Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/18/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7.9.2017, v trestnej veci proti obvinenému V. Y., pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/41/2016 zo dňa 30.6.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. obžalobu č. 1Pv 442/15/7707-37 podanú na Okresný súd Prešov prokurátorom Okresnej prokuratúry dňa 24.10.2016 na obvineného V. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D., ul. D. 9, pre skutok kvalifikovaný ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že ako osoba prevádzkujúca živnosť pod názvom V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okr. W., J.: XXX XXX XX v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech tým, že zrazil a neodviedol z miezd svojich zamestnancov

- v období od 09/2012 do 03/2015 príspevok na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý neodviedol vo výške 335,06 Eur Sociálnej poisťovni,

- v období od 03/2012 do 03/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške 94,51 Eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

- v období od 01/2013 do 02/2013 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške 6,12 Eur Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., čím takto vyššie uvedeným inštitúciám v období 03/2012 až 03/2015 neodviedol spolu finančné prostriedky vo výške 435,69 Eur, na úhradu ktorých mal dostatok finančných prostriedkov, odmietol a vrátil vec prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil zdôrazňujúc nesúhlas s tým, aby v prípravnom konaní bolo obvinenému odopreté právo uvedené v ustanovení § 208 Tr. por. Zo záznamu na č.l. 363 a 364 vyšetrovacieho spisu (záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že obvinený sa tohto úkonu, realizovaného dňa 07.10.2016, skutočne nezúčastnil, hoci bol o ňom písomne (podľa údajov na zázname) vyrozumený. Na č.l. 364 je potom doručenka preukazujúca, že V. Y., D. 9, D., dňa XX.X.XXXX podpisom potvrdil príjem písomnosti, ktorá je v pravom dolnom rohu označená ako „OBOZN.“ Podľa zásad formálnej logiky a podľa usporiadania v spise táto písomnosť potom nemôže znamenať nič iné, než predvolanie na oboznámenie sa so spisom po skončení vyšetrovania. Vzhľadom na vizuálnu zhodnosť podpisu na predmetnej doručenke s podpisom na zápisnici o výsluchu obvineného na č.l. 314 a nasl. vyšetrovacieho spisu nemal pochybnosť o tom, že na tejto doručenke je podpis obvineného a že teda tento si predmetné vyrozumenie o možnosti preštudovania spisu skutočne prevzal (hoci podľa všetkého išlo o osobné prevzatie, nie o doručenie poštou). Ďalej zdôraznil, čo sa týka súdom namietaného neumožnenia uplatnenia práva podľa § 86 Tr. zák, tak odhliadnuc od zmätočnosti tejto časti uznesenia (súd na jednej strane namieta nemožnosť

uplatnenia práv podľa Tr. por., na strane druhej konštatuje nedodržanie práva ustanoveného v § 86 Tr. zák., naviac, ustanovenie § 86 Tr. zák. nekonkretizuje odsekom, ale len písmenom), že obvinený bol o tomto práve poučený pri výsluchu dňa 31.05.2016, ako je to nepochybné zo zápisnice na č.l. 321 spisu. Mal teda za nepochybné, že k porušeniu práva na ujmu obvineného nedošlo. Majúc za to, že v prípravnom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu práv obvineného, a tobôž nie k závažnému, ako to predpokladá ustanovenie § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhovel sťažnosti, zrušil napadnuté uznesenie o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi na došetrenie podľa § 244 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku a súčasne uložil súdu prvého stupňa, aby v tejto veci opätovne konal a rozhodol.

