Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoCsp-30-2021.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE so sídlom Břeclav, Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Česká republika, IČ: 043 55 211, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanému Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R., K. XXXX/X, o zaplatenie 100,- € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 29Csp/175/2019-88 zo dňa 20.9.2021 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu spolu sumu 100,- € s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 25.6.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že uplatnená pohľadávka vznikla zo smlouvy o zápůjčce č. 488600 zo dňa 20.5.2016, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu
- spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 100,- €, ktoré sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutou odplatou vo výške 28,- € v lehote splatnosti najneskôr do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný si podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok neplnil riadne a včas, a preto sa jeho dlh stal dňom 17.6.2016 splatným. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e - mailov, na ktoré žalovaný nereagoval, pričom išlo o 4 upomienky, na základe čoho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi poplatok vo výške 12,- €. Žalobca dňa 18.4.2019 doručil žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu platbu.
3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posudzoval podľa noriem českého práva ust. § 2390, § 2392 ods. 1 Občanského zákoníku, vychádzajúc z čl. 4 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/01, prihliadal na procesnú obranu žalovaného, ktorý tvrdenie žalobcu o prevzatí predmetu pôžičky popieral s tým, že žiadnu pôžičku od žalobcu neprevzal a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami ide o vzťah zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy „Smlouva o zápujčce č. 488600“ uzatvorenej dňa 20.5.2016 elektronickou formou, podľa ktorej
sa veriteľ zaviazal na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu za podmienok uvedených v zmluve peňažné prostriedky ako bezúčelovú peňažnú pôžičku vo výške 100,- € a spotrebiteľ sa zaviazal pôžičku vrátiť a zaplatiť odmenu ako odplatu za poskytnutie pôžičky vo výške 28,- € v lehote splatnosti 17.6.2016, RPSN: 2290,09 %. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žiaden zo žalobcom predložených dôkazov nesvedčí o tom, že by pôžičku vo výške 100,- € zaslal žalovanému, či už na účet v banke, poštovou poukážkou alebo iným spôsobom. Na tomto základe uzavrel, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o poskytnutí pôžičky žalovanému a žalobu z tohto dôvodu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.2.2018).
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, avšak v odvolaní namietal výlučne voči správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie a nesúhlasil so záverom o neunesení dôkazného bremena. K uvedenému tvrdeniu uviedol, že nedisponuje výzvou súdu na predloženie dokladu o poukázaní finančných prostriedkov žalovanému a tvrdil, že žalovanému boli finančné prostriedky odovzdané osobne. Záverom uviedol, že v prílohe odvolania predkladá doklad o prevzatí finančných prostriedkov žalovaným. Touto svojou odvolacou námietkou, poukazujúcou na nesprávne skutkové zistenie na základe vykonaných dôkazov, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) CSP.
5. V odvolaní žalobcom formálne označené a i citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo na nesprávnosť právneho posúdenia veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o neexistencii zmluvy ani dôkazu o zaslaní peňazí na jeho účet. Uviedol, že žalobca ho obťažuje sms správami, telefonátmi a e - mailovou komunikáciou, pričom nikdy mu neposlali žiaden doklad o prevzatí pôžičky Navrhol, aby odvolací súd žalobu žalobcu zamietol.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vytýkanej skutkovej vady nedopustil, žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je preukázaný a spôsobilý privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku, ktorý je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.5.2022 o 10:05 hod. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
9. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch súdu prvej inštancie premietnutý. Žalobca za takýto dôkaz v odvolaní označil doklad o prevzatí finančných prostriedkov žalovaným, ktorý podľa tvrdení v odvolaní súdu prvej inštancie nepredložil, nakoľko mu nebola doručená výzva na predloženie takéhoto dokladu. Podľa zistenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uznesením vyzval
žalobcu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 12.2.2021 do vlastných rúk (čl. 81 spisu). Nakoľko žalovaný vo vyjadrení k žalobe (čl. 79) poprel uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenie o prevzatí pôžičky žalovaným listinnými dôkazmi, a to dokladom preukazujúcim poskytnutie peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie skonštatoval, že sa takýto dôkaz v spise nenachádza. Podľa obsahu žaloby žalobca v jej prílohe súdu predložil celkovo 8 písomností: 1/ plnomocenstvo, 2/ výpis z obchodného registra, 3/ smlouvu o zápůjčce č. 488600 4/ všeobecné úverové podmienky, 5/ spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, 6/ dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, 7/ potvrdenie o zaslaných upomienkach (4 x) a 8/ výzvu na okamžité uhradenie dlžoby. Všetky tieto písomnosti sú podľa zistenia odvolacieho súdu v spise riadne zažurnalizované, avšak smlouva o zápůjčce nie je podpísaná a žalobca predloženými listinnými dokladmi súdu prvej inštancie nijako nepreukázal podpísanie zmluvy elektronickou formou a ani svoje tvrdenie o poskytnutí finančných prostriedkov v sume 100,- € žalovanému. Napokon nepridáva na presvedčivosti tohto tvrdenia žalobcu ani fakt, že takúto písomnosť (doklad o prevzatí peňažných prostriedkov žalovaným), napriek svojmu tvrdeniu v odvolaní, nepredložil ani v odvolacom konaní, hoci by na ňu so zreteľom na všetky okolnosti odvolací súd i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (bod 12 rozsudku) o nepreukázaní poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému na základe zmluvy o pôžičke a neunesení dôkazného bremena žalobcom na toto tvrdenie. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že nevzniká iba dohodou strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie (slovami zákona „prenechanie“) predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 z 30.6.2010, tiež rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 4520/2007 z 11.12.2009, 33Cdo 4312/2008 z 29.9.2010).
10. Veriteľ, ktorý sa v súdnom konaní domáha voči dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí, musí v spore splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich), a to buď v hotovosti, príp. aj formou bezhotovostného platobného styku (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 4312/2008).
11. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu nie je opodstatnené, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a stotožnil sa v celom rozsahu i s jeho správnymi dôvodmi (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
13. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s cit. ust. vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).