formuláciu, na základe ktorej sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu zbaví ten, kto osvedčí, že bol stav úpadku vo forme predĺženia pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu prekonaný. Pre vznik nároku na zmluvnú pokutu sa vyžaduje výlučne existencia kvalifikovaného úpadku vo forme predĺženia, čo bolo podľa znaleckého posudku v znení doplnenia splnené najskôr v mesiaci február 2017 a márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, čo bolo splnené najneskôr uplynutím dňa 30.03.2017. Argumentáciu žalovaných tak možno považovať výlučne za skutkové tvrdenia vzťahujúce sa k posúdeniu existencie úpadku vo forme predĺženia podľa ust. § 3 ods. 3 ZoKR v rozsahu, v akom možno prihliadnuť na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku úpadcu, resp. ďalšieho prevádzkovania podniku úpadcu. Ako však už žalobca poukázal, znalkyňa v doplnení jednoznačne uviedla, že v účtovníctve úpadcu nie sú prítomné akékoľvek znaky, že by sa žalovaní, ako osoby povinné riadne viesť účtovníctvo úpadcu, pokúšali negatívny ekonomický stav a vývoj úpadcu riešiť a o takýchto konkrétnych opatreniach žalovaní tiež nepredložili žiaden relevantný dôkaz.

Vo vyjadrení žalovaní uviedli, že podľa ich názoru (i.) správa, (ii.) znalecký posudok a konečne ani (iii.) doplnenie nepostačujú na jednoznačné určenie momentu predĺženia a teda úpadok úpadcu nebol tak markantný, aby ho bolo možné identifikovať pri zachovaní odbornej starostlivosti. Žalobca k tomu uviedol, že správa jednoznačne určila, že úpadok úpadcu bol prítomný v roku 2017. Znalecký posudok závery správy potvrdil a vymedzil konkrétne mesiace, v ktorých bolo možné predpokladať existenciu úpadku vo forme predĺženia. Doplnenie následne závery zo znaleckého posudku spresnilo výpočtom zohľadňujúcim záväzky voči spriazneným veriteľom a záväzky spojené so záväzkom podriadenosti. Všetky tri predložené dokumenty sa však stotožňujú v tom, že úpadca bol v kvalifikovanom predĺžení podlá ust. § 3 ods. 3 ZoKR v roku 2017. Všetky vypracované podklady, ktoré boli súdu prvej inštancie poskytnuté na vykonanie ako dôkazy, svedčia o jednoznačnom závere - úpadca bol kvalifikovane predĺžený už v priebehu roku 2017, najskôr v mesiaci február, následne od mesiaca júl 2017 (bez zohľadnenia spriaznených záväzkov a záväzkov podriadenosti), resp. od mesiaca október 2017 (po zohľadnení spriaznených záväzkov a záväzkov podriadenosti). Žalovaní sa v kontexte uvedeného opakovane opierajú o časť ust. § 3 ods. 3 ZoKR, podľa ktorej je potrebné pri posudzovaní predĺženia úpadcu prihliadnuť na očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania a ďalšej správy majetku úpadcu. V tomto smere je však nutné zdôrazniť, že ide o otázku skutkovú a nie o otázku právnu. Na žalovaných teda spočíva dôkazné bremeno, že existovali tak významné skutočnosti, ktoré odôvodňovali záver, že úpadca nie je v predĺžení. Nemohlo naviac ísť o skutočnosti bezvýznamné resp. bežné (ako napr. očakávania z ďalšieho bežného prevádzkovania podniku) ale o okolnosti, ktoré svedčia o „odôvodnenom“ predpoklade, že bude možné konkrétne skutočnosti v rámci prevádzky podniku a správy majetku realizovať. Typicky ide o situácie (i.) podnikateľov v tzv. sezónnom segmente trhu (t j. príjmy z podnikateľskej činnosti sú viazané na činnosť, ktorú možno vykonávať iba v určité ročné obdobie); (ii.) preukázateľne zakontrahovaných odberateľov (t. j. existuje konkrétny právny vzťah, z ktorého možno vyvodiť konkrétnu výšku očakávateľných tržieb); (iii.) získanie úveru a/ alebo pôžičky na výkon podnikateľskej činnosti v konkrétnej výške s konkrétnou splatnosťou; (iv.) vklady spoločníkov s konkrétnou výškou (či už vo forme zvýšenia základného imania alebo iného

plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje); (v.) rôzne formy a výsledky individuálnej reštrukturalizácie (t. j. zmena splatnosti, pristúpenie, prevzatie a pod.); a podobne. Žalovaní žiadne konkrétne očakávateľné výsledky existujúce v mesiaci február (resp. október, november, december) 2017 nešpecifikovali a tieto nepreukázali. Skutočnosť, že začiatkom roka 2018 úpadca nevykazoval z účtovného hľadiska kvalifikované predĺženie tak nie je zásluhou (i.) konkrétnych opatrení žalovaných prijatých za účelom prechádzania a/alebo zmiernenia následkov predĺženia alebo (ii.) realizáciou konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňovali prihliadnutie na výsledky ďalšej správy majetku a prevádzkovania podniku úpadcu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom nesprávneho, resp. účelového vedenia účtovníctva úpadcu. Skutočnosť, že kolísanie finančnej situácie je v podnikateľskom prostrední bežný jav, žalobca prirodzene nerozporuje. Ostatne z tohto dôvodu tiež zákonodarca kreoval rad povinností na strane štatutárnych orgánov, napr. (i.) povinnosť konateľov konať s odbornou starostlivosťou alebo povinnosť predchádzať úpadku a prijímať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Aj tolerancia k nestálosti ekonomických ukazovateľov má však svoje limity determinované najmä povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v okamihu, kedy sa konatelia dozvedeli (alebo mohli dozvedieť) o predĺžení. Akákoľvek pomyselná sínusoida vývoja finančnej situácie je tak zákonodarcom jednoznačne limitovaná, a to okamihom, kedy táto bude značiť predĺženie úpadcu; v okamihu, kedy je zrejmé predĺženie úpadcu už nie je na mieste úpadku predchádzať (nakoľko tento už objektívne existuje), a ak neexistujú žiadne konkrétne, preukázateľné a vyčísliteľné okolnosti odôvodňujúce predpoklad konkrétnej zmeny v stave majetku a záväzkov úpadku v prípade ďalšieho prevádzkovania podniku a ďalšej správy majetku úpadcu, je jediným zákonom prípustným spôsobom na zmiernene vplyvov predĺženia bezodkladné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že vo vyjadrení tiež žalovaní dôvodia, že udelenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR žalovaným nie je na mieste, nakoľko jej účelom je kvázi doplnenie majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť veriteľov úpadcu. Žalovaní pri tom vychádzajú z konštrukcie, že úmyslom zákonodarcu bolo zabezpečiť predvídateľný spôsob doplnenia majetku v prípade, ak v dôsledku plynutia času hodnota tohto klesla, alebo ak nie je prítomný iný majetok, z ktorého možno veriteľov uspokojiť. S touto úvahou žalobca nemôže súhlasiť. Majetnosť úpadcu nie je dôvodom na nevzniknutie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. nie je liberačným dôvodom. Aj ak by bol majetok úpadcu stačil na úplné uspokojenie všetkých prihlásených veriteľov úpadcu, na úhradu odmeny žalobcu a všetkých pohľadávok proti podstate a ešte ak by aj ostala majetková hodnota určená na následnú likvidáciu, nie je ani takáto majetnosť dôvodom na upustenie od uplatnenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vznik nároku na zmluvnú pokutu totiž nie je, ako to nesprávne uvádzajú žalovaní, viazaný na majetnosť a/alebo nemajetnosť, ale na porušenie , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. ZoKR tak nie je osobitným kvázi doplnením majetku v prípade nemajetnosti (a to ani z hľadiska účelu prijatej právnej úpravy), ale podmieneným kreovaním zmluvnej pokuty pre prípad porušenia konkrétnej zákonnej povinnosti zakomponovanej v mandátnom vzťahu spoločnosti a jej štatutárneho orgánu, ak takáto zmluvná pokuta nie je v zmluve o výkone funkcie dohodnutá. Uvedené vyplýva priamo z citovanej dôvodovej správy a v kontexte uvedeného tzv. autentického výkladu právnej normy nemožno považovať žalovanými prezentovaný názor za správny. Podmienkou vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. ZoKR nie je ani vznik škody tak, ako to prezentujú žalovaní, ale výlučne:

- neexistencia osobitnej dohody o výške zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v zmluve o výkone funkcie štatutárneho orgánu v spoločnosti úpadcu;

- porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas z čoho zjavne vyplýva, že pre vznik nároku sa nevyžaduje ani (i.) nemajetnosť úpadcu v akomkoľvek čase ani (ii.) existencia škody v akomkoľvek čase. Dikcia ust. § 11 ods. 2 posledná veta ZoKR síce upravuje, že vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemá vplyv na nárok na náhradu škody, toto má však význam najmä vo vzťahu k nároku na náhradu škody podlá ust. § 11a ZoKR, a nemá vplyv na posúdenie vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľ ust. § 11 ods. 2 ZoKR. Žalovaní tiež poukázali na princípy, ktoré sa aplikujú na dôsledky rozhodovacej činnosti v rámci podnikateľských aktivít, pričom apelovali na ich názor, podľa ktorého by bolo uloženie zmluvnej pokuty žalovaným neprimeraným (až hraničiacim so šikanóznym výkonom práva) postihnutím žalovaných za obchodné

