Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-197-2016.pdf
PDF · 107.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/197/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg.č. 542 097 902, so sídlom J. Y. X, XXX XX G., V. republika, konajpci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom T. X., XXX XX J., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom E. XX, XXX XX J. proti žalovanému I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 712,42 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 712,42 eur spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania. 2. V žalobe uviedol, že dňa 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom G. 7, XXX XX J., IČO : 35787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom J. Y XXXXX G., V., zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXXXX, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCESA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom T. X, XXX XX J., IČO: 47 258 713. V dôsledku cezhraničného zlúčenia spoločnosť CETELEM zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky sa ku dňu 01.07.2016 stala jej univerzálnym právnym nástupcom. 3. Dňa 19.08.2013 predchodca žalobcu uzatvoril ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 1.042,00 eur na splatenie úveru č. XXXXXXXXXXXXXX a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 60 mesačných splátok vo výške 25,62 eur so splatnosťou prvej splátky 15.09.2013. Na základe úverovej zmluvy predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver tak, že dňa 28.08.2013 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. 4. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, do podania žaloby žalobca eviduje voči žalovanému neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 712,41 eur (z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny). Okrem dlžnej istiny si žalobca uplatnil v konaní aj úrok vo výške 15,00 %
ročne z dlžnej úverovej istiny a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 05.11.2014 do zaplatenia. 5. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie k žalobe, poučenie spotrebiteľa v zmysle § 292 CSP dňa 07.02.2017. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.02.2017 nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nespochybnil, avšak poukázal na skutočnosť, že k zosplatneniu predmetného úveru a jeho následnému uplatneniu na súde nemuselo dôjsť, keby žalobca, príp. jeho predchodca mali záujem s ním komunikovať. Predchodca žalobcu mu v určitom období prestal posielať šeky na úhradu splátky úveru a tým mu podľa neho odňal šancu predmetný úver riadne splácať. Následne s ním odmietol akýmkoľvek spôsobom komunikovať. 6. Na pojednávaní dňa 08.09.2017 žalobca nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 13.07.2017. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 17.07.2017, zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný osobne, doručenie predvolania mal vykázané dňa 14.07.2017. Preto súd v zmysle § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. 7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, prečítaním žaloby zo dňa 23.12.2016, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.08.2013, prehľadu splátok a úhrad z úverového účtu č. XXXXXXXXXXXXXX, potvrdenia zo dňa 30.11.2016, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2014, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 20.02.2017, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.03.2017, vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.03.2017, vyjadrenia žalobcu a ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní zo dňa 18.04.2017, vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.05.2017, vyjadrenia a doloženie dôkazov advokátom žalobcu zo dňa 07.06.2017, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav: 8. Predchodca žalobcu uzavrel dňa 19.08.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.042,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 25,62 eur, so splatnosťou prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúci po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý. Výška úrokovej sadzby úveru bola v zmluve dojednaná na 15,00 % ročne, PRMN je v zmluve uvedená 16,09 %, priemerná hodnota RPMN bola 47,29 %, celková čiastka k zaplateniu činila 1.487,40 eur. Predmetný úver bol poskytnutý na splatenie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX poskytnutého predchodcom žalobcu žalovanému, a teda celková čiastka poskytnutého úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX bola poukázaná v prospech úverového účtu žalovaného č. XXXXXXXXXXXXXX. 9. Žalovaný nárok má svoj základ v predlženej zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2013, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkovú sumu úveru 1.042,-eur. Výška úveru je tvorená zostatkom záväzku dlžníka veriteľovi špecifikovanom v bode 1. zmluvy - účel úveru - pôžička Cetelem - konsolidácia revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX. Jedná sa teda o refinancovanie úveru veriteľa novým úverom a teda ďalší záväzok dlžníka. Podpisom tejto zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutého úveru uhradili jeho záväzky voči spoločnosti, teda vo svojej podstate ide len o účtovné vyporiadanie záväzkov, ale pre dlžníka je to opätovné, ďalšie zadlženie s prijatím nových zmluvných podmienok, čo navonok sa pre dlžníka môže javiť ako výhodné, keďže mal záväzok z nesplateného revolvingového úveru, kde mal namiesto pôvodnej splátky 36,-eur mesačne určenú novú splátku vo výške 25,62 eur. Na strane veriteľa ako poskytovateľa služieb takýto sofistikovaný spôsob mal nielen ekonomický prínos - ďalšie zadlženie pre dlžníka, ale predovšetkým upevnenie si právnej pozície smerom k skorším záväzkom, posilnenie pozície k ich vymožiteľnosti, ktorý mali svoj dôvod vzniku rovnako v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. 