K podanej sťažnosti sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu. Mal za to, že v prípravnom konaní došlo k závažnej procesnej chybe spočívajúcej v tom, že nebol upovedomený o termíne preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktoré sa podľa záznamu založeného vo vyšetrovacom spise konalo dňa 7.10.2016. Upovedomenie o takomto úkone musí obsahovať určenie konkrétneho času a miesta, kde sa má takýto úkon uskutočniť. Z uvedeného záznamu nevyplýva ani len to, kedy sa začal tento úkon, pretože v zázname je uvedený iba čas skončenia. Nikdy mu nebolo doručené upovedomenie o termíne preštudovania spisu na deň 7.10.2016, a preto ani nemal reálnu možnosť sa tohto úkonu osobne zúčastniť. Obzvlášť podstatné v súvislosti s možnosťou preštudovania vyšetrovacieho spisu v termíne vopred známom je to, že na tento moment sa viaže inštitút zániku trestnosti v zmysle ust. § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pretože mienil využiť tento inštitút a poistné dodatočne zaplatiť najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa ako páchateľ po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Ak by o tomto termíne vedel, tohto úkonu by sa zúčastnil a predložil potvrdenie o dodatočnom zaplatení poistného vo výške 453,69 eur. Je preto nepochybné, že v dôsledku závažného procesného pochybenia nemohol uplatnil inštitút zániku trestnosti, čím došlo k porušeniu jeho práv na obhajobu. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že v prípravnom konaním došlo k závažným procesným chybám, najmä porušeniu práva na obhajobu, a to aj z iných ako v napadnutom uznesení uvedených dôvodov.

Súd prvého stupňa odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania dôvodiac, že postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu, nakoľko zo spisu nie je zrejmé, či skutočne bolo upovedomenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis obvinenému doručené. Vyšetrovateľ teda postupoval v rozpore s ustanovením § 208 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého policajt umožní obvinenému v primeranej lehote preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie dokazovania.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že s poukazom na ust. § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák. (v odôvodnení napadnutého uznesenie je nesprávne uvedené § 86 písm. e) Tr. zák.), v zmysle ktorého trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami, je zrejmé, že takýmto postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu, pretože obvinenému nebolo umožnené v plnom rozsahu uplatniť jeho zákonné práva vyplývajúce z Trestného zákona (v odôvodnení napadnutého uznesenia zrejme nesprávne uvedené Trestného poriadku).

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že neumožnenie práva na preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania vykazuje znaky závažného procesného pochybenia, ktoré samo o sebe odôvodňuje postup podľa § 242 ods. 1 písm. f) Tr. por.

Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania zakotvené v ustanovení § 208 Tr. por. je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. To vyplýva aj z rozsahu oprávnení obvineného a ďalších osôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení vrátane práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo musí byť uvedené v zázname o preštudovaní spisu.

V danom prípade nie je zrejmé, či orgán činný v trestnom konaní (policajt - vyšetrovateľ) svojim postupom poskytol obvinenému reálnu možnosť uplatniť jeho zákonné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 208 Tr. por.

Vo všeobecnosti možno povedať, že jednotlivé zákonom deklarované práva nie je možné realizovať bez "súčinnosti" a aktívneho konania orgánov činných v trestnom konaní (súdu), ktoré sú povinné ich realizáciu umožniť spôsobom zodpovedajúcim a predpokladaným zákonom, pričom je len na subjekte, ktorému uvedené právo prináleží, či toto využije alebo nie. Jednotlivé úkony smerujúce k umožneniu realizácie týchto práv (t.j. upovedomenia, oznámenia a pod.) preto musia byť špecifikované a konkretizované, čo do miesta, času, resp. inej konkretizácie, pričom okamih tejto konkretizácie - upovedomenie musí bezprostredne predchádzať momentu, v ktorom to - ktoré právo možno reálne využiť. Uvedenému nasvedčuje i znenie ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. por. v zmysle ktorého je povinnosť policajta umožniť obvinenému a osobám tam uvedeným preštudovanie spisu viazaná na čas - okamih, keď považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky postačujúce na podanie návrhu na obžalobu, či iné rozhodnutie.

Z výsluchu obvineného zo dňa 31.5.2016 plynie, že obvinený vzal na vedomie preštudovanie spisu v termíne 28.6.2016, pri ktorom uviedol, že sa bude snažiť do tohto termínu dlžné poistné uhradiť. Z výsluchu plynie, že sa výslovne vzdal svojho práva preštudovať si spis a preštudovania dňa 28.6.2016 sa nezúčastní.

