Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-254-2016.pdf
PDF · 105.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/254/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., X. R. 6, R. Slovenského červeného kríža, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária v Bratislave, Zámocká 36, pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom Advokátska kancelária v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 11.297,45 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/256/2014-185 zo dňa 16. 02. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 11.297,45 EUR s prísl. titulom neuhradených splátok úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07. 07. 2010, ktorú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 od právneho predchodcu Slovenská sporiteľňa, a. s.
2. Okresný súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzavreli dňa 07. 07. 2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. 305459138, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 9.900 EUR s úrokovou sadzbou 14,9 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach tak, že prvá splátka v sume 104,43 EUR bola splatná do 31. 07. 2010 a ďalšie splátky vo výške 161,52 EUR boli splatné od 09. 08. 2010 do 09. 06. 2020, vždy do 9. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci. Žalobca tvrdil, že listom zo dňa 11. 04. 2012 mala Slovenská sporiteľňa, a. s., upozorniť žalovaného, že je v omeškaní so splácaním sumy 630,88 EUR s prísl. a vyzvala ho na uhradenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Odoslanie tejto výzvy ani jej doručenie žalovanému žalobca nepreukázal. Postúpenie pohľadávky na žalobcu banka oznámila žalovanému listom zo dňa 09. 07. 2013. Podľa žalobcu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu. Žalobca tvrdil, že splátky úveru splatné od 09. 09. 2013 do 09. 06. 2020 zosplatnil k 11. 08. 2013 vyhlásením mimoriadnej splatnosť úveru.
3. Súdu prvej inštancie vychádzal z toho, že podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Banka nemohla na žalobcu postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu aktuálnemu dlhu, s ktorým bol dlžník napriek písomnej výzve banky dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 11.749,29 EUR, z toho istina 9.176,75 EUR a pretože k predčasnej splatnosti úveru nedošlo, žalobcovi banka postúpila aj nezročné splátky úveru. Ďalej súd vychádzal z toho, že žalobca preložil písomnú výzvu banky zo dňa 11. 04. 2012 adresovanú žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy 630,88 EUR, ale nepreukázal, že táto výzva bola odoslaná, resp. doručená žalovanému. Žalobca tak nepreukázal splnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, že žalovaný dlžník (klient banky) bol na zaplatenie omeškaného záväzku písomne vyzvaný. Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2013 je neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, v § 92 ods. 8 Zákona o bankách a z toho dôvodu žalobu zamietol lebo.
4. Okresný súd nad rámec vecných dôvodov pre ktoré žalobu zamietol sa zaoberal aj obsahom úverovej zmluvy zo dňa 07. 07. 2010 a konštatoval, že v zmluve sa uvádza len súhrnná mesačná splátka, z ktorej nie je pre dlžníka ako spotrebiteľa zrejmé rozlíšiť, koľko z každej splátky prestavuje istina úveru, úroky a poplatky. Keďže úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
5. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 39, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2 , 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol úspešný priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby ako aj hotové výdavky a náhradu za stratu času podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z spolu v sume 1.687,18 EUR.
6. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Na žalobcu prešli postúpením pohľadávky všetky práva veriteľa na plnenie zo záväzkového vzťahu, vrátane práva požadovať splatenie celej pohľadávky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a to podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka postúpiť peňažný záväzok v celej výške, nie len časť, s ktorou bol dlžník v omeškaní. Ďalej žalobca tvrdil, že s § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, lebo účelom uvedenej úpravy je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Uvedené ustanovenie neupravuje platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil už jeho právny predchodca a to ku dňu 17. 05. 2013. Žalobca informáciou o tejto skutočnosti nedisponoval, keď sám pristúpil k zosplatneniu úveru. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 09. 12. 2011. To znamená že bol ku dňu postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, napriek doručeniu výzvy na úhradu. Zotrval na tvrdení, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie písomnosti žalovanému a zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu žalobcu. Ďalej žalobca spochybnil trovy konania priznané žalovanému ako trovy právneho zastúpenia. Žalovanému bola duplicitne priznaná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, keďže právny zástupca žalovaného sa s prípadom oboznámil ako právny zástupca vedľajšieho účastníka. To platí aj pre zastupovanie na pojednávaní, kedy žalovaný aj vedľajší účastník boli zastúpení tým istým právnym zástupcom. Dôvodom pre vstup do konania vedľajšieho účastníka nebola ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 334,95 EUR.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18. 04. 2016 uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď správne považoval postúpenie pohľadávky na žalobcu za neplatné. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy banky dlžníkovi žalobca
neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy banka kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe. Banka tiež nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nebola splatná. Vyhlásenie predčasnej splatnosti bankového úveru je výlučným oprávnením banky, žalobca toto právo nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Ak banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, tento jej právny úkon je neplatný podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o neprijateľnú podmienku, lebo banka vopred dlžníka neupozornila na uplatnenie takého práva. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia vo výške 279,12 EUR
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
9. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 291 ods. 1 CSP spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
Podľa § 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neplatnom postúpení pohľadávky, ktorú mala banka voči žalovanému. Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe správne zisteného skutkového stavu. Ak žalobca tvrdil, že vstúpil do práv banky ako jej právny nástupca, ktorý nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaný, bol povinný preukázať, že banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) Zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom mohla byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. Ako správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie výzvy banky dlžníkovi) nepreukázal, a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku bolo potrebné hľadieť ako na pohľadávku, ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Na tom nič nemení tvrdenie žalobcu, že žalovaný naposledy vykonal úhradu splátky banke dňa 09. 12. 2011, takže žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradami splátok úveru. Pre zamietnutie žaloby bolo rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca realizovala predpísaný postup a doručila žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní s úhradami dohodnutých splátok.
11. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na žalobcu uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky nevyplývala zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl. CSP musí mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol okresný súd, preto ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke pri obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo, je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie
je bankou. Na splnení tejto podmienky je potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodliehal bankovému dohľadu podľa Zákona o bankách. Pôvodne banková pohľadávka ani postúpením nemení svoju povahu. Právny základ nároku, ktorý spočíva v úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Ak má teda tretia osoba nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené podmienky. Nemohlo postačovať iba doručovanie oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobca sa mal možnosť ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ktorý nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a postupník nemôžu predpísané podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu obchádzať.
12. Právna úprava úverovej zmluvy uvedená v Obchodnom zákonníku nie je vyčerpávajúca. Na podrobnejšiu úpravu banky používajú svoje vlastné obchodné podmienky. Postúpenie pohľadávky žalobca nemôže preukazovať iba tvrdením, že banka a klient sa na možnosti postúpa dohodli vo Všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Takáto dohoda by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že postúpenie práv z banky na tretiu osobu by bolo pre spotrebiteľa nepredvídateľné, lebo banka môže, ale nemusí pohľadávku voči dlžníkovi postúpiť. Uskutočnenie postúpenia v prípade nedodržania postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách by pre rozpor so zákonom podstatne zhoršilo zmluvné postavenie spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ obchodné podmienky nerešpektovali platné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, súd je povinný chrániť slabšiu zmluvnú stranu, ktorou je vždy spotrebiteľ.
13. Okresný súd správne vec posudzoval nielen z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách, ale aj právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok bola v časti týkajúcej sa pohľadávky proti žalovanému absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že postúpenie pohľadávky odporovalo zákonu. Na neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný prihliadnuť ex offo aj podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd je povinný poskytnúť ochranu zmluvnej strane, ktorá sa na dodržanie podmienok vyplývajúcich zo zákona spoliehala.
14. Odvolací súd dodáva, že na vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu nič nemení to, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s posudzovaním splatnosti pohľadávok banky voči žalovanému, ktoré môžu byť predmetom postúpenia z banky na tretiu osobu. Banka mohla za predpokladu splnenia postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách postúpiť na tretiu osobu celý peňažný záväzok (nielen splatné splátky), aj bez vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z gramatického výkladu prvej vety § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že za splnenia podmienky písomnej výzvy banky, ako aj ďalšej podmienky, že klient banky je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke dlhšie ako 90 kalendárnych dní, môže banka postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Z formulácie „...pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku...“ vyplýva, že banka môže postúpiť celú pohľadávku, nielen pohľadávku zodpovedajúcu iba splatnej časti peňažného záväzku.
Tvrdenie žalobcu o neúčelnosti úkonov vedľajšieho účastníka je vyvrátené obsahom procesných úkonov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie už vo vyjadrení zo dňa 06. 05. 2015 (č. l. 87). Navyše, pôvodne spoločný právny zástupca žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v podaní zo dňa 16. 02. 2016, ktorým vyčíslil trovy právneho zastúpenia v konaní na súde prvej inštancie, uplatnil odmenu a hotové výdavky len za tých 5 úkonov právnej služby, ktoré vykonal ako právny zástupca žalovaného (č. l. 183). V uplatnenom rozsahu boli trovy právneho zastúpenia žalovaného súdom prvej inštancie priznané správne. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že právnemu zástupcovi žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd prvej inštancie priznal za prevzatie zastúpenia duplicitnú odmenu.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Vyjadrenie k odvolaniu podal len právny zástupca žalovaného, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške nároku rozhodne súd prvej inštancie. Procesné postavenie vedľajšieho účastníka zaniklo dňom 01. 07. 2017. Dovtedy mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani neuplatnil, preto nebolo potrebné o nich rozhodovať.
17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).