10. Pre tieto skutočnosti súd rozšíril dokazovanie aj smerom k samotnému dôvodu vzniku záväzku, a preto ako predbežnú otázku preskúmal aj poskytnutý revolvingový úver č. XXXXXXXXXXXXXX. 11. Pretože vo všetkých prípadoch (pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2013, ako aj revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX) ide o zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré zodpovedajú zákonom vymedzeným znakom spotrebiteľského úveru a charakteru zmluvných strán dodávateľ - spotrebiteľ, súd pri svojom rozhodovaní aplikoval príslušné normy na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým príslušné ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinných ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv, všeobecných ust. § 52 a nasl. zák. č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľov“) ako aj zmluvu označenú ako právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky. 12. Na základe výzvy žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX spolu s kartou klienta k predmetnému úveru s rozpisom dlžnej čiastky úveru, t. j. čerpanej sumy, ako aj sumy splatenej žalovaným. 13. Z predloženej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 83 spisu) mal súd preukázané, že žalovaný uzavrel dňa 20.09.2003 s predchodcom žalobcu (spol. CETELEM SLOVENSKO a.s.) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver vo výške 13.813,-Sk (458,71 eur), ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach po 990,-SK (32,86 eur). Termín splatnosti prvej splátky bol dojednaný na 15.10.2013, ďalšie splátky boli splatné 15. deň v mesiaci. Celková čiastka úveru splatená dlžníkom činila 17.820,-Sk (591,52 eur). Zároveň na základe dojednania v bode C/ tejto zmluvy poskytol žalovanému úverovú kartu s úverovým rámcom 20 000 Sk (663,88 eur). Dlžník bol v zmysle tohto ustanovenia zmluvy zaradený do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca s tým, že veriteľ bude posudzovať výšku úverového rámca podľa aktuálnej situácie počas splácania úveru poskytnutého podľa bodu B). Dlžník sa zaviazal sa splácať revolvingový úver vo výške úverového limitu v splátkach vo výške 5 % aktuálne poskytnutého úverového rámca, so splatnosťou v 10. deň v mesiaci. 14. Súd posudzoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. 15. Základná charakteristika „spotrebiteľských zmlúv“ bola v čase uzavretia zmluvy o úvere obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný do 30.06.2007), ktorý v § 23a ods. 1 uvádzal, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Táto zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 16. Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný ku dňu 20.09.2003 (ďalej len „Občiansky zákonník“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. V zmysle § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňanadobudnutia účinnosti tohto zákona. 19. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 20. Podľa § 3 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 20.09.2003 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu
istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona. 21. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 23. Na základe § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 24. Z predložených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 83 spisu) nepochybne vyplýva, že predchodca žalobcu a žalovaný preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere, určenú na prefinancovanie tovaru vo výške 21.498,-Sk (713,60 eur), ktorý vzťah však nie je predmetom tohto konania. V rámci dojednania tohto záväzku predchodca žalobcu vopred pripravenou formuláciu v časti "C" zmluvy vnútil žalovanému aj iný úkon, ako ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podpisom tejto zmluvy žiadateľ (žalovaný) sa súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v pravej časti zmluvy, bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Žalovaný dňa 20.09.2003 podpísal aj záväzok, ktorý v danom momente uzatváraný nebol, podpísal ho do "budúcnosti". Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bola úverová karta poskytnutá neskôr, ako bola podpísaná zmluva a podľa predloženého výpisu z úverového účtu (č. l. 85 spisu) bol v prospech žalovaného zriadený nový úverový účet č. XXXXXXXXXXXXXX, podľa ktorého žalovaný prvýkrát z tejto karty čerpal až dňa 08.04.2004, pričom do 26.08.2011 vyčerpal sumu 3.020,36 eur. Postupným splácaním uhradil predchodcovi žalobcu celkovo sumu 4.653,92 eur. 25. Preskúmaním jednotlivých podmienok zmluvy, najmä časti C/ formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.09.2003, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá úverová karta s úverovým rámcom 20.000 Sk, súd dospel k záveru, že z tejto časti zmluvy vyplýva iba skutočnosť, že žiadateľovi môže byť v budúcnosti poskytnutý úverový rámec na čerpanie vo výške 20.000,- Sk, nakoľko žiadateľ "žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty". V zmluve o