Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-45-2016.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v konaní o určenie otcovstva k maloletej L. M. Ž., O.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, o návrhu matky: L. Ž., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. M. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom, na určenie otcovstva voči označenému otcovi: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. Č.. XXX, a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
I. V časti o určenie otcovstva k maloletej a v časti o určenie výživného na maloletú za obdobie od 30.10.2013 do 25.02.2016 súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd z v e r u j e maloletú L. M. Ž., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky L. Ž.C., O.. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec Y. M., O.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý počnúc dňom 26.02.2017 prispievať na výživu maloletej L. M. Ž., O.. XX.XX.XXXX sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
IV. Zročné výživné za obdobie od 26.02.2016 do 30.09.2017 vo výške 953,57 Eur je otec Y. M., O.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že neuhradenie jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
V. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 26.02.2016 žiadala matka určiť, že odporca Y. M., O.. XX.XX.XXXX, je otcom jej maloletej dcéry L. M. Ž., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň matka navrhla zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a odporcovi ako otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 120,- Eur mesačne od narodenia maloletej, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
2. Po tom ako bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie označený otec Y. M. ešte pred vyhotovením znaleckého posudku zaslal súdu podanie datované dňom 02.02.2017, kde uviedol, že prehodnotil svoje rozhodnutie a otcovstvo k maloletej uznáva. Uviedol, že otcovstvo priznáva dobrovoľne a ospravedlňuje svoj pôvodný postoj.
3. V nadväznosti nato matka cestou právnej zástupkyne podaním zo dňa 17.02.2017 zobrala návrh v časti o určenie otcovstva späť a žiadala konanie zastaviť. Doložila rodný list maloletej, v ktorom je už Y. M., O.. XX.XX.XXXX zapísaný ako otec maloletej.
4. Súd preto s poukazom na § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie v časti o určenie otcovstva zastavil, nakoľko v tejto časti zobrala navrhovateľka (matka) návrh späť. Na pojednávaní dňa 07.09.2017 matka cestou právnej zástupkyne zobrala návrh späť aj v časti určenia výživného za obdobie od 30.10.2013 do 25.02.2016. Opätovne s poukazom na § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd konanie aj v tejto časti zastavil ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.
5. Súd potom pokračoval v konaní ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, nakoľko v tejto otázke sa rodičia maloletej nedohodli a z ich výpovedí i správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti. V takom prípade ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine určuje, že ak sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú nedohodnú na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Matka zotrvala na zverení maloletej do svojej osobnej starostlivosti, k čomu sa priklonil i kolízny opatrovník a súhlasil s tým aj otec maloletej. Nakoľko mal súd aj správou kolízneho opatrovníka preukázané, že matka sa o maloletú od narodenia riadne stará a v jej domácnosti má zabezpečené priaznivé podmienky pre svoj vývin (konkrétne kolízny opatrovník uviedol v správe z 28.08.2017 zistenia, že byt obývaný matkou, jej ďalšími dvoma deťmi a jej druhom je kompletne zariadený, udržiavaný v čistote, deti majú riadne podmienky pre spanie, majú postieľku, skrine, hračky), zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko z výpovede otca pred súdom vyplynulo, že žiaden záujem o maloletú nejaví, i keď bývajú neďaleko seba.
7. Otec pred súdom prezentoval nesúhlasné stanovisko s matkou navrhovanou výškou výživného poukazujúc najmä na to, že je starobným dôchodcom a má vysoké výdavky. Tak vysoké výživné platiť nemôže, je schopný platiť len minimálne zákonné výživné.
8. Súd po vypočutí oboch rodičov a po oboznámení dôkazov o ich príjmových pomeroch a správy kolízneho opatrovníka mal preukázané, že matka má tri vyživovacie povinnosti, konkrétne k maloletému L. Ž., O.. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je tiež otec maloletej Y. M., O.. XX.XX.XXXX, k maloletej L. M. Ž. a napokon k maloletej L. I., O.. XX.XX.XXXX, s ktorej otcom aktuálne žijú v spoločnej domácnosti. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletou L. a ako vyplýva z predložených potvrdení, poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur mesačne a k tomu prídavky na deti v celkovej sume 70,56 Eur mesačne (3 x 23,52 Eur). Okrem toho jej otec prispieva na maloletého L. výživným v sume 65,- Eur mesačne, ktoré bolo určené v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 4P/34/2014.
9. Maloletá aktuálne nenavštevuje predškolské zariadenie z dôvodu nedostatku miesta v materskej škole v Z. B., preto sa o ňu celodenne stará matka. Maloletá je zdravá. Matka jej kupuje ešte sunar, nakoľko nechce jedávať. Inak má matka na maloletú len bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv a hygienu, čo otec nijako nespochybňoval.
10. Čo sa týka pomerov otca, tento žije so svojou exmanželkou v rodinnom dome vo vlastníctve ich spoločných detí. Dom je kompletne zariadený a výdavky na inkaso majú 245,- Eur mesačne, z čoho polovicu uhrádza otec maloletej.
