Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-8-2017.pdf
PDF · 91.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-9P/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca Mgr. Gabriela Repková, v právnej veci navrhovateľky U. bytom Q., o rozvod manželstva s K. bytom I. a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej I., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, takto
rozhodol:
Súd manželstvo manželov U. a K., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu ZG., zväzok X, ročník XXXX., na strane XXX, pod poradovým číslom X., r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletú I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že každý párny týždeň bude v osobnej starostlivosti navrhovateľky a to vždy od 17.00 hod. nedele nepárneho týždňa do 17.00 hod. nedele párneho týždňa a nepárny týždeň v osobnej starostlivosti otca a to vždy od 17.00 hod. nedele párneho týždňa do 17.00 hod. nedele nepárneho týždňa. Rodičia si maloletú budú odovzdávať v určenom čase pri požiarnej zbrojnici v Hloži, bez prítomnosti iných osôb. Maloletú Sabinu budú zastupovať, vychovávať a spravovať jej majetok obaja rodičia v bežných veciach, vždy ten z rodičov, u ktorého sa maloletá bude nachádzať.
Trvalé bydlisko maloletej SO. bude naďalej trvalé bydlisko matky.
Obaja rodičia sú povinní maloletú I. riadne a včas pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi spolu s potrebnými osobnými vecami a vzájomne sa informovať o zdravotnom stave maloletej.
Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné rodičom neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - manželka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva a na čas po rozvode žiadala, aby súd zveril maloletú Sabinu do jej osobnej starostlivosti a určil výživné po 150,- Eur mesačne.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasí však so zverením maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, ale žiada o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky - navrhovateľky, manžela navrhovateľky, oboznámením sa osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi oboch účastníkov, rodným listom maloletej, sobášnym listom, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, Dohodou o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, uzavretú dňa 20.01.2017 medzi rodičmi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, Odbor sociálnych vecí a rodiny, lekárskymi správami o zdravotnom stave navrhovateľky, správami o zdravotnom stave maloletej, správou z poradensko - psychologického procesu s mal. I.
4. Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U.. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a to maloletá I.. Posledným spoločným bydliskom manželov je obec Q.
5. Manželka uviedla, že prvé nezhody medzi manželmi začali vznikať už v roku 2013, následne sa situácia upokojila ale v roku 2016 sa vzťahy opäť zhoršili. V júli 2016 po vzájomnej hádke a fyzickom napadnutí manželom bola dobrovoľne odvezená na psychiatriu. V januári 2015, po ďalšej hádke s manželom, ju dal manžel opätovne odviesť na psychiatriu, po prepustení sa vrátila ku svojej matke, kde je doposiaľ, bojí sa vrátiť k manželovi. Ďalej uvádza, že byt v D. kde býva manžel nie je vyhovujúci pre maloletú dcéru, WC je na chodbe a na vykurovanie je tam len piecka, dcéra tam nemá ani kamarátov. Ona býva v zariadenom dvojizbovom byte, kde má dcéra lepšie podmienky, môže sa hrávať vonku, má tam trampolínu, živé zvieratá a má tam aj kamarátov. Nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, pretože s manželom sa nevie na ničom dohodnúť, nevie ho donútiť, aby chodil s dcérou k lekárovi a nie je vhodné, aby s ňou chodil na gynekologické vyšetrenia. Nesúhlasí tiež s tým, že keď je dcéra v starostlivosti otca, tento ju necháva dlhšie v škôlke.