Dňa 20.7.2016 prokurátor okresnej prokuratúry vydal opatrenie, ktorým podľa § 230 ods. 2 písm. a), ods. 3 Tr. por. uložiť vykonať vo vyšetrovacom spise ďalšie úkony, a to vypočuť k veci zodpovedné osoby za poškodené inštitúcie, založiť do spisu relevantné listiny preukazujúce skutočnosť, či obvinený v predchádzajúcom období nebol za obdobné konanie postihnutý alebo proti nemu bolo obdobné trestné konanie zastavené, prípade vykonať ďalšie úkony, ktoré vzhľadom na zistené skutočnosti bude potrebné preveriť.

V súlade s pokynom prokurátora boli realizované uložené procesné úkony.

Umožnenie preštudovať spis nemôže policajt splniť v skoršom štádiu trestného stíhania. Všeobecné zákonné poučenie dané pri prvom procesnom úkone príslušnému subjektu nemožno považovať za reálne umožnenie realizácie tohto práva. Poučovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu týkajúca sa obvineného sa vzťahuje na všetky štádia trestného konania, pričom obvinený musí byť vždy poučený o tých právach, ktoré mu v danom štádiu trestného konania prináležia. V každom prípade však treba rozlišovať všeobecné poučenie dané pri prvom kontakte - pri prvom procesnom úkone poučeným subjektom od dania možnosti na uplatnenie týchto práv, ktorou vlastne dochádza k zreálneniu (uskutočneniu) toho, čo bolo v rámci všeobecného poučenia len formálne deklarované. Pokiaľ v čase dania všeobecného poučenia nie je možné právo, na ktoré sa poučenie vzťahovalo, využiť, nemožno sa ho ani vzdať.

Keďže boli po prvotnej možnosti oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 Tr. por. zadovážené nové dôkazy, bolo potrebné opätovne postupovať podľa § 208 ods. 1 Tr. por. a obvineného upovedomiť o novom termíne preštudovania vyšetrovacieho spisu.

Vyhlásenie obvineného na výsluchu dňa 31.5.2016, že si nežiada byť vyrozumený o vyšetrovacích úkonoch, rovnako nezbavuje vyšetrovateľa povinnosti po doplnení vyšetrovania upovedomiť obvineného podľa § 208 ods. 1 Tr. por. o oboznámení sa s jeho výsledkami.

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že z obvineným podpísanej doručenky dňa 27.9.2016 nepochybne plynie, že si prevzal osobne zásielku s označením „OBOZN“, z čoho nemožno vyvodiť nič iné než predvolanie na oboznámenie sa so spisom po skončení vyšetrovania, tak s uvedeným názorom sa nemožno stotožniť.

Na doručenie je potrebné uviesť odosielateľa, číslo konania, označenie doručovanej písomnosti a adresáta.

V predmetnej veci je potrebné podotknúť, že doručenka je vypísaná perom a doručovaná osobne, a to dňa 27.9.2016.

Pokiaľ ide o vypisovanie doručenky perom, tu môžu vzniknúť pochybnosti o tom, aká písomnosť bola skutočne doručovaná, keďže nemožno vylúčiť dodatočné vypísanie údajov na nej. Ak teda obvinený opakovane spochybňuje doručenie upovedomenia o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, nemožno overiť z vyššie uvedených dôvodov správnosť postupu vyšetrovateľa, teda či skutočne bolo upovedomenie o oboznámení s výsledkami vyšetrovania na deň 7.10.2016 obvinenému osobne doručené.

Z obsahu spisu teda neplynú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že sa obvinený skutočne dostavil dňa 27.9.2016 do kancelárie vyšetrovateľa a zásielku si osobne prevzal, keďže v tento deň nebol realizovaný žiaden procesný úkon vo vyšetrovacom spise, resp. ani iné skutočnosti zo spisu o osobnej účasti obvineného na OO PZ (napr. úradný záznam) nesvedčia.