rozhodnutia, ktorých dôsledky nemohli ani pri vynaložení odbornej starostlivosti predvídať. Žalovaní neuviedli a nepreukázali žiadne konkrétne obchodné rozhodnutia, ktoré by bolo možné zohľadniť ako skutočnosti významné pre posúdenie predĺženia úpadcu v kontexte očakávateľných výsledkov ďalšej správy majetku a ďalšieho prevádzkovania podniku úpadcu. Bežné obchodné rozhodnutia v rámci bežného prevádzkovania podniku za takéto skutočnosti považovať nemožno; ak totiž v rámci bežného prevádzkovania podniku nastane úpadok vo forme predĺženia, nemožno rozumne očakávať zmenu tohto stavu ďalším bežným prevádzkovaním podniku. Nemožno logicky očakávať akúkoľvek zmenu (t. j. prekonanie stavu predĺženia) bez cielených a vedomých opatrení vykonaných za účelom prekonania tohto stavu. Ako je však zrejmé z obsahu soplnenia, ani znalkyňa nebola schopná takéto snahy zistiť a tieto s výnimkou všeobecného konštatovania žalovaných neboli konkrétne špecifikované ani preukázané. Naviac možno identifikovať značný rozsah nie úplne štandardných postupov v rámci vedenia účtovníctva a podnikania úpadcu, s ohľadom na predložené dôkazy (najmä správa, znalecký posudok a doplnenia) totiž možno konštatovať, že žalovaní vykonávali účtovné operácie, ktoré bez ohľadu na ich účel a úmysel, spôsobili zneprehľadnenie účtovníctva úpadcu; ide najmä, nie však výhradne, o nasledovné operácie: a. podozrenie na fiktívnosť faktúr vystavených H. J. D. a fiktívnosť vykonania ich platieb; b. podozrenie na fiktívnosť faktúr vystavených spoločnosti Bell4you s.r.o, a fiktívnosť vykonania ich platieb; c. dodatočné evidovanie účtovných dokladov vo vzťahu k H. J. D. a spoločnosti Bell4you s.r.o.; d. zaúčtovanie predpisu výplaty podielov na zisku spoločníkov k 30.06.2017; e. operácie opísané v bode 1. až 53. Správy, ktoré aj znalkyňa vzhliadla za prinajmenšom neštandardné; f. riadne nezaúčtované predaje hmotného majetku, resp. práv a povinností z právnych vzťahov, z ktorých vyplýva úpadcovi právo na užívanie hmotného majetku; g. riadne nezaúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam úpadcu. Nemožno tak jednoznačne konštatovať, že by žalovaní v rámci výkonu svojej funkcie konateľov úpadcu konali s odbornou starostlivosťou, práve naopak, javí sa, že účtovné a faktické operácie vykonávané práve žalovanými prispeli k náročnosti určenia okamihu predĺženia úpadcu a tieto ak priamo neviedli, tak nepochybne prispeli k úpadku úpadcu. Záver žalobcu, že žalovaní nesplnili svoju povinnosť im vyplývajúcu z dikcie ust. § 11 ods. 2 ZoKR, bol nad všetky pochybnosti opätovne aj doplnením potvrdený a preukázaný, pričom znalkyňa sa výslovne opakovane vyjadrila ku konkrétnemu okamihu, kedy sa úpadca dostal do predĺženia podľa ust. § 3 ods. 3 ZoKR a to najneskôr k mesiacu február 02/2017 s tým, že predĺženie možno konštatovať aj v mesiacoch október – december 2017. Žalobca postupoval riadne a v súlade so svojou povinnosťou vykonávať funkciu správcu s odbornou starostlivosťou, keď s ohľadom na obsah správy započala bližšie šetrenie, či žalovaní splnili svoju povinnosť im vyplývajúcu z dikcie ust. § 11 ods. 2 ZoKR, vykonané dožiadaním súčinnosti od žalovaných a následným uplatnením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR voči žalovaným súdnou cestou po tom, čo žalobcovi nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaní sa zbavili povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR právne relevantným spôsobom, resp. že žalovaným povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetook úpadcu podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR ani nevznikla. Doplnenie rovnako ako znalecký posudok a správa teda podľa názoru žalobcu preukazuje, že tvrdenia žalobcu, o ktoré opiera uplatnený nárok, nie sú výlučne jeho osobným názorom, ale vyplývajú zo skutočností zistených z účtovníctva úpadcu nezávisle potvrdených audítorom i znalkyňou. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že audítor a znalkyňa sú vo veciach účtovníctva osoby, ktorých odborný názor je nutné rešpektovať, nakoľko bez ohľadu na vzdelanie žalobcu, žalovaných a ich právnych zástupcov sú práve audítor a znalkyňa osobami v dotknutom odbore erudovanými, ktoré sú odborne dostatočne zdatné, aby boli oprávnené vykonávať znaleckú činnosť v prípade znalkyne a audítorskú činnosť v prípade audítora. Dôveryhodnosť audítora a znalkyne ako odborníkov v oblasti ekonomiky, účtovníctva a účtovných operácii nemožno vyvrátiť akýmikoľvek v konaní prezentovanými tvrdeniami žalovaných, a to bez akéhokoľvek dôkazného podloženia takýchto tvrdení. Žalobca mal za to, že vykonaním znaleckého dokazovania v podobe znaleckého posudku a jeho doplnenia bolo bez ďalšieho jednoznačne preukázané, že úpadok dlžníka vo forme predĺženie nastal najneskôr v mesiaci február 2017. S ohľadom na uvedené a v kontexte skutočnosti, že znalkyňou nebol určený konkrétny deň mesiaca február 2017, má žalobca za to, že za referenčný deň jednak (i.) vzniku predĺženia ako formy úpadku u úpadcu ako aj (ii.) vzniku povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu pre predĺženie úpadcu, možno považovať deň 28.02.2017, ako posledný deň mesiaca február 2017, v ktorom podľa záverov znaleckého posudku a doplnenia najneskôr nastalo predĺženie úpadcu. S ohľadom na povinnosť žalovaných ako štatutárov úpadcu v dotknutom období konať s odbornou starostlivosťou, žalovaní vedeli, resp. sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť,

