Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/53/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. V., narodenému XX. I. XXXX v C., trvale bytom T. XXX, prechodne bytom N., E. XXX, na slobode, trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného E. V. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. januára 2017, č. k. 7T 65/2016-259, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. septembra 2017 v Trnave

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. V. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26. januára 2017, č. k. 7T 65/2016-259 bol obžalovaný E. V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, keď skutok mal spáchať na tom skutkovom základe, že: hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére G. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., G. ulica č. XXXX/X, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č. k. 20P/30/2011-8 zo dňa 28. 03. 2011, právoplatný dňa 15. 07. 2011, na sumu 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky G. E., túto povinnosť si neplnil pravidelne a v plnom rozsahu v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste, od mesiaca august 2013 až doposiaľ, s výnimkou mesiacov september a október 2013, marec, apríl, august, november a december 2014, apríl, jún, august, september, október, november a december 2015 a január 2016, v ktorých výživné zaplatil v plnej výške, pričom počas sledovaného obdobia bol väčšinou riadne zamestnaný s dostatočným príjmom, no výživné neplatil pravidelne a v plnej výške a v čase keď nemal dostatočný príjem preukázateľne neprejavoval snahu zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného a ani iným spôsobom sa nepodieľal na výchove a výžive svojej dcéry, čím mu vznikol dlh na výživnom voči G. E. vo výške 1 284,51 Eur, a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 3T/7/2014 zo dňa 03. 02. 2014, právoplatným dňa 05. 03. 2014, bol odsúdený pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona trestom odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Za to mu okresný súd podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 259 - 264 spisu nasledovne (podstatné citácie): Prokurátor Okresnej prokuratúru Trnava podal na E. V. dňa 30.08.2016 obžalobu pod sp. zn. 2Pv/768/14/2207 zo dňa 26.08.2016 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v jej výrokovej časti.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne G. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom dieťaťa, rozsudkom OS Trnava, sp. zn. 20T/30/2011 zo dňa 28.03.2011, trestným rozkazom OS Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, listinnými dokladmi do emailovej správy, výpismi z účtu, správami na obvineného ako i aktualizovaným registrom trestov na obžalovaného a ostatným obsahom spisového materiálu. Obžalovaný E. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s dcérou sa stretáva raz za týždeň, taktiež si volajú, idú do kina, na jarmok. Vždy keď s ňou je, tak jej kúpi nejaký darček. Dlh na výživnom mu vznikol tak, že sa nevedel v roku 2016 normálne zamestnať, pracoval iba na 4 hodiny. Neprešiel cez lekársku prehliadku, je čakateľom na operáciu chrbtovej platničky, z tohto dôvodu má problém sa zamestnať, keď ide na prehliadku, dajú mu, že som nevyhovel, podklady o tom nemá, pretože je to v zdravotnej karte. Čo sa týka roku 2013, vtedy pracoval tak, že dostával len životné minimum, pretože má nejaké exekúcie, výživné mu má strhávať exekútor pán Holík, exekútorský úrad mal v Trnave, myslí, že teraz sídlia v Bratislave. Je ochotný zaplatiť dlh na výživnom. Teraz pracuje v G., firma P., s mesačným príjmom 340,- Eur za mesiac. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na C. C., nar.X. X.XXXX, platí výživné 70,-Eur, pričom predložil súdu doklad o zaplatení 800,- Eur na toto výživné a to v mesiaci august 2016. Býva u priateľky v B.. Na ÚPSVaR od roku 2013 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V roku 2013 pracoval vo firme D. B. ako vodič vysokozdvižného vozíka, pracoval tam asi rok s mesačným príjmom, dostával minimálnu mzdu približne 220,-Eur, ostatné mu strhával exekútor. V roku 2014 -2015 až do mája 2016 som pracoval v W. C. ako vodič vysokozdvižného vozíka, s mesačným príjmom. Prvý rok 2014 pracoval cez agentúru TT Kontrols Malacky a potom prešiel do kmeňového stavu W. C., od roku 2014 až doposiaľ má taktiež minimálnu mzdu 220,-Eur. Ostatné mu berie exekútor. Čo sa týka exekúcie, táto je vykonávaná kvôli pôžičkám od nebankoviek. .Teraz pracujem v P. G., cez agentúru MAX so sídlom zrejme v Trnave. Pokiaľ ide o osobné výdavky, tak od roku 2013 do roku 2014 žil u sestry v N., z toho platu jej prispieval 100 Eur za ubytovanie a nejaké stravné lístky. V súčasnosti prispieva na chod domácnosti u priateľky v B., u ktorej býva. Náklady na domácnosť sú 200,-Eur, pričom priateľke dáva ešte 100 Eur mesačne. Dcére okrem spomínaných darčekov občas nakúpi i nejaké šatstvo, keď šla do školy , nakúpil jej za 150 Eur a to nemal ešte zaplatené výživné. Ja si vedomý , že neuhradil výživné. Potvrdil, že dlh na výživnom má ku dňu 26.01.2017 vo výške 1.284,51 Eur. V súčasnosti môže platiť maximálne po 400 Eur mesačne, má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, robí 12-tky, čiže budem mať z čoho platiť. Po 300 Eur + 100 Eur klasické výživné.

Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že celý problém prečo obžalovaný neplatí výživné je ten, že je gembler a stávkuje, preto sa aj rozišli. Keď vyhráva, pošle peniaze a dcére niečo aj kúpi a potom je obdobie hluché, kedy sa neozýva, neplatí výživné, nevolá. Takto je to stále dokola. Dcéra moc nemá záujem chodiť s obžalovaným von, pretože chodí za ňou málo a nie je na neho zvyknutá. Obžalovaný si môže brávať dcéru každý druhý týždeň, ale nie je to tak. Čo sa týka styku maloletej s obžalovaným, v styku mu nebráni. Obžalovaný jej kupuje darčeky na meniny, narodeniny, Vianoce, ako aj ostatné sviatky. V auguste 2016 obžalovaný kupoval dcére oblečenie, ona napísala zoznam čo potrebujem pre dcéru a nakúpili ich. Čo sa týka školských potrieb, kupovala to sama, obžalovaný mal na mysli zrejme nákup oblečenia, nie školských potrieb. Okrem toho čo už uviedla, obžalovaný sa nijakým iným spôsobom nepodieľa na výžive dcéry. Pokiaľ ide o stretávanie sa obžalovaného s maloletou, v auguste 2015 bola dcéra v nemocnici, bol za ňou obžalovaný pozrieť. Keď prišli z nemocnice domov, zavolal jej ako sa má, a potom si ju zobral až na Vianoce 2015. V tomto období jej zavolal možno 5 krát. Taktiež si ju zobral na nový rok 2016, do mája sa nestretli, boli spolu len v telefonickom kontakte. Dcéra mala v máji meniny, vtedy si ju obžalovaný 2 krát zobral. Myslí si, že cez leto styk bol realizovaný cca 2 krát. A odvtedy sa vidia raz za dva týždne. Čo sa týka styku dcéry s obžalovaným, nedržia sa úplne výkonu rozhodnutia po úprave styku, keď sa chcú stretnúť tak sa stretnú. Čo sa týka platenia výživného, na toto ho pravidelne upozorňovala, nakoľko potrebovala peniaze, to bolo obdobie od roku 2013 do 2015, bolo to však zbytočné, potom už rezignovala. Obžalovaný stále uvádzal, že nemá peniaze, o splátky nežiadal. Skutkový stav mal okresný súd preukázaný aj listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 20T/30/2011 zo dňa 28.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.07.2011, a ktorým bol obžalovaný zaviazaný od 01.12.2010 na platenie výživného maloletej G. V. sumu 100,- Eur mesačne, teda v dobe rozhodnutia aj v čase páchania tejto trestnej činnosti to bolo 100,- Eur mesačne, pričom z výpisov z účtu, tabuľky neplatenia výživného, ako i ostatných listinných dôkazov bola zrejmá výška zameškaného výživného, ktorá činila ku dňu rozhodnutia súdu sumu 1.284,51 Eur. Táto suma vyplýva z toho, že obžalovaný v roku 2013 od mesiac august až do mesiaca december nezaplatil výživné za 3 mesiace /august, november, december/- dlžná suma za rok 2013 činí 200 Eur, nakoľko v

mesiaci máj zaplatil o 100 Eur naviac. Pokiaľ ide o rok 2014, v tomto roku neplatil obžalovaný výživné v mesiacoch január, február, máj, jún júl, september, december, pričom v mesiaci august zaplatil 200 Eur, kedy celková dlžná suma dosiahla výšku 600 Eur. V roku 2015 obžalovaný nezaplatil výživné v mesiacoch január , február , apríl, jún september, december, pričom v mesiaci marec zaplatil sumu 300 Eur, v mesiaci júl sumu 274,37 Eur , august sumu 243,64, október 348,74, november 274,37 Eur, čo predstavuje za rok 2015 sumu navýšenú o 341,12 Eur. V roku 2016 zaplatil výživné iba v januári, a to sumu 274,37 a auguste sumu 100, Eur, pričom ostatné mesiace, a to od februára do júla 2016 a od septembra do decembra 2016 obžalovaný výživné neuhrádzal. Rovnako neuhradil výživné ani za mesiac január 2017. Zároveň mal okresný súd za preukázané, že trestným rozkazom OS Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014, bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Skúšobná doba obžalovanému plynula odo dňa 06.03.2014 do 06.03.2017. Na základe takto zistených skutočností okresný súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu a konanie obžalovaného (právne) kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., nakoľko mal jednoznačne preukázané (a to jak zo samotnej výpovede obžalovaného, tak i z výpovede svedkyne G. V., ako aj z ostatných vykonaných listinných dôkazov), že tento najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, plynúci z § 62 a nasl. zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ZoR). Recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. je dokonaný naplnením jeho zákonných znakov, t. j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, a to čo aj z nedbanlivosti (§ 207 ods. 1 Tr. zák.) a okamihom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Podmienka predchádzajúceho odsúdenia pre naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. je v prejednávanej veci splnená v dôsledku účinkov trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 15 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. je prečinom, za ktorý v osobitnej časti umožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností okresný súd vyhodnotil ako pomer vyrovnaný, t. j. 1:1 (priznanie obžalovaného § 36 písm. l) Tr. zák., bol už za trestný čin odsúdený § 37 písm. m) Tr. zák.), preto súd I. stupňa obžalovanému ukladal trest v neupravenej trestnej sadzbe odňatia slobody vo výmere od jedného roka do piatich rokov. