Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/114/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: X., bytom V., zastúpená advokátkou: Mgr. Eva Lutterová, Advokátska kancelária Košice, Lidické námestie č. 12, za účasti otca: Y. bytom V. v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého T. za obdobie od 3.8.2016 do 14.4.2017 z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa X.X.XXXX. domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre maloletého T. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne a poukázala na poslednú úpravu výživného rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2015 č.k. 18P/101/2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku XXXX sa podstatne zvýšili potreby na maloletého, pretože v čase pôvodného rozhodnutia navštevoval L. a od L. nastupuje do C.. Každý začiatok školského roka pre matku znamená zvýšené výdavky najmä na nákup učebníc, zošitov a ďalších školských pomôcok v sume 100 Eur. Okrem toho, podľa nej, vzrástli aj výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého, ktorý sa lieči na epilepsiu, ale okrem neurologického vyšetrenia chodí aj na očné, ortopedické a endokrinologické vyšetrenia, ktoré súvisia s jeho zlým zdravotným stavom. V roku XXXX dokonca musel absolvovať trikrát zubné ošetrenia, za čo musela zaplatiť 60 Eur. Ďalej matka poukázala na svoje pôžičky, ktoré súvisia aj s tým, že maloletému zakúpila notebook v hodnote XXX Eur a mesačne tieto pôžičky spláca sumou XXX,XX Eur. Otec na maloletého prispieva sumou 50 Eur mesačne. Okrem toho platí bývanie v byte, v ktorom býva celá rodina sumou 250 Eur mesačne. V tomto byte býva ešte najstarší syn Y. a stredný syn M. Matka k návrhu pripojila potvrdenie o nákupe notebooku dňa XX.XX.XXXX v hodnote XXX,XX Eur, potvrdenie o poplatkoch, ktoré realizovala u zubára 3x 20 Eur v mesiacoch apríl a máj 2016, ako aj doklady o svojich úveroch.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, ktorý podal XX.XX.XXXX uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal, aby súd tento návrh v plnom rozsahu zamietol. Odôvodnil svoje vyjadrenie tým, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je XXX Eur a z toho platí pôžičku XXX,XX Eur a XX,XX Eur, za byt platí mesačne 244 Eur, pričom každý štvrťrok ešte 50 Eur platí za komunálny odpad, jeho lieky a cestovné predstavujú 50 Eur mesačne, upratovanie bloku 5 Eur mesačne, výživné na syna T. 60 Eur mesačne a paušál v O2 20 Eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že je práceneschopný od 27.8.2016,v čase písomného vyjadrenia jeho práceneschopnosť trvala. Doložil súdu aj doklad o prevzatí výživného zo strany matky maloletého za obdobie od decembra 2015 do októbra 2016, ako aj svoje zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o pôžičke

a doklad o svojej práceneschopnosti. Okrem toho, doložil aj doklad o svojich príjmoch v X. za obdobie od 4/2016 do 9/2016, za ktoré jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX,XX Eur.

3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa XX.XX.XX16, prešetril pomery na strane rodičov a maloletého dieťaťa, potvrdil tú skutočnosť, že otec dieťaťa mimo výživného 50 Eur mesačne, ktoré mal určené súdom, platí aj náklady spojené s bývaním v byte na F. sumou 250 Eur mesačne. V čase prešetrenia pomerov žil v byte u svojej matky na V.. V M. byte žije matka, syn M. ktorý už je zamestnaný a matke prispieva sumou 200 Eur mesačne a maloletý T.. Jednu izbu však má obsadenú najstarší syn Y. ktorý pracuje v T. a raz do mesiaca prichádza domov. Tento za bývanie neprispieva ničím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe prešetrenia pomerov doporučil súdu zvýšenie výživného s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletého, príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov.

