Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/255/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: MAGNUM Real INVEST s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 36 833 975, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanej: P. F., trvalo bytom S. XXXX/XX, W., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, zastúpená: JUDr. Anton Trusina, advokát, so sídlom Hálkova 1, Bratislava, o zaplatenie 275,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 275,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 275,- eur od 09.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 275,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo žalovanej sumy od 09.08.2014 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná so žalobcom dňa 20.01.2011 uzatvorila mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná v pozícii mandatára zaviazala pre žalobcu, ktorý je realitnou spoločnosťou, vykonávať v jeho mene a na jeho účet sprostredkovateľskú činnosť pri predaji a nájme nehnuteľností. Účastníci sa zároveň v článku VIII mandátnej zmluvy dohodli, že počas trvania právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou je žalovaná oprávnená vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pri predaji a nájme nehnuteľností výlučne len pre žalobcu, t.j. že túto činnosť nesmie vykonávať ani vo vlastnom mene a na vlastný účet ani pre iné osoby ako žalobcu. Pre prípad, že žalovaná poruší uvedený zákaz konkurencie, je žalobca podľa článku VIII bod. 8.2 mandátnej zmluvy oprávnený domáhať sa od žalovanej jednak vydania prospechu z obchodu, pri ktorom bol porušený zákaz konkurencie, a jednak zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur. Zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti podľa čl. VIII bod 8.3 mandátnej zmluvy platil aj po dobu 6 mesiacov od skončenia právneho vzťahu z mandátnej zmluvy, tzn. že v tejto lehote žalovaná taktiež nebola oprávnená či už vo vlastnom mene alebo pre inú osobu vykonávať sprostredkovateľskú činnosť, ktorú podľa mandátnej zmluvy vykonávala pre žalobcu. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- eur. Začiatkom mesiaca apríl 2014 sa žalobca dozvedel, že žalovaná vykonáva činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu predaja v žalobe špecifikovaných nehnuteľností. Toto sprostredkovanie predaja uvedených nehnuteľností vykonávala spoločnosť LM service s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 45 650 403, pričom ako maklér spoločnosti bol v daných inzerátoch uvedený P. X. s e-mailovou adresou a@b.c Vo všetkých z uvedených prípadov však ide o nehnuteľnosti, ktoré boli v minulosti v databáze žalobcu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť si žalobca vytvoril fiktívne e-mailové konto kovacovamagdaX@gmail.com, z ktorého dňa 10.04.2014 na e-mailovú adresu a@b.c zaslal dopyt,

predmetom ktorého dopytu bolo prejavenie záujmu o kúpu dvojizbového bytu na Marcheggskej ulici v Stupave. Ešte toho istého dňa bol predmetný dopyt z adresy a@b.c preposlaný na e-mailovú adresu, ktorú mala žalovaná zriadenú u žalobcu, a síce a@b.c, pričom následne žalovaná už z adresy a@b.c kontaktovala žalobcu na jeho fiktívne zriadené konto s odpoveďou na podaný dopyt. I v ďalšej komunikácii ohľadom predmetného bytu so žalobcom komunikovala žalovaná, teda je zrejmé, že vykonávala činnosť smerujúcu k predaju tohto bytu. Keďže túto činnosť vykonávala v prospech inej osoby ako žalobcu, svojím konaním porušila ust. článku VIII. bod 8.1 písm. b) mandátnej zmluvy, v dôsledku čoho žalobcovi podľa bodu 8.2 rovnakého článku mandátnej zmluvy vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur. Listom zo dňa 07.07.2014 doručovaným žalovanej na adresu miesta jej podnikania podľa výpisu zo živnostenského registra Tranovského 20, Bratislava (list uložený na pošte dňa 11.07.2014), ako aj rovnakým listom doručovaným na adresu Šumavská 33, Bratislava (list uložený na pošte dňa 06.08.2014) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur za porušenie zmluvnej povinnosti zdržať sa vykonávania konkurenčnej činnosti podľa čl. VIII mandátnej zmluvy zo dňa 20.01.2011, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Ani jednu z uvedených zásielok žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Keďže žalovaná na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala a zmluvnú pokutu žalobcovi nezaplatila, žalobca bol nútený domáhať sa svojho nároku cestou tunajšieho súdu. Na základe svojho dispozičného práva, žalobca si touto žalobou uplatnil zaplatenie iba časti dlžnej sumy vo výške 275,- eur. Popri istine sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,50 % ročne zo žalovanej sumy, a to od doby omeškania, ku ktorému došlo márnym uplynutím lehoty určenej žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty dňa 09.08.2014, až do zaplatenia istiny, ako aj náhrady trov konania.

