Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/501/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: E.. H. Z., S.. XX.X.XXXX, M. J. XXX/XX, W. Z., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: Agropotravinárske družstvo Malčice, Malčice, IČO: 31 713 891, zastúpeného advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8C/226/2014-156 zo 17.6.2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.). Ďalším výrokom návrh na prerušenie konania zamietol (výrok III.). Vychádzal zo zistenia, že žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nadobudol vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s H. P.L., S.. XX.X.XXXX, M. W. Č.. XX. H. P. však uzatvorením tejto kúpnej zmluvy konal v rozpore s § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nie je jeho blízkou osobou. H. P. tým, že neponúkol predmetný spoluvlastnícky podiel žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľností predtým, než zrealizoval jeho prevod na žalovaného, porušil zákonné predkupné právo žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na predloženie ponuky na kúpu spoluvlastníckeho podielu, avšak žalovaný na túto výzvu nijako nereagoval. Písomným podaním doručeným súdu dňa 3.7.2015 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/230/2014. Svoj návrh odôvodnil tým, že súdne konanie vedené pod sp. zn. 20C/230/2014 sa týka nahradenia prejavu vôle, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel nadobudnutý žalovaným vo výške 2/1008 k nehnuteľnostiam, ktoré sú aj predmetom tohto konania a preto súdne konanie vedené pod sp. zn. 20C/230/2014, môže mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej v tomto konaní. Výzvou zo dňa 6.11.2014 vyzval žalobca žalovaného na predloženie ponuky na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 24/1008 na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. W.,

- parcela reg. E č. 512 o výmere 1.503 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 513 o výmere 133 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 514 o výmere 589 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 528 o výmere 22.365 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 643/1 o výmere 2.828 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 643/2 o výmere 2.824 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 643/3 o výmere 2.817 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 643/4 o výmere 2.824 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 643/5 o výmere 2.823 m2 - trvalé trávnaté porasty,

- parcela reg. E č. 643/6 o výmere 2.828 m2 - trvalé trávnaté porasty. a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy, najneskôr však do 10.12.2014. Súd citoval § 142, § 603 O.z. a dôvodil, že na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd zistil, že žalobcovo zákonné predkupné právo ako aj zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov upravené v § 140 O.z. bolo porušené, keď H. P. ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností v podiele 24/1008 predal svoj podiel kúpnou zmluvou žalovanému bez toho, aby ho najskôr ponúkol na predaj žalobcovi a ďalším spoluvlastníkom. Žalobca a ostatní spoluvlastníci sa teda mohli domáhať v zmysle § 603 ods. 3 O.z. nahradenia prejavu vôle žalovaného, že tento ako predávajúci uzatvára so žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu 24/1008 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Z § 140 však vyplýva, že ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby medzi žalobcom a ďalšími spoluvlastníkmi bola uzavretá dohoda o tom, že ďalší spoluvlastníci nechcú uplatniť svoje predkupné právo a súhlasia s tým, aby spoluvlastnícky podiel 24/1008 vykúpil iba žalobca. Nedostatok takejto dohody nemožno nahradiť konštrukciou o predpokladanom obsahu takejto dohody. Vôľa síce môže byť vyjadrená i opomenutím, ale takýto prípad by mohol nastať iba vtedy, pokiaľ by ďalším spoluvlastníkom bola urobená ponuka na kúpu a oni by na ňu nereagovali, čo sa nestalo. V prípade, ak by ďalší spoluvlastníci zreteľne prejavili vôľu svoje hoc už aj porušené predkupné právo neuplatniť, toto ich predkupné právo by „prirástlo“ žalobcovi. Pokiaľ však ďalším spoluvlastníkom nebola urobená ponuka na odkúpenie podielu alebo sa ďalší spoluvlastníci o predaji spoluvlastníckeho podielu nedozvedia inak, nemožno uvažovať o tom, že sa svojho predkupného práva vzdávajú a že ich predkupné právo na odkúpenie podielu, t.j. ideálnej časti, ktorá by na nich pripadla, keby právo uplatnili, „prirastá“ žalobcovi, ktorý predkupné právo uplatňuje. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konanie a tento návrh zamietol z dôvodu, že otázku, ktorá sa rieši v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/230/2014, nemožno považovať za otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V danom konaní sa síce rieši rovnaká otázka, ako v tomto konaní, avšak jej vyriešenie nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tomto konaní.