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.), najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Hodnotiac osobu obžalovaného nedá poukázal na jeho 2 priestupky v cestnej premávke a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu /ako i jeho predchádzajúce 4 odsúdenia / na dve z roku 2008 a 2012 sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený/, pričom predchádzajúcim trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 15 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá mu plynula, resp. plynie až do 06.03.2017, z čoho vyplýva, že predmetnú trestnú činnosť spáchal obžalovaný v čase predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa okresný súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák., zohľadnil pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l) Tr. zák.), priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. m) Tr. zák.), osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a prihliadajúc na ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zák. uložil obžalovanému trest spojený s odňatím slobody /prípadnému podmienečnému odkladu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák./, a to v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej prevencie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 26. januára 2017 priamo do zápisnice (č. l. 258 spisu) odvolanie obžalovaný E. V.. Prokurátor, ktorý pri tomto procesnom úkone taktiež podal do zápisnice odvolanie v neprospech obžalovaného, vzal podané odvolanie späť písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. februára 2017 (uznesením samosudcu Okresného súdu Trnava zo dňa 21. apríla 2017, č. k. 7T 65/2016-272 bolo právoplatne vzaté na vedomie späťvzatie odvolania prokurátorom). Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného E. V., v rozsahu č. l. 266 spisu zo dňa 20. februára 2017 vyplýva, že obžalovaný požiadal o možnosť zaplatiť dlžné výživné. Proklamoval, že v lehote troch mesiacov zaplatí kompletne zaostalé i bežné výživné k rukám oprávnenej matky G.W.. Prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril. Spisový materiál bol odvolaciemu súdu predložený spoločne s predkladacou správou dňa 2. mája 2017. Vyplýva z neho, že obžalovaný nielenže ani zaostalé, ale ani bežné výživné do dňa nápadu veci na odvolací súd nezaplatil (napriek tomu, že v odvolaní proklamoval, že v lehote troch mesiacov zaplatí kompletne zaostalé i bežné výživné k rukám oprávnenej matky G. E. - t. j. do mesiaca apríl 2017). Napriek tomu predseda senátu Krajského súdu v Trnave, vzhľadom na obžalovaným písomne proklamovanú žiadosť o poskytnutie lehoty na splnenie podmienok tzv. účinnej ľútosti (zaplatenie výživného), predvolal dňa 8. júna 2017 obžalovaného na informatívny výsluch na termín 28. júna 2017, na ktorom obžalovaného primerane zákonne poučil o spôsobe plnenia, rozsahu plnenia a následkoch dobrovoľného splnenia celej zaostalej vyživovacej povinnosti voči dcére G. V. k rukám jej matky G. E.. Obžalovanému poskytol vyše dvojmesačnú lehotu na predmetné plnenie, a to spoločne s termínom verejného zasadnutia, ktorý stanovil na deň 7. septembra 2017. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného E. V. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku. Obžalovaný sa, napriek riadne a včas oznámenému termínu konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu, tohto procesného úkonu nezúčastnil a svoju neúčasť žiadnym zákonom predpísaným spôsobom neospravedlnil. Poškodená G. E. odvolaciemu súdu oznámila, že obžalovaný ju prehováral, aby na verejnom zasadnutí nepravdivo uviedla, že obžalovaný celý dlh na výživnom k dnešnému dňu uhradil. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného E. V. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného E. V..

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný E. V. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si skutkové závery prvostupňového súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného I. D., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní samosudca okresného súdu dôvodne a v konečnom dôsledku aj správne dospel k prezentovaný skutkovým záverom, ku ktorým niet zo strany odvolacieho súdu čo dodať. Vzhľadom k výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v súlade so zákonom a správne, keď uznal obžalovaného E. V. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu podľa § 39 Tr. zák., správne ustálil ako poľahčujúcu okolnosť priznanie obžalovaného podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a taktiež priťažujúcu okolnosť plynúcu z ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zák. a zákonným postupom, zrejmým z ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., v konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 207 ods. 3 Tr. zák. dôvodne uložil obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe vo výmere osemnásť mesiacov. Miernejšia sankcia ani podľa zistení a názoru odvolacieho súdu v danom prípade neprichádzala do úvahy práve s ohľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného. Uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák.. Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný E. V. podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského súdu v Trnave odvolanie obžalovaného E. V. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.