4. Súd zistil, že posledná úprava výživného pre maloletého T. bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2015 č.k. 18P/101/2015-29, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2015. Týmto rozsudkom bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo určené výživné zo strany otca maloletého sumou 50 Eur mesačne, určené dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 26.6.2015 do 31.10.2015 v sume 208,30 Eur a bolo povolené otcovi splácať toto dlžné výživné po 10 Eur mesačne do rúk matky od novembra 2015 až do zaplatenia. V čase tohto rozhodnutia súdu, maloletý T. navštevoval L. na U.. Matka poukazovala na výdavky v sume 160 Eur mesačne s tým, že maloletý mal ortopedické problémy a za protetiku matka uhrádzala 17 Eur polročne. Bolo zistené, že trpí epileptickým ochorením, v dôsledku čoho užíva lieky, nosí okuliare, ktoré mu matka vymieňa jedenkrát do roka za 50 Eur. Aj v tom čase rodina žila v M. byte, v ktorej jednu izbu užíval najstarší syn Y. tretiu izbu matka s maloletým T. a dospelým synom M. Tento, ako zamestnaný prispieva matke 200 Eur mesačne. Matka mala v tom čase príjem vo výške XXX až XXX Eur v čistom mesačne, otec uvádzal príjem XXX až XXX. Eur mesačne. Aj v tom čase platil bývanie za celú rodinu v tomto byte v sume 237 Eur mesačne a raz štvrťročne 50 Eur za odvoz smetia. Obaja rodičia uvádzali svoje splátky, ktoré realizovali na splácanie úverov, pričom otec poukazoval aj na pôžičku na byt a na plastové okná, ktoré splácal sumou 68,63 Eur + 197,76 Eur mesačne.

5. Ďalej súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.2.2017, č.k. 18P/82/2016, týmto rozsudkom bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca dieťaťa bolo určené sumou 120 Eur mesačne pre čas po právoplatnosti rozvodu manželstva. Styk otca s maloletým upravený nebol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2017.

6. S prihliadnutím na uvedený právoplatný rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania súd určil za rozhodné obdobie, ktoré skúmal v tomto konaní, dátum podania návrhu zo strany matky, t.j. 3.8.2016 do 14.4.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok účastníkov konania, ktorý upravil výživné zo strany otca voči mal. Petrovi pre čas po rozvode manželstva.

7. Z výpovede matky v tomto konaní vyplýva, že návrh podávala ešte v čase, keď jej manželstvo s otcom maloletého právne existovalo a žili spoločne v jednom byte. Z jej strany bolo nesporné, že za tento byt platil za rozhodné obdobie sumu 250 Eur mesačne otec dieťaťa a platil na výživu maloletého sumu 50 Eur mesačne. Jej príjem predstavoval XXX Eur mesačne v čistom, avšak veľkú časť svojho príjmu dávala na splácanie pôžičky jednak preto, že zakúpila práčku, jednak zakúpila notebook pre maloletého, telefón pre syna T. a oblečenie, takže mesačne splácala 252 Eur. Bolo to aj z toho dôvodu, že sa zadlžovala, nepostačoval jej príjem a musela si požičať 200 Eur aj od svojho brata. V tom období maloletý navštevoval X. ročník U., v čase výsluchu matky navštevoval X. ročník tejto školy. Maloletý sa v škole nestravoval. Matka vykázala výdavky súvisiace s maloletým 50 Eur za okuliare ako jednorazový výdavok, mesačník MHD 10 Eur, kredit na mobil 10 Eur raz za tri mesiace, poplatok ZRPŠ 12 Eur ročne, príspevok na uteráky a mydlo v škole: 10 Eur na polrok, ortopedické vložky 17 Eur, ale okrem toho aj výdavky na ortopedické topánky, lieky na epilepsiu 1,20 Eur, ktoré lieky užíva syn stále. Maloletý je však často chorý, pretože má často angíny, prechladenia a v dôsledku toho musí užívať antibiotiká, kvapky do nosa, kvapky proti kašľu, takže to ju stojí mesačne 20 Eur. Pre časté ochorenia má zistenú už aj alergiu.

8. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od XX.X.XXXX do X.X.XXXX bol práceneschopný. Dostával iba nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne v priemere XXX Eur mesačne. Keď nastúpil do práce, zarábal XXX až XXX Eur mesačne. Pracuje ako V. V čase, keď bol vypísaný, žil u svojej matky, ale aj v tom

čase platil bývanie v spoločnom byte. Nikto z celej rodiny sa na týchto platbách nepodieľal, a preto si musel požičiavať od svojej matky. Na maloletého platil výživné 50 Eur mesačne. Okrem toho však splácal aj pôžičky. Jednalo sa o refinancovanú pôžičku v Slovenskej sporiteľni, ktorú pôvodne zobrali na plastové okná, ktoré sa vymieňali na byte, na práčku a chladničku. Jedná sa o pôžičku na práčku, ktorá neskôr zhorela, a preto matka dieťaťa musela kupovať inú práčku. Rovnako spláca aj B. pôžičku 34 Eur mesačne. Mesačník MHD ho stojí 20 Eur, lieky, ktoré užíva na pohybový aparát a trombózu raz za tri mesiace 32 Eur, ostatné lieky 12 Eur mesačne. Uviedol, že synovi v tomto období zakúpil tričká, alebo aj botasky, doklady však so sebou nemá a ani nechce ich preukazovať.

9. Zo správy od zamestnávateľov rodičov súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem na strane matky predstavuje XXX,XX Eur za obdobie od 10/2015 do 9/2016 a na strane otca maloletého za to isté obdobie XXX,XX Eur.

10. Zo správy Sociálnej poisťovne, ktorú si súd vyžiadal vyplýva, že práceneschopnosť na strane otca maloletého trvala od 6.9.2016 do 1.1.2017, pričom v mesiaci október 2016 mu bola vyplatená dávka 393,7 Eur, v novembri 2016 488,20 Eur, v decembri 2016 472,50 Eur, v januári 2017 488,20 Eur a vo februári 2017 15,28 Eur. Spolu takto nemocenské dávky boli vyplatené vo výške 1.858,40 Eur.

11. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

16. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že

nie sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. T. Súd nezistil takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého T. ani jeho rodičov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného tak, ako sa matka maloletého domáha v tomto konaní. Pokiaľ súd porovnával pomery účastníkov v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom v rozhodnom období, zistil, že predchádzajúce súdne rozhodnutie, ktoré upravilo výšku výživného na strane otca maloletého na sumu 50 Eur mesačne, nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2015, ale matka už dňa 3.8.2016 podala návrh na zvýšenie výživného. Takto podala návrh po uplynutí ôsmich mesiacov od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Za toto obdobie maloletý nenastúpil študovať na iný stupeň školy, ale pokračoval v štúdiu na tom istom stupni ZŠ, vo vyššom ročníku, teda jeho potreby sa podstatne nezmenili, nezmenil sa podstatne ani jeho zdravotný stav, pretože aj v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí sa zdravotné problémy maloletého a s tým súvisiace výdavky zohľadňovali. Matkin príjem sa podstatne nezmenil a príjem na strane otca poklesol, najmä s prihliadnutím na jeho práceneschopnosť. Súd však poukazuje aj na tú podstatnú skutočnosť, ktorá bola konštatovaná aj v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí, že otec platí poplatok za bývanie celej rodiny, a platil tieto náklady aj v rozhodnom období, pričom nikto ďalší z dospelých členov rodiny sa na týchto poplatkoch nepodieľal. Súd preto už v predchádzajúcom rozsudku konštatoval, že „ čo sa týka výšky výživného, súd vychádzal predovšetkým z tej skutočnosti, že otec zo svojho príjmu platí výdavky spojené s bývaním za celú rodinu, teda nielen svoj podiel, ale aj podiel dvoch plnoletých synov a matky, čím matku odbremeňuje od ďalších výdavkov z jej príjmu. Ďalej otec spláca pôžičku na plastové okná, ktoré boli namontované v byte a túto pôžičku by taktiež mala splácať aj matka maloletého, teda znova ju vo výške polovice z tejto pôžičky odbremeňuje od ďalších výdavkov“. Matka preto prostriedky, ktoré jej takto zostávajú môže použiť aj pre potreby maloletého T. na krytie jeho výživy. Z týchto dôvodov súd návrh matky zamietol.

17. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .