Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-61-2017.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov - otca: E.. art. E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, Q., a matky: D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, H. X - J., E., o návrhu manželky otca: E.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Q., na osvojenie maloletého, takto
rozhodol:
I. Maloletý E. P., narodený dňa XX.XX.XXXX v E., sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku o s v o j e n c o m P. P., rodenej F., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, Q..
II. Osvojenec bude mať po osvojení p r i e z v i s k o „P.“.
III. Osvojiteľ P. P., rodená F., narodená dňa XX.XX.XXXX, dcéra otca A. F. a matky R. F., rodenej P., bude z a p í s a n á namiesto matky v knihe narodení matričného úradu E., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 11.07.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2017, domáhala vydania rozhodnutia o osvojení maloletého.
2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s otcom maloletého uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na E. úrade v Q.. E. sa dňa XX.XX.XXXX stal otcom maloletého. E. maloletého sa o dieťa nemieni starať, preto dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s manželom Dohodu o úprave rodičovských práv k maloletému. V tejto dohode súhlasila s tým, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca a bude sa zdržiavať na území SR v mieste jeho trvalého pobytu. Zároveň v tejto dohode vyjadrila súhlas s osvojením maloletého manželkou otca, teda navrhovateľkou. Maloletý je zverený do osobnej starostlivosti otca odo dňa XX.XX.XXXX. V súčasnosti manžel, navrhovateľka aj maloletý žijú v trojizbovom byte v osobnom vlastníctve manžela a navrhovateľky. Ani navrhovateľka ani manžel nemajú iné deti. Navrhovateľka je momentálne nezamestnaná. Po zdravotnej stránke je v poriadku. Má záujem o osvojenie maloletého syna manžela, nakoľko sa medzi nimi vytvorilo citové puto a chce, aby vyrastal ako súčasť ich rodiny, s čím otec i matka súhlasia. Po poučení navrhovateľky o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia sa navrhovateľka vyjadrila, že si je tohto vedomá, a že na návrhu trvá.
3. Otec maloletého sa vo veci vyjadril, že s návrhom súhlasí.
4. Matka maloletého sa vyjadrila v tom zmysle, že si praje, aby maloletý vyrastal u otca, a jeho manželka aby si maloletého osvojila.
5. Procesný opatrovník sa vyjadril, že odporúča osvojenie maloletého manželkou otca.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie Výpisom z registra trestov, sobášnym listom, rodnými listami navrhovateľky a maloletého, výsledkami lustrácie navrhovateľky v Registri obyvateľov, Registri priestupkov a Sociálnej poisťovni, odpoveďou Mestského úradu v Trnave zo dňa 25.07.2017, oznámením ÚPSVaR Trnava zo dňa 02.09.2016, kontrolným preukazom, lekárskym nálezom zo dňa 20.07.2017, lekárskou správou zo dňa 02.08.2017, správou z prešetrených pomerov zo dňa 05.09.2017, ako aj obsahom spisu sp.zn. 33P/24/2017 a z neho rozsudkom č.l. 29 a obsahom spisu sp.zn. 21P/120/2016 a z neho uznesením č.l. 29, ďalej výsluchom navrhovateľky a otca maloletého, keď pojednával v neprítomnosti matky maloletého s jej súhlasom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z rodného listu maloletého vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v E., rodičom E.. I.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, a D. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom jeho narodenie je zapísané vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, por.č. XXXX.
8. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 33P/24/2017-29 zo dňa 13.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.05.2017, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, pričom styk matky s maloletým nebol upravený.
9. Zo sobášneho listu vyplýva, že otec maloletého uzavrel dňa XX.XX.XXXX v Q. manželstvo s navrhovateľkou.
10. Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že navrhovateľka nemá záznam v registri trestov GP SR. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že navrhovateľka nemá žiaden záznam o priestupku.
11. Z lekárskych správ vystavených dňa 20.07.2017 a 02.08.2017 vyplýva, že zdravotný stav maloletého ani navrhovateľky sa neprieči účelu osvojenia.
12. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 02.09.2016 vyplýva, že navrhovateľka je evidovaná ako nezamestnaná od 01.09.2016.