2. V podanom odvolaní žalobca v súlade s odvolacími námietkami žiadal rozsudok zmeniť a vyhovieť návrhu, alebo zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu na ďalšie konanie, prerušiť konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 20C/230/2014. V odvolaní namietal, že žalovaný v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho práva (podielu), ktorý je predmetom konania síce bol spoluvlastníkom nehnuteľností, avšak každý jeden nadobudnutý podiel, prevod, ktorý predchádza tomuto prevodu je napadnutý žalobou na súde prvej inštancie z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu alebo spoločnosti MATEX, s.r.o., IČO: 31 675 999. Žalobca ako spoluvlastník uplatnil svoje zákonné predkupné právo voči žalovanému a žiadal žalovaného, aby mu za rovnakých podmienok ponúkol nehnuteľnosť na predaj a to z dôvodu nerešpektovania jeho predkupného práva. Mali za to, že aj z vyššie uvedeného dôvodu malo byť konanie prerušené v súlade s návrhom žalobcu, nakoľko výsledok súdnych konaní, ktorých predmetom je skoršie nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalovaného ako ten, ktorý je predmetom tohto konania, priamo ovplyvní aj výsledok a posudzovanie tohto konania. V prípade, ak sa preukáže, že žalovaný nadobudol všetky predchádzajúce spoluvlastnícke podiely protizákonne a tie nadobudne žalobca, výsledkom tohto konania bude, že žalobca nadobudne celý podiel, ktorý nadobudol žalovaný. Ak bude úspešný v predchádzajúcich konaniach žalovaný, potom ním nadobudnutý podiel v tomto konaní by sa mal rozdeliť pomerne k veľkosti podielov žalobcu a žalovaného. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 2358/2010 zo dňa 29.02.2012 (dotknuté predpisy §140 „Již v rozsudku ze dne ze dne 13. května 2003, sp. zn. 22 Cdo 446/2002, publikovaném v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu pod č. C 1899, Nejvyšší soud uvedl, že ustanovení § 140 obč. zák. je ustanovením dispozítivním a spoluvlastníci se od nej po dohodě mohou odchýlit. Predkupní právo zaniká i v prípade, že spoluvlastník o zamýšleném prodeji druhým spoluvlastníkem tretí osobe ví, dá však nepochybné najevo, že o vec nemá zájem a že s prodejem souhlasí. V tomto prípade jde o ústne nebo konkludentné uzavřenou dohodu o tom, že predkupní právo nebude uplatněno. Pokud spoluvlastník výslovné projeví vúli věc nekoupit, bylo by nadbytečné mu ji ještě nabízet ke koupi. Také v komentári k obecnému zákoníku občanskému z roku 1811 se s odkážem na tehdejší judikaturu uvádí, že predkupní právo zaniká "zreknutím, jež může nastatí

