Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-282-2003.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Subarea
6Er/282/2003
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská správa ciest, IČO: 00 33 28, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, Správa a údržba Bratislavská cesta 10, Dunajská Streda, zast. JUDr. Baáta Slováková, advokátka so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda, IČO: 36 090 298, proti povinnému: LACINO spol. s r.o., IČO: 36 218 481, so sídlom Ružová 562/19, Topoľníky, výmaz z Obchodného registra dňa 01.05.2014, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, Exekútorský úrad so sídlom Javorová 7, 927 01 Šaľa, IČO: 31 195 741, pod spisovou značkou EX 184/2003, o vymoženie 190,73 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený podaním zo dňa 07.04.2003 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz vydaný dňa 12.02.2002 Okresným súdom Dunajská Streda pod sp.zn. ROB 64/2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.08.2002. 2/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 19.06.2003 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnenej.
3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4/ Súdna exekútorka dňa 12.06.2017 doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný (obchodná spoločnosť) bol dňa 01.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd požiadala, aby exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súčasne si súdna exekútorka uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 77,33 EUR a na ich náhradu žiadala zaviazať povinného. K podaniu pripojila exekučný spis.
5/ Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
6/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8/ Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
9/ Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
10/ Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 11/ Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
12/ S poukazom na skutočnosť, že súdna exekútorka navrhla zastaviť exekúciu a predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie tvrdiac, že je potrebné zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd skúmal dôvody na zastavenie exekúcie a konštatuje, že exekútorka nepreukázala, že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, teda nebolo možné exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) EP. Ďalej súd preskúmal aj procesnú subjektivitu povinného a lustráciou v Obchodnom registri zistil, že dňom 29.04.2014 bola spoločnosť povinného zrušená bez právneho nástupcu a dňa 01.05.2014 bola z Obchodného registra vymazaná. Súdna exekútorka predložil súdu podanie dňa 12.06.2017, t.j. 3 roky po tom ako povinný zanikol. V zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom konania zanikla dňom výmazu a vymáhaná povinnosť už neprešla a ani neprejde na nového účastníka konania na strane povinného, preto nastala v konaní neodstrániteľná prekážka exekučného konania a to už dňa 01.05.2014, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil.
13/ Súdna exekútorka v predloženej špecifikácii žiadala súd, aby na náhradu trov zaviazal povinného.
14/ Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15/ Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17/ Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
18/ Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
19/ Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie v prípade ak súd zastaví exekúciu pre nemajetnosť povinného. Trovy exekúcie, ktoré má uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd, ktorý zároveň zaviaže oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené podmienky.
20/ Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu. Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keď súd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie.
21/ Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného konania, nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a Občianskeho zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate procesnej subjektivity v nadväznosti na ustanovenie § 61 Civilného sporového poriadku. Neexistujúci subjekt nemá práva ani povinnosti a nemožno ho zaviazať ani na zaplatenie trov.
22/ Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá priame zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku - výmazu povinnej osoby. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášala oprávnená dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnená dostala do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpila (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. Exekúcia bola vedená do zániku povinného 10 mesiacov, súdny exekútor nevymohol od povinného do jeho výmazu žiadnu čiastku. Návrh na zastavenie exekúcie na tunajšom súde nepodal do zániku povinného ani oprávnený a neurobil tak ani súdny exekútor. Ak po začatí exekúcie súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní majetok z ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného, v zmysle Exekučného poriadku mal iniciovať zastavenie exekúcie bezprostredne po zistení uvedených skutočnosti, čím by si zabezpečil aj náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie. V takom prípade zákonodarca priznáva možnosť (nie povinnosť), aby súd na náhradu trov zaviazal oprávneného. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie s prihliadnutím na ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody osobitného zreteľa, a to tie že nie je koho na náhradu trov zaviazať. 23/ Podľa § 243j Exekučného poriadku (v znení od 01.04.2017) v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie
nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 24/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 25/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko je tu iná prekážka v konaní na základe ktorej nie je možné v exekúcii pokračovať.
Poučenie:
Proti výroku I a II tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).
Proti výroku III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).