6. Manžel navrhovateľky uviedol, že obnova spolužitia s navrhovateľkou neprichádza do úvahy, s rozvodom manželstva súhlasí. Uviedol však, že nie je pravda, čo tvrdí navrhovateľka, že by ju niekedy fyzicky napadol, bolo tomu práve naopak, manželka bola psychicky labilná so sklonmi klamať, neraz do neho hádzala rôzne predmety, zničila jeho osobné veci. Pokiaľ ide o jej hospitalizáciu na psychiatrii, nie je pravda, že by ju tam on zaviezol, v prvom prípade ju tam odviezla privolaná hliadka polície a v druhom prípade privolanou RZP, v oboch prípadoch s tým manželka súhlasila. Po odsťahovaní sa k matke mu manželka bránila v styku s maloletou dcérou. Pokiaľ ide o maloletú dcéru, uvádza, že s touto má veľmi dobrý vzťah, dokáže sa o ňu riadne sám postarať a snaží sa pre ňu budovať čo najlepšie prostredie a zázemie. Nie je pravdou, tak ako tvrdí navrhovateľka, že by sa o dcéru riadne nestaral, chodí s ňou aj k lekárovi, keď je to potrebné, alebo má naplánované nejaké vyšetrenia, dvakrát jej kúpil ortopedické topánky, chodil s ňou k logopedičke. V ostatnom čase však matka plánuje dcére vyšetrenia v čase, keď je v jej starostlivosti, preto on s dcérou u lekára nebol. Keď je dcéra u neho, snaží sa jej maximálne venovať, tráviť s ňou čo najviac času, keď je dcéra u matky, väčšinou ju vychováva stará mama.
7. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca, U., tento dosahuje príjem priemerne 570,- Eur mesačne a je poberateľom daňového bonusu na jedno dieťa. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky, N., táto dosahuje príjem priemerne 190,- Eur mesačne. Navrhovateľka tiež poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne a rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov vyplýva, že uskutočneným prešetrením pomerov v domácnosti otca bolo zistené, že pán D. býva v 2-izbovom byte, ktorý patrí U.. V byte býva otec sám, v čase striedavej osobnej starostlivosti aj s maloletou I.. Byt pozostáva z chodby, kuchyne, ďalšej izby, ktorá sa však nevyužíva a príslušenstva. Celkové náklady na
domácnosť sú mesačne vo výške cca 150,- Eur. Čo sa týka starostlivosti o dcéru, navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, ktorá sa realizuje na základe rodičovskej dohody od 20.01.2017, v týždňových intervaloch. Podľa vyjadrenia otca, maloletá je na striedavú starostlivosť zvyknutá. Otec nemá problém maloletú voziť do materskej školy a aj z Materskej školy v Q. Pán D. uviedol, že dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Keď je s dieťaťom, tak sa dcére riadne venuje a je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť maloletej I. Poukázal, že s matkou dieťaťa sa vedia dohodnúť na tom čo je pre maloletú potrebné. Uskutočneným prešetrením pomerov, neboli zistené žiadane nedostatky v domácnosti otca. Možno konštatovať, že v domácnosti sú pre maloleté dieťa vytvorené vhodné podmienky.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, Odbor sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že pani D. spolu s maloletou SO. býva v poschodovom dvojgeneračnom rodinnom dome u jej matky T. kde samostatne obýva prízemie rodinného domu. Toto pozostáva z chodby, kuchyne, spálne, obývacej izby, detskej izby a sociálneho príslušenstva. Domácnosť je zariadená a vybavená, udržiavaná v primeranom poriadku a čistote. Maloletá I. navštevuje Materskú školu v Q.. Maloletá je v dispenzárii odborných ambulancií: logopéda, neurológa, ortopéda, ORL a očného. Matkou má dieťa zabezpečené štandardné potreby primerané k svojmu veku. V súčasnosti starostlivosť maloletej I. rodičia zabezpečujú v zmysle dohody rodičov o striedavej osobne starostlivosti, zo dňa 20.01.2017, ktorá sa realizuje v týždňových intervaloch. Vykonaným šetrením a pohovorom sa matkou mal. I. bolo zistené, že má podmienky pre starostlivosť o maloletú.
10. Z lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľky vyplýva, že táto bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica a je liečená na psychiatrickej ambulancii.
