Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/130/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne I.Á. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zast. Mgr. Janou Šepeľovou, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanej G. M., I. G. G., Ž. T. XX, H., o zaplatenie 60.000 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2200 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 39.795 eur zastavuje.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 04.07.2017 domáhala proti žalovanej zaplatenia 60.000 eur s prísl. z titulu náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonného rozhodnutia o väzbe a nesprávneho úradného postupu podľa § 17 a § 18 Zákona č. 514/2003 Z. z. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2016 (č.l. 237 a násl.) žiadala žalobkyňa priznať už aj náhradu škody, ktorá spočíva v zaplatení trov obhajoby vo výške 6779,29 eur, ktoré žalobkyňa vynaložila v trestnom konaní a zároveň žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.205 eur. Vo zvyšku žiadala konanie vo veci zastaviť.

3. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017 zástupkyňa žalobkyne opäť čiastočne zobrala žalobu späť, žiadala konanie vo veci zastaviť nad sumu 20.205 eur a túto sumu 20.205 eur priznať z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o väzbe, a teda nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., vo zvyšku žalobu zobrala späť.

4. Žalovaná v rozsahu späťvzatia žaloby súhlasila so zastavením konania. Poukázala na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala ničím svoje tvrdenia o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vykonanou väzbou a tvrdenými následkami, preto vo zvyšku žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Z trestného spisu Okresného súdu R. sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo zistené, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ R., ČVS: B.-XXX/OVK-R. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona. Zo spisu Okresného súdu R. XTp/XX/XXXX bolo zistené, že v súvislosti s

týmto trestným stíhaním bola žalobkyňa uznesením Okresného súdu R. č. k. XTp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v C. č. k. XTpO/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vzatá dňa XX.XX.XXXX do väzby, z ktorej bola prepustená uznesením Okresnej prokuratúry v R. sp. zn. XPv/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Dôvody väzby boli v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, že obvinení (medzi ktorými bola aj žalobkyňa) budú pokračovať v trestnej činnosti. U žalobkyne súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z toho, že v čase vzatia do väzby sa proti nej viedlo trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, ktorá vec nebola právoplatne skončená.

6. Zo spisu Okresného spisu R. sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu R. č. k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa spod obžaloby v celom rozsahu oslobodená. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

7. Z rozsudku Okresného súdu R. sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo zistené, že proti žalobkyni sa v čase vzatia do väzby skutočne viedlo aj trestné stíhanie pre podozrenie zo spolupáchateľstva trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, pričom žalobkyňa bola neskôr v tomto konaní spod obžaloby oslobodená a to rozsudkom Okresného súdu R. XT/XXX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v C. sp. zn. XTo/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

8. Žalobkyňa listom zo dňa 14.06.2001 požiadala o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Ministerstvu spravodlivosti bol list doručený dňa 28.06.2011, pričom žalovaná listom zo dňa 03.02.2012 túto okolnosť potvrdila, avšak v 6-mesačnej lehote nárok žalovanej neuznala a nemajetkovú ujmu neuhradila. Tieto tvrdenia, aj keď neboli žalobkyňou doložené spolu so žalobou, žalovaná potvrdila vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe na č.l. 40 a násl. spisu.

9. Žalobkyňa až na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 bližšie odôvodňovala svoj žalobný návrh tým, pričom poukázala na to, že došlo k zmene v jej právnom zastúpení.

10. Prostredníctvom právneho zástupcu trvala na tom, že došlo vydaním uznesenia Okresného súdu XTp/XX/XXXX zo dňa 15.02.2007 o vzatí do väzby k zásahu do jej osobnostných práv. Trvala na tom, že boli poškodené všetky jej práva, najmä právo na osobnú slobodu, právo na rodinný život. Toto nezákonné rozhodnutie o vzatí do väzby bolo príčinou odňatia dvoch maloletých detí matke, ktoré museli byť zverené do náhradnej starostlivosti starej matky, keďže sa žalobkyňa o ne nemohla osobne starať. Žalobkyňa uviedla, že už len tým, že bola nezákonne vzatá do väzby, boli porušené všetky jej práva, preto by nemala dokazovať, ktoré konkrétne právo bolo poškodené. Nemohla byť na slobode, nemohla sa stýkať s maloletými deťmi, nemohla pracovať, nemohla realizovať ani jedno zo svojich práv, ktoré jej zaručuje SR a Dohovor o ľudských právach. V roku XXXX sa po návrate z väzby pokúsila o samovraždu skokom z okna, pretože sa psychicky nemohla vyrovnať s traumou a celou situáciou za obdobie od rokov XXXX až do roku XXXX, keď boli proti nej vydávané nezákonné a nespravodlivé rozhodnutia. Najviac ju však postihlo práve rozhodnutie o väzbe, keď vlastne vôbec nebola na slobode. Na dôkaz pravdivosti svojho tvrdenia žalobkyňa predložila lekársku správu na č.l. 112 spisu.

