Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27C-12-2008.pdf
PDF · 102.71 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/12/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Gomesa, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 825 851, proti žalovanému: O.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. A. 9, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 705,09 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 09.01.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Súd p r i z n á v a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v tomto konaní, ktoré je mu povinný nahradiť žalobca v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 16.05.2007 doručená žaloba pôvodného žalobcu (SALUX IV, s.r.o.), ktorou sa proti žalovanému domáhal rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 507.382,60 Sk, teda 16.842,02 eur, spolu s úrokom z omeškania. Túto žalobu odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje škodu, ktorú spôsobil žalovaný ako konateľ žalobcu (pôvodného). Podľa inventárneho zápisu zo dňa 12.10.2006 bola u žalobcu vykonaná inventúra účtovníctva, stavu a pohybov platieb a stavu finančných prostriedkov na pokladniach, za ktoré zodpovedal žalovaný ako konateľ žalobcu. Podľa tohto zápisu bolo zistené manko, schodok na zverených hodnotách v pokladni vo výške 486.141,10 Sk (16.136,93 eur) a schodok na zverených hodnotách vo výške 21.241,50 Sk (705,09 eur) z dôvodu vyplatenia tejto sumy z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného. Tento prevod bol vykonaný dňa 17.08.2006 a nemá žiadny právny dôvod. Žalovaná suma, teda náhrada škody, predstavuje tento celkový schodok.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť v celom rozsahu s odôvodnením, že za manko vzniknuté v účtovníctve žalobcu nemôže zodpovedať, nakoľko v zmysle spoločenskej zmluvy žalobcu, boli od vzniku spoločnosti jej konateľmi taktiež E.. C. P. a O.. E. C., pričom práve konateľka E.. C. P. zodpovedala za personálne veci a odvody tržieb na prevádzke lekárne. Žalovaný nemal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a ani zo spoločenskej zmluvy nevyplýva, žeby za stav finančných prostriedkov žalobcu zodpovedal výlučne žalovaný. Čo sa týka časti žalovanej sumy vo výške 705,09 eur, túto čiastku si nechal vyplatiť od žalobcu po vzájomnej ústnej dohode medzi ním a žalobcom ako odmenu za výkon jeho činnosti konateľa.
3. Na základe podanej žaloby, po vydaní platobného rozkazu a podaní riadneho odporu proti platobnému rozkazu žalovaným, vykonal súd viaceré pojednávania, uznesením zo dňa 24.08.2010 pripustil zmenu žaloby (rozšírenie žalovanej sumy na 17.190,95 eur s príslušenstvom) a vo veci samej vydal dňa 27.08.2010 rozsudok, ktorý bol následne v odvolacom konaní odvolacím súdom uznesením zo dňa 10.02.2011 zrušený. Následne súd vykonal ďalšie pojednávania, na ktorých doplnil dokazovanie.
4. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2011 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 705,09 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 09.01.2009 do zaplatenia, späť. Rovnako tak urobil aj v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2010 k odvolaniu žalovaného proti rozsudku. Toto späťvzatie odôvodnil tým, že dňa 09.01.2009 došlo zo strany žalovaného k dobrovoľnej úhrade čiastky 705,09 eur. Naďalej sa domáha, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť čiastku 16.485,86 eur s 8,5% úrokom z omeškania z tejto čiastky od 16.05.2007 do zaplatenia a s 8,50 % úrokom z omeškania z čiastky 705,09 eur od 16.05.2007 do 09.01.2009, čo predstavuje čiastku 99,18 eur. S týmto čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil, pričom o ňom nebolo doposiaľ rozhodnuté (čiastočným zastavením konania). Predmetom žaloby tak už po čiastočnom späťvzatí je právo na zaplatenie sumy 507.382,60 Sk, teda 16.842,02 eur, spolu s úrokom z omeškania, a to z titulu zodpovednosti žalovaného ako konateľa pôvodného žalobcu za škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov v zmysle § 135a ods.1. ods.2 Obchodného zákonníka. Podľa odôvodnenia žaloby ide o zodpovednosť za tzv. „manko“, resp. schodok na majetkových hodnotách, ktoré vzniklo žalobcovi v období od 01.01.2006 do 31.05.2006.