Tieto pochybnosti umocňuje i skutočnosť, že Q.. K. Y. ako splnomocnenec poškodeného M. zdravotná poisťovňa a.s. na výsluchu dňa XX.X.XXXX prehlásila, že toto právo nevyužíva a preštudovania vyšetrovacieho sa zúčastniť nechce, pričom zásielku s označením „OBOZN“ si mala osobne prevziať dňa 28.9.2016. Rovnaké prehlásenie urobila splnomocnenkyňa poškodeného Sociálnej poisťovne J.. Q. W. na výsluchu dňa 9.8.2016 a zásielku s označením „OBOZN“ si mala osobne prevziať dňa 28.9.2016. Na deň 28.9.2016 pritom neboli realizované žiadne procesné úkony, ktoré by vyplývali z predmetného vyšetrovacieho spisu.

Ako už bolo vyššie uvedené, upovedomenie o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania musí byť špecifikované a konkretizované, čo do miesta, času, resp. inej konkretizácie. Je to dané tým, aby obvinenému bolo zrejmé miesto a čas, kedy by si mohol uplatniť svoje zákonné právo na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovanie. Z obsahu spisu avšak nie je zistiteľné, ani kedy mal byť vyšetrovací spis obvinenému predložený na preštudovanie. Zo záznamu totiž plynie iba skutočnosť, že sa preštudovanie spisu malo udiať dňa 7.10.2016 na OKP OR PZ Prešov, Vajanského 32, teda bez uvedenia času (presný časový termín), kedy tomu tak malo byť. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu plynie jedine skutočnosť, že úkon bol skončený o 11:15 hod. toho istého dňa.

Pochybnosti neboli odstránené ani výsluchom zapisovateľky A. V. a vyšetrovateľa mjr. V.. V. R., ktorý uviedol, že tomu bolo zrejme vtedy, keď sa obvinený dostavil na políciu, keďže nebol stíhaný iba v jeho veci a tiež uviedol, že si nepamätá, kedy nariadil oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, ale má to byť zrejmé zo záznamu. Tento mu bol predložený a keďže v ňom nie je uvedený čas začiatku, uviedol, že predpokladá, že to bolo o 11:00 hod. a do 11:15 hod. čakal, či sa niekto dostaví.

Právo na obhajobu musí byť obvinenému zaručené a ako také musí byť z obsahu spisu overiteľné, teda že skutočne mal obvinený možnosť na realizáciu zákonom ustanovených práv, medzi ktoré nepochybne patrí právo na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania.

Vyššie rozvedené skutočnosti plynúce z obsahu spisu nemožno považovať za postačujúce na vyvodenie záveru o naplnení práv obvineného v prípravnom konaní podľa § 208 ods. 1 Tr. por. a sú dané pochybnosti o zaručení práva obvineného na obhajobu.

V konkrétnej veci naviac s okamihom umožnenia oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania spája významnú možnosť zániku trestnosti činu, ak najneskôr deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami, bolo splatné poistné dodatočne zaplatené (§ 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák.). Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybnili naplnenie zaručeného práva na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania po jeho skončení, obvinenému bolo odňaté oprávnenie upravené v ust. § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Keďže nemožno nepochybne konštatovať, že obvinený sa mohol s výsledkami vyšetrovania oboznámiť po jeho skončení, sú tu teda pochybnosti o vedomosti obvineného o poslednom možnom okamihu na dodatočné zaplatenie dlžného poistného, teda využitiu inštitútu účinnej ľútosti, čo v priebehu svojho výsluchu deklaroval.

Inštitút oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania slúži zároveň aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné pochybnosti. Preto významu tohto inštitútu musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní a súdu tak, aby bol reálne v plnom rozsahu naplnený, čo v danom prípade bolo zásadným spôsobom spochybnené.

S poukazom na uvedené krajský súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa, že sa v tomto príprave vyskytli závažné procesné nedostatky spočívajúce v porušení práva na obhajobu, preto bolo správne a zákonné odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi do prípravného konania.

Sťažnostný súd preskúmavajúc celý spisový materiál dospel k záveru, že v prípravnom konaní došlo aj k iným, ako v napadnutom uznesení uvedeným, zásadným procesným pochybeniam, čím tiež došlo k porušeniu práva na obhajobu a uvádza nasledovné.