11. Z lekárskej správy bolo zistené, že žalobkyňa bola dňa XX.XX.XXXX, t.j. 5 dní po prepustení z väzby prijatá na X. oddelení o XX.XX hod. z dôvodu, že vyskočila z okna bytu na X. poschodí na W. O. č. XX v R.. Mala povrchové celoplošné odreniny na oboch kolenách a v ľavom ramene, ako aj početné zlomeniny zubov horného a dolného zuboradia. Žalobkyňa poukázala na to, že trestné konania, ktoré Okresný súd vydal proti jej osobe, a konanie o vzatí do väzby vrátane väzobného stíhania trvali 10 rokov. I keď skončili oslobodzujúcimi rozsudkami, zmenili ju a poškodili najmä psychicky, zdravotne, keďže nepracovala, nemala zaplatené zdravotné poistenie, tak si nemohla riešiť ani svoje zdravotné problémy. Nemala finančné prostriedky, avšak súdne konania boli spojené s právnym zastúpením, a teda nezákonný postup súdov jej spôsobil aj majetkové škody.

12. Väzobné stíhanie jej znížilo vážnosť v okolí, u všetkých známych i bývalých kolegov, ktorí jej to dávali pocítiť odmietavým správaním. Trestné konanie bolo značne medializované, preto rozsah poškodenia bol o to väčší. Žalobkyňa v konaní priznala, že už v minulosti bola v roku 2000 trestne stíhaná v konaní pred Okresným súdom vo D. T. U. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, avšak trestné konanie bolo zahladené. Ďalej sa s tým vyrovnala a trestnú činnosť ďalej nepáchala. Žila v manželstve, narodili sa jej dve deti a ona viedla riadny život. I keď neskôr došlo k rozvodu manželstva, bolo to najmä z dôvodu zlého správania

sa manžela, ktorý sa nestaral o rodinu a väčšinu času trvania manželstva strávil vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobkyňa označila dôkazy, ktoré žiadala na preukázanie svojho tvrdenia vykonať, a to výsluch svojej matky Ľ. M. opakovane, výsluch svedkyne Y. B., N. W. a M. H.. Neskôr trvala už len na výsluchu svedkov svojej matky a M. H. vzhľadom k tomu, že ďalšie dve svedkyne pracujú v zahraničí a ani na predvolanie súdu sa nemohli k výsluchu opakovane dostaviť. Z výsluchu matky žalobkyne na č.l. 143 a 182 bolo zistené, že žalobkyňa prežívala rozhodnutie o väzbe a následne väzbu, aj čas po prepustení veľmi ťažko, rovnako tak aj celá rodina, keďže matka žalobkyne bola v tom čase starostkou v obci a deti boli vo veku X a X rokov. Matka detí musela byť od svojich detí odlúčená a stará matka, t.j. svedkyňa Ľ. M. musela prevziať celkovú starostlivosť o deti. Žalobkyňa nemala v čase väzobného stíhania žiaden príjem, preto musela hradiť všetky potreby detí zo svojho príjmu. Pred vstupom do väzby žila žalobkyňa s matkou v spoločnej domácnosti a starala sa o deti, ktoré na ňu boli zvyknuté. Po jej vzatí do väzby sa starala o deti stará matka a to aj s pomocou rodinných prídavkov a príspevku vo výške 200 eur mesačne, ktoré poberala od štátu. Po návrate z väzby sa podľa svedkyne dcéra nervovo zrútila, pretože krátko na to vyskočila z okna, utekala z domu, nedokázala sa starať o deti a mala narušenú psychiku, ktorú má narušenú doposiaľ. Aj keď žalobkyňa bola prepustená z väzby a mala psychické problémy, svedkyňa uviedla, že nechcela, aby sa dcéra hlásila u psychiatra, pretože chcela kandidovať na ďalšie volebné obdobie za starostku obce a bála sa, že by jej tieto problémy prekazili možnosť získať funkciu starostky obce. Dnes to už ľutuje, pretože žalobkyňa je stále labilná, agresívna, má nepredvídateľne správanie a aj toto bol dôvod, prečo nedošlo následne k zmene rozhodnutia o výchovnom prostredí, pretože deti sú už vo veku XX a XX rokov a zvykli si žiť v prostredí so starou matkou a v tejto domácnosti žije aj samotná žalobkyňa, ktorá však vzhľadom na svoj psychický stav nie je schopná postarať sa o deti výlučne sama. Svedkyňa uviedla, že aj deti, ktorú sú už vo veku XX a XX rokov sa boja, aby si nesiahla na život. Poukázala tiež na to, že v roku XXXX žili všetci na dedine. Maloletý syn nastúpil do školy a táto situácia, že jeho matka bola vzatá do väzby na neho veľmi zle vplývala. Zažili, že im niekto volal, telefonicky sa vysmieval, alebo vyhrážal do telefónu. Deti to veľmi ťažko znášali. Prípad bol aj medializovaný a podľa svedkyne celá táto situácia vplývala aj na to, že si žalobkyňa nenašla vhodnú prácu, až v poslednej dobe, aj to vďaka priateľovi, ktorého matka vedie firmu, a tak ju zamestnali na dohodu.