11. Otec i pred súdom potvrdil skutočnosti uvedené pred kolíznym opatrovníkom, že sa s maloletou dcérou v podstate ani raz nestretol, záujem o ňu neprejavuje. Na maloletú neprispel ani raz. Predložil potvrdenie o tom, že poberá starobný dôchodok na úrovni 305,10 Eur mesačne od 01.01.2017 v tejto výške. Uviedol, že na starobnom dôchodku je približne tri roky. Je vyučený stolár a predtým vykonával živnosť v tomto odbore. Ohľadne nákladov uviedol, že prispieva polovicu na inkaso, uhrádza smeti 5,- Eur mesačne a tiež má vysoký krvný tlak, v nadväznosti načo uhrádza na lieky sumu 5,- Eur mesačne. Okrem maloletého L. a maloletej L. iné vyživovacie povinnosti nemá, privyrába si na dohodu ako šofér, z čoho má príjem okolo 30,- Eur mesačne.
12. Súd vychádzajúc z týchto pomerov rodičov a potrieb maloletej dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 50,- Eur mesačne. Súd aplikoval ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý hovorí o tom, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Otec je síce dôchodcom, no poberá starobný dôchodok. Má okrem maloletej ešte jednu vyživovaciu povinnosť a pokiaľ súd odpočítal z jeho dôchodku a mesačného príjmu z dohody (t.j. spolu cca 330,- Eur mesačne) polovicu úhrady inkasa (t.j. sumu 122,- Eur), náklady na smeti a lieky a výživné na maloletého L., dospel k sume 133,- Eur mesačne (v čom samozrejme ešte nie je zahrnutá strava a hygiena otca), no nemožno v tomto smere vychádzať len z toho, že pokiaľ má otec nízky príjem, mal by platiť len tzv. minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej L. (na ktorej výživu nijakým spôsobom neprispieva ani vecným plnením, ani sa nepodieľa na osobnej starostlivosti) a maloletého L., je vyučeným stolárom a teda si dokáže privyrobiť i popri dôchodku, keď ako sám uviedol pracuje príležitostne a vykonáva činnosť šoféra, z ktorej činnosti má príjem z dohody na úrovni 30,- Eur mesačne. Z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine totiž vyplýva, že nie je rozhodujúce u povinného rodiča len to, aké sú jeho skutočné príjmy ale to aké príjmy je schopný dosahovať vzhľadom na svoje danosti. To znamená, že otec maloletej sa nemôže brániť tým, že má nízke príjmy a vysoké výdavky, ale sa musí snažiť zabezpečiť si také príjmy a korigovať svoje náklady v takom rozsahu, aby mohol na výživu maloletej prispievať peňažnou sumou (keďže inou formou si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní) adekvátnou aj jej potrebám. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje znenie ust. § 62 ods. 5 prvej vety Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, čím zákon priorizuje plnenie si vyživovacej povinnosti pred inými nákladmi, ktoré má výživou povinný rodič.
14. Súd preto už nevykonával ďalšie dokazovanie, čo sa týka príjmov z dohody, ktorú mala matka krátkodobo uzavretú so spoločnosťou T. U., s. r. o., nakoľko túto aktuálne už ukončila, pričom pokiaľ ide o príjem otca z dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti M., s. r. o., kde robí príležitostného šoféra, tak súd dospel k záveru, že pokiaľ je otec schopný si privyrobiť, tak si môže privyrobiť i vyššiu sumu než 30,- Eur mesačne, keďže nemá v starostlivosti žiadne dieťa, má pomerne dobrý zdravotný stav s výnimkou vyššieho tlaku a teda je schopný platiť na výživu maloletej sumu 50,- Eur mesačne. Súd vzhľadom na pomery otca zasa na druhej strane uznáva, že nie je spôsobilý prispievať na výživu maloletej dcéry matkou požadovanou sumou 120,- Eur mesačne, pretože nemožno prehliadať i to, že otec je starobným dôchodcom a teda má po odpracovaní stanoveného počtu rokov aj nárok na odpočinok na dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku, čo ho však ale samozrejme nezbavuje povinnosti uhrádzať výživné na maloletú v adekvátnom rozsahu.
15. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu 26.02.2016 do 30.09.2017 súd určil vo výške 953,57 Eur (19 mesiacov krát 50,- Eur plus dva dni mesiaca február 2016 vo výške 3,57 Eur), ktorú sumu umožnil otcovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným, pretože nie je v možnostiach otca uhradiť takúto čiastku výživného naraz. Otec sám pred súdom potvrdil, že nijakým spôsobom za uvedené obdobie na maloletú neprispel ani finančným plnením ani vecným plnením.
16. S poukazom na § 36 ods. 1 poslednej vety Zákona o rodine v spojení s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd neupravoval styk otca s maloletou, nakoľko túto otázku žiadali neupravovať rodičia, keď v konečnom dôsledku ako už bolo viackrát uvedené, otec sa nijakým spôsobom o maloletú nezaujíma.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, ktorý hovorí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.