13. Zo správy z prešetrených pomerov zo dňa 05.09.2017 vyplýva, že obaja manželia sa podľa ich vyjadrenia poznajú desať rokov, z toho posledných päť spolu žijú v jednej domácnosti. Nakoľko otec maloletého pracuje, jeho manželka zostala s maloletým doma a stará sa o neho. Obaja manželia si maloletého veľmi obľúbili. Navrhovateľka sa opakovane pri pohovore vyjadrila, že dieťatko považuje za svoje. Obaja manželia majú záujem i naďalej ho spoločne vychovávať a starať sa o neho, preto i manželka otca maloletého podala na OS Trnava návrh na osvojenie maloletého. Manželia spoločne s maloletým obývajú trojizbový byt, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Byt je kompletne zariadený novým vkusným nábytkom. Maloletý má v domácnosti pripravenú vlastnú detskú izbu, avšak vzhľadom na svoj vek zatiaľ spáva s manželmi v spálni, kde má svoju detskú postieľku, skrine s oblečením a hračkami. Biologická matka sa podľa vyjadrenia manželov s maloletým vôbec nestretáva. Od doby, kedy bolo dieťa prepustené z nemocnice, o neho zabezpečujú riadnu starostlivosť iba manželia. Navrhovateľka je od septembra 2016 nezamestnaná, je evidovaná na ÚPSVaR Trnava ako uchádzač o zamestnanie. Otec maloletého je zamestnaný vo firme H.-M. a jeho čistý mesačný príjem je cca 800,- eur. V čase šetrenia bola domácnosť čistá, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve, žiadne nedostatky neboli zistené.
14. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v manželstve žije s otcom maloletého od Z. predtým žili v spoločnej domácnosti asi 5 rokov. S maloletým žijú v spoločnej domácnosti od XX.XX.XXXX. Navrhovateľka má k maloletému silný citový vzťah ako k vlastnému dieťaťu, myslí, že aj on k nej. Jeho zdravotný stav je dobrý, prekonáva len bežné detské choroby. Navrhovateľka je zdravá. Deti nemá. V súčasnosti je evidovaná ako nezamestnaná. T.č. už nepoberá podporu v nezamestnanosti, nepoberá ani žiadne dávky. Obaja jej rodičia žijú. Návrh podala z dôvodu, že maloletý u nich žije, aby žili ako rodina, a aby mala aj ona práva maloletého zastupovať napr. keď pôjde do škôlky a do školy.
15. Z výpovede otca maloletého vyplýva, že vzťah medzi jeho synom a manželkou je výborný. Matka maloletého sa o maloletého nezaujíma, neinformuje sa o ňom.
16. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. (1) O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. (2)
17. Podľa § 98 ZR, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
18. Podľa § 99 ods. 1 a 2 ZR, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. (1) Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. (2)
19. Podľa § 100 ods. 1 až 2 ZR, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. (1) Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. (2) Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. (3)
20. Podľa § 101 ods. 1 ZR, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
21. Podľa § 103 ods. 1 ZR, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
22. Podľa § 104 ZR, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
23. Podľa § 105 ZR, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
24. Podľa § 106 ods. 1 a 2 ZR, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. (1) Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované. (2)
25. Podľa § 108 ZR, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 143 CMP, konanie o osvojenie možno začať len na návrh.
28. Podľa § 144 ods. 1 CMP, účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. (1)
29. Podľa § 145 CMP, o osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
30. Podľa § 147 ods. 1 a 2 CMP, súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov. (1) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ. (2)
31. Podľa § 148 CMP, v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie aj priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
32. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd rozhodol o osvojení maloletého navrhovateľkou. Ako bolo zistené, manželstvo navrhovateľky a otca maloletého je harmonické, vekový rozdiel medzi navrhovateľkou a maloletým je primeraný, zdravotný stav ako navrhovateľky, tak aj maloletého je dobrý a neprieči sa účelu osvojenia. K osvojeniu maloletého dali súhlas jeho otec a aj matka. Matka maloletého o maloletého neprejavuje dlhodobo záujem, nekontaktuje ho. Súd dospel k záveru, že osvojenie maloletého navrhovateľkou je v najlepšom záujme maloletého, keď medzi ním a navrhovateľkou je vytvorený blízky vzťah, od jeho útleho veku sa navrhovateľka o maloletého riadne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby namiesto biologickej matky maloletého, ktorá o maloletého neprejavuje žiaden záujem. Súd preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku I. rozsudku určil, že maloletý sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom navrhovateľky.
33. Zároveň súd vo výroku II. rozsudku rozhodol, že osvojenec bude mať v zmysle § 105 ZR priezvisko určené vyhlásením otca a navrhovateľky pri uzavieraní manželstva, pričom v zmysle 148 CMP bol súd povinný priezvisko uviesť, hoci osvojenec toto priezvisko už má.
34. Ďalej súd v zmysle § 108 ZR vo výroku III. rozsudku rozhodol, že navrhovateľka bude v matrike zapísaná ako matka osvojenca namiesto biologickej matky.
35. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľkou, otcom a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.