2. Na preukázanie svojich žalobných tvrdení žalobca v rámci procesného útoku predložil nasledovné listinné dôkazy: mandátna zmluva zo dňa 20.01.2011, inzercia o predaji nehnuteľností, zaslanie e- mailového dopytu žalobcu zo dňa 10.04.2014, odpoveď žalovanej zo dňa 10.04.2014 na dopyt žalobcu, ďalšia e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 13.04.2014 a 14.04.2014, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 07.07.2014, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.03.2014.

3. Súd vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 10Cb/255/2014-39 zo dňa 05.02.2015, ktorý bol na odvolanie žalovanej zrušený uznesením odvolacieho súdu č. k. 2Cob/123/2015-70 zo dňa 08.03.2016 z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

4. Žalovaná vo svojom odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie k veci samej uviedla, že z dôkazov predložených žalobcom súdu nie je zjavne preukázané, že žalovaná vykonávala sprostredkovateľskú činnosť. Žalovaná bola nútená odstúpiť od mandátnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, keďže žalobca jej obmedzil výkon dohodnutej činnosti podľa mandátnej zmluvy a uvedené konanie žalobcu spôsobilo žalovanej značné finančné straty. Žalovaná je v súčasnosti jediným živiteľom svojej rodiny a touto činnosťou zabezpečuje chod domácnosti. Žalovaná tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa mandátnej zmluvy, podľa ktorej súd posudzoval nárok žalobcu, nemá do dnešného dňa uhradené faktúry (odmenu) od žalobcu. V zmysle znenia zákazu konkurencie uvedeného v mandátnej zmluve nemôže žalovaná vykonávať činnosť, ktorá bola predmetom mandátnej zmluvy, na celom území Slovenskej republiky, čo je neprimeraným a absolútne nevyváženým zásahom do práva slobodného podnikania a v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov. Pri dohodnutom zákaze konkurencie absentuje akákoľvek implementácia základných práv a slobôd žalovanej garantovaných Ústavným zákonom a Listinou základných práv a slobôd. Žalobca neurčil územie, ale vymedzením celej krajiny SR poprel základné práva a slobody žalovanej v rozpore s článkom 35ods. 1 Ústavy SR, ktorý ustanovuje, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. V prípade platnosti zákazu konkurencie ako konkurenčnej doložky by žalovaná bola vylúčená po dobu 6 mesiacov z aktívnej zárobkovej, podnikateľskej, ako i pracovnej činnosti, na ktorú má kvalifikáciu, disponuje skúsenosťami, ktoré nadobudla vlastnou činnosťou a vzdelávaním. Žalobca zamedzuje žalovanej výkon tejto práce na území celej Slovenskej republiky, z čoho jednoznačne vyplýva, že ju núti vykonávať činnosť, ktorá je zdrojom jej obživy výlučne za hranicami Slovenskej republiky. Účelom zakomponovania povinnosti „určiť územie“, na ktoré sa mal vzťahovať „zákaz konkurencie“, bolo vymedzenie určitého regiónu, oblasti, respektíve časti Slovenskej republiky, kde by žalovaná vzhľadom na informácie, databázu klientov získanú počas činnosti žalobcu, mohla využiť v konkurenčnej činnosti a oblasti. Aj druhové vymedzenie zákazu konkurencie je neprimerane široké. Záväzok, že žalovaná nebude vykonávať činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu žalobcu, v podstate vylučuje

