Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-97-2016.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: N. Z., J.. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. Š., v konaní o zaplatenie 376,87 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 304,28 EUR a 8,5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 300 EUR od 12.10.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 61,4 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou elektronicky dňa 29.09.2016 a doplnenou podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.10.2016, žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 376,87 EUR spolu s 19,5 %-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 EUR od 01.10.2013 do zaplatenia a taktiež zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 332,93 EUR od 01.10.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že jeho právny predchodca, spoločnosť Istrobanka, a.s. Bratislava, uzavrela so žalovaným zmluvu o bežnom účte, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa zaviazal čerpať finančné prostriedky len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov, úročil žalobca (podľa kontextu sa má na mysli aj jeho právny predchodca) vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou žalobcom v zmysle všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplýva, že žalobca eviduje v zmysle predloženého výpisu z účtu žalovaného nepovolený debetný zostatok vo výške 39,66 EUR. Zo žaloby zároveň vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie debetu na bežnom účte uzavreli žalobca a žalovaný dňa 26.06.2009 dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, na základe ktorého žalobca povolil prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 300 EUR (zmluva o prečerpaní). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 300 EUR formou úveru. Keďže žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, žalobca dňa 30.09.2013 určil splatnosť úveru v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami pre prečerpanie. Zo žaloby ďalej vyplýva, že výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 31.8.2016 sadzbu 19,5 % ročne a žalovaná suma vo výške 376,87 EUR
predstavuje istinu vo výške 300 EUR, úrok vo výške 32,93 EUR vyčíslený ku dňu 30.09.2013, úrok z omeškania vo výške 4,28 EUR vyčíslený ku dňu 30.09.2013 a debetný zostatok na bežnom účte vo výške 39,66 EUR ku dňu 28.09.2016.
3. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, bolo vykonané šetrenie zistenia jeho skutočného pobytu, avšak ani týmto šetrením sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto súd postupom podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Následne súd doručil písomnosti určené žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR.
4. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že z dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte vyplýva, že strany zmluvy si dohodli povolené prečerpanie účtu do výšky debetného zostatku 300 EUR s tým, že zostatok bude úročený úrokovou sadzbou 15 % ročne. Listom zo dňa 11.01.2014 žalobca vypovedal žalovanému zmluvu o bežnom účte s tým, že výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, pričom listom zo dňa 31.3.2014 žalobca oznámil žalovanému, že k 30.03.2013 (správne k 31.03.2014) bol účet zrušený a nepovolený debetný zostatok predstavuje sumu 39,66 EUR. Z prehľadu povoleného prečerpania k účtu (č.l. 99 spisu) vyplýva, že k 30.09.2013 predstavuje omeškaná istina 300 EUR, omeškaný riadny úrok 32,93 EUR, nezaplatené úroky z omeškania 4,28 EUR a omeškané poplatky 115 EUR, t.j. spolu dlh 452,21 EUR, pričom žalobca si v rámci žaloby poplatky neuplatnil. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.11.2016 vyplýva, že úrok vo výške 32,93 EUR predstavuje 16,9 % ročne v období od 29.11.2000 do 31.03.2013 a 18,9 % ročne v období od 01.04.2013 do 30.09.2013, pričom nie je zrejmé, ako bol tento úrok vypočítaný a z akej istiny bol uplatňovaný.
5. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 29.11.2000, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
7. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
8. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).
9. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
10. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
11. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že k 31.3.2014 žalobca evidoval nedoplatok voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania. Žalobca v rámci žaloby a predložených listinných dôkazov vôbec neozrejmil ako konkrétne došlo k vzniku nepovoleného prečerpania, pričom je podľa názoru súdu aj paradoxné, že žalobca vôbec umožní svojmu klientovi vznik takéhoto „nepovoleného“ prečerpania a tento nárok je podľa názoru súdu možné právne posúdiť iba ako nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, avšak s poukazom na skutočnosť, že predmetný vzťah je nepochybne spotrebiteľským vzťahom, je potrebné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie tejto časti nároku, a to v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od 01.04.2014 a keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 29.09.2016, tento nárok je premlčaný, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
12. Zostávajúca časť uplatneného nároku predstavuje povolené prečerpanie 300 EUR a úrok vo výške 32,93 EUR vyčíslený ku dňu 30.09.2013, pričom aj keď žalobca špecifikoval, že tento úrok bol uplatnený vo výške 16,9 % ročne za obdobie od 29.11.2000 do 31.03.2013 resp. vo výške 18,9 % ročne od 01.04.2013 do 30.09.2013, toto vyjadrenie ale zrejme nie je správne, nakoľko dodatok k bežnému účtu, na základe ktorého bolo dohodnuté povolené prečerpanie, bol uzavretý až dňa 26.06.2009 (určená úroková sadzba bola 15 % ročne), teda žalobca si nemôže uplatňovať tento úrok už od uzavretia zmluvy o bežnom účte (29.11.2000), pričom žalobca si dokonca uplatnil tento nárok spolu s úrokovou sadzbou 19,5 %, ktorá platila ku dňu 31.08.2016, aj keď požaduje tento úrok od 1.10.2013 do zaplatenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že zverejnil úrokové sadzby na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek a pokiaľ klient nesúhlasí so zmenou úrokovej sadzby, je oprávnený zaslať žalobcovi písomný nesúhlas, ktorý sa považuje za výpoveď zmluvy o prečerpaní. Súd má ale za to, že dojednanie úrokovej sadzby má byť súčasťou zmluvy, resp. jej dodatkov a spôsob zmeny úrokovej sadzby, ktorý uplatňuje žalobca, možno podľa názoru súdu hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, navyše výška tejto úrokovej sadzby je podľa názoru súdu rozporná s dobrými mravmi, keďže napr. k 31.08.2016 predstavuje 19,5 %, čo je skoro 4-násobok súčasnej zákonnej úrokovej sadzby, a preto súd v aj časti priznania tohto úroku žalobu zamietol a žalobcovi priznal príslušný zákonný úrok z omeškania a to od 12.10.2013, nakoľko z listu zo dňa 01.10.2013 označeného ako „Oznámenie o zosplatení úveru“ vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny v lehote do 11.10.2013. Súd teda nepriznal žalobcovi ním požadovaný úrok z istiny, ktorá predstavuje povolené prečerpanie a tento priznal iba vo výške zákonného úroku z omeškania od 12.10.2013. Žalobcovi priznal taktiež kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 4,28 EUR a v prevyšujúcej časti ohľadom príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 80,7 % a neúspech 19,3 %, preto súd, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 61,4 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).