Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4T-110-2016.pdf
PDF · 131.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich sudcov Veroniky Mikulcovej a PhDr. Zuzany Drgoňovej, v trestnej veci proti obžalovanému R. Q. a spol., pre zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 155 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.09.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1)R. Q. G. E. L. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Q., N. I..Č.. XXX/X
2) D. S. Z. E. G. Č. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale U. Q. F. R. Č.. XXX/XX
s ú v i n n í , ž e :
dňa 23.08.2015 v čase okolo 05:40 hod. v Q. Q. J. I. Č..XX pred občerstvením Š., kde sa nachádzali ďalšie najmenej štyri osoby, obž. R. Q. pod vplyvom alkoholu jeden krát udrel päsťou do oblasti tváre S. D., ktorý spadol na zem, kde ho obž. R. Q. jeden krát kopol do oblasti pleca, čím poškodenému S. D. spôsobil podpavúčnicové krvácanie s drobným zakrvácaním do ľavej postrannej komory mozgu a odreninu na rozhraní ľavej strany hlavy a krku, podvrtnutie krčnej chrbtice, pre ktoré bol poškodený hospitalizovaný od 27.08.2015 do 29.8.2015, liečený a práceneschopný od 23.8.2015 do 01.10.2015; po tom k ležiacemu poškodenému pristúpil obž. D. S., snažiac mu pomôcť a keď N. Č. sediaci v blízkosti na schodoch žiadal, aby poškodeného nechali tak, lebo omdlel, obaja obžalovaní odpovedali vulgárnymi slovami, aby sa do toho nestaral, a keď sa snažil s telefónom privolať lekársku pomoc, obž. D. S. mu telefón z ruky vyrazil a následne ho rukou udrel do hlavy, v dôsledku čoho spadol na zem, a týmto konaním obž. D. S. spôsobil poškodenému N. Č. drobnú odreninu ľavej čelovej oblasti hlavy a pomliaždenie piateho prsta ľavej ruky, ktoré zranenia by si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť do 7 dní
t e d a :
obžalovaný R. Q.
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
obžalovaný D. S.
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
t ý m s p á ch a l i :
obžalovaný R. Q.
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
obžalovaný D. S.
prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s d u d z u j ú :
Obžalovaný R. Q.
Podľa 156 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno d), písmeno l) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný D. S.
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno d) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 4 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona v zmysle zásad § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/44/2016 zo dňa 19.5.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému R. Q. ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- S.K. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., N. XX, škodu vo výške 497,50 Eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Nitra, Mostná 58, IČO:35937874, škodu vo výške 561,90 Eur,
- Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, škodu vo výške 433,40 Eur
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému D. S., ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s., Cintorínska 5 Nitra, IČO: 35942436, škodu vo výške 23,16 Eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným R. Q. a D. S. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedka poškodeného S. D., N. Č.G., svedkov X. U., R. W., J. D., T. S., vypočutím znalca J.. T.N. R., prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/63/2015, 4T/44/2016, 5T/64/2013.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný R. Q. na hlavnom pojednávaní podrobne popísal skutočnosti, ktoré predchádzali konfliktu s poškodeným. Vo A. O. bol s kamarátmi D. a U., tu vyvolal menší konflikt S. D., keď ho tento sotil do chrbta a pri páde svojou hlavou udrel do nosa SBS-kára a preto SBS-kár D. vyviedol von. Keď spolu s kamarátmi vyšiel von z A. O. D. na nich verbálne útočil, vykrikoval na U. aby držala hubu, lebo ju zabije, pretože táto ho za predchádzajúce reči ukludňovala. D. zaujal bojové postavenie a išiel sa na neho zahnať, preto sa uhol a udrel ho pravou zatvorenou dlaňou do ľavej oblasti líca a brady, na čo hneď D. Y.padol na pravú časť tela a zostal ležať na chrbte. Po niekoľkých sekundách zistil, že D. odpadol, postavil sa nad neho, prihováral sa mu, zatriasol ho rukou po pleci a potľapkal ho po líci. Vtedy pri sesbe zaregistroval S., ktorého stretol v klube. S. sa tiež snažil pomôcť D.. S. sa nepodieľal na útoku voči D., nevidel ho udrieť a ani kopnúť do D.. Má vedomosť o tom, že oni dvaja boli kamaráti. Pri údere žiadny predmet v ruke nemal, obuté mal tenisky s tenšou podrážkou, bojovým umeniam sa nevenuje a ani sa im nevenoval.