Uzneseniu o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. zo dňa 13.7.2015 predchádzalo oznámenie poškodeného Sociálnej poisťovne zo dňa 23.4.2015 o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin, v ktorom zreteľne označil platiteľa poistného - samostatne zárobkovo činná osoba - V. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, IČO: XXXXXXXX, D. XXX/X, XXX XX D., ktorý neodviedol poistné v tam uvedenom období od apríla 2013 do marca 2015 v celkovej výške 3 353,25 eur.

Je nesporným, že dňa 13.7.2015 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že osoba prevádzkujúca živnosť pod názvom V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okres W. zrazila z miezd svojich zamestnancov

- v období od 09/2012 do 03/2015 príspevok na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý neodviedla vo výške najmenej 603,40 eur Sociálnej poisťovni,

- v období od 03/2012 do 03/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedla vo výške najmenej 149,23 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

- v období od 01/2013 do 02/2013 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedla vo výške najmenej 19,20 eur Dôvere zdravotnej poisťovni a.s.,

- v období od 08/2014 do 10/2014 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedla vo výške najmenej 5,02 eur Union zdravotnej poisťovni, a.s.

- v mesiacoch 03/2013 až 08/2013 daň zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, ktorú neodviedla vo výške 421,50 eur Daň ovému úradu Prešov, čím takto neodviedla vyššie uvedeným inštitúciám v období od 03/2012 do 03/2015 finančné prostriedky najmenej vo výške 1 198,35 eur.

Dňa 3.5.2016 vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči V. Y., nar. X.X.XXXX v W., bytom D. č. XXX/X, D., okr. W., súkromný podnikateľ, r.č. /XXXX pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a je dostatočne odôvodnený záver, že ako osoba prevádzkujúca živnosť pod názvom V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okres W., IČO: XXXXXXXX zrazil z miezd svojich zamestnancov

- v období od 09/2012 do 03/2015 príspevok na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý neodviedol vo výške 335,06 eur Sociálnej poisťovni,

- v období od 03/2012 do 03/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške 94,51 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

- v období od 01/2013 do 02/2013 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške 6,12 eur Dôvere zdravotnej poisťovni a.s., čím takto neodviedol vyššie uvedeným inštitúciám v období od 03/2012 do 03/2015 spolu finančné prostriedky vo výške 435,69 eur.

Podľa prvej a druhej vety § 199 ods. 1 Tr. por., ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.

Podľa § 206 ods. 1 Tr. por., ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí ho najneskôr

do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného.

Ako to plynie z citovaných ustanovení, po podaní trestného oznámenia sa začne trestné stíhanie a súčasne sa vznesie obvinenie konkrétnej osobe, pokiaľ sa nezistí, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo že vec je potrebné odložiť, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a tento spáchala určitá osoba. Pre záver, že mal byť spáchaný trestný čin konkrétnou osobou postačuje na začiatku trestného stíhania vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť podložený konkrétnymi skutočnosťami. To, že tomu tak bolo aj v posudzovanom prípade možno vyvodiť už len zo samotného trestného oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.4.2015, v ktorom bola osoba, ktorá neodviedla poistné, nezameniteľne identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, identifikačným číslom a miestom podnikania, ktorá sa podľa skutočností plynúcich u obsahu spisu zhoduje s miestom jeho trvalého pobytu, a to V. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, IČO: XXXXXXXX, D. XXX/X, XXX XX D..

Vyšetrovateľ uznesením v posudzovanej veci začal trestné stíhanie postupom podľa § 199 ods. 1 Tr. por. dňa 13.7.2015 okrem iného i na základe skutkového tvrdenia, že „osoba prevádzkujúca živnosť pod názvom V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okres W., J.: XXXXXXXX ...“. Vychádzajúc už len z týchto zistení potom sťažnostný súd konštatuje, že osoba páchateľa bola orgánom činným v trestnom konaní známa, a preto bolo potrebné bez meškania vzniesť obvinenie V. Y. podľa § 206 ods. X Tr. por. Ak tak orgány činné v trestnom konaní nepostupovali, hoci na to boli splnené podmienky, ale vznesenie obvinenia odložili na neskorší čas, dopustili sa podstatnej chyby konania, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na obhajobu, pričom túto chybu nie je možné napraviť v súdnom konaní.