5. V ďalšom priebehu konania, pred skončením dokazovania, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, a to uznesením súdu zo dňa 07.01.2013, č.k. 29K/46/2012-160, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2013. Týmto dňom v zmysle § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vo vtedy účinnom znení, sa zo zákona prerušilo toto konanie. Dňa 23.08.2016 konkurzný súd vydal uznesenie, ktorým bol konkurz na majetok žalovaného zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Oznámenie o právoplatnosti tohto uznesenia bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.09.2016. Týmto dňom sa v prerušenom konaní pokračuje, pretože podľa § 102 ods.5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením oznámenia o právoplatnosti uvedeného uznesenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 46 až 51 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Počas prerušenia konania pôvodný žalobca zanikol, pričom jeho právnym nástupcom sa stala najprv obchodná spoločnosť Stigmata s.r.o., ktorá bola medzičasom zrušená a takisto zanikla. Jej právnym nástupcom je súčasný žalobca, obchodná spoločnosť Gomesa, s.r.o., ktorá je tak zároveň aj právnym nástupcom pôvodného žalobcu (obchodnej spoločnosti SALUX IV, s.r.o.). Preto súd uznesením zo dňa 14.02.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a to súčasným žalobcom, obchodnou spoločnosťou Gomesa, s.r.o..
6. V ďalšom priebehu konania bolo súdom zistené, že žalovaný dňa 31.05.2013 ako dlžník podal na tunajší súd návrh na povolenie oddlženia. O tomto návrhu na oddlženie žalovaného bolo rozhodnuté uznesením súdu sp.zn. 29NcKR/1/2013 z 25.04.2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 03.06.2017, tak, že žalovaný sa oddlžil. V bode 17. odôvodnenia tohto uznesenia konajúci súd konštatuje, že: „V danej veci mal súd z pripojeného spisu spisová značka 29K/46/2012 preukázané, že dlžník, má právo sa domáhať zbavenia svojich dlhov v rámci oddlženia, nakoľko ide o fyzickú osobu, ktorá počas konkurzu splnila všetky povinnosti a konkurz na jej majetok bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku, pričom návrh na oddlženie bol dlžníkom podaný včas a súd doposiaľ o oddlžení dlžníka nerozhodol. Súčasne súd poukazuje, že v konaní o návrhu na povolenie oddlženia žiaden z veriteľov dlžníka nenamietal poctivý zámer dlžníka uspokojiť veriteľov resp. netvrdil ani nepreukázal nepoctivosť zámeru pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a povolenie oddlženia, ani skutočnosť, ani že by sa dlžník účelovo zbavoval svojho majetku (napr. darovaním majetku svojim rodinným príslušníkom a pod.) pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu resp. počas konkurzu či po jeho zrušení. Súd zdôrazňuje, že predvolanie dlžníka na pojednávanie, zverejnil i v Obchodnom vestníku, aby sa i veritelia mali možnosť oboznámiť s prebiehajúcim konaním o návrhu dlžníka na povolenie oddlženia s uvedením spisovej značky konania a s termínom nariadeného pojednávania. Veritelia sa tak v prípade záujmu mohli obrátiť na súd či už písomne alebo osobne na nariadenom pojednávaní a vyjadriť tak svoj nesúhlas s návrhom na povolenie oddlženia dlžníka, vyvracať resp. popierať dlžníkom tvrdené skutočnosti o jeho skutočnom poctivom zámere na čo najvyššom uspokojení veriteľov príp. i predložiť súdu dôkazy o jeho nepoctivom zámere pri podaní návrhu na konkurz a povolenie oddlženia. Keďže súd má z vyššie uvedených zistených a preukázaných skutočností za to,
že dlžník má poctivý zámer na uspokojení svojich veriteľov, pričom v konaní žiaden z veriteľov netvrdil ani nepreukázal nepoctivosť zámeru dlžníka na podaní návrhu, súd ustálil, že dlžník splnil i ďalšiu zo základných podmienok na vyhovenie návrhu na povolenie oddlženia - poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Túto skutočnosť potvrdil i správca vo svojom vyjadrení.“ Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 29NcKR/1/2013 zo dňa 25.04.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 02.06.2017.