Obžalovaný priznal, že vypil väčšie množstvo alkoholických nápojov cca 6 alebo 7 dcl vodky a 5 veľkých 12 stupňových pív, pričom pred príchodom do A. O. vypil v R. bare cca 2 poldecáky vodky. Vo A. O. zaplatil D.É., ktorého pred tým nepoznal, cca 3 alebo 4 poldecáky a 2 veľké pivá, pričom keď tento prišiel k ich stolu, videl na ňom že je zjavne pod vplyvom alkoholu.
Obžalovaný D. S. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní potvrdil, že vo A. O. T. R. Q. so svojou priateľkou a tiež D.. Keď vyšiel z klubu, na zemi videl ležiacu osobu a keď prišiel bližšie zistil, že ide o D., ktorému sa snažil pomôcť tým, že mu vytiahol zapadnutý jazyk a umiestnil ho do stabilizovanej polohy. Pri tomto mu pomáhal aj Q.. Pre požité množstvo alkoholu si nepamätal, či mal konflikt s niekým iným, resp. či niekoho napadol. S poškodeným D. má dlhoročný kamarátsky vzťah, ktorý pretrváva aj v súčasnosti. Pri odstraňovaní rozporov medzi výpoveďami obžalovaný pripustil, že z klubu mohol vyjsť spolu s obžalovaným a jeho kamarátmi. Zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní odôvodnil tým, že mal v kritickú noc vypité a už si túto skutočnosť presne nepamätá.
Svedok poškodený S. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z dôvodu otrasu mozgu a tiež množstva požitého alkoholu (aké množstvo vypil si nepamätal), si nepamätá na skutočnosti odohrajúce sa pred a ani po incidente. Pamätá si, že bol vo A. O. kde popíjal s S., Q. G. W.. Od S. sa dozvedel, že sa mal pochytiť s R. a tento mu dal úder, a ako ho D. videl ležať na zemi, tak mu vytiahol zapadnutý jazyk a zavolal záchranku. Od Y., ktorý nebol svedkom incidentu, sa dozvedel, že on (poškodený) vyprovokoval incident. Od iných sa dozvedel, že nie on (poškodený) ale oni (obžalovaní) to vyprovokovali. Pri lekárskom vyšetrení mu bolo zistené zakrvácanie do komory mozgu, hospitalizovaný bol 2 dni a práceneschopný bol viac ako 1 mesiac. V obvyklom spôsobe života bol obmedzený nasadením límca na krk na 3 týždne, bolela ho hlava a väčšinou oddychoval. V súčasnosti nepociťuje žiadne následky z úrazu.
Svedok poškodený N. Č. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že videl ako obžalovaný (pričom ukazoval na obž. R. Q.), udrel toho druhého do tváre, ten nekoordinovane spadol na chodník a udrel si silno hlavu o chodník. Vytiahol mobil a chcel volať záchranku v tom momente mu rukou alebo nohou ten druhý (pričom ukazoval na obž. D. S.G.) vyrazil mobil z ruky a utekal k tomu ležiacemu pomáhať. Sledoval toho ležiaceho pána, ktorý nejavil známky života, videl ako sa okolo neho zhrkli, ale nevie ako a či mu pomáhali. Pristúpil k nim, zisťoval v akom stave je poškodený, hovorili mu, aby sa do toho nestaral, došlo medzi nimi k slovnej hádke, niekto z nich do neho drgol a na to spadol na zem. Bližšie nevedel popísať ako a kto ho drgol odôvodňujúc to svojou opitosťou. Potom sa postavil, prešiel na druhú stranu cesty a pozoroval čo sa deje, slovne ho atakoval obž. Q. a krátko na to prišli policajti. Nebola mu spôsobená žiadna ujma na zdraví. Keď spadol určite do jeho hlavy nekopali, pretože inak by mal zranenia, ale žiadne modriny na tele nemal. Vulgárne slová na jeho adresu padli, a počuli to aj už prítomní policajti. Aj po prečítaní výpovede svedka N. Č. z prípravného konania, tento zotrval na svojej výpovedi z hlavného pojednávania, čo odôvodil tým, že si nepamätá, žeby povedal že útočník udrel poškodeného, keď stál a potom keď ležal na zemi. Vyšetrovateľ sa ho niečo pýtal, potom si to zapísal ale svoju výpoveď nečítal.