konkurenciu ako takú a obmedzuje právo žalovanej na slobodné podnikanie, zamestnanie alebo akúkoľvek obdobnú činnosť, čím je jej prakticky znemožnené pracovať vo väčšine obchodných spoločností, vzhľadom na to, že realitná činnosť je predmetom činnosti veľkého množstva obchodných spoločností. Konkurenčná doložka v podobe zákazu konkurencie narušuje rovnováhu zmluvných partnerov, keď na jednej strane obmedzuje žalovanú nielen po dobu trvania zmluvného vzťahu, ale aj 6 mesiacov po ukončení zmluvného vzťahu, toto obmedzenie nie je vyvážené žiadnym finančným protiplnením zo strany žalobcu, pričom uvedené podčiarkuje aj nevyplatenie zmluvne dohodnutých odmien žalovanej zo strany žalobcu. Z dôvodu nerovnováhy medzi žalovanou a žalobcom je dohodnutá zmluvná pokuta neetická, odporujúca dobrým mravom a zákonom a jej výška je neprimeraná, a to aj napriek tomu, že žalobca sa v žalobe domáhal len čiastočného plnenia zmluvnej pokuty vo výške 275,- eur. Žalovaná sa domnieva, že žalobca touto žalobou chcel len dosiahnuť súdne rozhodnutie ako podklad pre uplatnenie celej zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- eur. Legislatívnym zámerom zákonodarcu bolo, že konkurenčná doložka má byť ochranou špecifických obchodných, technologických, marketingových a iných znalostí a poznatkov či know-how, ktorými disponuje výlučne žalobca. Má slúžiť ochrane hodnôt, ktoré nie sú v dotknutých príslušných obchodných kruhoch známe, nie sú dostupné, majú byť utajené a sám žalobca ich aktívne utajuje, respektíve zabezpečuje ich utajenie. V prípade žalobcu nie sú tieto podmienky splnené, lebo žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá ako jedna z mnohých sa na trhu zaoberá obchodnou činnosťou, ktorá je v obvyklých obchodných kruhoch a verejnosti dostupnom prostredí všeobecne známa. Žalobca nedisponoval žiadnymi špecifickými internými obchodnými alebo marketingovými postupmi, nemal žiadne špecifické know-how, ktoré by požívalo právnu ochranu, a ktoré by nebolo totožné s postupmi a stratégiami ostatných subjektov na realitnom trhu. Pokiaľ konkurenčná doložka neslúži k ochrane obchodného tajomstva, hodnôt know- how a podobne, slúži ako protiprávny prostriedok na obmedzenie prípadnej konkurencie žalobcu a má šikanózny charakter voči žalovanej. Predmetom konkurenčnej doložky by v žiadnom prípade nemalo byť obmedzovanie ústavnej slobody podnikania jednotlivcov a ani eliminácia konkurenčného prostredia na trhu. Takéto chápanie konkurenčnej doložky vylučuje možnosť konkurencie na trhu a bráni pohybu a uplatneniu kvalifikovaných ľudí medzi konkurenčnými spoločnosťami v podmienkach slobodného trhu. Zmluvná pokuta nesmie byť v hrubom nepomere k zaisťovanej skutočnosti. Zmluvná pokuta vo výške 20.000,- eur je zjavne neprimeraná, vysoko presahujúca mieru zaisťovacieho i sankčného charakteru vzhľadom k „možnej škode“ žalobcu, vzniknutej z konania žalovanej. Výška zmluvnej pokuty nezodpovedá zásadám poctivého obchodného styku ako i dobrým mravom. Žalovaná tiež namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože v čase podania žaloby už nebola podnikateľkou, keďže ku dňu 23.10.2014 žalovaná ukončila svoju živnosť.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná v rámci procesnej obrany predložila nasledovné listinné dôkazy: odstúpenie od mandátnej zmluvy zo dňa 21.03.2014, informatívny výpis žalovanej zo živnostenského registra.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.04.2015 žalobca zaujal stanovisko k odvolaniu žalovanej, v ktorom k veci samej uviedol, že v rámci celého súkromného práva je oblasť obchodného práva najliberálnejšou, pričom obchodné právo dôsledne vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti strán, keďže sa predpokladá, že účastníci obchodnoprávnych vzťahov (podnikatelia) sú odborníkmi v oblasti, v ktorej vzájomne vstupujú do právnych vzťahov, a zároveň sú v týchto oblastiach aj dostatočne právne kvalifikovaní a vzdelaní. Dohoda účastníkov v čl. VIII mandátnej zmluvy o zákaze vykonávania konkurenčnej činnosti žalovanej je právom aprobovaným a v praxi celkom bežným výsledkom tejto ich zmluvnej voľnosti. Žalovaná už v čase uzatvorenia mandátnej zmluvy si bola vedomá skutočnosti, že počas výkonu mandátnej činnosti sa oboznámi s celou databázou informácií, ktorými žalobca na realitnom trhu disponuje a vďaka ktorým si vybudoval postavenie úspešného hráča na tomto trhu. Rovnako si bola vedomá aj skutočnosti, že žalobca si svoje postavenie chce a musí chrániť proti prípadnému zneužitiu týchto informácií osobami, ktoré preňho činnosť z mandátnej zmluvy vykonávali. To znamená, že žalovaná sa celkom dobrovoľne rozhodla akceptovať tieto podmienky a za týchto podmienok kreovať právny vzťah medzi ňou a žalobcom na základe mandátnej zmluvy. Tvrdenia žalovanej, že v danom prípade ide o zneužitie tohto inštitútu znemožňujúceho žalovanej výkon jej ústavného práva pracovať, je možno jej subjektívnym, avšak právne ničím nepodloženým výkladom tohto inštitútu. Zákon totiž žiadne také požiadavky na predmetný inštitút, aké uvádza žalovaná - t.j. nutnosť jeho teritoriálneho obmedzenia len na konkrétne územie alebo región na Slovensku alebo poskytnutie nejakej finančnej kompenzácie zo strany oprávneného - nepozná a nekladie ich ako