téz mlčky", a že "v prohlášení souhlasu ke koupi daném oprávneným z předkupního práva jest vzdání se téhož" (Sedláček, J., Rouček, F. a kol.: Komentár k čsl. obecnému občanskému zákoníku a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. Praha 1936, díl IV., s. 813, 816). " S poukazom na vyššie citovaný rozsudok okrem iného z neho vyplýva, že ak „Predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie...." že potom aj v prípade, ak spoluvlastník o zamýšľanom prevode nevie, tiež platí, že predkupné právo zaniká, ak si ho spoluvlastník neuplatní v zákonných lehotách, resp. čo i len konkludentne dá najavo, že nemá záujem na nadobudnutí podielu. Prílohy: Rozsudok NS ČR, sp.zn. 33Cdo 603/2008 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS ČR pod R 75/2010), rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 2358/2010, žiadosť o odročenie pojednávania a súhlasné stanovisko k žiadosti zo strany žalovaného.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny s tým, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal tiež na článok 2 Civilného sporového poriadku, ktorým je zdôraznený význam ustálenej judikatúry - máme za to, že prvoinštančné rozhodnutie v plnom rozsahu zodpovedá tejto požiadavke, pretože rešpektuje závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli v skutkovo identickej veci v prvom odvolacom konaní v poradí potvrdené aj odvolacím súdom (Krajským súdom v Košiciach). K otázke namietaného neprerušenia konania uvádzame, že argumentácia žalobcu nemá v tejto otázke žiadnu oporu v existujúcej právnej úprave - skutočnosť, že prebiehajú iné konania, ktorých predmetom sú iné spoluvlastnícke podiely žalovaného zapísané na rovnakom liste vlastníctva je právne bezpredmetná; argumentácia žalobcu, že by mohli mať vplyv na veľkosť nároku žalobcu, resp. žalovaného nie je správna, pretože každé jednotlivé porušenie predkupného práva musí byť vždy skutkovo a právne posudzované v čase ku dňu porušenia predkupného práva a nie je možné ho posudzovať v kontexte neskorších súdnych rozhodnutí. Odhliadnuc od uvedeného, za správny považujeme aj názor prvoinštančného súdu ohľadne veľkosti spoluvlastníckeho podielu, na ktorý má žalobca nárok. Argumentácia žalobcu je účelová, pretože cituje len rozhodnutia českých súdov (ktoré sa minimálne v jednom prípade vzťahujú na iný skutkový stav) a žalobca zamlčuje, že v tejto otázke existuje rozhodnutie NS SR zo dňa 12.5.2009, sp. zn. 2Cdo/91/2008. Z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca môže mať nárok len na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu žalovaného a nie na celý podiel. Ako prílohu pripojil rozsudok NS SR 2Cdo 91/2008 z 12.mája 2009.

4. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7. Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

8. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O.s.p.

9. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

13. Odvolací súd len na zdôraznenie rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že žalobca značne zamlčoval, keď v tejto kauze existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.5.2009 sp.zn. 2Cdo/91/2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca môže mať nárok len na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu žalovaného a nie na celý podiel (preto je aj odvolacia námietka žalobcu účelová, keď cituje iný rozsudok českého súdu). Totiž z rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/91/2008 jednoznačne vyplýva, že nemožno obísť spoluvlastníkov a potom toto obídenie považovať za dohodu podľa § 140 Obč. zák. o výkone predkupného práva, lebo takú dohodu by mohli spoluvlastníci uzavrieť iba po splnení ponukovej povinnosti v súlade s § 605 Obč.zák., prípadne § 603 O.z. Predkupné právo vrátane zákonného je osobným právom oprávneného a nie je právom majetkovým. Zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného práva na inú osobu, či už postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného, takže neprechádza na dedičov (§ 525 ods.1, § 604 Obč.zák.).

14. Preto správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a ďalšími spoluvlastníkmi nebola preukázaná dohoda o tom, že ďalší spoluvlastníci nechcú uplatniť svoje predkupné právo a súhlasia s tým, aby spoluvlastnícky podiel 24/1008 vykúpil iba žalobca, nedostatok takejto dohody spôsobuje, že treba žalobu zamietnuť a nemožno nedostatok takejto dohody nahradiť konštrukciou o predpokladanom obsahu takejto dohody. Žalobca neurobil ponuku ďalším spoluvlastníkom ani to v odvolacom konaní netvrdil.

15. Žalobca sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, keď tento ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode jeho celého spoluvlastníckeho podielu 24/1008 a nielen v pomernej časti, preto bola zákonne žaloba zamietnutá.

16. Súd prvej inštancie okrem iného pri napadnutí III. výroku rozsudku, správne nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania, pretože vec sp.zn. 20C/230/2014, ktorá prebieha na Okresnom súde

Michalovce nerieši otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tohto súdu. Naopak vyriešenie uvedenej otázky neovplyvní už rozhodnutie vo veci a teda ani odvolacie konanie.

17. Odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa § 387 ods.1, 2 a stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 CSP, lebo úspešnému žalovanému nevznikli okrem podaného vyjadrenia a tieto trovy ani nepovažuje odvolací súd za účelné.

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.