Svedkyňa X. U. vo svojich výpovediach potvrdila, že s R. Q. a J. D. išli od A. O., kde sa bavili a oni dvaja popíjali alkohol. K ich stolu prišiel S. D., aj s týmto sa bavili a popíjali. Zrazu zostal D. vulgárny, začal kričať a oni nechceli s ním sedieť pri stole, a preto chceli odísť. D. sotil do R., a keďže v blízkosti stál SBS-kár tak po sotení R. hlavou udrel do nosa SBS-kára. Po ošetrení SBS-kára, vyšli z klubu von, a
keď už stáli vonku tak D. na nich kričal, vulgárne nadával, ona sa mu snažila dohovoriť, sotil do nej, aby držala hubu, lebo ju zabije. R. ho na to, keď stáli k sebe tvárou tvár, udrel do tváre, nevedela uviesť či otvorenou dlaňou alebo päsťou, a na to D. spadol na chodník. Snažili sa mu pomôcť, lebo mu zapadol jazyk, pribehol aj D. S., ktorý sa snažil D. tiež pomôcť. Poškodený bol nejakú dobu v bezvedomí a keď sa prebral ležal ešte na zemi. D. nikto iný neudrel, keď stál ani keď ležal na zemi. Ku konfliktu došlo na ulici pred Fastfoodom. Svedkyňa nevidela žiadny iný konflikt s ďalšími osobami, aj z toho dôvodu, že z miesta činu odišla, aby pre D. priniesla vodu. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania svedkyňa pripustila, že obž. Q. udrel poškodeného päsťou, pretože pri tomto výsluchu si túto skutočnosť lepšie pamätala.
Svedok R. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s S. D. sa stretol okolo 23.00 hod. Spolu išlo do baru, potom do D. pubu a potom do A. O., všade spolu popíjali vodku s džúsom, aké množstvo vypil sám resp. D. na to si nepamätal, ale pociťoval, že je pod vplyvom alkoholu. Z A. O. skôr odišiel D. a keď on vyšiel z klubu, prešiel dvorom a podchodom naľavo, videl to ako ho „ratujú“ na ulici. Videl S. ležať na ulici a okolo neho stálo zopár ľudí traja alebo štyria a snažili sa mu pomôcť. Nespozoroval žiadny iný ďalší konflikt. Má vedomosť o tom, že D. utrpel otras mozgu a krvnú zrazeninu a bol hospitalizovaný. Od D. sa dozvedel, že zisťoval, ako sa to malo odohrať, lebo sám nevedel, ako to bolo a zistil, že nejaký pán ho mal udrieť a spadol na hlavu a tiež to malo byť zachytené na kamerových záznamoch. On o žiadnom konflikte vo A. O.U. nemá vedomosť a ani osobne nevidel konflikt, ktorý predchádzal zraneniam poškodeného D..
Svedok J. D. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že spolu s obž. R. Q. G. X. U. boli vo A. O., kde si k nim prisadol D.. Spolu popíjali a bavili sa. Keď vyšli z O., D. zbadal stáť vonku. Keď prešli okolo neho, tak niečo tento R. nadával, X. ho ukludňovala. Zrazu sa za nimi D. rozbehol, drgol do Q. a ten ho jeden krát udrel dlaňou na líce. D. spadol na zadok, hneď sa mu snažil R. pomôcť. S. zaregistroval až vonku, keď tento pribehol a fackami sa snažil prebrať ležiaceho D.. Svedok si nepamätal, či došlo k nejakej inej potýčke, medzi tam prítomnými ľuďmi. Nevidel, že by do tela poškodeného niekto kopal, ani to, že by niektorý z obžalovaných naháňal nejakú ďalšiu osobu. Po prečítaní výpovede z prípravného konania rozpory medzi výpoveďami odôvonil tým, že si to už nepamätá, či R. D. udrel dlaňou alebo päsťou, ak uviedol, že ho udrel päsťou vo výpovedi v prípravnom konaní, tak si to vtedy lepšie pamätal. Poprel tú časť výpovede, že by bol povedal, že D. S. si k nemu (poškodenému) pokľakol a uštedril mu ranu päsťou. Vyšetrovateľovi to týmto spôsobom nepovedal. Povedal, že ho preberal fackami, nevedel vysvetliť, prečo to v jeho výpovedi nie je zachytené. Ďalej sa ho vyšetrovateľ pýtal, či je D. S. ľavák alebo pravák a odpovedal, „že tuším je ľavák“. Sám si zápisnicu neprečítal, čítal ju vyšetrovateľ. Vyšetrovateľ si ho zavolal na výsluch dňa 22.02.2016, vytlačil si jeho predchádzajúcu výpoveď, prečítal ju a pýtal sa, či s ňou súhlasí, ale keby mu čítal, že D. S. uštedril poškodenému ranu päsťou, tak by to namietal. Následne mu zápisnicu dal podpísať, čo aj urobil. Žiadnu otázku mu obhajca nepoložil.