13. Z výsluchu svedka M. H. súd zistil, že žalobkyňu pozná cez 20 rokov. O tom, že bola žalobkyňa vzatá do väzby sa dozvedel sprostredkovane a uviedol, že sa so žalobkyňou stretol až po prepustení z väzby, preto sa môže vyjadriť len k tomuto obdobiu, keď môže potvrdiť, že táto okolnosť ju úplne zmenila, mala iné správanie, bola utiahnutá. Sťažovala sa svedkovi, že má veľké problémy s matkou v rodine, nemôže si nájsť prácu a nemá finančné prostriedky. Požičal jej nejakú sumu peňazí, ktoré mu neskôr posplácala. Nepamätal si, o akú čiastku išlo. Žiadala ho, aby jej pomohol pri získaní nejakej práce. Neskôr si niečo našla a v súčasnej dobe pracuje vo firme matky svojho priateľa C. C.. On sám sa vo vzťahu k žalobkyni nezmenil. Potvrdil však, že v tom čase, keď sa tak stalo, bola to veľká fáma a hovorilo sa o tom dosť v meste. Svedok si už nepamätal konkrétne 10 rokov dozadu, či sa ho niekto na niečo pýtal. Potvrdil, že isto vzhľadom na ich blízky vzťah sa ho niekto niečo pýtal, ale na detaily si už nepamätá.

14. Žalobkyňa predložila súdu aj listinné dôkazy na č.l. 148 a násl. svedčiace o tom, že je matkou detí mal. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, čím potvrdila, že deti v čase vzatia do väzby syn mal X M.okov a dcéra mala niečo cez X roky. Predložila súdu aj návrh o zverenie detí do náhradnej starostlivosti jej matky. Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že bola evidovaná ako nezamestnaná a potvrdenie ÚPSVaR vo D. T. U. o tom, že poberala v rokoch XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX rodičovský príspevok. Potvrdenie ÚPSVaR vo D. T. U. na č.l. 158 potvrdil, že bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX, ktorá evidencia naďalej trvá. Spolu s týmito listinnými dôkazmi predložila žalobkyňa aj lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia MUDr. S. D. zo dňa XX.XX.XXXX a správu psychologickej ambulancie PhDr. I. G. zo dňa XX.XX.XXXX. Obe správy v závere uvádzajú, že celkový stav u žalobkyne možno označiť ako postraumatickú poruchu s protrahovaným priebehom, zvýšeným sklonom k maladatívnemu reagovaniu pri flustrácii s prevahou depresívnych, a najmä úzkostných reakcií. Rozvinuté pocity menejcennosti, tendencie k introspektívnemu správaniu a sociálnej izolácii. Pri vyšetrení uvádzala nezvládnutie po prepustení z väzby, keď sa pokúsila o samovraždu a bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení a to, že nespravodlivé súdne rozhodnutia znášala psychicky veľmi zle a doposiaľ sa s tým nevyrovnala.