Keďže v posudzovanej veci bol známy platiteľ poistného, nebol dôvod na odloženie vznesenia obvinenia.

Pritom po začatí trestného stíhania vo veci, teda bez toho, aby bolo konkrétnemu páchateľovi vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por., boli v prípravnom konaní zabezpečené dôkazy, a to výsluchy svedkov - poškodených Q.. K. Y. za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., J.. Q. Pavluvčíkovej za Sociálnu poisťovňu, JUDr. C. Y. za Daňový úrad Prešov, J.. V. R. za Union zdravotnú poisťovňu a.s., V.. W. K. za DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. Okrem uvedených výsluchov svedkov bol dňa 21.9.2015 a neskôr dňa 10.11.2015 ako svedok v prípravnom konaní vypočutý V. Y., ktorému bolo následne vznesené obvinenie, a to až dňa 3.5.2016.

Z výsluchu V. zo dňa 21.9.2015 v postavení svedka nepochybne plynie, že tento o tom, že má nedoplatky v odvodových inštitúciách, vie a chce ich uhradiť do konca mesiaca 09/2015 a doklady o tom predloží do vyšetrovacieho spisu do 30.9.2015. Ako dôvod neuhradenie odvodov uviedol, že sa mu v podnikaní nedarilo. Naviac uviedol, že svoje konanie ľutuje a nedopustil sa ho úmyselne. Pri tomto výsluchu už neboli žiadne pochybnosti o tom, kto je páchateľom stíhaného trestného činu, no uvedené nemalo odzrkadlenie v obsahu vyšetrovacieho spisu, keďže ani po uvedenom výsluchu V. Y. ako svedka vyšetrovateľ nevzniesol voči nemu obvinenie. Následne dňa 10.11.2015 bol teda V. Y. vo veci opätovne vypočutý ako svedok uvádzajúc, že na zaplatenie nemá teraz peniaze a preto do 30.11.2015 predloží vyšetrovateľovi jeho účtovné doklady za roky 2012 až 2015.

V prípravnom konaní ďalej dňa 18.1.2016 matka V. Y., ktorému nebolo toho času vznesené obvinenie, predložila synove daňové priznania k dani z príjmov za roky 2012, 2013 a 2014.

Dňa 3.1.2016 si vyšetrovateľ vyžiadal u Daňového úradu Prešov zaslanie všetkých daňových priznaní za daň z príjmu u daňového subjektu V. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, IČO: XXXXXXXX za obdobie rokov 2009 až 2015.

Ďalej dňa 19.1.2016 vyšetrovateľ vyžiadaval správy z jedenástich bankových inštitúcií, či spol. V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okr. W., IČO: XXXXXXXX mala od 01/2012 do 10/2012 v banke podnikateľský účet a ak áno, žiadal o zaslanie výpisu. Uvedené bankové inštitúcie do vyšetrovacieho spisu do 3.2.2016 predložili správy o žiadaných skutočnostiach s tým, že účet mal V. Y. zriadený jedine v UniCredit Bank a.s.

Následne dňa 15.2.2016 vyšetrovateľ požiadal Daňový úrad Prešov o zaslanie všetkých súvah u daňového subjektu - V. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, IČO: XXXXXXXX za obdobie rokov 2009 - 2015. Daňový

úrad Prešov na podklade výzvy zaslal do vyšetrovacieho spisu kópie výkazov o majetku a záväzkoch a výkazy o príjmoch a výdavkoch za zdaňovacie obdobie 2010-2012.

Dňa 7.3.2016, teda v čase keď V. Y. ešte stále nebolo vznesené obvinenie, bol tento vyzvaný na predloženie súvahy, hlavnej knihy, pokladničnej knihy s uvedením denných zostatkov, bankových výpisov zo všetkých účtov, rozhodnutí v exekučných konaniach, rekapitulácii miezd, mzdových listov alebo výplatných pások a zoznamu nevyplatených miezd. Výzvu si však neprevzal a požadované doklady nepredložil. V konaní pritom doposiaľ vystupoval iba v pozícii svedka.