Svedkyňa T. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s N. Č. sedela na schodíkoch, bola tam skupinka viacerých, začali sa hádať a biť jedného tak, že jeden mu dal jednu ranu do hlavy, na to tento spadol na zem. Potom ho ešte ten istý najmenej jeden krát kopol, nevedela však uviesť do ktorej časti tela. Druhý do neho nekopal. N. Č. sa ho zastal, začali mu nadávať, že je cigáň, vtedy ona ušla na druhú stranu ulice k večierke a nevidela ako N. napadli. Videla, že sa za ním traja rozbehli, videla že ho bijú, nepamätá sa už, či ho kopali do hlavy, ale všetko uviedla do zápisnice na polícii. Nevidela ani to, ako poskytovali tomu na zemi prvú pomoc. Ona volala políciu a potom prišla aj záchranka. S Č. bola na polícii a videla mu poudieranú tvár, krv mu však z tvárovej časti ani z inej časti tela netiekla ale ho bolela ruka. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že útočník muža ležiaceho na zemi udrel do oblasti tváre jedenkrát päsťou a potom následne ako napadnutý spadol na zem, tak ho kopol do pelca, N. Č. útočník udrel dvakrát päsťou do oblasti tváre, a keď N. spadol na zem obidvaja muži ho kopali do celého tela, do oblasti hlavy. Rozpornosť medzi výpoveďami odôvodnila tým, že si lepšie pamätala skutočnosti po incidente, a tieto uviedla do zápisnice na polícii. Č. sa nepýtala, do ktorej časti tela ho napádali a ani on sám jej to nepovedal.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo J.. T. R. ako aj z jeho výpovede vyplýva, že poškodený S. D. bol vyšetrený znalcom dňa 2.10.2015. Poškodený utrpel podpavúčnicové krvácanie s prítomným drobným zakrvácaním do ľavej postrannej komory mozgu a na rozhraní ľavej strany hlavy
a krku presnejšie pod uchom bola odrenina. Tieto zranenia vznikli pravdepodobne aktívnym násilím útočníka, ktorý udrel poškodeného tupým menším predmetom, ktorým mohla byť aj topánka útočníka alebo iný menší tupý predmet, ale mohli vzniknúť aj pri pasívnom násilí, to znamená pri náraze hlavy do tupého predmetu. Ak je intenzita úderu tupým predmetom malá, alebo nízka, tak vznikajú len drobné krvné podliatiny, alebo pomliaždeniny v spojení s krvnými podliatinami. Keď je intenzita úderu stredne silná tak vznikajú tržno-zmliaždené rany, to znamená hlbšie poranenia, alebo aj zlomeniny a pri silnej intenzite úderu vznikajú vždy zlomeniny skeletu, aj s deformáciou skeletu. V lekárskej správe z prvotného ošetrenia vyplýva, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Pre bolesti hlavy a pocit na zvracanie poškodený bol od 27.8.2015 do 29.8.2015 hospitalizovaný. Ďalším poranením bolo podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré bolo liečené nasadením fixačného goliera na krk po dobu 14 dní. Toto zranenie s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo pri údere do hlavy s následným prudkým vychýlením hlavy zo svojej osi. Vychádzajúc z výpovedí svedkov Č. G. S. znalec ustálil, že poškodený mohol byť udretý do hlavy nízkym násilím, ktoré nezanechalo žiadne poúrazové stopy. Následkom tohto úderu a následkom stavu opitosti potom mohol spadnúť na zem a mohol byť kopnutý do ľavej strany hlavy pod uchom do ľavej strany krku. Znalec z lekárskeho hľadiska úraz klasifikoval ako úraz ťažký s dobou liečenia a práceneschopnosťou 6 týždňov. U poškodeného liečba prebehla bez komplikácii a preto liečba s práceneschopnosťou do 23.8.2015 do 1.10.2015 je podľa znalca adekvátna. Poškodený pri úraze hlavy musel dodržiavať kľudový režim, nemohol fyzicky a duševne pracovať, nemohol športovať. Pri úraze krčnej chrbtice musel 14 dní nosiť fixačný golier, ktorý ho čiastočne obmedzoval v stravovaní a v hygiene tela. Na hlavnom pojednávaní znalec nevylúčil, že k podpavúčnicovému krvácaniu došlo v dôsledku úderu hlavy o podložku po páde a izolovane od tohto zranenia potom vznikla odrenina na ľavej strane hlavy a krku. V lekárskych správach nenašiel záznam o množstve alkoholu poškodeného v krvi, a preto