Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/230/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Bratislava zast. JUDr. Danou Podhradskou, advokátkou, so sídlom Estónska 16, Bratislava proti odporcovi: Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. H. XX, Bratislava zast. JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou, so sídlom Štefániková 5, Bratislava, o návrhu na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX k V. Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne počnúc dňom 01.06.2016, ktorú sumu je povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy k 15. dňu v mesiaci.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2016 do 15.09.2017 v sume 2.325,- € je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľa do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava J. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti o výške výživného.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 31.05.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k vtedy maloletému V. zo sumy 100,- € na sumu 300,- € mesačne. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že súd naposledy určil výživné, keď mal maloletý V. 12 rokov a navštevoval základnú školu, pričom v súčasnosti má 17 rokov a študuje na B. Y. Š. Y. R. V.. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletého, ako aj na strane otca. Potreby maloletého nesporne vzrástli, a to s poukazom na jeho vek ako aj štúdium na strednej škole. Priemerné mesačné náklady na mal. sú vo výške 516,- €. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov mal. nemohol absolvovať lyžiarsky kurz spolu so svojimi spolužiakmi. V školskom roku 2016/2017 je školou predpísaný vodičský kurz na traktor, ktorý spolu s vodičským kurzom na osobné motorové vozidlo predstavuje náklady vo výške 500,- €. Pomery na strane otca sa od poslednej úpravy výživného zmenili tak, že otec už nemá okrem mal. V. inú vyživovaciu povinnosť. Otec poberá výsluhový dôchodok, ktorý bol v roku 2010 vo výške 400,- € a v čase podania návrhu pracoval ako M. V., pričom jeho príjem bol v roku 2010 vo výške 902,- €. Matka pracuje ako sanitárka v L. N. M. A., kde dosahuje zárobok v priemernej mesačnej výške 641,17 € netto, pričom zrážkou zo mzdy platí pôžičku sumou 199,- € mesačne a spolu s maloletým býva v ubytovni. X. V. Q., ktorý bol v čase podania návrhu matky na súd maloletý v priebehu konania nadobudol plnoletosť, pričom na pojednávaní dňa 13.04.2017 uviedol, že sa pripája k podanému návrhu na zvýšenie výživného.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä s rodným listom navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava J. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdeniami o príjme matky zo dňa 25.05.2016 a 10.03.2017, potvrdeniami o návšteve školy navrhovateľa zo dňa 24.05.2016, 09.03.2017 a 04.09.2017, potvrdením o výdavkoch na štúdium navrhovateľa v školskom roku 2016/2017 zo dňa 23.03.2017, rozhodnutiami o výške výsluhového dôchodku odporcu zo dňa 01.07.2016 a 01.07.2017, potvrdením o príjme odporcu za rok 2016 zo dňa 06.04.2017, Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o zaradení odporcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 12.01.2017, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne o nároku odporcu na dávku v nezamestnanosti zo dňa 30.01.2017, pracovným posudkom zo dňa 02.05.2017, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu zo dňa 29.04.2015, Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o vyradení odporcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 07.08.2017, Pracovnou zmluvou zo dňa 25.07.2017, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava J. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý V. zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

