Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-18-2017.pdf
PDF · 93.98 KB
No categories available
9Csp/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Š., o zaplatenie 1 260,33 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje v časti: § o zaplatenie sumy vo výške 802,58 €, § úrokov vo výške 27,48 % ročne zo sumy 840,35 € od 19.05.2015 až do zaplatenia, § úrokov vo výške 44,50 % ročne zo sumy 184,29 € od 16.04.2015 až do zaplatenia, § úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 556,17 € od 19.05.2015 až do zaplatenia, § úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 175,22 € od 16.04.2015 až do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34,40 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 34,40 € od 16.04.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. V konaní o zaplatenie sumy 34,40 € (klasický úver) je žalobca povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 84 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
V. V konaní o zaplatenie sumy 423,35 € (revolvingový úver) je žalobca povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 26.1.2017 sa žalobca domáhal na žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 1.260,33 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48% ročne zo sumy 840,35 € od 19.5.2015 až do zaplatenia, vo výške 44,50% ročne zo sumy 184,29 € od 16.4.2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 979,52 € od 19.5.2015 až do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 209,62 € od 16.4.2015 až do zaplatenia. Žalobca vychádzal z nasledujúcich skutkových okolností:
2. Dňa 01.12.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 Eur. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.410,72 €. Žalovaný Cetelemu z poskytnutej sumy vrátil iba sumu vo výške 987,37 €. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 06.03.2014 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 317,90 €. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 283,50 €.
3. Podaním došlým súdu dňa 1.8.2017 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti rozdielu medzi odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami, teda
- v časti istiny vo výške 802,58 €,
- v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny v celom rozsahu,
- v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne prevyšujúcej sumu 423,35 € od 19.5.2015 až do zaplatenia a
- v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne prevyšujúcej sumu 34,40 € od 16.4.2015 až do zaplatenia
a konečným návrhom žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
- sumu vo výške 457,75 €,
- úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 423,35 € od 19.5.2015 až do zaplatenia,
- úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 34,40 € od 16.4.2015 až do zaplatenia. 3.1. Súd postupom podľa § 145 ods. 2 CSP (Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.) konanie v rozsahu požadovanom žalobcom zastavil.
4. Pokiaľ ide o predmet konania je zrejmé, že sa skladá z dvoch čiastkových predmetov, kde predmet číslo I. bude nazvaný ako plnenie požadované z revolvingového úveru a predmet číslo II. ako plnenie požadované z klasického úveru. 4.1. Predmet konania uvedený pod bodom I. - žalobca požaduje zaplatenie iba rozdielu medzi čiastkou čerpanou žalovaným a čiastkou ním vrátenou vo výške 423,35 € bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných plnení, požaduje teda iba vrátenie istiny a zákonného úroku z omeškania. 4.2. Predmet konania pod číslom II. - žalobca rovnako požaduje zaplatenie iba rozdielu medzi poskytnutou istinou a sumou žalovaným vrátenou vo výške 34,40 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne.
5. Súd vo veci pojednával a rozhodol dňa 07.09.2017 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce: 5.1. Predmet konania č. I. Dňa 01.12.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. Z tejto zmluvy je zrejmé, že sa rozdeľuje na dve časti. Obsahom časti I. je zmluva o spotrebiteľskom úvere a obsahom časti II. je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. 5.2. Ako vyplýva zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovanej k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo v priestoroch žalobcu ale priamo v obchode so spotrebnou elektronikou, čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy, kde v ľavej hornej časti je uvedené, že predmetom financovania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol tovar a to TV. Voči tejto zmluve vzniesol právny zástupca žalovanej oprávnené námietky týkajúce sa časti II., obsahom ktorej je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Právny zástupca žalovanej poukázal na existujúcu súdnu prax, ktorá takúto zmluvu vyhodnocuje ako nekalú obchodnú praktiku a zmluvu neplatnú pre nedostatok vôle žalovaného spotrebiteľa takúto zmluvu uzatvoriť. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že táto zmluva je uzatváraná v obchode za účelom kúpy spotrebného tovaru, pričom vôľa žalovaného žiadnym spôsobom nesmeruje k tomu, aby uzatvoril aj ďalšiu zmluvu a to zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Uzatvorenie tejto zmluvy ani spotrebiteľ odmietnuť nemôže, keďže je vopred predpripravená žalobcom a nachádzajúca sa na listine ako súvislý celok so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uvedenom v časti I.. Potom to, že spotrebiteľ si platobnú kartu aktivuje je iba zneužívaním jeho zväčša nepriaznivej finančnej situácie. Právny zástupca žalovaného súdu predložil rozsudku OS Žilina sp. zn. 14C/86/2011, kde tento súd určil, že: „ zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno je neprijateľná“. Tu je potrebné konštatovať, že procesnému súdu sú známe tieto zmluvy žalobcu a treba súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného, že časť C v pôvodnom formáte úverovej zmluvy bola nahradená časťou II. tak ako sa nachádza v úverovej zmluve, ktorá je predmetom prejednávania v tejto veci. Vyššie uvedený rozsudok OS Žilina bol potvrdený rozsudkom KS Žilina sp. zn. 9Co/37/2012, pričom dovolanie proti rozsudku krajského súdu bolo uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/282/2012 odmietnuté. Vo vyššie uvedených rozsudkoch OS Žilina ako aj KS Žilina dospeli k záveru, s ktorým sa stotožňuje aj v tejto veci konajúci súd, že: „žalobca zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - žalovanému, aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy - žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa konajúca osoba - odporca, súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť pretlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda ak chcel odporca získať úver na zakúpenie spotrebiteľského tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom nemal na výber a musel podpísať predloženú pretlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa napokon týka aj vôle spotrebiteľa, byť viazaný ďalšími článkami všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru prehlásil, že sa oboznámil zo všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady, hoci všeobecné podmienky o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýkajú, resp. netýkali prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), čo vyvoláva pochybnosť o vôli spotrebiteľa a najmä jeho čase oboznamovať sa s ďalšou časťou všeobecných obchodných podmienok týkajúcich sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam vzhľadom na ich rozsiahlosť a odbornosť právnej terminológie.“ 5.3. V rámci právnej argumentácie súd poukazuje aj na žalovaným predložený rozsudok KS v Prešove sp. zn. 16Co/74/2013. V tomto rozsudku KS v PO rovnako ako KS v ZA dospel k záveru: ,,z predložených listín možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že dňa 31.01.2007 účastníci konania preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, určenú na nákup tovaru - videa, avšak tento právny vzťah nie je predmetom konania. V rámci dojednávania tohto záväzku navrhovateľ vopred vnútil konajúcej osobe (odporcovi) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, ako totiž vyplýva z daného tlačiva podpisom žalovanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená vo zvýraznenom rámčeku v pravej časti zmluvy bez možnosti úpravy textu, a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, inak povedané dňa 30.1.2007 sa odporca podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol.“ 5.4. Pokiaľ teda ide o túto časť predmetu konania, zastáva konajúci súd názor, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle ju uzatvoriť na strane žalovaného (dlžníka). Okresný súd sa stotožňuje s vyššie citovanými právnymi závermi iných súdov o tom, že v tomto prípade záujmom žalovaného bolo uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere za účelom kúpy spotrebného tovaru, bez toho aby žalovaný mal o to záujem. Podpísaním tejto zmluvy podpísal dlžník aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a potom rozhodujúcim momentom je práve tento podpis a nie aktivácia platobnej karty, ktorá je vyvolaná zväčša nepriaznivou finančnou situáciou spotrebiteľov o čom žalobca vie a práve preto im kreditnú kartu zašle. O uvedenom svedčí aj samotné vyjadrenie žalobcu z č. l. 43, kde uvádza, že predmetná zmluva bola uzatvorená v predajni FAST PLUS spol. s r.o. v Bratislave a úverová karta bola zaslaná žalovanému až dodatočne. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že ide o plnenie z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 1 OZ, ktoré treba vyporiadať ako bezdôvodné obohatenie. Zo strany spotrebiteľa bola vznesená námietka premlčania, na ktorú by súd však musel prihliadať aj ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.). 5.5. Podľa § 107 ods. 1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods.2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 5.6. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná a objektívna trojročná. Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu lehotu súd vychádza z toho, že všetky skutočnosti známe žalobcovi pre potrebu znalosti o tom, že zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu čerpaním súm z kreditnej karty boli dané už v čase podpisu úverovej zmluvy a realizovali sa v čase jednotlivých plnení, keďže žalobca ako osoba podnikajúca na finančnom trhu mala vedomosť o rozsudkoch, ktoré sa týkali niekdajšej časti C pôvodného formátu úverovej zmluvy a musela mať vedomosť aj o svojom nekalom konaní, keď v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere na nákup spotrebného tovaru vnucovala dlžníkom aj podpis ďalšej zmluvy. Keďže v danom prípade išlo o opakované bezdôvodné obohatenie sa žalovaného výberom jednotlivých súm, treba lehotu pre premlčanie bezdôvodného obohatenia počítať od jednotlivých výberov. V tomto prípade posledné čerpanie zo strany žalovaného bolo uskutočnené dňa 22.05.2014 a subjektívna premlčacia lehota tak uplynula dňa 22.05.2016. Ak žaloba bola podaná dňa 26.01.2017 treba sa stotožniť s názorom právneho zástupcu žalovaného, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a preto požadované plnenie nemožno priznať.
6. Predmet konania č. II. Pokiaľ ide o predmet konania uvedený pod bodom II. týka sa úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 06.03.2014. Vzhľadom na to, že žalobca požaduje iba rozdiel v sume poskytnutej a v sume žalovaným vrátenej vo výške 34,40 € s čím žalovaný súhlasil, priznal súd v tejto časti predmetu konania žalobcovi celé požadované plnenie. 6.1. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak tie žalobcovi patria na základe aplikácie § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 6.2. Úroky z omeškania by patrili žalobcovi od dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru, ktorým bol deň 15.03.2015 a pokiaľ ich žalobca požaduje od 15.04.2015, neboli tu žiadne prekážky, pre ktoré by úrok z omeškania od tohto dátumu žalobcovi priznaný byť nemohol. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania ten je tiež žalobcom požadovaný správne, keďže základná sadzba ECB ku dňu 16.4.2015 bola 0,5% a preto výška úroku z omeškania je 5,05%.
7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7.1. V predmete č. I. mal žalovaný plný úspech, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7.2. V predmete č. 2 žalobca požadoval zaplatenie sumy (pričom späťvzatie v časti návrhu je jeho neúspechom) chcel 245,91 € + 196,60 € (44,50% zo sumy 184,29 € od 16.04.2015 do dňa rozhodnutia súdu 07.09.2017) + 25,38 € (5,05% ročne z 209,62 € od 16.04.2015 do 07.09.2017) = 467,87 €. Žalobcovi bola priznaná suma 34,40 € + 4,16 € (5,05% ročne z 34,40 € od 16.04.2015 do 07.09.2017) = 38,56 €. Úspech žalobcu - 8%, úspech žalovaného - 92%, čistý úspech žalovaného - 84%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.