sa nevedel vyjadriť k stupňu opitosti poškodeného. Alkohol zohráva dôležitú úlohu pri páde a pád môže nastať aj po údere menšej intenzity. Znalec poškodeného N. Č. pre jeho nespoluprácu nevyšetril. Preto pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z lekárskych správ a nálezov. U poškodeného bola zistená drobná odrenina ľavej čelovej oblasti hlavy, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla úderom tupého drsného predmetu aktívnym násilím nízkej intenzity. Predmetom mohla byť aj topánka útočníka alebo iný drsný menší predmet. Pomliaždenie V. prsta ľavej ruky mohlo vzniknúť úderom tupého predmetu, ktorým mohla byť aj päsť zatvorenej ruky alebo topánka útočníka pri kopnutí, príp. iný menší predmet. Toto zranenie mohlo vzniknúť aj pri pasívnom násilí, a to pri páde poškodeného s nárazom prsta do tupého predmetu terénu. Z lekárskeho hľadiska znalec klasifikoval úraz ako ľahký s reálnou dobou liečenia a práceneschopnosťou do 7 dní. Poškodený nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života.
Zo zabezpečeného kamerového záznamu vyhotoveného dňa 23.08.2015 v čase od 04.58 hod. do 06.32 hod., otočnou kamerou umiestnenou na rohu budovy Nitrazdroj, na križovatke ulíc Mostná a Kmeťkova v Q. bol vyhotovený prepis, z ktorého bolo zistené, že v čase o 05.38:36 osoba v bielej mikine pravou rukou zovretou v päsť jedenkrát udrie do oblasti tváre osobu oblečenú v čierne mikine a v čiernych krátkych nohaviciach, následne sa kamera otáča v smere na budovu Poštovej banky, v čase o 05:42:53 osoba mužského pohlavia v čiernej mikine v svetlých nohaviciach v šiltovke kľačí pri osobe, ktorá leží na zemi a vykonáva pohyby so svojou pravou rukou a udiera osobu sediacu oproti do oblasti tváre, ktorá má oblečené čierne tričko. Z úradného záznamu OR PZ Nitra vyplýva, že na záznamoch R. Q. má oblečené rifľové nohavice modrej farby, bielu mikinu a tričko s krátkym rukávom bielej farby, obuté športové topánky tmavšej farby, D. S. má oblečené svetlé kapsáčové nohavice, čiernu mikinu, a na hlave má šiltovú čiapku, obuté športové topánky, S. D. má oblečené krátke nohavice čiernej farby, mikinu čiernej farby, na hlave má šiltovú čiapku a obuté športové topánky, N. Č. má oblečené tričko čiernej farby.
Zo zápisov o dychovej skúške, ktorej sa podrobili dňa 23.08.2015 obžalovaní R. Q. G. D. S. a poškodený S. D., mal súd preukázané, že v čase o 08:10 hod. u R. Q. bola nameraná hodnota 0,66 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 08.05 hod. u D. S. bola nameraná hodnota 0,94 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 09:40 hod. u S. D. bola nameraná hodnota 0,98 mg/l alkoholu v dychu.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov v súlade so zásadou trestného konania, teda jednotlivo aj v ich súhrne, súd podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, dospel k záveru, že skutok, popísaný
vo výkovej časti rozsudku sa stal a spáchali ho obžalovaní, pričom súd hodnotil získané dôkazy v prospech ako aj v neprospech obžalovaných.
Na rozdiel od obžaloby, podľa ktorej obaja obžalovaní mali úmyselne spôsobiť poškodenému S. D. ťažkú ujmu na zdraví spoločným konaním podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona tým spôsobom, že obaja spoločne napadli poškodeného S. D. tak, že R. Q. sa rozbehol k poškodenému S. D. a najmenej jedenkrát ho udrel päsťou do oblasti tváre v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, keď ležal na zemi, D. S. ho najmenej jedenkrát udrel päsťou do oblasti hlavy a R. Q. ho najmenej jedenkrát kopol do hornej polovice tela a spôsobili mu vyššie popísaného zranenia, súd upravil skutkovú vetu v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a následne ustálil aj právnu kvalifikáciu. Vychádzajúc zo zápisnice o obhliadke miesta činu, z fotodokumentácie z kamerového záznamu a tiež z výpovede svedkyne T. S. súd ustálil miesto činu na J. I. Č.. XX pred občerstvením Š..