o predĺžení úpadcu najneskôr v deň 28.02.2017. S ohľadom na uvedené lehota tridsiatich (30) dní podľa ust. § 11 ods. 2 prvá veta ZoKR na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (márne) uplynula dňa 30.03.2017. Uplynutím tejto lehoty, t. j. v deň 31.03.2017, došlo zo strany žalovaných k porušeniu ich povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500,00 eur od každého samostatne. Žalovaní v celom konaní nepreukázali žiaden z dôvodov podľa ust. § 74a ods. 5 ZoKR, ktorý by odôvodnil záver, že sa žalovaní zbavili povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ust. § 11 ods. 2 ZoKR.

Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.05.2022 poukázali na to, že sa žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.04.2022 vôbec nezaoberá rozhodujúcou skutočnosťou, a to tou, že úpadca v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol predĺžený. Uviedli, že žalobca opakovane poukazuje na niekoľko mesiacov v roku 2017, kedy úpadca vykazoval znaky predĺženia, avšak opomína, že išlo len o prechodný stav. Mali za to, že žalobca dôsledne nerozlišuje medzi spoločnosťou v kríze a spoločnosťou v predĺžení, avšak rozlišovanie je nepochybne potrebné pre účely posúdenia, či žalovaným vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Opakovane poukázali na to, že znalkyňa pracovala s pojmom spoločnosť v kríze. Spôsob, akým je definovaná kríza, striktne a mechanicky uplatňované kritérium pomeru vkladu vlastného imania k záväzkom, zasahuje výrazne širší okruh subjektov, a to aj takých, ktoré v skutočnosti nie sú ohrozené úpadkom. Nemožno stotožňovať pojem krízy a predĺženia, v praxi sú spoločnosti v kríze skôr, ako sa dostanú do predĺženia, pričom práve vedomosť o kríze má vyvolať takú starostlivosť štatutárneho orgánu, aby zabránil úpadku. Znalkyňa v predloženom znaleckom posudku nesprávne aplikovala ustanovenie § 3 ods. 3 ZoKR, preto muselo dôjsť k doplneniu znaleckého posudku, pretože pre posúdenie skutočného okamihu predĺženia tento posudok nebol relevantný. Tým nepopierajú odbornosť znalkyne v odbore ekonómia, ale je nepochybné, že bez poznania na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov nemohlo dôjsť k správnemu vyhodnoteniu momentu predĺženia pre účely konkurzného konania. Priebežnou individuálnou účtovnou závierkou vyhotovenou bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu za obdobie 01/2018 až 02/2018 žalovaní preukázali, že dlžník nebol predĺžený, čo potvrdzuje aj znalkyňa v doplnení odpoveďou na otázku č. 13. Navyše je z odpovede zrejmé, že pri posúdení predĺženia v mesiacoch január a február 2018 znalkyňa vylúčila i spriaznené pohľadávky, hoci sa jedná o majetok, ktorý je potrebné zohľadniť, a ktorý zároveň aj konkurzu podlieha a neexistuje ani zákonný dôvod ich vylučovať. Neexistuje teda dôvod tvrdiť, že žalovaní porušili povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože je celkom zrejmé, že v čase podania návrhu dlžník nebol predĺžený. Ak znalkyňa určila predĺženie dlžníka na obdobie február 2017, ďalšou prevádzkovou činnosťou dlžníka bol tento stav zvrátený a nebol trvalý. Ak znalkyňa určila predĺženie dlžníka aj na obdobie október až december 2017, aj s prihliadnutím na odpoveď k otázke č. 11, žalovaní konaním s odbornou starostlivosťou predpokladali zvrátenie stavu predĺženia (berúc do úvahy opakujúcu sa situáciu z predchádzajúceho kritického obdobia 02/2017). Kolísanie finančnej situácie podobne, ako tomu bolo v prípade dlžníka v priebehu roku 2017, ako bežný jav v podnikateľskom prostredí, ešte nezakladá povinnosť hneď pri prvom zápornom výkyve podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedené by sa priečilo účelu ZoKR, ktorým je okrem iného aj čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov dlžníka. Aj v ustanovení § 3 ods. 3 ZoKR zákonodarca počíta s budúcim vývojom dlžníka a nepovažuje ho za predĺženého, ak existuje možnosť zlepšenia jeho finančnej situácie. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 ZoKR sa pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku prihliadne aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Zákon teda predpokladá, že úpadca sa nebude považovať za predĺženého, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Žalovaní nielenže dôvodne predpokladali, že bude možné preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu dlžníka, ale sa im aj reálne v priebehu roka 2017 darilo pokračovať v prevádzkovaní podniku a dosiahnuť kladné vlastné imanie. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj samotné doplnenie znaleckého posudku. Hodnota vlastného imania sa v priebehu kalendárneho roka mení, jeden mesiac môže byť záporná a ten nasledujúci už kladná. Uvedené však nevyjadruje, či je spoločnosť v predĺžení pre účely insolvenčného konania podľa ZoKR, alebo nie. Môže zakladať posúdenie spoločnosti v kríze podľa , k čomu znalkyňa v predloženom znaleckom posudku aj inklinovala.

Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol typické situácie, kedy odôvodnene možno predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať a kedy

sa nebude na spoločnosť hľadieť ako na predĺženú. Jednou z nich je aj situácia, v akej sa nachádzal úpadca ako stavebná firma. Práve jeho oblasť pôsobenia sa vyznačuje sezónnosťou, kedy najviac príjmov sa predpokladá v letných mesiacoch. Podľa znalkyne úpadca vykazoval znaky predĺženia v mesiacoch február 2017 a október, november, december 2017. Z uvedeného jednoznačne vidno, že ide o mesiace, kedy pre sezónny charakter podnikania úpadcu sú príjmy nižšie. Žalovaní teda mohli dôvodne predpokladať, že v ďalších mesiacoch sa finančná situácia úpadcu zlepší. Takisto mal úpadca nadviazanú spoluprácu na väčších projektoch, ktoré keby sa realizovali, priniesli by do spoločnosti tržby. Žalovaní tiež rokovali s obchodnými partnermi o posunutí splatnosti záväzkov úpadcu. Ak aj v minulosti dlžník vykazoval znaky predĺženia, nešlo o nezvratný a trvalý stav. Ak by predĺženie malo trvalý charakter, t. j. nebolo by ho možné zvrátiť, až vtedy by bolo možné hovoriť o predĺžení v jeho užšom zmysle tak, ako to má na mysli ZoKR, a až vtedy by vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zohľadnením budúcej správy majetku resp. prevádzkovaním podniku ZoKR kalkuluje s „akýmsi“ zhojením aktuálneho predĺženia, no pre účely stanovenia okamihu porušenia povinnosti štatutárneho zástupcu musí ísť jednoznačne o stav trvalý a nezvratný. V tejto súvislosti žalovaní poukázali aj na inštitút odporovateľnosti právnym úkonom, pri aplikácii ktorého sa, principiálne, taktiež posudzuje moment predĺženia. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je totiž skutočné ukrátenie veriteľa, ktoré nemôže nastať, ak predĺženie neexistuje. Ukrátenie veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Toto ukrátenie však musí existovať trvale, nestačí, ak v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu mohol byť veriteľ ukrátený, ak neskôr toto ukrátenie pominulo a teda už neexistuje dôvod domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu. Rovnako ak by síce aj bola spoločnosť predĺžená, ale tento stav predĺženia neskôr pominul, pominuli aj všetky dôsledky spojené s prekonaným predĺžením. Žalovaní mali za to, že po zvrátení stavu predĺženia už nemožno vyvodzovať dôsledky z nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu v čase, keď spoločnosť dočasne vykazovala znaky predĺženia. V opačnom prípade by za každé jednotlivé obdobie, kedy bola spoločnosť striedavo „predĺžená“, vznikla samostatne povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo by znamenalo, že štatutárny orgán porušil tú istú povinnosť opakovane a opakovane by mal vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, čo je absurdný výklad. Správca konkurznej podstaty by tak mohol skúmať, či spoločnosť nebola predĺžená už aj v minulosti, a napriek tomu, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu v minulosti zvrátila, mohol by správca uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, aj keby dôvody na podanie návrhu časom pominuli. Žalovaní boli preto presvedčení, že požadovať zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu možno len dovtedy, kým predĺženie trvá.