7.1 Podľa § 206f ods.3, ods.4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej aj ako „zákon o konkurze“, ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.
7.2 Podľa § 135a ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
8. Súd v priebehu celého konania vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne D. Q., svedkyne C. C., svedkyne I. Z., výsluchom konateľa pôvodného žalobcu Ing. E. C., výsluchom žalovaného, ustanovením znalkyne v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. I. P., znaleckým posudkom č. 10/2009 ustanovenej znalkyne, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 5 inventúrny zápis, č. l. 6 výpis z účtu, č. l. 25 faktúra č. 12/2006, č. l. 45, 46 sumár prevodov, č. l. 47-70 výpisy z bankových účtov, č. l. 76 zmluva o dielo, č. l. 79 dohoda o ukončení zmluvy o dielo, č. l. 82-84 výpis z pokladne, č. l. 85-90 výpis z hlavnej knihy analytickej evidencie, č. l. 91-94 kópie príjmových pokladničných dokladov, č. l. 95-100 výpis z pokladničnej knihy, č. l. 101, 102 zoznam prijatých faktúr, č. l. 103, 104 výdavkové a príjmové pokladničné doklady, č. l. 105 faktúra č. XXXXXXXXX, č. l. 108 dodací list, č. l. 112-114 kópie výdavkových a príjmových pokladničných dokladov, č. l. 115 faktúra č. XXXXXXXXX, č. l. 116 výdavkový pokladničný doklad, č. l. 117 faktúra č. XXXXXX, č. l. 118 výpis z pokladničnej knihy, č. l. 119 faktúra, č. l. 124 inventúrny zápis, č. l. 125-132 výpis z pokladničnej knihy, č. l. 133, 134 výpis z účtu, č. l. 231 trestný rozkaz, č. l. 234 obžaloba, č. l. 323 uznesenie o vznesení obvinenia, č. l. 324 sťažnosť, č. l. 327 uznesenie OP Trenčín, č. l. 415, 416 výpisy z obchodného registra, č. l. 444 uznesenie OS TN, sp. zn. 29NcKr/1/2013. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o podanej žalobe.
9. Predmetom žaloby žalobcu je po čiastočnom späťvzatí žaloby právo na zaplatenie sumy 507.382,60 Sk, teda 16.842,02 eur, spolu s úrokom z omeškania, a to z titulu zodpovednosti žalovaného ako konateľa pôvodného žalobcu za škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov v zmysle § 135a ods.1. ods.2 Obchodného zákonníka. Podľa odôvodnenia žaloby ide o zodpovednosť za tzv. „manko“, resp. schodok na majetkových hodnotách, ktoré vzniklo žalobcovi v období od 01.01.2006 do 31.05.2006. Vznik tohto schodku bol hodnoverne preukázaný znaleckým posudkom č. 10/2009 ustanovenej znalkyne, ako to uzavrel aj odvolací súd v uznesení sp.zn. 19Co/355/2016 z 10.02.2011. Odvolací súd takisto uviedol, že povinnosťou žalobcu bude, aby v ďalšom konaní preukázal, aké konkrétne porušenie povinnosti žalovaného malo za následok vznik škody, náhrady ktorej sa domáha. Za predpokladu, že budú preukázané všetky zodpovednostné predpoklady za škodu vrátane príčinnej súvislosti, má žalovaný ako
konateľ právo zbaviť sa svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu tým, že preukáže okolnosti, ktoré jeho zodpovednosť vylučujú.
10. Ako je uvedené v bode 6. tohto odôvodnenia, pred skončením dokazovania, dňa 31.05.2013, žalovaný ako dlžník podal na tunajší súd návrh na povolenie oddlženia. O tomto návrhu na oddlženie žalovaného bolo rozhodnuté uznesením súdu sp.zn. 29NcKR/1/2013 z 25.04.2017 právoplatným dňa 03.06.2017 tak, že žalovaný sa oddlžil. Ak by aj existovala uplatnená pohľadávka žalobcu, v dôsledku uvedenej skutočnosti sa podľa odseku 3 v spojení s odsekom 4 § 206f zákona o konkurze stali nevymáhateľné všetky pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Významným takisto je, že zároveň v danom prípade nejde o žiadnu z pohľadávok nedotknutých oddlžením v zmysle § 166c zákona o konkurze, účinného od 01.03.2017.