Obžalovaný D. S. poprel, že by zaútočil na S. D., s ktorým bol a je v kamarátskom vzťahu. Prišiel k na zemi ležiacemu D., nad ktorým sa skláňal R. Q. a obaja sa mu snažili pomôcť. Obžalovaný R. Q. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní priznal, že udrel päsťou S. D., v dôsledku čoho tento spadol na zem. Nemal v úmysle mu spôsobiť ujmu na zdraví. Keď poškodený spadol, chcel mu pomôcť, a poškodenému pomáhal aj obžalovaný D. S.. Súd nemal dôvod neveriť obžalovanému R. Q., ktorý svojou výpoveďou potvrdil obranu obžalovaného D. S., tohto neusvedčoval, ba práve naopak ho vyvinil ho útoku voči S. D., nesnažiac usvedčením D. S. zmierniť svoj podiel na vzniknutých následkoch. To, že už mimo priestorov A. O., pred občerstvením Š. na J. ulici, došlo ku slovnému konfliktu medzi, na strane jednej R. Q., X. U. a J. D. a na druhej strane S. D., mal súd preukázané okrem výpovede obžalovaného R. Q. aj výpoveďami X. U. G. J. D.. Fyzický útok úderom ruky R. Q. do oblasti tváre poškodeného S. D. mal súd preukázaný aj výpoveďami nestranných svedkov N. Č. a T. S., ktorí o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa tohto útoku (jeden udrel poškodeného a ten istý ho aj kopol), a následnej snahy pomôcť poškodenému obžalovanými, vypovedali v zhode s výpoveďami uvedených svedkov a oboch obžalovaných.
Rozporne s výpoveďami obžalovaných a svedkov X. U., N. Č. a T. S. vypovedal v prípravnom konaní svedok J. D. (9.11.2015 a 22.2.2016). Súd zistil, že výpoveď svedka z 22.2.2016 je do všetkých detailov zhodná s výpoveďou zo dňa 9.11.2015, pričom dôvody zhody na hlavnom pojednávaní vysvetlil samotný svedok J. D. tým, že vyšetrovateľ použil zaznamenanú jeho skoršiu výpoveď a dal mu ju podpísať. Pre súd z toho vyplýva, že si vyšetrovateľ u kľúčového svedka na základe výpovede ktorého bol podaný obžalobný návrh, a ktorý v podstate ako jediný v prípravnom konaní usvedčoval oboch obžalovaných z fyzického útoku na poškodeného S. D., porušil Trestný poriadok keď riadne nevypočul tohto svedka po vznesení obvinenia a pri výsluchu dňa 22.2.2016 si uľahčil prácu vytlačením 3. strany zápisnice o skoršej výpovedi. Preto súd pri rozhodovaní o vine na tieto výpovede neprihiadol.
Ďalej bolo preukázané, že na verbálny útok zo strany poškodeného reagoval obžalovaný R. S. úderom päste do tváre poškodeného S. D.. Z takéhoto konania obžalovaného bolo preto preukázané, že obžalovaný vzhľadom na časť tela, kde jeho úder smeroval, mal predpokladať, že týmto úderom spôsobí poškodenému ublíženie na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona aj keby úder poškodený ustál.
Obaja obžalovaní ako aj poškodený S. D. podľa zápisu z dychovej skúšky boli pod vplyvom alkoholu, ktorá na nich mala podľa názoru súdu podstatný vplyv jednak na ich správanie sa a jednak na ich pohybovú koordináciu. Okrem toho poškodený S. D. si na podstatné skutočnosti o útoku na jeho osobu nepamätal.