PZ žalobcu sa v záverečnom návrhu pridržal podaného návrhu a doteraz produkovaných tvrdení. Výslovne odkázal na str. 27, 28 doplnenia znalca, ktorý uvádza, že vo viacerých mesiacoch v roku 2017 tu úpadok preukázateľne bol a súčasne, že znaky snahy zvrátiť situácie v účtovníctve nie sú. Mal za to, že zákon jasne stanovuje lehotu 30 dní odkedy je povinný návrh na vyhlásenie konkurzu podať alebo na prijatie iných vhodných opatrení, kde návrh na vyhlásenie konkurzu podaný nebol, iné vhodné opatrenia rovnako preukázané neboli. Vo vzťahu k súdom konštatovanému právnemu názoru, čo je účelom zákona pri stanovení zmluvnej pokuty vo výške 12.500,00 eur, tu odkázal na bod 15 jeho vyjadrenia zo dňa 16.04.2022, kde je uvedená tabuľka, v ktorej je absolútne zrejmé, že situácia vo vzťahu k veriteľom sa zhoršovala a to len vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré boli prihlásené do konkurzu, kde za dva mesiace došlo k nárastu zo 16.000,00 eur na 58.000,00 eur a súčasne poukázal na rozsudok OS Nitra zo dňa 20.4.2022, kde súd pri posudzovaní obdobnej veci za konanie, ktoré by napĺňalo liberačné dôvody na strane žalovaného konateľa nevzhliadol ani svedecky preukázaný vstup investora, ktorý mal záujem vyplatiť všetky pohľadávky. S ohľadom na uvedené žiadal žalobe vyhovieť a priznať trovy konania.

PZ žalovaných v záverečnej veci uviedol, že sa pridržiava všetkých doteraz vyprodukovaných písomných podaní a argumentácie v nich. Špeciálne poukázal na to, že kolísanie fin. situácie tak ako tomu bolo v prípade dlžníka v priebehu r. 2017 považuje za bežný jav v podnikateľskom prostredí, ktorý hneď nezakladá povinnosť pri prvom zápornom výkyve podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dikcia o trvalom a nezvratnom stave podľa jeho názoru vyplýva aj z ust. § 3 ods.3 ZoKR, keď zákonodarca počíta s budúcim vývojom dlžníka a nepovažuje ho za predlženého, ak existuje možnosť zlepšenia jeho fin. situácie. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zlepšenie fin. situácie nie je premietnuté v účtovníctve dlžníka a poukázal na odpoveď na otázku č. 13 v doplnení znaleckého posudku, ktorou znalkyňa potvrdila, že bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžník v predĺžení nebol. Mal

za to, že zohľadnením budúcej správy majetku resp. prevádzkovaním podniku ZoKR kalkuje s akýmsi zhojením aktuálneho predĺženia. Keďže bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžník v predĺžení nebol, neexistuje podľa jeho názoru ani prípadná povinnosť žalovaných preukazovať skutočnosti odôvodňujúce zbavenia sa tejto zodpovednosti v inom rozsahu ako v tomto konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa ust. , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa ust. , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa ust. , obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinami: Správa z preverenia vybraných účtovných operácií, zo dňa 21.01.2019 z č. l. 3-7, výzva na zaplatenie pokuty zo dňa 08.04.2019 spolu s odpoveďou z č. l. 8 – 9, účtovná závierka spoločnosti VoBo servis, s.r.o. zostavená k 31.12.2017 z č. l. 20-22, účtovná závierka spoločnosti VoBo servis, s.r.o., zostavená k 28.02.2018 z č. l. 23-25, znalecký posudok č. 1 zo dňa 30.10.2020 z č. l. 69-156, Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 1 z roku 2020 z č. l. 228-268, Zmluva o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. LZF/17/60497 spolu s Protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy zo dňa 09.01.2018 z č. l. 277-280, faktúra č. 2170101 vystavená dňa 08.12.2017 z č. l. 281; ďalej písomnými vyjadreniami strán a ústnymi prednesmi strán sporu na nariadených pojednávaniach.

Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa 22.06.2018, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 120/2018 zo dňa 22.06.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu – VoBo servis, s.r.o., IČO: 44 305 851, pričom do funkcie správcu bola ustanovená Mgr. Veronika Vargová, so sídlom kancelárie Mostná 62, 949 01 Nitra.