11. Pohľadávku, ktorá je nevymáhateľná, nemožno súdnym rozhodnutím v základnom konaní priznať. Z judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že vymáhateľná pohľadávka je taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 44/2001, rozsudok NS SR z 23. decembra 1999 sp.zn. 3 Cdo 102/99). Analogicky to platí rovnako napr. aj pri premlčanom práve, ktoré si veriteľ uplatňuje v súdnom konaní, kedy je takéto premlčanie podľa judikatúry kvalifikované ako uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania (napr. rozsudok NSSR sp.zn. 4 Cdo 146/2008). Aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa menil zákon o konkurze (konkrétne v časti týkajúcej sa novej právnej úpravy oddlženia) sa stratou vymáhateľnosti pohľadávky chápe strata právneho nároku, či zánik možnosti štátno-mocenského vynútenia splnenia právneho nároku (ako súčasti pohľadávky) voči dlžníkovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 166f ods.1 zákona o konkurze, podľa ktorého veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
12. Z dôvodu nevymáhateľnosti uplatnenej pohľadávky žalobcu je existencia, resp. preukázanie zodpovednosti žalovaného za škodu, prípadne existencia okolností vylučujúcich zodpovednosť, irelevantná. V prípade uplatnenej pohľadávky (po čiastočnom späťvzatí žaloby) pritom nejde o škodu spôsobenú úmyselne. Preto je nadbytočné zaoberať sa v rozhodnutí vo veci samej týmito okolnosťami. Súd tak zároveň rešpektuje zásadu hospodárnosti civilného sporového konania. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Nad rámec potreby tohto rozhodnutia však uvádza, že na základe vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že žalobca preukázal zodpovednosť žalovaného za vzniknutý schodok. Takisto hodnoverne nepreukázal, že by za stav finančných prostriedkov na pokladniach a pohyby platieb zodpovedal výlučne žalovaný ako jeden z troch konateľov žalobcu.
13. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a na skutočnosť, že doposiaľ nebolo o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodnuté, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 705,09 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 09.01.2009 do zaplatenia, zastavil.
15. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, k existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní úspešnejší, avšak prihliadol na skutočnosť, že žalovaný bol oddlžený, teda fakticky pozbavený zodpovednosti za svoje dlhy. Túto skutočnosť považuje súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto mu ako úspešnej strane náhradu trov konania nepriznal.
19. V priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových prostriedkov v sume 484,75 eur, ktoré boli použité na vyplatenie znalečného ustanovenej znalkyni v tomto konaní, na základe uznesenia zo dňa 12.02.2010. Uvedená skutočnosť, je zdokladovaná v súdnom spise bezprostredne po vynaložení týchto výdavkov. Súd preto konštatuje, že výdavok štátu je účelne vynaložený a preukázaný.
20. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia tohto zákona priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. Preto súd v čase rozhodnutia aplikuje na rozhodovanie o trovách konania, ktoré vznikli štátu zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
22. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
23. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
24. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
25. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, ( t. j. či štát má právo na náhradu výdavkov alebo nemá právo na náhradu výdavkov) o náhrade výdavkov štátu rozhodol súd v zmysle článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku aplikujúc zmysel a účel ustanovenia § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vzniku trov štátu a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princíp právnej istoty.
26. Súd zároveň poukazuje na analógiu § 259 v spojení s § 258 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Podporne súd poukazuje aj na znenie dôvodovej správy zákonodarcu k ustanoveniu § 259 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne ustanovenie účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne nevylučuje. Súd takisto poukazuje aj na znenie § 155 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku, ktoré uvádza, že: „Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.“ Zákon týmto ustanovením odníma štátu právo na náhradu jeho výdavkov súvisiacich s tlmočením (pri splnení podmienok § 155 ods. 1). Pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním (vyplatenie znalečného) však zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodňal. Súd má za to, že aj štát je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.
27. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky je povinný zaplatiť iba žalobca, ako neúspešná sporová
strana. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.