Súd hodnotiac tieto dôkazy spolu so znaleckým posudkom a vyjadrením znalca, ktorý pripustil, že podpavúčnicové krvácanie s drobným zakrvácaním do ľavej postrannej komory mozgu bolo spôsobené úderom hlavy poškodeného o pevnú podložku, pričom k pádu došlo po údere útočníka do oblasti tváre poškodeného. Znalec taktiež pripustil, že na koordináciu pohybu poškodeného mal významný vplyv aj množstvo požitého alkoholu, a preto k pádu mohlo dôjsť aj pri menšej sile úderu. Zároveň znalec potvrdil, že z prvotných lekárskych správ nezistil, žiadne podliatiny ani tržné rany na tvárovej časti poškodeného, ktoré by svedčili o vyššej sile úderu preto súd, dospel k záveru, že úmysel obžalovaného
R. Q. nesmeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ale jeho činom bola z nedbanlivosti spôsobená ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 Trestného zákona.
Zo spôsobu konania obžalovaného, mal súd preukázaný jeho úmysel (minimálne nepriamy § 15 písmeno b/ Trestného zákona) smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví poškodenému v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona. Keďže obaja spolu popíjali alkoholické nápoje, obžalovaný musel predpokladať, že nielen jeho ale aj motorika poškodeného je oslabená, a útokom na poškodeného (úder do oblasti tváre), tento môže stratiť stabilitu a v prípade pádu, si môže privodiť zranenia.
Obaja obžalovaní ako aj poškodený S. D. podľa zápisu z dychovej skúšky boli pod vplyvom alkoholu, ktorá na nich mala podľa názoru súdu podstatný vplyv jednak na ich správanie sa a jednak na ich pohybovú koordináciu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd na rozdiel od obžaloby, v ktorej prokurátor skutok právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona, mal preukázané, že obžalovaný R. Q. svojim úmyselným protiprávnym konaní naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, keď svojím konaním z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, t.j. poškodil dôležitý orgán, v danom prípade mozog podpavúčnicovým krvácaním s drobným zakrvácaním do ľavej postrannej komory mozgu, čím poškodenému vzniklo nebezpečenstvo pre život.
Po úprave skutku v zmysle vykonaného dokazovania, najmä vychádzajúc z výpovede obžalovaného R. Q., obžalovaného D. S. a tiež z výpovede svedkyne T. S., ktorá ako nestranný priamy svedok uviedla, že poškodeného D. kopol ten istý, ktorý ho predtým udrel, mal súd preukázané, že obžalovaný D. S. sa nepodielal na fyzickom útoku voči poškodenému D.Q. a nespôsobil mu ani žiadne zranenia. Z výpovede tejto svedkyne, a čiastočne aj z výpovede poškodeného N. Č. však mal súd preukázané, že obaja obžalovaní vulgárne nadávali tomuto poškodenému, D. S. vyrazil poškodenému z ruky telefón, keď sa snažil privolať lekársku pomoc, rukou ho udrel do hlavy, v dôsledku čoho spadol na zem a utrel drobné zranenia bez práceneschopnosti s dobou liečenie do 7 dní, popísané v lekárskych správach a hodnotené v znaleckom posudku, preto súd konanie obžalovaného D. S. právne kvalifikoval iba ako prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, a právnu kvalifikáciu podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona vo vzťahu k obž. D. S. vypustil.
Obaja obžalovaní svojím konaním naplnili aj zákonné znaky objektívnej a subjektívnej stránky prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, tým že obž. R. Q. sám fyzicky napadol poškodeného S. D. a obaja obžalovaní spoločným verbálnym útokom napadli poškodeného N. Č. a obž. D. S. sám aj fyzicky napadol poškodeného N. Č.G.. Tohto trestného činu sa dopustili verejne (pred viac ako tromi osobami súčasne) a na mieste verejnosti prístupnom t.j. na frekventovanej ulici, kde má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených. Preto vo výrokovej časti rozsudku popísaný skutok bol právne kvalifikovaný aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva. Súd ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaných a ich úmyselným zavinením na strane jednej a následkami vzniknutými na záujmoch chránených ustanovením §§ 156, 364 Trestného zákona (zdravie ľudí xxxx) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Obžalovaní R. Q. G. D. S. z miesta bydliska bližšie hodnotení nie sú. Obž. D. S. bol dva krát postihnutý peňažnou pokutou za priestupok proti majetku v roku 2014 a 2015. Obž. R. Q. bol postihnutý blokovou pokutou za porušenie pravidiel v cestnej premávke dňa 23.05.2015.