podmienky jeho kreovania. Je výlučne na vôli zmluvných strán, aké konkrétne podmienky si pri úprave inštitútu zákazu konkurencie a pri jeho aplikovaní zvolia. Žalovaná v odvolaní poukazovala tiež na to, žalobca jej neuhradil faktúry (odmenu). Podľa žalobcu žalovaná nešpecifikovala, o aké faktúry, resp. akú pohľadávku sa má jednať a keďže žalovaná ani túto skutočnosť neuplatnila ako obranu proti žalobcovmu nároku, žalobca sa k nej bližšie vyjadriť nemôže. Pokiaľ ide o dôkaz označený žalovanou ako „odstúpenie od mandátnej zmluvy“, žalobca má o ňom vedomosť, keďže mu bolo doručené listom žalovanej dňa 25.03.2014. Žalobca listom zo dňa 26.03.2014 cestou svojho právneho zástupcu zaslal žalovanej písomné stanovisko, v ktorom spochybnil účinnosť a platnosť tohto jej jednostranného zrušovacieho právneho úkonu z dôvodu, že podľa názoru žalobcu neexistovali zmluvné ani zákonné predpoklady na použitie tohto inštitútu.

7. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.05.2017 žalovaná uviedla, že z dôkazov predložených žalobcom nie je zjavne preukázané, že žalovaná v tom čase vykonávala sprostredkovateľskú činnosť. Naopak, bol to žalobca, ktorý obmedzil výkon dohodnutej činnosti žalovanej podľa mandátnej zmluvy, pričom takéto konanie žalobcu spôsobilo žalovanej značné finančné straty. Práve na základe tohto konania žalobcu bola žalovaná nútená dňa 21.03.2014 od tejto mandátnej zmluvy odstúpiť. V zmysle znenia zákazu konkurencie uvedeného v mandátnej zmluve nemôže žalovaná vykonávať činnosť, ktorá bola predmetom mandátnej zmluvy, na celom území SR, čo je neprimeraným a absolútne nevyváženým zásahom do práva žalovanej na slobodné podnikania a v rozpore zo zásadou rovnosti účastníkov. V danom prípade konkurenčná doložka narušuje rovnováhu zmluvných partnerov. Z dôvodu tejto nerovnováhy je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20.000,- eur neetická, odporuje dobrým mravom, zákonom a jej výška je neprimeraná, vysoko presahujúca mieru zaisťovacieho i sankčného charakteru, vzhľadom k možnej škode, ktorá žalobcovi mohla vzniknúť konaním žalovanej. Výška zmluvnej pokuty nezodpovedá zásadám poctivého obchodného styku a taktiež dobrým mravom.

8. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.07.2017 žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca nepreukázal výkon sprostredkovateľskej činnosti v rozhodnom čase, sú účelové, pretože žalovaná sa počas celej doby od podania žaloby ani raz vecne nevyjadrila k skutočnostiam uvádzaným žalobcom, ktorými žalobca v konaní preukazoval, že žalovaná vykonávala pri predaji predmetných nehnuteľností činnosť, ktorú je možné podľa mandátnej zmluvy kvalifikovať ako konkurenčnú. Žalobca výpismi z e-mailovej komunikácie preukázal, že predaj dvojizbového bytu na Marcheggskej ulici sprostredkovala spoločnosť LM service s.r.o., pričom keď žalobca z fiktívneho e-mailového konta zadal na inzertnej stránke dopyt na túto nehnuteľnosť, tento dopyt bol okamžite preposlaný na e- mailovú adresu, ktorú mala žalovaná zriadenú u žalobcu a ktorú používala práve pri výkone svojej zmluvnej činnosti pre žalobcu, čo znamená, že to bola žalovaná, ktorá si tento dopyt sama preposlala na svoju e-mailovú adresu, alebo žalovaná poverila tretiu osobu, aby jej dopyty na kúpu tejto nehnuteľnosti preposielala na túto jej adresu, pričom už z toho je zrejmé, že žalovaná bola angažovaná v sprostredkovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti s tým, že angažovanosť žalovanej týmto krokom ani zďaleka nekončila, práve naopak, len ním začínala, pretože následne to bola opäť žalovaná, ktorá kontaktovala dopytujúceho sa zákazníka a ohľadom tohto dopytu s ním aj komunikovala, teda vykonávala rovnaké činnosti, aké vykonávala i pre žalobcu na základe mandátnej zmluvy, z ktorých činností je zrejmé, že žalovaná sa podieľala na sprostredkovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti a pravdepodobne i ďalších nehnuteľností uvedených v žalobe, pretože všetky tieto nehnuteľnosti boli predtým i v databáze žalobcu a na inzertných stránkach bola pri nich uvedená rovnaká kontaktná osoba

- maklér. Pokiaľ teda žalovaná v rámci svojej obrany proti žalobe tvrdí, že sa na sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností nepodieľala, potom nech vysvetlí skutočnosti ohľadom vyššie uvedenej e-mailovej komunikácie, v opačnom prípade je nutné obranu žalovanej považovať za neúčinnú a jej tvrdenia iba za účelové.

9. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 07.09.2017, na ktorom žalobca i žalovaná zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a výsluchom žalovanej ako strany sporu.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.09.2017 uviedla, že mandátnu zmluvu podpísala, ale podpísala ju pod nátlakom, pretože bola samoživiteľkou a bolo jej povedané, že buď podpíše, alebo môže ísť. Cez žalobcu predávala asi 14 bytov cez ich web stránku. V tom čase vykonávala realitnú činnosť aj pre iného, tak ako to tvrdí žalobca, avšak až po tom, čo mu niekoľkokrát posielala žiadosť, aby jej sprístupnili e-mail a inzerciu. Žalobca na tieto jej žiadosti nereagoval a

vyzýval ju k ukončeniu obchodnej činnosti smerujúcej k predaju bytu na Marcheggskej ulici v Stupave. Obchodné prípady, ktoré boli uzatvorené v dobe, keď u žalobcu pracovala, boli riadne ukončené a vyplatené žalobcovi. Aj napriek tomu, že jej žalobca nevyplácal faktúry a vlastník nehnuteľností pán Jozef Brngál s tým nesúhlasil, aby sa obchody uskutočnili cez žalobcu, súhlasil s tým až po jej prosbách. Žalobca jej nikdy nevyplatil provízie za uskutočnené obchody. Konkrétne čo sa týka bytu na Marcheggskej ulici, ktorý je spomenutý aj v žalobe, bola na neho zložená záloha, ktorá žalobcovi prepadla, keďže zložiteľka zálohy nemala na kúpu tohto bytu, takže žalobca peniaze dostal, z tejto prepadnej zálohy, aj keď v podstate nič neurobil. E-mailovú komunikáciu uvedenú v žalobe žalovaná nepopiera, adresa martina@magnumreal.sk ako aj martina@byvamvnovom.sk boli jej komunikačnými adresami. E-mailovú komunikáciu uvedenú v žalobe a činnosť, ktorá z nej vyplývala (predaj bytu na Marcheggskej ulici v X.), žalovaná vykonávala na žiadosť majiteľa nehnuteľnosti pána Brngála, keďže žalobca mu nevyplatil z uvedenej prepadnej zálohy žiadnu čiastku.

11. Žalobca na pojednávaní dňa 07.09.2017 ďalej k veci samej uviedol, že pokiaľ sa žalovaná domáha neplatnosti predmetnej konkurenčnej doložky, jedná sa o neplatnosť relatívnu, ktorej sa žalovaná mohla domáhať deň po uzavretí mandátnej zmluvy. Keďže sa v príslušnej premlčacej dobe tejto neplatnosti nedomáhala, žalobca vzniesol námietku premlčania proti tejto procesnej obrane. K tvrdeniam žalovanej, že žalobcovi posielala žiadosť na sprístupnenie e-mailu a inzercie, žalobca uviedol, že ide len o tvrdenie žalovanej, ktoré nijakým spôsobom nepreukázala. Pán W. nebol v žiadnom vyjadrení v rámci procesnej obrany žalovanej označený ani spomenutý. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že jej žalobca nezaplatil všetky provízie, žalobca uviedol, že žalovaná nešpecifikovala ich dôvodnosť ani výšku a nijako nepreukázala ich vzťah k predmetu tohto konania.