Uznesením zo dňa 21.3.2016 bola do konanie pribratá znalkyňa z odboru ekonomiky a podnikania J.. P. A., aby okrem iného z doložených dokladov z účtovnej evidencie vypočítala platobnú schopnosť a odvodovú povinnosť subjektu V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okr. W., IČO: XXXXXXXX za zamestnancov pre Sociálnu poisťovňu, Dôveru a.s., Union a.s., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. a Daňový úrad Prešov v čase od 03/2012 do 03/2015 a odvodovú povinnosť v časti zamestnávateľa pre Sociálnu poisťovňu a Union a.s. v čase od 06/2009 do 09/2015. Predmetné uznesenie bolo doručené iba pribratej súdnej znalkyni.

Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 14.4.2016, v ktorom pribratá znalkyňa zodpovedala na všetky položené otázky.

Na podklade vypracovaného znaleckého posudku vyšetrovateľ okrem iného uznesením zo dňa 3.5.2016 podľa § 215 ods. 1 písm. b), ods. 4 Tr. por. trestné stíhanie vo veci trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. v časti neodvedenia tam uvedeným inštitúciám v období od 09/2012 až 03/2015 finančné prostriedky vo výške 762,66 eur zastavil z dôvodu, že tieto skutky nie sú trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Z predmetného uznesenia, a to konkrétne z jeho odôvodnenia plynie, že za ostatné obdobie, v ktorom mala osoba prevádzkujúca živnosť pod názvom V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okr. W., IČO: XXXXXXXX dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zrazených odvodov v časti za zamestnancov

jej bolo dňa 3.5.2016, t.j. toho istého dňa ako bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania, podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák.

Napokon vyšetrovateľ dňa 3.5.2016 vzniesol obvinenie V. Y., nar. X.X.XXXX v W., bytom D. č. XXX/ X, D., okr. W., súkromný podnikateľ, r.č. /XXXX pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a je dostatočne odôvodnený záver, že ako osoba prevádzkujúca živnosť pod názvom V. Y., ul. D. č. XXX/X, D., okres W., IČO: XXXXXXXX zrazil z miezd svojich zamestnancov a neodviedol vyššie uvedeným inštitúciám v období od 03/2012 do 03/2015 spolu finančné prostriedky vo výške 435,69 eur.

Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že v konaní bol doposiaľ vykonanými dôkazmi preukázaný úmysel zraziť a neodviesť odvodovým inštitúciám v období od 03/2012 do 03/2015 finančné prostriedky v celkovej výške 435,69 eur tak, ako je to jednoznačne konštatované vo vypracovanom znaleckom posudku v tejto veci, v závere ktorého sa okrem iného uvádza, že daňový subjekt M. Y. mal v tomto období k dispozícii vyššie uvedené finančné prostriedky, ktoré neodviedol jednotlivým uvedeným odvodovým inštitúciám.

Sťažnostný súd v súlade so zvoleným procesným postupom v prípravnom konaní poznamenáva, že za dôvod odloženia vznesenia obvinenia nemožno považovať zadovažovanie dôkazov svedčiacich o vine podozrivej osobe, resp. samotné znalecké posúdenie niektorej zo skutočností zakladajúcej znaky toho ktorého trestného činu, ak je dôvodné podozrenie, že bol spáchaný skutok vykazujúci znaky trestného činu a páchateľ tohto skutku je identifikovaný a nezameniteľný, pretože práve v rámci vyšetrovania sa objasňujú všetky rozhodné skutočnosti pre posúdenie, či tento páchateľ sa dopustil konania, ktoré je alebo nie je trestným činom a je nevyhnutné tomuto páchateľovi umožniť reálne uplatňovať jeho procesné práva obvineného, ktoré mu priznáva . So zreteľom na uvedené postup vyšetrovania je v rozpore s § 206 ods. 1 Tr. por., hoci formálne k vzneseniu obvinenia V. Y. nedošlo, avšak z materiálneho hľadiska V. Y. bol od začiatku trestne stíhaný. Vyšetrovateľ zabezpečoval dôkazy potom,

