Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-13-2016.pdf
PDF · 73.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Pc/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa: X. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom A., X. V. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Prievidza, Nábrežie sv. Cyrila 47, proti matke: L. Ž., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Z. E. X a mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. F. Z. V., o návrhu na zapretie otcovstva, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh na zapretie otcovstva v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2016 žiadal, aby súd rozhodol o zapretí otcovstva v rodnom liste zapísaného otca X. G. voči maloletej M. G., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že s matkou maloletej M. sa zoznámil na konci roku 2012 prostredníctvom internetu. Po krátkej známosti sa nasťahovali k jej rodičom a následne vybavil nájom bytu v centre X.. V tom čase pracoval často v zahraničí a odchádzal aj na 2-3 mesiace. Počas spolužitia mal s matkou pohlavný styk 5- krát, pričom podľa jeho názoru to nebolo v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa. V stave zaľúbenosti sa potešil správe o otehotnení partnerky, pričom po narodení maloletej M. bolo otcovstvo k nej určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. V čase, kedy mala maloletá asi pol roka, došlo k prerušeniu spolužitia a od toho momentu maloletú nevidel. Viaceré okolnosti naznačovali, že matka maloletej sa stýkala aj s iným mužmi a z toho dôvodu nadobudol presvedčenie, že nie je otcom maloletej M.. Navrhovateľ žiadal vykonanie DNA testov za účelom preukázania, či je skutočne otcom maloletej M..
2.Matka uviedla, že otehotnela v marci, dcéra sa narodila v decembri a navrhovateľ spolu s jej bratom odchádzali za prácou až v apríli. V máji, kedy sa to dozvedela, bola už dva mesiace tehotná.
3.Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme maloletej M., aby v rodnom liste mala zapísaného biologického otca a vyjadril súhlas s vykonaním DNA testov.
4.Vo veci súd rozhodol v zmysle § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) bez prítomnosti v rodnom liste uvedeného otca a jeho právneho zástupcu, ktorí vyjadrili súhlas, aby pojednávanie bolo vedené bez ich prítomnosti, ako aj rozhodnuté bez ich prítomnosti vzhľadom na výsledky DNA testov.
5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámením návrhu, rodného listu a testu otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 19.07.2017 a zistil tento skutkový stav:
6.Z rodného listu maloletej M. vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX a ako otec je zapísaný X. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a ako matka L. Ž., rod. A.Á., nar. XX.XX.XXXX.
7.Zo záverov určenia otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 19.07.2017 vyplýva, že z výsledkov možno vyvodiť záver, že nie je možné vylúčiť otcovstvo označeného muža (X. G.) voči vyšetrenému dieťaťu (M. G.), pretože muž má v každom systéme aspoň jednu z alel, ktoré musí maž biologický otec testovaného dieťaťa. Keďže pravdepodobnosť otcovstva je vyššia ako 99,9 % a index otcovstva vyšší ako 1000 je treba predpokladať otcovstvo označeného otca voči vyšetrovanému dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Označený otec výsledky testov predložil súdu a proti výsledkom nevzniesol námietky.
8.Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
9.Podľa § 93 ods. 3 v spojení s § 88 ods. 1 Zákona o rodine, ustanovenia § 88 ods. 1 sa použijú primerane, v zmysle ktorého manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému.
10.Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
11.Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov. Záujem môže byť prípadne podložený zdravotnými dôvodmi z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb. Záujem dieťaťa môže spočívať aj v majetkových nárokoch (dedičských). Vo všeobecnosti by mal byť vždy zo zákona daný záujem dieťaťa poznať svojich biologických rodičov.
12.Osobné vzťahy medzi rodičmi a deťmi svojím charakterom patria medzi najvýznamnejšie vzťahy medzi ľuďmi, dotýkajú sa ich osobného, citového života (v porovnaní napr. so zmluvnými vzťahmi) bezprostredne a dlhodobo, predstavujú najužšiu oblasť ich každodenného života, vyjadrujú nadväznosť príbuzenských vzťahov, resp. ľudských generácií. V súlade so záujmami spoločnosti, ako aj jednotlivcov nadobúdajú aj charakter právnych vzťahov. Vyplývajú z nich viaceré práva a povinnosti, čím je odôvodnený záujem na tom, aby uvedené vzťahy boli včas zistené a evidované.
13.Dieťa má v zásade právo na určenie toho, kto sú jeho rodičia. Výslovne mu toto právo priznáva článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Možno teda vymedziť základné požiadavky, ktoré sa dajú vyčítať aj zo znenia zákona a ktoré spoluvytvárajú právny rámec určovania a zapretia otcovstva. Predovšetkým je to požiadavka, aby sa právny vzťah otcovstva v čo najväčšom počte prípadov stotožňoval so stavom biologickým. Táto požiadavka je potom do určitej miery korigovaná druhou požiadavkou, a to aby bol tento vzťah určený v čo najkratšom čase po narodení dieťaťa, t.j. požiadavkou včasnosti stabilizácie právneho vzťahu otca a dieťaťa.
14.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rodnom liste zapísaný otec X. G. je biologickým otcom maloletej M., a preto súd na základe preukázaných skutočností návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva v celom rozsahu zamietol.
15.V zmysle § 52 v spojení s § 57 C.m.p. o trovách konania súd rozhodol, pretože ani jeden z účastníkov si právo na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Účastníci, ktorí sa svojho práva podať odvolanie vzdali, nemajú právo podať odvolanie.
Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).