Z výpisu s Obchodného registra spoločnosti VoBo servis, s.r.o. súd zistil, že sú žalovaní konateľmi uvedenej spoločnosti.

Súd ďalej z predložených dokladov zistil, že žalobca vyzval žalovaných na uhradenie zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 08.04.2019, nakoľko na základe vypracovaného auditu účtovných operácií úpadcu vyplýval podľa názoru žalobcu záver, že úpadok spoločnosti VoBo servis, s.r.o. nastal v mesiaci jún 2017. Žalovaní považovali túto výzvu za nedôvodnú, nakoľko mali za to, že návrh na vyhlásenie konkurzu podali včas a nie sú si vedomí žiadnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala iný ako uvedený záver.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy

záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Podľa , dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Podľa , správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

Podľa , ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

Podľa , súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

Podľa , povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že

a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

41. Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje najmä na znenie ust. , v zmysle ktorého je potrebné pri stanovení hodnoty majetku a hodnoty záväzkov prihliadnuť aj na očakávané výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku. Zákon o konkurze teda pripúšťa, aby sa predĺženie neposudzovalo len na základe hodnoty majetku vs. hodnoty záväzkov, ale aby sa posudzovalo dynamicky aj s ohľadom na budúci vývoj dlžníka, ak je možné predĺženie dlžníka efektívne vzhľadom na predpokladateľný budúci vývoj udalostí zvrátiť. Zákon teda predpokladá, že úpadca sa nebude považovať za predĺženého, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje najmä na to, že v tomto prípade došlo k opakovanému zvráteniu nepriaznivého finančného stavu spoločnosti VoBo servis, s.r.o. (ďalej len „úpadca“) a stavu

predlženia úpadcu. Súd z predloženého znaleckého posudku zistil, že znalkyňa identifikovala predlženie spoločnosti (po vyňatí pohľadávok/príjmov úpadcu, ktoré boli zaúčtované na základe dokladov, ktoré nespĺňajú základné náležitosti, resp. pri ktorých existujú okolnosti spochybňujúce, že k ich plneniu došlo) v mesiacoch február 2017 a mesiacoch október – december 2017 (odpoveď na otázku č. 4 doplnenia znaleckého posudku). Zároveň zo znaleckého posudku vyplýva, že úpadca nebol v mesiaci január 2018 a v mesiaci február 2018 predlžený (odpoveď na otázku č. 13 doplnenia znaleckého posudku, kedy znalkyňa vychádzala aj z údajov z účtovníctva úpadcu, t. j. hlavnej knihy), teda v uvedenom prípade možno konštatovať, že nepriaznivý vývoj úpadcu vo vzťahu k predĺženiu bol opakovane zvrátený v nasledovnej činnosti úpadcu po februári 2017 ako aj po decembri 2017, teda v počiatočných mesiacoch roku 2018, kedy už úpadca nebol predĺžený aj podľa záverov predloženého znaleckého posudku, pričom aj znalkyňa pripustila v znaleckom posudku možnosť zvrátenia úpadku úpadcu do konca roka 2017 (odpoveď na otázku č. 5 doplnenia znaleckého posudku), teda tento stav úpadcu (stav úpadcu vo forme predlženia), vzhľadom na vyššie uvedené nemožno považovať za trvalý a nezvratný a bol následne aj vo vzťahu k predĺženiu úpadcu reálne prekonaný. V tomto smere podľa názoru súdu nie je možné konštatovať, že by žalovaní nepostupovali s určitou odbornou starostlivosťou, keďže sa im podarilo nepriaznivý vývoj či už z februára 2017 alebo z konca roka 2017 opakovane zvrátiť a dosiahnuť stav úpadcu, kedy tento už nebol vo forme úpadku vo forme predlženia. Zákon v tomto smere, upravuje ako liberačný dôvod tzv. konanie s odbornou starostlivosťou. To znamená, že pokiaľ sa štatutárny orgán snaží vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom a úspešnosť takéhoto riešenia možno dôvodne predpokladať, možno takéto konanie považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, teda za liberačný dôvod, ktorý ho zbavuje zodpovednosti za prípadne nepodanie návrhu na vyhlásene konkurzu včas. V danom prípade k tomuto aj reálne došlo a to opakovane. Podľa názoru súdu je potrebné brať na zreteľ tú skutočnosť, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadca predĺžený nebol, čomu zodpovedá aj záver znaleckého posudku. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že je skutočnosť, že začiatkom roka 2018 úpadca nevykazoval z účtovného hľadiska kvalifikované predĺženie, s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom nesprávneho, resp. účelového vedenia účtovníctva úpadcu, v danom prípade ide o domnienku resp. tvrdenie žalobcu, ktoré ale súd ohľadom počiatočných mesiacov roku 2018 nemá za preukázané. Aj z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní nariadenom na deň 19.05.2021 pritom vyplýva skôr opačná situácia, teda to, že v prípade zaúčtovania dokladov, ktoré sú v súlade so zákonom o účtovníctve respektíve zákonom o DPH, by bol výsledok hospodárenia úpadcu kladný, z čoho súdu vyplýva, že neštandardné doklady mali skôr opačný efekt na účtovníctvo úpadcu, teda nesmerovali k odvráteniu úpadku vo forme predlženia, ktoré reálne nastalo v počiatočných mesiacoch roka 2018.