11. Zo správy z poradensko - psychologického procesu s maloletou I. vyplýva, že s maloletou bolo zrealizovaných päť konzultácií. Pri práci s dieťaťom sme plánovali využiť metodicky na zisťovanie emocionálnych väzieb (kresba rodiny, test rodinných vzťahov, hra s figúrkami) a pozorovanie interakcií dieťaťa s rodičmi - osobitne s otcom a matkou. V prvom termíne sa zúčastnilo stretnutia dieťa spolu s otcom. S otcom sme zrealizovali rozhovor o aktuálnej situácii a sčasti aj o genéze vzťahov v prítomnosti dieťaťa. Dieťa bolo následne ochotné a schopné zotrvať s nami v miestnosti bez prítomnosti otca, avšak nebolo možné realizovať s ním spomínané metodiky, vzhľadom na jeho aktuálnu vývinovú úroveň. Bolo zrejmé, že dieťa nie je toho času ešte schopné cielene spolupracovať, nebolo možné získať od neho relevantné informácie, nerozumelo zadávaným inštrukciám, hoci bolo uvoľnené, komunikatívne, spokojné. Kontakt dieťaťa s otcom bol veľmi tesný hoci najskôr sedelo samostatne vo fotelke, počas nášho rozhovoru si mu sadlo na kolená, neskôr na ňom doslova ležalo. Bolo zrejmé, že je na otca naviazané a nemá problém zotrvať v jeho prítomnosti aj v podmienkach, ktoré mu nie celkom vyhovujú. Matka sa spolu s dieťaťom dostavila dňa 02.06.2017. Dieťa opäť pôsobilo pokojne, správalo sa prirodzene, spontánne, obracalo sa na matku počas hry s hračkami, ktoré poznalo a ktoré ho zaujali opäť. Dieťa bolo prítomné počas nášho rozhovoru s matkou, po jeho ukončení sme sa opäť pokúsili o administrovanie jednej zo spomínaných metodík dieťaťu, avšak bez úspechu. Po realizácii uvedených stretnutí sme rodičom ponúkli možnosť spoločnej konzultácie s cieľom nastavenia rodičovskej komunikácie a spolupráce. Obaja rodičia túto možnosť akceptovali. Stretnutie sme zrealizovali 19.06.2017. Je zrejmé, že dieťa má vytvorené pomerne silné emocionálne väzby k obom rodičom a obaja mu v podstate dokážu zabezpečiť primeranú starostlivosť. Usudzujeme, že obaja rodičia sa snažia dieťaťu poskytnúť to najlepšie, čo je v ich silách a schopnostiach. Výrazným problémom v celej situácii je ich aktuálna neschopnosť riešiť problémy, resp. prezentovať odlišné postoje a názory v pokoji, bez odbočovania a vťahovania ďalších osôb. Z hľadiska vzťahu dieťaťa k rodičom nevnímame v pokračovaní striedavej starostlivosti zásadnejší problém. Ako problém vnímame negatívne emócie rodičov (na konzultácii sme ich vnímali viac zo strany matky), ktoré komplikujú vzájomnú spoluprácu a vytvárajú nežiaducu atmosféru pre dieťa. Dieťa síce nerozumie pozadiu striedavej starostlivosti, je však aktuálne adaptované na situáciu, kedy trávi čas osobitne s matkou a osobitne s otcom. Takéto fungovanie vníma skôr ako samozrejmosť, ktorú automaticky prijalo ako súčasť svojho života, hoci sa pre ňu samo nerozhodlo. Za týchto okolností je možné v SOS pokračovať, hoci by sa nemuselo jednať o presné delenie času 50:50. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o dievčatko, bolo by vhodné, aby
veľa času trávilo s matkou, ktorá mu (predpokladáme) je a bude vzorom ženského správania - pokiaľ sa nezistia okolnosti, ktoré by boli prekážkou (napr. problémy v osobnosti matky alebo otca).
12. Opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť maloletú do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
13. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd potom za preukázané, že manželstvo účastníkov je v súčasnej dobe hlboko a trvalo rozvrátené, a pre odmietavý postoj oboch účastníkov nie je ani predpoklad ich vzájomného zmierenia, čím dospel k záveru, že nie je možné predpokladať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej I. súd rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom prihliadal predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vychádzal pritom najmä z vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a tiež správy z poradensko - psychologického kontaktu psychológa s rodičmi maloletej.
21. Pri rozhodovaní o určení výživného súd prihliadal na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, pričom zistil približne rovnaké pomery na oboch stranách, teda rovnakých majetkových pomerov matky a otca, na základe čoho výživné neurčil.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.
Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného výživného naraz, návrhom na exekúciu.