Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-38-2022.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Subarea
5C/38/2022
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1. I. E., nar. XX.X.XXXX, B. aleja X/ XX, XXX XX G., 2. C.. W. E.ová, nar. XX.X.XXXX. B. aleja X/XX, XXX XX G., právne zastúpení JUDr. Michalom Murinom, advokátom so sídlom Nová Doba 497, 027 43 Nižná, proti žalovaným: 1. I. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. aleja X/XX, XXX XX G., 2. S. E.ová, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. aleja X/XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.5.2022 sa žalobcovia domáhajú vydania neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovaným zdržať sa konania, ktorým zasahujú do ich vlastníckeho práva. V dôvodoch návrhu uviedli, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nachádzajúcich sa v k.ú. G., obec G., okres Stará Ľubovňa: parc. č. 752/1 o výmere 205 m2, parc. č. 752/2 o výmere 150 m2, parc. č. 752/3 o výmere 76 m2, parc. č. 752/4 o výmere 27 m2, parc. č. 752/5 o výmere 15 m2, parc. č. 753/2 o výmere 525 m2, rodinný dom so súp. č. X postavený na pozemku parc. č. 6752/2 a garáž postavenú na pozemku parc. č. 752/3. Uvedené nehnuteľnosti žalobcovia nadobudli darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena od žalovaných v roku 2004. Žalovaní v 1. a 2. rade majú právo doživotného bývania podľa listiny V 97/04 - 39/04. V čase podania neodkladného opatrenia je vedené konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3C/16/2019 vo veci o zrušenie vecného bremena, práva doživotného bývania pre žalovaných. Žalobcovia však nemôžu tieto nehnuteľnosti pokojne užívať, nakoľko žalovaní neprimeraným spôsobom zasahujú do ich vlastníckeho práva. Opakované hrubé porušovanie dobrých mravov ich donútilo darované nehnuteľnosti opustiť a zaobstarať si náhradné bývanie. Žalovaní opakovane poškodzujú majetok žalobcov aj napriek tomu, že nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností ani hnuteľných vecí, ktoré sa na nich nachádzajú. Dňa 4.5.2022 žalobkyňa v 2. rade podala oznámenie o priestupku proti majetku z dôvodu poškodenia visiaceho zámku na bráne plota žalovanou v 2. rade. Podľa kamerového záznamu sa spolu s cudzou osobou pohybovala na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov, pričom k takémuto konaniu dochádza zo strany žalovaných opakovane. Nakoľko upozornenia hliadky Policajného zboru nezaberajú, žalobcovia majú za to, že neodkladným opatrením môže napraviť správanie žalobcov, ktorí majetkom žalobcov opovrhujú a ich úsilie o jeho zveľadenie tak vychádza navnivoč. Hoci konanie vo veci zrušenia vecného bremena nie je právoplatne skončené, žalovaní sa správajú ako vlastníci uvedených nehnuteľností, čo nemôže byť akceptované ani zo strany súdov. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na potrebu úpravy pomerov medzi účastníkmi žalobcovia navrhujú vydať neodkladné opatrenie, ktorým bude žalovaným uložená povinnosť zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k uvedeným nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam, ktoré sa na nich nachádzajú.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili nasledujúce listinné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXX (k.ú G.), obrazovú snímku z kamerového záznamu, Záznam o podaní oznámenia č. ORPZ-SL-OPP4-100/2022-P vydaný OO PZ P. dňa 4.5.2022 a Potvrdenie o podaní ústneho oznámenie o priestupku proti majetku vydané OO PZ Ľubotín dňa 4.5.2022.