42. V zmysle vyššie uvedeného je súd toho názoru, že už nie je na mieste vyvodzovať dôsledky z nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu len z toho pohľadu, že spoločnosť dočasne vykazovala v minulosti znaky predlženia. V tomto prípade by skutočne dochádzalo k situácii, na ktorú poukazovali aj žalovaní, kedy by za každé jednotlivé obdobie, kedy bola spoločnosť striedavo „predlžená“, vznikla samostatne povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo by znamenalo, že štatutárny orgán by porušil tú istú povinnosť opakovane a spoločnosť napriek tomu, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu v minulosti zvrátila, by bola možne sankciovateľná, aj keby dôvody na podanie návrhu časom pominuli, respektíve by neexistovali pre povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predlženia za stavu, kedy tu predlženie už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu preukázateľne neexistuje. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že účelom ustanovenia nie je trestať každého štatutára úpadcu za to, že nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Účelom je vyvodiť zodpovednosť voči tomu alebo tým štatutárom, ktorí porušujú svoje povinnosti štatutárneho orgánu a nekonajú pri plnení svojich zákonných povinností štatutára s odbornou starostlivosťou, keď predlženie spoločnosti zjavne vyplýva z účtovných závierok a štatutár nepodá do 30 dní návrh na vyhlásenie konkurzu bez toho, aby zahájil účelné kroky pre odvrátenie úpadku, respektíve bez toho, že by existovala reálna možnosť odvrátiť konkurz. Súd poukazuje na to, že v predmetnej veci nenastala len potenciálna možnosť zvrátenia nepriaznivého stavu, ale reálne došlo k prekonaniu úpadku vo forme predlženia, teda sa reálne zabránilo v pokračovaní predlženia spoločnosti. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na zoznam pohľadávok vedený žalobcom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, z ktorého vyplývalo, že výška prihlásených pohľadávok po splatnosti bola v období 10/2018 vo výške 16.157,92 eur, v období 11/2017 vo výške 57.071,97 eur a v období 12/2017 vo výške 58.103,12 eur, súd uvádza, že takéto konštatovanie neberie na zreteľ, že v mesiacoch január a február 2018 muselo dôjsť aj k zvyšovaniu kladných majetkových hodnôt úpadcu, ktoré v pomere k záväzkom tieto prevyšovali, keďže úpadca v tomto období nedosiahol (aj podľa vyjadrenia znalkyne) záporné vlastné imanie.

43. Súd tak vzhľadom na skutočnosť, že sa do úvahy pri posudzovaní úpadku vo forme predlženia má brať aj následná správa majetku, dospel k záveru, že žalovaní neporušili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a že sa v danom prípade nejednalo o trvalý a nezvratný stav predlženia, čomu svedčia jednak závery znaleckého posudku ako aj následný vývoj úpadcu v mesiacoch marec – september 2017, respektíve január – február 2018, kedy úpadca nebol v úpadku vo forme predĺženia a v tomto nebol ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na absenciu snáh o zvrátenie nepriaznivého stavu v účtovníctve úpadcu (odpoveď na otázku č. 12 doplnenia k znaleckému posudku), súd poukazuje na to, že znalkyňa zároveň uviedla, že nedokáže určiť účel jednotlivých rozhodnutí štatutárneho orgánu spoločnosti ako aj na tú skutočnosť, že zlepšenie fin. situácie je zákonite premietnuté aj v účtovníctve dlžníka, čo vyplýva súdu z toho, že v počiatočných mesiacoch roku 2018 resp. bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nebolo znalkyňou identifikované predlženie úpadcu, pričom znalkyňa vychádzala z toho, čo bolo vidieť z údajov z účtovníctve úpadcu, hlavnej knihy, pričom konštatovala, že spoločnosť v tomto období nedosiahla záporné vlastné imanie. 44. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, nakoľko boli v konaní úspešní.

Poučenie:

20

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, rozhodne o ňom Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, z akých dôvod sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Za deň doručenia tohto rozsudku sa považuje deň nasledujúci po dni jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku.

Lehota na podanie odvolania plynie od zverejnenia rozsudku v Obchodnom vestníku, aj keď bude rozsudok doručený aj iným spôsobom, ako zverejnením v Obchodnom vestníku.