15. Žalovaná vo svojich opakovaných vyjadreniach i prednesoch na pojednávaní uviedla, že žalobu považuje za neopodstatnenú, preto ju žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovanej žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že lekárske správy o zlom psychickom stave sú z roku 2015, teda 8 rokov po prepustení z väzby a sú účelové. Zistené dôkazy o tom, že žalobkyňa poberala rodičovský príspevok, resp. bola v evidencii nezamestnaných, nie sú dôkazné o vzniku nemajetkovej ujmy. Pre priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že išlo o intenzívny zásah do osobnej integrity žalobkyne práve v súvislosti s konaním o vzatí do väzby. Žalovaná poukázala aj na minulosť žalobkyne a to takú, že žalobkyňa bola v roku 2000, teda pred vzatím do väzby 2-krát súdne trestaná a poukazovala aj na to, že ak bol prípad žalobkyne medializovaný, mala si žalobkyňa uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči tomu ktorému médiu.

16. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i jedinej z nich nie je daná zodpovednosť žalovanej, preto i s ohľadom na túto skutočnosť žiadala žalobu zamietnuť.

17. Súd sa oboznámil v konaní s pripojenými spismi Okresného súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX, XC/ XXX/XXXX a zistil, že na tunajšom súde sa viedli konania medzi tými istými účastníkmi, kde v konaní pod sp. zn. XC/XXX/XXXX uplatňovala žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 30.000 eur a to v súvislosti s nezákonnými postupom v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XT/ XXX/XXXX, kde bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená. Súd o tomto nároku rozhodol rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom zamietnutia bolo to, že žalobkyňa nepreukázala nemajetkovú ujmu v tomto konaní a to v súvislosti s vedením trestného konania vo veci XT/XXX/XXXX.

18. Zo spisu Okresného súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že si žalobkyňa voči žalovanej uplatňovala nárok na zaplatenie 6779,27 eur z titulu náhrady škody v súvislosti s trestným stíhaním vedeným pod sp. zn. XT/XXX/XXXX pred Okresným súdom R., kde v celom konaní bola následne žalobkyňa aj oslobodená. Táto škoda zodpovedala nákladom na trovy právneho zastúpenia. Súd v tejto veci konanie vo veci zastavil po tom, čo žalobkyňa žalobou podanou dňa 11.09.2012 žiadala priznať túto náhradu škody a pred začatím prvého pojednávania zobrala žalobu späť po vznesení námietky premlčania zo strany žalovanej. Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-83 zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie vo veci zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

19. Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 písm. a) citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia 3 podmienok a to: 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, 2/ existencia škody, alebo nemajetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

20. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., účinného od 01.07.2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zbierky o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinného do 30.06.2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi, fyzickej osobe bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zbierky sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCDo/XX/XXXX). Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 eur a to za vykonanú väzbu v trvaní od 02.02.2007 do 23.05.2007. Nemajetkovú ujmu si žalobkyňa uplatnila s odôvodnením, že ju požaduje za vykonanú väzbu, ale aj v súvislosti s celým trestným konaním, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom. Žalobkyňa poukazovala v odôvodnení na to, že trestné stíhanie samo o sebe je vážnym zásahom do života človeka v celom jeho spektre a má negatívny dopad na život človeka. Vzatie žalobkyne do väzby v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa proti nej viedlo a ktoré bolo následne skončené oslobodzujúcim rozsudkom je aj podľa úvahy súdu konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne. Na základe toho súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne o náhradu nemajetkovej ujmy je čiastočne dôvodný.

21. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva žalobkyne tým, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vzatia do väzby jej bola spôsobená nemajetková ujma. Zmyslom náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni vznikla a aspoň týmto spôsobom prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v dôsledku vzatia žalobkyne do väzby je nepochybné, že výkon väzby, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa domáha náhrady nemajetkovej ujmy predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca vyvoláva aj ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život, zasahuje do súkromného života, do jeho cti, do dobrej povesti a rozhodnutie o nezákonnom vzatí do väzby jej spôsobilo okrem porušenia práva na osobnú slobodu, garantovaného článkom 17 ods. 1 Ústavy SR obmedziť, či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti tak, ako to zaručuje článok 19 ods. 1, 2 Ústavy SR. Výkonom väzby u žalobkyne došlo k obmedzeniu jej súkromného a rodinného života, k odčleneniu žalobkyne od jej najbližších a to maloletých detí, ktoré v čase vzatia do väzby mali len X a X rokov, a táto skutočnosť neodvratne zasiahla do jej osobného a spoločenského života. Dôkazom, ktorý predložila žalobkyňa v konaniach, ktorý nebol sporný bolo to, že sa maloleté deti zverili do náhradnej starostlivosti jej matky a toto rozhodnutie doposiaľ nikdy nebolo zmenené. Žalobkyňa poukazovala na to, že väzba jej v súvislosti s trestným stíhaním spôsobila psychickú traumu a preukázala toto tvrdenie aj lekárskou správou o tom, že pár dní po prepustení z väzby sa pokúsila o samovraždu. Rozhodnutím o väzbe a trvaním samotnej väzby bola žalobkyňa obmedzená vo svojom pohybe, v kontakte so známymi, blízkymi osobami. Svedecké výpovede či už matky žalobkyne, alebo aj známeho svedka H. potvrdili tú skutočnosť, že žalobkyňa sa zmenila po celom tomto procese trestného stíhania a napriek tomu, že po pokuse o samovraždu nevyhľadávala lekársku pomoc, bola dlhodobo bez príjmu, bola nezamestnaná a svedkyňa matka Ľ. M. potvrdila, že si to ani ona sama neželala, keďže bola aktívna v politickom živote v obci, kde vykonávala opakovane starostku obce a nechcela, aby ju to v jej postavení poškodilo. Existenciu traumy potvrdili aj lekárske správy z roku XXXX, ktoré síce žalovaná považuje za účelové, avšak v spojení so správou z roku XXXX po prepustení z väzby má súvislosť takýto nález aj s neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života vydaním nezákonného rozhodnutia, ktorým rozhodnutie o väzbe v zmysle výkladu a judikatúry určite je. Dôvody väzby boli uvedené v uznesením Okresného súdu R. v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, teda že obvinení, medzi ktorými bola aj žalobkyňa, budú pokračovať v trestnej činnosti. U žalobkyne súd prijal takýto názor a záver najmä preto, že v čase vzatia do väzby sa proti nej viedlo trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, ktorá vec nebola v tom čase právoplatne skončená.

22. Z rozsudku Okresného súdu R. sp. zn. XT/XXX/XX bolo zistené, že proti žalobkyni sa v čase vzatia do väzby skutočne viedlo trestné stíhanie pre podozrenie zo spolupáchateľstva trestného činu podvodu, pričom žalobkyňa bola neskôr i v tomto konaní spod obžaloby oslobodená a to rozsudkom Okresného súdu R. sp. zn. XT/XXX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v C. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

23. Skutočnosť, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby sa žalobkyni nedarilo zamestnať žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Z výsluchu svedka H. vyplynulo iba to, že si prácu hľadala aj u neho a tiež to, že po prepustení z väzby bola v zlom psychickom stave. Pri rozhodovaní súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa bola v minulosti v roku XXXX a XXXX dvakrát súdne trestaná a to, ako to vyplýva z odpisu registra trestov na základe rozsudku Okresného súdu vo D. T. U. zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XT/XXX/XXXX pre trestný čin podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zákona a druhý krát na základe rozsudku Okresného súdu R. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX C. trestný čin podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona, pričom v tomto konaní jej bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 3 roky. Vykonanie trestu bolo zahladené, a teda na žalobkyňu sa hľadí, akoby nebola odsúdená.

24. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žalobkyňa preukázala zásah a nepriaznivý dopad v súvislosti s vykonanou väzbou v jej osobnom, súkromnom a rodinnom živote, a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy za čas väzby vo výške 2200 eur, keď pri stanovení výšky náhrady za 1 deň väzby súd vychádzal zo sumy 20 eur. Náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 eur za 1 deň pozbavenia osobnej slobody stanovil s porovnaním a výškou iných obdobných sporov, ako aj v porovnaní s výškou nemajetkovej ujmy, ktorá je poskytovaná za každý deň odňatia slobody v iných štátoch Európskej únie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/ XXXX/XXXX). Vo zvyšku súd žalobu zamietol a konanie v časti o zaplatenie 39.795 eur v dôsledku späťvzatia žaloby a za súhlasu žalovanej zastavil v súlade s ustanovením § 144, § 145 a § 146 CSP.

25. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 257 CSP, keď súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ale existujú dôvody osobitného zreteľa. V tomto konaní bola žalobkyňa úspešná len čiastočne, a teda náhrada trov konania by patrila žalovanej v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Súd túto náhradu trov konania nepriznal a za dôvod osobitného zreteľa považuje zlé sociálne pomery žalobkyne, ale aj to, že konanie bolo začaté za účinnosti a platnosti O.s.p. podľa ktorého v prípade, ak rozhodnutie súdu záviselo od jeho úvahy, bolo možné priznať náhradu trov konania účastníkovi v plnom rozsahu, aj keď mal v konaní úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.