spotrebiteľskom úvere časť „C“ absentuje akákoľvek dohoda o výške úverového rámca (tento mal byť určený až na základe žiadosti dlžníka podľa jeho aktuálnych finančných možností), ani dohoda strán o výške úroku z úveru, ani o výške úroku z omeškania a ďalších obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Podpisom zmluvy zo dňa 20.09.2003 preto nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva a povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy (20.09.2003) vôbec nebolo isté, či žalobca žalovanému daný úverový rámec poskytne, alebo nie. K uvedeného záveru súd dospel na základe znenia predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého žiadosť dlžníka o poskytnutie úverovej karty bude posudzovaná podľa údajov uvedených v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru (časť B) a priebehu splácania, a v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť žiadosti dlžníka v celom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Ak mienil žalobca uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, predmetom ktorého by bolo poskytnutie úverovej karty s úverovým rámcom 20.000 Sk, bolo potrebné to urobiť
spôsobom, aký predpisuje zákon o spotrebiteľských úveroch a teda uzavretie novej, písomnej zmluvy podľa platných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 26. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 27. Keďže žalobca poskytol žalovanému úverový rámec 20.000 Sk (prípadne nižší podľa aktuálnych finančným možností dlžníka) bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere), je potrebné konštatovať, že nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je takto uzavretá zmluva v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 40 Občianskeho zákonníka neplatná. 27. Keďže k uzavretiu platnej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX medzi účastníkmi konania nedošlo, nastupuje režim bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého mali účastníci povinnosť vydať si všetko, čo na základe neplatného právneho úkonu plnili. Plnenie, ktoré má žalovaný žalobcovi vrátiť preto možno posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. 28. Podľa § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 29. Súd určil, že zmluva o poskytnutí úverovej karty a úverového rámca vo výške 20.000,- Sk žalobcom žalovanému je neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej formy, t.j. písomnej formy. Z tohto dôvodu predchodcovi žalobcu vznikol nárok len na vrátenie istiny poskytnutej žalovanému. 30. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad - úverový účet č. XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 85 až 89 spisu) žalovaný postupnými výbermi z úverovej karty obdržal od predchodcu žalovaného sumu 3.020,36 eur. Jednotlivými splátkami vrátil predchodcovi žalobcu sumu v celkovej výške 4.653,92 eur, t. j. vrátil predchodcovi žalobcu viac ako od neho reálne obdržal. 31. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.08.2013 sa refinancoval vyššie uvedený revolvingový úver vo výške 1.042,-eur. Veriteľ uvedeným spôsobom novou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sám sebe refinancoval revolvingový úver, ktorý je pre nedostatok zákonom vyžadovanej písomnej formy absolútne neplatným právnym úkonom, pričom istina poskytnutého úveru bola žalobcom v plnom rozsahu splatená, t. j. na základe novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ (predchodca žalobcu) snažil zhojiť neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, čo súd posúdil ako konanie veriteľa obchádzajúce zákon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v ustanovení § 39 nedovolený právny úkon zakazuje a postihuje ho sankciou neplatnosti. Pokiaľ by súd izolovane skúmal len poslednú zmluvu o pôžičke, takýmto spôsobom by veriteľ obchádzal zmyslel a účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch a mal by legálny nástroj na zakrytie nedostatkov skorších zmlúv, s ktorými zákon spája sankcie voči veriteľovi ako v danom prípade spojené s neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Takéto konanie veriteľa je možné označiť aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), ako konanie smerujúce privodiť ujmu spotrebiteľovi, využitím výraznej nerovnosti zmluvných strán a omylu spotrebiteľa v zmysle zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, nakoľko dlžník titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.08.2013 zaplatil predchodcovi veriteľa sumu 527,40 eur. Predmetná zmluva slúžila predchodcovi žalobcu ako nástroj na zinkasovanie predchádzajúcich záväzkov dlžníka v rozpore so zákonom a je zavŕšením reťazca zmlúv, v dôsledku ktorého sa jednoznačne zvyšuje úverové zaťaženia spotrebiteľa. Aplikáciou vyššie citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že takéto konanie veriteľa obchádza verejný záujem na ochrane spotrebiteľa, preto mu nepriznal právnu ochranu.
32. Keďže súd preskúmaním revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, ako aj prehľadu výberov a úhrad uskutočnených žalovaným pri úverovom účte XXXXXXXXXXXXXX a úverovom účte XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 18-19 spisu) zistil, že žalovaný zaplatil predchodcovi žalobcu niekoľkonásobne viac, ako je žalovaná pohľadávka, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, priznal mu súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania. 36. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.