Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/168/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenému E. V., nar. XX. F. XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20. júla 2017, č. k. 6PP/38/2017-20, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. septembra 2017 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného E. V., nar. XX. F. XXXX sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol návrh odsúdeného E. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. mája 2016, sp. zn. 4T/24/2016. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že len formálna podmienka podmienečného prepustenia v danom prípade bola splnená. V prípade skúmania prvej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia vyhodnotil súd správanie sa odsúdeného komplexne, tzn. počas celého doterajšieho výkonu trestu. Z hodnotenia menovaného podľa názoru súdu nebolo možné jednoznačne konštatovať, že odsúdený preukázal svojim správaním polepšenie, keďže v jeho prípade dochádzalo k menej závažným porušeniam ústavného poriadku, na ktoré bol upozorňovaný pohovormi. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky prihliadol súd v prvom rade na odpis registra trestov odsúdeného, pričom v tomto smere posudzoval osobu odsúdeného, jeho postoj k spoločenským normám a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti a v neposlednom rade i charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov odsúdeného V. mal súd za preukázané, že menovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný. Podľa názoru okresného súdu tak páchanie trestnej činnosti nie je v prípade menovaného iba jednorazové vybočenie z inak riadne vedeného života, ale ide o osobu so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti. Nepovšimnutá nezostala ani skutočnosť, že menovaný bol v minulosti trikrát podmienečne odsúdený, z čoho súd vyvodil záver, že podmienečné tresty odňatia slobody zjavne nemali na vedenie života odsúdeným žiaden pozitívny vplyv, keďže tento sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú uložený trest aktuálne vykonáva. Vyhodnotením uvedeného a s poukazom aj na spôsob života, ktorým sa odsúdený živil pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody, mal súd dôvodné pochybnosti o tom, že v prípade podmienečného prepustenia by menovaný bol schopný viesť riadny život. Dospel k záveru, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu a ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov možno dosiahnuť iba ďalším výkonom uloženého trestu.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu neodôvodnil. Okresný prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal sťažnosti.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 7 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. mája 2016, sp. zn. 4T/24/2016 podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdený splnil vykonaním polovice uloženého trestu odňatia slobody dňa 10. júna 2017.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nepreukazuje jednoznačne jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak nespĺňa prvú z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, t. j. odsúdený nespĺňa ani druhú materiálnu podmienku na pozitívne rozhodnutie súdu o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z hodnotenia riaditeľa ústavu okrem iného vyplýva, že odsúdený len čiastočne plnil stanovené ciele programu zaobchádzania a tiež, že v osobe odsúdeného sa jedná o osobu, ktorá bola doposiaľ štyrikrát súdne trestaná a skutku, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorý v súčasnej dobe vykonáva, sa dopustil napriek tomu, že predtým bol trikrát súdne trestaný a tieto tresty nemali na neho zjavne žiaden pozitívny vplyv, tak ako napokon konštatuje správne aj súd I. stupňa.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nespĺňa obe materiálne podmienky vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.