Zákonné ustanovenia aplikované vo veci a právna teória:
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha
8. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Súd dospel k nasledujúcemu právnemu záveru:
13. Neodkladné opatrenie nie je nevyhnutne konečným rozhodnutím, jeho účelom je v prvom rade bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. Súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, na základe ktorých vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery strán. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, nakoľko v tomto štádiu konania
súd nedisponuje časovým priestorom na vykonávanie rozsiahleho dokazovania. Je preto výlučne na navrhujúcej strane, aby svoje predložené tvrdenia podložila dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma, či žalobca dostatočne osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a reálnu a bezprostrednú hrozbu ujmy, či navrhované opatrenie je prostriedkom na zabezpečenie ochrany, či je navrhované obmedzenie žalovanej strany primerané uplatnenému právu žalobcu a prípadnú nemožnosť exekúcie. Ide o opatrenie výnimočnej povahy a povinnú stranu by malo obmedzovať len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom jeho nariadenia do vzťahov strán sporu musí byť preto najmä primeraný
15. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým zasahujú do ich vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam, ktoré sa na nich nachádzajú.
16. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaní poškodzujú ich majetok a vstupujú na nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Ako dôkaz k svojmu návrhu pripojili oznámenie o priestupku proti majetku, ktorým bolo žalobkyňou v 2. rade na príslušnom OO PZ oznámené poškodenie visiaceho zámku a vstup na pozemok v ich vlastníctve. Uvedené skutočnosti mali byť zdokumentované kamerovým záznamom, podľa ktorého sa žalovaná v 2. rade takto dostala na pozemok „ku ktorému nemá žiadne právo a už vôbec sa na ňom pohybovať a na ktorom sa nachádzajú hmotné cenné veci“. Tvrdia, že žalovanú v 2. rade navštevujú rómski občania s p. Čičmancom, s ktorými spoločne požívajú alkohol, žalobcovia sa preto obávajú, že by mohlo dôjsť k odcudzeniu majetku, ktorý sa nachádza na ich pozemku.
17. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie súdnej ochrany v situácii, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, aby nedošlo k vzniku škody, resp. k takej zmene pomerov, ktorá bude nezvratná a podobne. V prejednávanej veci má súd za to, že navrhovatelia neopísali žiadny taký stav, či situáciu, ktoré by takýto okamžitý zásah súdu vyžadovali, inými slovami povedané, navrhovatelia neosvedčili potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Len samotné konštatovanie, že žalovaná S. E. poškodila visiaci zámok na bráničke plota a spolu s cudzou osobou sa pohybovala na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, nepostačuje pre záver o možnosti vyhovenia podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za takejto situácie chýba základ k tomu, aby súd mohol konštatovať, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovanými spôsobmi. Navyše zo snímky z kamerového záznamu, ktorá tvorí prílohu návrhu, nie je možné vyvodiť záver o skutočnostiach tvrdených žalobcami - pohyb žalovanej v 2. rade po ich pozemku v prítomnosti cudzej osoby.
18. Napokon so skutočností uvádzaných žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate ani nevyplýva, že by sa žalovaní 1., 2. dopustili nejakého konania, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalobcom bezprostredne hrozí existencia vážnej ujmy na majetku (hnuteľnom či nehnuteľnom), ktorý je v ich vlastníctve. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaní, ako oprávnení z vecného bremena, užívajú predmetné nehnuteľností dlhodobo a dlhšiu dobu už aj bez prítomnosti žalobcov (ktorí podľa tvrdení žalobcov 1., 2. uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na nevhodné správanie sa žalovaných voči ním, predmetné nehnuteľnosti opustili a zaobstarali si náhradné bývanie), a to bez toho, aby doposiaľ došlo k nejakému poškodeniu, odcudzeniu či znehodnoteniu hnuteľných resp. nehnuteľných vecí patriacich žalobcom. Neodkladné opatrenie pritom nie je možné vydať len na základe nepodložených obáv a predpokladov.
19. S poukazom na vyššie rozpísané dôvody súd uzatvára, že v danom prípade nevzhliadol zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu neodkladnosti a naliehavosti, keďže žalobcovia nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej a neodkladnej úpravy pomerov strán, bez okamžitej úpravy ktorých by im hrozilo nebezpečenstvo reálnej, bezprostrednej a najmä neodvrátiteľnej ujmy.
20. Keďže žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 325 ods. 1 CSP a nasl., súd v súlade s ustanovením § 328 ods. 1 CSP
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Pretože žalobcovia 1., 2. boli v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu neúspešní, mali by žalovaní voči nim nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovaným v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd im trovy súdneho konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).