12. Žalovaná na pojednávaní dňa 07.09.2017 ďalej k veci samej uviedla, že žalobca jej skutočne neuhradil všetky vyfakturované provízie, ktoré mu žalovaná fakturovala na základe uzavretej mandátnej zmluvy. V inom súdnom konaní si žalovaná uplatňuje voči žalobcovi nárok na úhradu cca 9.000,- eur titulom nevyplatených provízií.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá mandátna zmluva zo dňa 20.01.2011, na základe ktorej žalovaná pre žalobcu vykonávala realitnú činnosť. V zmysle čl. VIII tejto zmluvy žalovaná podliehala zákazu konkurencie, t.j. (i) nesmela vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody súvisiace s podnikateľskou činnosťou mandanta (žalobcu), (ii) nesmela vykonávať rovnakú alebo obdobnú činnosť, na ktorú sa zaviazala podľa tejto zmluvy pre iné osoby, ako ani na vlastný účet alebo na cudzí účet inej osoby ako mandanta, (iii) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti, ktorá má v predmete činnosti činnosť čo i len čiastočne napĺňajúcu charakter realitnej činnosti v zmysle čl. II mandátnej zmluvy ako spoločník alebo štatutárny orgán. Súčasne sa žalobca so žalovanou dohodli, že vyššie uvedený zákaz konkurencie platí pre žalovanú aj po dobu 6 mesiacov po skončení mandátnej zmluvy. V prípade porušenia zákazu konkurencie za trvania zmluvy by žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur, v prípade porušenia zákazu konkurencie po skončení zmluvy by žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- eur. Listom zo dňa 21.03.2014, doručeným žalobcovi dňa 25.03.2014, žalovaná od predmetnej mandátnej zmluvy odstúpila z dôvodu, že jej zo strany žalobcu bola dňa 17.02.2014 obmedzená možnosť vykonávať realitnú činnosť. V tomto odstúpení žalovaná ďalej uvádza, že napriek dvom výzvam jej neboli sprístupnené pracovné nástroje, t.j. podklady na ukončenie obchodných prípadov, kompletná inzercia na realitnom portáli, prístupové heslá k inzertným portálom, e-mailová komunikácia ani e- mailová schránka martina@mgagnumreal.sk, ktoré žalovaná potrebovala na komunikáciu s klientmi a na úspešné dokončenie obchodných prípadov. Týmto konaním jej žalobca spôsobil finančné straty a obmedzil jej podnikateľskú činnosť, preto žalovaná v plnom rozsahu a s okamžitou platnosťou odstúpila od predmetnej mandátnej zmluvy. Na predmetný list reagoval žalobca (resp. jeho právny zástupca) listom zo dňa 26.03.2014, doručeným žalovanej dňa 07.04.2014, v ktorom uviedol, že právne úkony žalovanej, ktorými sleduje jednostranné zrušenie mandátnej zmluvy, majú právne vady, pre ktoré sú neplatné a nevyvolávajú požadované právne účinky. Právny dôvod, pod ktorý žalovaná opiera svoje odstúpenie od zmluvy, nemožno podradiť pod žiaden zmluvne dohodnutý ani v zákone ustanovený dôvod na odstúpenie od zmluvy, preto tento úkon nie je vykonaný v súlade s právom a nemôže vyvolávať žiadne účinky. V apríli 2014 sa žalobca dozvedel, že žalovaná vykonáva realitnú činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu predaja v žalobe špecifikovaných nehnuteľností. Toto sprostredkovanie predaja

uvedených nehnuteľností vykonávala spoločnosť LM service s.r.o., pričom ako maklér spoločnosti bol v daných inzerátoch uvedený Miroslav X. s e-mailovou adresou a@b.c Žalobca si preto vytvoril fiktívne e-mailové konto kovacovamagdaX@gmail.com, z ktorého dňa 10.04.2014 na uvedenú e- mailovú adresu a@b.c zaslal dopyt, predmetom ktorého dopytu bolo prejavenie záujmu o kúpu dvojizbového bytu na Marcheggskej ulici v Stupave. Ešte toho istého dňa bol predmetný dopyt z adresy slovak@byvamvnovom.sk preposlaný na e-mailovú adresu, ktorú mala žalovaná zriadenú u žalobcu, a síce a@b.c, pričom následne žalovaná už z adresy a@b.c kontaktovala žalobcu na jeho fiktívne zriadené konto s odpoveďou na podaný dopyt. Aj v ďalšej komunikácii ohľadom predmetného bytu so žalobcom komunikovala žalovaná, teda je zrejmé, že vykonávala činnosť smerujúcu k predaju tohto bytu. Žalovaná predmetné skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní; svoje konanie odôvodnila tým, že žalobcu opakovane žiadala o sprístupnenie e-mailovej schránky a inzercie, ten jej však nevyhovel a tak obmedzil jej podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žalovanej zaslal výzvu zo dňa 07.07.2014 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu porušenia zákazu konkurencie uvedeného v čl. VIII bode 8.1 predmetnej mandátnej zmluvy. Žalovaná si poštovú zásielku s predmetnou výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty neprevzala.

14. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 369 ods. 1 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Súd právne posúdil žalobný návrh a zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že žalobcom uplatnený žalobný návrh je dôvodný, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá platná mandátna zmluva, súčasťou ktorej bol tiež zákaz konkurencie obsiahnutý v čl. VIII mandátnej zmluvy. Aj keď zákaz konkurencie nie je v ustanoveniach Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve vyslovene upravený, nič nebráni zmluvným stranám, aby si takýto zákaz konkurencie zmluvne dohodli. Súkromné právo vychádza z princípu zmluvnej voľnosti strán (zmluvnej slobody), v zmysle ktorej sa účastníci súkromnoprávnych vzťahov môžu slobodne rozhodnúť s kým