čo sa začalo trestné stíhania vo veci bez toho, aby voči podozrivej osobe nezameniteľne identifikovanej už v uznesení o začatí trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por., od rôznych inštitúcií, kde identifikoval V. Y. okrem iného i jeho rodným číslom, vypočul ho ako svedka, ktorý spáchanie skutku nepoprel, oľutoval ho a ako dôvod uviedol, že sa mu v podnikaní nedarilo, vyžiadal si od neho, toho času v postavení svedka, vydanie účtovných dokladov, ktoré následne žiadal i od štátnych orgánov a v neposlednom rade v konaní ustanovil znalca. Práve toto zistenie viedlo sťažnostný súd k záveru, že vykonaním takmer všetkých do úvahy prichádzajúcich procesných úkonov a zabezpečením dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania pred vznesením obvinenia došlo k porušeniu práva na obhajobu. Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napr. podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu a predovšetkým zvoliť si obhajcu. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že obvinený po doručení uznesenia o vznesení obvinenia mal možnosť nahliadnuť do spisu, čo nevyužil.

Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci je, aby orgány prípravného konania mohli vykonávať procesné použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe okamžite, keď je to možné. Trestné stíhanie vo veci nesmie slúžiť na to, aby po nezameniteľnej identifikácii osoby páchateľa, vyšetrovateľ mu (v danom prípade po dobu vyše deviatich mesiacov) nevzniesol obvinenie, vykonával dôkazy tak, že ho zbavil možnosti uplatňovať procesné práva obvineného v zmysle Trestného poriadku.

Takýto postup síce vyšetrovateľovi uľahčuje dokazovanie, pretože nemá pri absencii kontradiktórnosti oponentúru v povinnosti reagovať, okrem iného, aj na návrhy na dokazovanie v prospech obvineného. Na druhej strane, ale nemá atribúty objektívnosti, nestrannosti a vytvára možnosti na zneužívanie inštitútu začatia trestného stíhania iba vo veci na psychické šikanovanie osoby síce formálne nestíhanej, ale materiálne áno tým, že je nezameniteľným spôsobom identifikovaná v uznesení o začatia trestného stíhania vo veci ako páchateľ trestného činu a nemôže uplatňovať procesné práva obvineného, čím sa predlžuje stav právnej neistoty takejto osoby.

V nadväznosti na uvedené je potrebné dať ešte do pozornosti najmä to, že po vznesení obvinenia má každá obvinená osoba priznané práva, ktoré plynú nielen napr. z ust. § 33, § 2 ods. 9 Tr. por., ale aj z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, či z medzinárodných dohovorov - čl. 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobôd v znení protokolu č. 11. Pokiaľ došlo k odloženiu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, ktorej totožnosť bola známa od začatia trestného stíhania, tak následkom takého postupu orgánov činných v trestnom konaní je eliminácia práva na obhajobu tejto osoby, pretože jej priznané práva na obhajobu nemohla využiť v plnom rozsahu.

Už len záverom sťažnostný súd poznamenáva, že po vznesení obvinenia V. Y. boli v konaní opätovne vypočutí svedkovia - poškodení za poškodené inštitúcie a zadovážené dôkazy preukazujúce skutočnosť, že obvinený v predchádzajúcom období nebol za obdobné konanie postihnutý alebo proti nemu, o realizácii ktorých bol obvinený upovedomený. Uvedený procesný postup však nekonvaliduje v celom rozsahu nezákonný postup vyšetrovateľa v prípravnom konaní, ktorý, ako bolo vyššie uvedené, vykonaním takmer všetkých do úvahy prichádzajúcich procesných úkonov a zabezpečením dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania pred vznesením obvinenia porušil právo obvineného na obhajobu.

Sťažnostný súd uzatvára, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne podľa ustanovenia § 241 ods. 1 ods. f) Tr. por., aj keď nezistil všetky nedostatky, na ktoré poukázal až krajský súd.

Z vyjadreného vyplýva, že odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie prvostupňovým súdom bolo dôvodné, pretože boli zistené závažné chyby prípravného konania, najmä porušenie práva na obhajobu.

Sťažnostný súd preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.