6. Z potvrdení o príjme L. N. A. zo dňa 25.05.2016 a 10.03.2017 súd zistil, že plat matky navrhovateľa bol v roku 2016 v priemernej mesačnej výške 775,43 € brutto a v roku 2017 vo výške 969,06 € brutto. 7. Z potvrdení o návšteve školy navrhovateľa zo dňa 24.05.2016, 09.03.2017 a 04.09.2017 vyplýva, že ten navštevuje B. Y. Š. M. J. W. F., odbor V. R. M. a v súčasnosti je žiakom 3. ročníka. Z potvrdenia o výdavkoch na štúdium navrhovateľa v školskom roku 2016/2017 zo dňa 23.03.2017 vyplýva, že jeho náklady spojené so školou boli v školskom roku 2016/2017 vo výške 708,- €, z toho 25,- € na rodičovské združenie, 15,- € na učebnicu anglického jazyka, 120,- € na pracovné ochranné oblečenie potrebné pre prácu v ťažbe dreva, 178,- € na kurz vodičského oprávnenia (traktor) a 370,- € na kurz vodičského oprávnenia (osobný automobil). 8. Z Rozhodnutí Ministerstva vnútra SR o výške výsluhového dôchodku odporcu zo dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX súd zistil, že ten bol od 01.07.2016 vo výške 416,38 € mesačne a od 01.07.2017 je vo výške 418,30 € mesačne. 9. Z potvrdenia o príjme odporcu za rok 2016 zo dňa 06.04.2017 vyplýva, že jeho priemerná mesačná mzda bola v roku 2016 vo výške 1.168,72 € brutto. 10. Z oznámenia ÚPSVaR zo dňa 12.01.2017 súd zistil, že odporca bol počnúc dňom 09.01.2017 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 07.08.2017 bol odporca dňom 01.08.2017 vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že predložil doklad od zamestnávateľa A. B. B..T..Y.., ktorým preukázal, že mu dňa 01.08.2017 vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. 11. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.01.2017 bol odporcovi priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 42,9761 € od 09.01.2017 na obdobie 6 mesiacov. 12. Z pracovného posudku F. W. A. zo dňa 02.05.2017 vyplýva, že pracovný pomer s odporcom bol ukončený dňa 31.12.2016 podľa § 67 ZP, t.j. výpoveďou zamestnanca. 13. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu zo dňa 29.04.2015 vyplýva, že mesačná zálohová úhrada za užívanie odporcom je vo výške 434,24 €. 14. Dňa 25.07.2017 uzatvoril odporca ako zamestnanec so spoločnosťou A. B., B..T..Y.. ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, a to od 01.08.2017 do 31.12.2017, pričom odporca bol prijatý na pracovnú pozíciu vodič. Zamestnávateľ sa zaviazal odporcovi za výkon práce poskytovať mesačnú mzdu dohodnutú vo výške 522,- € mesačne brutto, ďalej prémiu vo výške 20,- € mesačne / denne brutto za podmienky odpracovania všetkých pracovných zmien v mesiaci, inak bude primerane krátená. Základná zložka mzdy odporcu vo výške 522,- € v prípade, že odporcovi v danom mesiaci nevzniknú ďalšie mzdové nároky vo forme ostatných zložiek mzdy ako aj prípadných prémií, osobného ohodnotenia, nenárokovateľných príplatkov a zvýhodnení a pod., ktorých súčet by sa rovnal alebo prevyšoval rozdiel medzi minimálnym mzdovým nárokom vo výške 609,- € brutto mesačne, bude mu tento rozdiel v rámci základnej zložky doplatený. V prípade, že odporcovi uvedené ďalšie zložky mzdy pokryjú v súčte uvedený rozdiel len sčasti, bude odporcovi uvedený rozdiel vyplatený po znížení o vyplatené ďalšie zložky mzdy len sčasti.

15. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že ten s matkou býva na ubytovni zamestnávateľa matky v W. A., kde matka platí poplatok mesačne vo výške 148,- € a elektriku v sume 12,- €, a teda polovica nákladov na navrhovateľa predstavuje sumu 80,- €. Navrhovateľ by mohol bývať na internáte, avšak ten stojí 100,- €, čo matkine finančné možnosti neumožňujú. Ďalej poukázala na to, že odporca dal výpoveď z pozície vodič a uzavrel nový pracovný pomer na rovnakú pozíciu vodič. V prípade zdravotných problémov, mohol odporca využiť zdravotnú starostlivosť. V roku 2016 mal spolu s výsluhovým dôchodkom príjem vo výške 1.300,- €, avšak okrem sumy 100,- € navrhovateľovi inou sumou neprispel, nepodporil ho a ani si na neho nespomenul keď mal narodeniny. Aj v čase keď bol nezamestnaný mal príjem vo výške 1.000,- €. Tento rok navrhovateľ končí štúdium výučným listom, absolvuje teoretické aj praktické skúšky, pilčícke skúšky, skúšky na vodičský preukaz na traktory, na skúšky bude potrebovať oblek, tiež je nevyhnutné platiť poplatky v škole, cestovné a podobne. Ďalej navrhla, aby súd pri určení výživného vychádzal z príjmu, ktorý odporca dosahoval v F. W., P..B.., pretože sa bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania 16. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nepoberá žiadny príjem. V škole je potrebný protirezný odev, ktorý stojí 120,- € bez topánok. S požiadavkou finančného príspevku na náklady spojené so štúdiom kontaktoval odporcu prostredníctvom telefónu aj cez internet, avšak žiadnej odozvy sa z jeho strany nedočkal. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa navrhovateľ nemôže venovať svojim záujmom ako sú box a futbal. 17. Z výpovede odporcu súd zistil, že od 01.01.2017 bol nezamestnaný, pričom dovtedy pracoval ako vodič v F. W. A., P..B.., kde dal výpoveď zo zdravotných dôvodov, nakoľko mal problémy s krvným tlakom a urologické problémy. Na jar 2016 začal užívať lieky, ktorých vedľajším účinkom je bolesť hlavy. Do roku 2005 pracoval v W. D. B. P. K. C., v súvislosti s čím poberá výsluhový dôchodok vo výške 415,- €. Býva v 4-izbovom služobnom byte, ktorý mu bol poskytnutý bývalým zamestnávateľom. Nevlastní nehnuteľné ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Okrem syna, s ktorým sa stretáva málo má z predchádzajúceho manželstva tri dcéry. Odporca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že pracovný pomer skončil z dôvodu syndrómu vyhorenia, pričom psychiatra nevyhľadal z obavy, že by to mohlo mať negatívny vplyv pri hľadaní novej práce a možnosť PN nevyužil, nakoľko chcel chodiť von. Hoci je pravdou že obýva 4- izbový byt sám, avšak platí nájomné v takej výške, ktoré by platil v prípade ak by si zobral do podnájmu byt menšej rozlohy. Odporca v priebehu celého obdobia od roku 2016 platil na syna výživné vo výške 100,- € mesačne, a žiadne iné mimoriadne platby na výživné nepoukazoval.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 21. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 22. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 23. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 24. Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 25. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho

reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. 26. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 121 C.m.p. tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). 27. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejav v pomeroch účastníkov (R 3/67). 28. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd návrhu na zvýšenie výživného v časti vyhovel a vo zvyšnej časti ho zamietol ako nedôvodný. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadal na ich nevyhnutné výdavky a taktiež skúmal aj možnosti už dospelého Milana, a to najmä jeho schopnosť sa samostatne živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného po úplnom dokazovaní porovnával okolností, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom, a ktoré sa následne zmenili. 29. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že od poslednej úpravy výživného t.j. od roku 2010 sa pomery na strane t.č. plnoletého V. výrazným spôsobom zmenili a jeho výživa a opatera si vyžadujú vyššie náklady ako tomu bolo pred 7 rokmi. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava J. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, zamestnaný ako M. V. a poberal mesačný príjem 902,- € netto a výsluhový dôchodok vo výške 400,- € mesačne, v tom čase mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Odporca bol v čase podania návrhu na zvýšenie výživného na súd zamestnaný ako M. V. v spoločnosti F. W. A., P..B.. s priemerným mesačným príjmom 1.168,72 € brutto a poberal výsluhový dôchodok vo výške 416,38 € mesačne. V období od 01.01.2017 do 31.07.2017 bol nezamestnaný, pričom ako to vyplýva z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne od 09.01.2017 po dobu 6 mesiacov poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 644,- € mesačne a tiež výsluhový dôchodok. Odporca od 01.08.2017 pracuje v spoločnosti A. B. B..T..Y.. na pozícii M. s priemerným mesačným príjmom 522,- € brutto, pričom má nárok na prémiu vo výške 20,- € mesačne / denne brutto za podmienky odpracovania všetkých pracovných zmien v mesiaci a v prípade, že odporcovi v danom mesiaci nevzniknú ďalšie mzdové nároky vo forme ostatných zložiek mzdy ako aj prípadných prémií a pod., ktorých súčet by sa rovnal alebo prevyšoval rozdiel medzi minimálnym mzdovým nárokom vo výške 609,- € brutto mesačne a základnou zložkou mzdy vo výške 522,- € mesačne, bude mu tento rozdiel v rámci základnej zložky doplatený. Odporca aj naďalej poberá výsluhový dôchodok, ktorý je od 01.07.2017 je vo výške 418,30 € mesačne. Odporca býva v 4-izbovom služobnom byte, za užívanie ktorého platí mesačnú zálohovú úhradu vo výške 434,24 €. Pomery na strane matky sa výrazným spôsobom od poslednej úpravy nezmenili, jej priemerný mesačný príjem je cca 969,06 € brutto mesačne a býva v ubytovni spolu s navrhovateľom. 