a za akých podmienok uzatvoria zmluvu a určiť konkrétny obsah takejto zmluvy. V obchodnom práve má táto zásada odraz v ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa strany môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona (obchodné záväzkové vzťahy) alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť, a to s výnimkou v predmetnom ustanovení vymedzených ustanovení Obchodného zákonníka. Konkurenčná doložka, teda dohoda o zákaze konkurencie upravená v čl. VIII mandátnej zmluvy, je podľa názoru súdu dostatočne určitá a zrozumiteľná. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by v takejto konkurenčnej doložke muselo byť dohodnuté konkrétne časové, územné, vecné alebo personálne obmedzenie zákazu konkurencie, resp. že by za takýto zákaz konkurencie malo byť poskytnuté určité protiplnenie druhou zmluvnou stranou. Zákaz konkurencie je kogentne upravený v §§ 83 a 83a Zákonníka práce pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a v § 672a Obchodného zákonníka pre obchodnoprávne vzťahy z obchodného zastúpenia. V oboch prípadoch však bolo úmyslom zákonodarcu chrániť slabšiu zmluvnú stranu (zamestnanca či obchodného zástupcu), ktorá je voči druhej zmluvnej strane pravidelne v slabšej vyjednávacej pozícii a vo vzťahu podriadenosti. Cieľom tak bolo chrániť zamestnanca či obchodného zástupcu pred tým, aby sa - často po dlhoročnej práci pre druhú zmluvnú stranu - neocitol v priebehu krátkeho času bez príjmov a navyše aj bez možnosti zamestnať sa v oblasti (resp. v nej vykonávať zárobkovú činnosť), v ktorej je odborníkom. V žiadnom prípade však podľa názoru súdu nie je možné tieto ustanovenia aplikovať na iné zmluvné vzťahy. Jednalo by sa o rozširujúci výklad, ktorý by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou zmluvnej voľnosti.

16. V iných zmluvných vzťahoch (ako pracovný pomer a obchodné zastúpenie) je teda len na zmluvných stranách, ako si ujednajú konkrétne podmienky zákazu konkurencie, či si dojednajú nejaké obmedzenia zákazu konkurencie, resp. či si dohodnú peňažnú náhradu za obdobie, v ktorom sa zákaz konkurencie uplatňuje. Ani v týchto prípadoch samozrejme nie je zmluvná sloboda strán bezbrehá, jej mantinelmi sú súlad s poctivým obchodným stykom, resp. v širšom meradle súlad s dobrými mravmi. V tomto konkrétnom prípade však súd nedospel k záveru, že by dohoda strán o zákaze konkurencie bola v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. s dobrými mravmi. Táto dohoda (o zákaze konkurencie, nie o zmluvnej pokute) podľa názoru súdu nevybočuje z rámca bežného obchodného styku, nie je neprimeraná alebo (príliš) znevýhodňujúca pre žalovanú ako mandatára. Podľa názoru súdu je prirodzené a v praxi bežné, že žalobca si ako realitná kancelária chcel chrániť svoje portfólio klientov a ponúkaných nehnuteľností, a zákaz konkurencie je v tejto súvislosti primeraným a efektívnym prostriedkom zabezpečenia záujmov žalobcu. Žalovaná bola v čase podpisu zmluvy rovnako ako žalobca podnikateľom, u ktorého sa predpokladá vyššia miera kvalifikovanosti a profesionality. Žalovanú nikto nenútil predmetnú mandátnu zmluvu v uvedenom znení podpísať, žalovaná sa samostatne a slobodne rozhodla, že so žalobcom vstúpi do zmluvného vzťahu za daných podmienok, musela si teda byť vedomá aj dôsledkov, ktoré sa s tým spájajú, resp. môžu spájať. Koniec koncov nie je tiež vylúčené, že žalovaná si riziko vyplývajúce zo zákazu konkurencie nepremietla v rámci zmluvných rokovaní do vyššej zmluvnej odmeny.

17. Rovnakým spôsobom, akým súd posudzoval dohodu o zákaze konkurencie, by súd posudzoval i dohodu o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zákazu konkurencie. Aj keď sa súdu javí dohodnutá zmluvná pokuta ako neprimerane vysoká (najmä s ohľadom na možnú škodu, ktorá konaním žalovanej mohla žalobcovi vzniknúť), súd sa nezaoberal možnosťou moderácie zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, pretože žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v nepatrnej výške, ktorá podmienku primeranosti určite spĺňa.