Z odpisu registra trestov a z pripojených spisov bolo zistené, že:
- obžalovaný R. Q. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra 5T/64/2013 zo dňa 27.06.2013 uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203 odsek 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad správaním sa v skúšobnej dobe v trvaní 3 roky (do 28.06.2017)
-obžalovaný D. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/63/2015 z 18.08.2015 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky (do 19.8.2017) -obžalovaný D. S. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/44/2016 zo dňa 19.05.2016 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením odo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 19.07.2016 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Súd pred rozhodnutím o druhu a výmere trestu riešil predbežnú otázku podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku o osvedčení sa obžalovaného R. Q. a obžalovaného D. S. v skúšobnej dobe. Keďže obžalovaný R. Q. prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia plynúcej od 28.06.2013 do 28.06.2016 a vzhľadom na to, že doposiaľ o osvedčení resp. neosvedčení sa v tejto skúšobnej dobe určenej rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/64/2013 zo dňa 27.06.2013 súd nerozhodol, je možné použiť ustanovenie § 52 odsek 3 Trestného zákona, senát rozhodol, že sa odsúdený R. Q. v tejto skúšobnej dobe, pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci, neosvedčil. Rovnako obžalovaný D. S. prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia plynúcej od 19.08.2015 do 19.08.2017 a vzhľadom na to, že doposiaľ o osvedčení resp. neosvedčení sa v tejto skúšobnej dobe určenej rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/63/2015 zo dňa 19.08.2015 súd nerozhodol, je možné použiť ustanovenie § 52 odsek 3 Trestného zákona, senát rozhodol, že sa odsúdený D. S. v tejto skúšobnej dobe, pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci, neosvedčil.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovaným trest, zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru. Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu každého z obžalovaných, ich osobné pomery a možnosť nápravy.
U obžalovaného R. Q. boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a to, že predmetný trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písmeno d/ Tr.zák.) a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Tr.zák.) a zistené dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Tr.zák.) a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Tr.zák.), keď súd v jeho prípade prihliadol na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/64/2013. S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, predovšetkým na to, že obž. R. Q. súd ukladal trest za dva trestné činy, ktoré spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd dospel k záveru, že pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností (2:2), účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý iba uložením úhrnného trestu odňatia slobody so skutočným výkonom v rámci zákonnej trestnej sadzby 2 roky až 5 rokov, t.j. toho zákonného ustanovenia (§156 odsek 3 Tr.zák.), ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich (§ 156 a § 364 Tr.zák.) najprísnejšie trestný. Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
U obžalovaného D. S. bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to, že predmetný trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písmeno d/ Tr.zák.) a zistené dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Tr.zák.), v danom prípade z dôvodu ukladania súhrnného trestu a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Tr.zák.), keď súd v jeho prípade prihliadol na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/63/2015.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, predovšetkým na to, že obž. D. S. súd ukladal trest za dva trestné činy, ktoré spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd dospel k záveru, že pri prevahe priťažujúcich okolností (2:1) účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý iba uložením súhrnného trestu odňatia slobody so skutočným výkonom. Pri určovaní trestu súd vychádzal z dvoch trestných sadzieb, pretože obžalovanému súd ukladal súhrnný trest za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona (trestná sadzba 6 mesiacov až 2 roky) a za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona (trestná sadzba až 3 roky), keď dolná hranica 6 mesiacov je v danom
prípade určená trestnou sadzbou vzťahujúcou sa na § 156 odsek 1 Trestného zákona a horná hranica je určená trestnou sadzbou vzťahujúcou sa na § 364 odsek 1 Trestného zákona. Následne po úprave takto určenej dolnej hranice trestnej sadzby (6 mesiacov) zvýšenej o jednu tretinu na 16 mesiacov v zmysle ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 16 mesiacov na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Pretože prejednávaný trestný čin obžalovaný D. S. spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn 4T/44/2016 zo dňa 19.5.2016 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr.zák., bol výrok o treste z tohto rozsudku zrušený a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody.
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanými tak, že každému z nich zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby každý z nich viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.
Poškodení S. D., Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s, Sociálna poisťovňa a Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., si riadne a včas vyčíslili a uplatnili nárok na náhradu škody. Preto za splnenia zákonných podmienok o ich nároku súd rozhodol rozsudkom s tým, že obžalovanému R. Q. bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému S. D. ušlú mzdu vo výške 497,50,- Eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému S. D. vo výške 561,90 Eur a Sociálnej poisťovni a.s. za vyplatené sociálne dávky počas práceneschopnosti poškodenému S. D. vo výške 433,40 Eur, a obžalovanému D. S. bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere, zdravotná poisťovňa a.s. liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému N. Č. vo výške 23,16 Eur.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaných a o náhrade škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.