Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_12Csp-76-2016.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/76/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu S. J. T. T..I..N.. T. T. R. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, O. J.. J. Š., D. T. T. R. XX, XXX XX P., Y. Ž. L. R., V.. XX. XX. XXXX, B. Y. R. P. P., o zaplatenie 1 135,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 967,91 eura a úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 967,91 eura od 09. 11. 2013 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v časti o zaplatenie 167,80 eura a úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 167,80 eura od 09. 11. 2013 do zaplatenia zamieta. III. Žalobca á nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 70 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07. 10. 2016 sa spoločnosť Consumer Finance Holding, IČO: 35 923 130 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1 135,71 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 16. 05. 2013 zmluvu o pôžičke, evid. č. 6145683 na základe ktorej mu poskytla celkovú sumu pôžičky 1 871,40 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 32,09 eura, ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný sumu 32,09 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, dňa 26. 10. 2013 žalobca listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Na základe uvedeného sa Consumer Finance Holding, IČO: 35 923 130 podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 135,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1 135,71 eura od 09. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 24. 04. 2017, k podanej žalobe sa nevyjadril. 3. Dňa 05. 04. 2017 zástupca spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 a zároveň ako zástupca žalobcu, JUDr. Ján Šoltés, advokát podal návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 12Csp/76/2016-55 zo dňa 25. 04. 2017 a pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding a. s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstupuje do konania ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 06. 2017 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 09. 2017, ktorého sa zástupca žalobcu ani žalovaný nezúčastnili, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami zistil nasledovný skutkový stav: žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130 dňa 16. 05. 2013 Zmluvu o pôžičke č. 97471 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1 000,00 eur, ktoré sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 31,19 eura. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy, podľa
nerozporovaných tvrdení strán sporu bola s účinnosťou ku dňu 08. 11. 2013 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Pohľadávka vzniknutá z uzatvorenej zmluvy bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená z pôvodného žalobcu, Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) na žalobcu. 5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 09. 06. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 6. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, 8. Podľa § 11 ods. 1 písm. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), 9. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 12. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 14. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v spojení s Občianskym zákonníkom. Na základe uvedenej zmluvy boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme pôžičky právnym predchodcom žalobcu, ktorý vykonáva poskytovanie peňažných prostriedkov ako predmet vlastnej podnikateľskej činnosti. 15. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom dotknutého ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor bol vyslovený napríklad aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012). V zmluve je však konečná splatnosť uvedená len ako 05/2018, teda bez uvedenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému nastane konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Uvedenému zodpovedá aj gramatický výklad, keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) rozlišuje „dobu trvania zmluvy“ a „termín konečnej splatnosti“. V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má žalovaný začať pôžičku splácať, keďže v nej chýba uvedenie splatnosti (dátum splatnosti) prvej splátky. 16. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve je uvedená iba výška splátky a spôsob určenia termínu splatnosti jednotlivých splátok.
Uvedené ustanovenie rozlišuje a vyžaduje deväť údajov a to: údaj o výške splátky istiny, údaj o výške splátky úrokov, údaj o výške splátky iných poplatkov, údaj o počte splátok istiny, údaj o počte splátok úrokov, údaj o počte splátok iných poplatkov, údaj o termínoch splátok istiny, údaj o termínoch splátok úrokov a údaj o termínoch splátok iných poplatkov. Neuvedenie ktoréhokoľvek údaju má za následok nedodržanie uvedeného ustanovenia. 17. Údaj o výške splátok istiny a údaj o výške splátok úrokov právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol. Uviedol iba údaj o výške splátky a to 32,09 eura. Logickým a teleologickým výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. K uvedenému záveru sa priklonil v odôvodnení svojho rozhodnutia napríklad Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/256/2013 zo dňa 25. 11. 2013. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/165/2015 zo dňa 12. 04. 2016 uviedol, cit.: „V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splátka je uvedená jednou spoločnou sumou.“ Rovnako uvedený záver podporuje aj súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, 3 Sžo/19/2012 zo dňa 12. 03. 2013. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, ale nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Významom dotknutého ustanovenia je, aby bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a pri výbere zohľadniť aj tú skutočnosť, ako rýchlo dôjde k splateniu istiny. 18. Údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol. 19. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Q. súd uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. písm. k)) sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES (článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10, ods. 2 písm. h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č. 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd uvádza, že s ohľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) ohľadne priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci súdom. 20. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (odsek 15. odôvodnenia), údaj o výške splátky istiny a úrokov (17.) a údaj o termínoch splátok istiny a úrokov (18.), podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 21. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver právneho predchodcu žalobcu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaným čerpaný úver (pôžičku) bol povinný v uvedenej výške splatiť. Súd preto žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 967,91 eura ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (1 000,00 eur - 32,09 eura) (I. výrok rozsudku).
22. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v nariadením stanovenej výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy 967,91 eura od 09. 11. 2013 (deň nasledujúci po dni účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá (I. výrok rozsudku). 23. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (20.), žaloba je nedôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy prevyšujúcej 967,91 eura. Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 167,80 eura, úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 167,80 eura od 09. 11. 2013 do zaplatenia zamietol (II. výrok rozsudku). 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 70 % (85 %
- 15 %), keď úspech žalobcu predstavuje 85 % (967,91 eura z 1 135,71 eura) a úspech žalovaného 15 % (167,80 eura z 1 135,71 eura). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.