18. Keďže súd vyhodnotil predmetné dohody o zákaze konkurencie a o zmluvnej pokute ako platné, pristúpil súd ďalej k zisťovaniu, či v žalovanom prípade došlo k porušeniu zákazu konkurencie zo strany žalovanej, a teda či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd sa musel predovšetkým zaoberať tým, či v čase žalobcom tvrdeného porušenia zákazu konkurencie existoval medzi žalobcom a žalovaným vzťah založený predmetnou mandátnou zmluvou. Žalovaná listom zo dňa 21.03.2017, doručeným žalobcovi dňa 25.03.2014 odstúpila od mandátnej zmluvy z dôvodu porušenia povinností zo strany žalobcu. I keď by neposkytnutie potrebných pracovných podmienok mohlo predstavovať podstatné, resp. nepodstatné porušenie zmluvy v zmysle § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, nemal súd takéto porušenie povinností žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaná tak ohľadom týchto svojich tvrdení neuniesla dôkazné bremeno. Súd preto vychádzal z toho, že na odstúpenie od zmluvy neboli splnené zákonné (ani zmluvné) podmienky, toto odstúpenie od zmluvy preto vyhodnotil ako neplatné. V rozhodnom čase (apríl 2014) tak medzi stranami stále existoval vzťah z predmetnej mandátnej zmluvy, a teda žalovaná bola povinná dodržiavať zákaz konkurencie upravený v čl. VIII bode 8.1 mandátnej zmluvy.

Keďže žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní sama potvrdila, že v rozhodnom čase vykonávala realitnú činnosť pre inú osobu, mal súd za preukázané, že sa žalovaná dopustila porušenia zákazu konkurencie upraveného v čl. VII bode 8.1 písm. b) mandátnej zmluvy. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. VIII bodu 8.2 písm. b) mandátnej zmluvy. Ani žalovanou tvrdené porušenie povinností zo strany žalobcu neoprávňovalo žalovanú porušiť predmetný zákaz konkurencie. Žalovaná mala v takom prípade možnosť od zmluvy zo zákonných dôvodov odstúpiť, resp. túto zmluvu v jednomesačnej výpovednej dobe vypovedať, nemalo to však za následok zánik jej záväzku zdržať sa konkurenčného chovania. Taktiež tvrdené nevyplatenie provízií zo strany žalobcu nemá v tejto súvislosti žiadnu právnu relevanciu, navyše žalovaná nevyplatenie provízií v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázala.

19. Čo sa týka žalovanou tvrdeného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd uvádza, že ukončenie (živnostenského) podnikania žalovanou nemalo žiaden vplyv na jej záväzky, ktoré jej vznikli pri výkone jej živnosti. Žalovaná je jeden a ten istý subjekt práv (a povinností), bez ohľadu na to, či vykonáva alebo nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Za svoje záväzky z podnikania zodpovedá celým svojím majetkom, a to aj po skončení živnostenského podnikania. Takisto nie je vadou, že žalobca žalovanú v žalobe označil prostredníctvom jej podnikateľských údajov (miesto podnikania, IČO). Dôležité je, že žalobca žalovanú jednoznačne identifikoval tak, aby ju nebolo možné zameniť s iným. Navyše, žalovaná ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 23.10.2014, teda k rovnakému dňu, kedy žalobca podal žalobu na súde (pričom na poštovú prepravu bola žaloba podaná už dňa 22.10.2014).

20. Na základe vyššie uvedených skutočností a úvah teda súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 275,- eur.

21. Žalobca si v žalobe ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo žalovanej sumy od 09.08.2014 až do zaplatenia. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je splatný na základe výzvy oprávneného (pokiaľ nie je dohodnuté inak). Aj keď si žalovaná zásielku obsahujúcu výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty neprevzala, má sa za to, že jej táto výzva bola doručená dňom, kedy jej v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka došla, teda dňom, kedy sa dostala do jej dispozičnej sféry. Od tohto dňa jej bežala desaťdňová lehota na zaplatenie zmluvnej pokuty, uplynutím ktorej sa tento peňažný nárok žalobcu stal splatný. Keďže však žalobca vychádzal z neskoršieho dátumu, a síce z posledného dňa úložnej lehoty predmetnej zásielky (v danom prípade dňa 29.07.2014, mohol súd vychádzať taktiež len z tohto dátumu. Od tohto dátumu tak žalovanej plynula desaťdňová lehota na plnenie, ktorá uplynula dňa 08.08.2014, kedy sa žalobcova pohľadávka stala splatnou. Od nasledujúceho dňa tak má žalobca v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok aj na úroky z omeškania. Keďže ich výška nebola dohodnutá v zmluve, má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, teda podľa predpisov občianskeho práva (v tomto prípade vo výške 8,15 % ročne). Keďže si však žalobca uplatnil úroky z omeškania v nižšej ako zákonnej výške, priznal mu súd úroky z omeškania len v uplatnenej výške. Súd tak priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo žalovanej sumy od 09.08.2014 až do zaplatenia.

22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.