30. Nakoľko súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará a vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť, pomery na strane dieťaťa sa zmenili a to tým spôsobom, že navrhovateľ začal študovať na B. Y. Š. M. J. W. F., kde študuje odbor mechanizátor lesnej výroby, s čím súvisia

aj zvýšené náklady, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa zo sumy 100,- € na sumu 250,- € mesačne majúc za to, že zvýšenie výživného je v jeho najlepšom záujem, prihliadnuc pritom na možnosti, schopnosti ako i majetkové pomery oboch rodičov s tým, že uvedené výživné odzrkadľuje životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou príjmu, mesačných nákladov, vlastníctvom nehnuteľností, hnuteľných vecí väčšej hodnoty, či položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón atď. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca svoju vyživovaciu povinnosť doteraz pravidelne plnil, navrhovateľovi však nad rámec výživného neprispieval. I keď bol po dobu siedmich mesiacov nezamestnaný, tak má súd za to, že jeho príjem v tom období ako aj v období od 01.08.2017, t.j. odkedy je odporca opätovne zamestnaný dosahoval výšku, z ktorej je schopný plniť navrhovateľovi výživné v sume 250,- €. 31. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu práve o 150,- €, nakoľko výživné celkovo vo výške 250,- € od povinného rodiča je adekvátne a v tomto prípade dostačujúce pokryť potreby navrhovateľa. Matka poberá príjem cca vo výške 969,06 € brutto mesačne, nemá ani ďalšie vyživovacie povinnosti, matka spláca pôžičku sumou 199,- € mesačne formou zrážok zo mzdy, býva spolu so synom v ubytovni, avšak na druhej strane sa osobne o dieťa stará. Súd vzhľadom k možnostiam, schopnostiam i majetkovým pomerov oboch rodičov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

32. Súd k tvrdeniam otca, že v priebehu konania zmenil zamestnanie zo zdravotných dôvodov uvádza, že odporca na pojednávaní dňa 13.04.2017 tvrdil, že išlo o problémy s krvným tlakom a urologické problémy, pričom následne na pojednávaní dňa 07.09.2017 tvrdil, že trpel syndrómom vyhorenia a možnosť PN nevyužil, z dôvodu, že chcel chodiť von uvádza, že nemôže akceptovať, že odporca uprednostnil skončenie pracovného pomeru a pristúpil k tomu, že nebude poberať príjem namiesto toho, aby navštívil lekára, pričom súd na jeho odôvodnenie, že lekára nevyhľadal z dôvodu, že mal strach, aby mu táto okolnosť nesťažila hľadanie nového zamestnania neprihliadal, nakoľko lekár je viazaný lekárskym tajomstvom, na základe ktorého nemôže oznamovať zdravotný stav svojho pacienta iným osobám. Odporca súdu nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval jeho zlý zdravotný stav, pričom odporca si opätovne našiel zamestnanie na tej istej pozícii, t.j. vodič, akú vykonával u predchádzajúceho zamestnávateľa, pričom ako už bolo uvedené vyššie, má súd za to, že odporca aj v období keď bol nezamestnaný poberal taký príjem, z ktorého bol schopný plniť navrhovateľovi výživné v určenej výške. 33. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava J. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej o.i. sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky. 34. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu odo dňa nasledujúceho po dni podania návrhu na súd, t.j. 01.06.2016, čím mu vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 2.325,- €, čo predstavuje rozdiel zvýšeného výživného o 150,- € mesačne odo dňa nasledujúceho po dni podania návrhu na súd, t.j. 01.06.2016 do dňa 15.09.2015 (15 mesiacov a 15 dní, a teda 15 x 150,- € + 15 x 5,- €) = 2.325,- €). 35. Nakoľko Civilný mimosporový poriadok účinný od 01.07.2016 nepripúšťa uložiť povinnému zročné výživné v splátkach, ale možno ho uložiť zaplatiť v dlhšej lehote, súd zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.