Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/145/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému X. S., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX W. - Y., o zaplatenie 888,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.6.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 888,-- €, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 888,-- € od 22.6.2010 do zaplatenia, ako aj nahradenia trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku. Skutkovo žalobu odôvodňoval zmluvou o úvere č. 607700170, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 7.1.2010 a na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 450,-- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s poplatkom vo výške 438,-- € spolu vo výške 888,-- € za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na tieto upozornenia nereagoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňom 22.6.2010 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na OR PZ Zvolen vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia nepoukázal v prospech zmluvy o úvere žiadnu splátku a to aj napriek tomu, že mal finančné prostriedky čo vyplynulo aj z údajov uvedených v žiadosti o úver. Okresný súd Zvolen trestným rozkazom č.k. 3T XXX/XXXX-XX zo dňa 29.12.2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 2.2.2011. Žalovaný ku dňu podania žaloby na okresný súd žiadnu čiastku neuhradil.

2. Žalovaný sa po doručení žaloby, príloh a predvolania na pojednávanie k žalobe nevyjadril. Telefonicky ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti a uviedol, že v prípade ak ho súd zaviaže uvedenú sumu zaplatiť žiada o povolenie splátok vo výške 50,-- € mesačne. Viac k žalobe a k veci neuviedol.

3. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu trestného rozkazu zo dňa 29.12.2010, ktorým bol žalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1, písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu. Poškodený spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. sa podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazu je s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 2.2.2011 voči žalovanému X. S..

4. Žalobca pripojil k žalobe aj fotokópiu zmluvy o úvere zo dňa 7.1.2010 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa ustanovenia § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

11. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Je nesporné, že žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 888,-- € s príslušenstvom je nárok, ktorý si uplatňuje zo vzťahu založeného úverovou zmluvou č. 607700170 zo dňa 7.1.2010. Žalovaný, ktorý v zmysle uvedenej zmluvy ako dlžník čerpal od žalobcu úver vo výške 450,-- € a zaviazal sa tento úver v pravidelných mesačných splátkach za podmienok dohodnutých v zmluve vrátiť spolu s príslušným poplatkom. Keďže svoj záväzok riadne a včas nesplnil, porušil dojednania zmluvy o úvere čím stratil

výhodu splátok a dlh sa stal splatným. Navyše žalobca podal trestné oznámenie a žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca si uplatnil ako poškodený nárok na náhradu škody z úverovej zmluvy v trestnom konaní, pričom s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol odkázaný na občianske súdne konanie. To znamená, že nárok uplatňovaný pred tunajším súdom je nárokom na náhradu škody, ktorú mal utrpieť žalobca v dôsledku prečinu žalovaného a to úverového podvodu. Prečinu sa teda žalovaný dopustil tým, že uzatvoril úverovú zmluvu a nedodržal podmienky plnenia v zmysle úverovej zmluvy, pričom neuhradil ani jednu splátku.

15. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd vyhodnotil ako spotrebiteľský, keď žalobca má postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva má jednoznačne povahu jednostrannej zmluvy a obsah zmluvy nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektami. Forma zmluvy na predtlačenom formulári ako aj všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, kde žalovaný zmluvu podpísal a údaje vpísané do zmluvy o úvere sú údajmi vypísanými na vopred predtlačenom formulári vrátane označenia účelu poskytnutia úveru. Z uvedeného mal súd za to, že úver bol žalovanému poskytnutý ako spotrebiteľovi.

16. Nová procesná úprava v tretej časti civilného sporového poriadku s označením osobitné procesné postupy v druhej hlave upravuje spory s ochranou slabšej strany. Prvý diel upravuje spotrebiteľské spory, v zmysle ktorého podľa ustanovenia § 290 spotrebiteľským sporom sú spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Je zrejmé, že v danej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku prečinu žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Z definície spotrebiteľského sporu podľa tohto zákonného ustanovenia vyplývajú dva rozhodujúce predpoklady na to, aby v konaní mohli byť uplatnené ustanovenia osobitných procesných postupov a to musí ísť o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom alebo o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Náhrada škody, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní je škoda, ktorú utrpel v dôsledku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu súd vyhodnotil nárok na náhradu škody uplatňovaný v tomto konaní ako nárok, ktorý súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a teda sa jedná o spotrebiteľský spor.

17. Zákonom č. 102/2014 Z.z. došlo k zmene zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedenej zmeny zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu okrem iného na premlčanie aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Dôvodová správa k uvedenej zmluve len stručne uvádza, že s ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.

18. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania bolo plnenie titulom nároku na náhradu škody v dôsledku podvodu pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, súd z úradnej moci prihliadol na premlčanie nároku s poukazom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Aj napriek tomu, že v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka § 100 je potrebné vzniesť takúto námietku premlčania, to znamená, že je potrebná aktívna účasť dlžníka v tomto prípade žalovaného a súd prihliadne na námietku premlčania len pokiaľ žalovaný takúto námietku vznesie, súd práve s poukazom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa aj bez jeho aktívnej činnosti z úradnej moci prihliadol na premlčanie nároku uplatňovaného v tomto konaní.

19. Nárokom na plnenie bol nárok na náhradu škody. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Jedná sa o subjektívnu premlčaciu lehotu. To, že došlo ku škode a že za škodu zodpovedá žalovaný sa žalobca ako poškodený dozvedel najneskôr okamihom podania trestného oznámenia. Ako poškodená strana mal doručený trestný rozkaz a vedomosť o tom, že žalovaný bol uznaný vinným z tohto prečinu. Keďže s nárokom na náhradu škody bol žalobca ako poškodený odkázaný na občianske súdne konanie, nič nebránilo od 2.2.2011 žalobcovi uplatniť svoj nárok na vecne a miestne príslušnom súde. Bolo vecou

žalobcu ustrážiť dvojročnú subjektívnu lehotu na uplatnenie tohto nároku. Len nečinnosťou zo strany žalobcu došlo k premlčaniu jeho nároku, keď žalobou bol uplatnený nárok na náhradu škody na tunajšom súde až 21.6.2016, t.j. po subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Je pravda, že ustanovenie § 106 ods. 2 upravuje 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To znamená, že objektívna lehota začala plynúť odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 7.1.2010. Hoci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, avšak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Hoci podľa názoru súdu táto subjektívna premlčania lehota začala plynúť skôr, nakoľko už v čase podania trestného oznámenia mal žalobca vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za škodu zodpovedá. Zásada prezumpcie neviny platí ako inštitút v trestnom práve, avšak pre posúdenie otázky o škode o tom kto za ňu zodpovedá je podľa názoru súdu rozhodujúci okamih, keď žalobca ako poškodený zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. To znamená, že v prípade stanovenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby táto by sa nepočítala od právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Zvolen o tom, že žalovaný spáchal prečin podvodu a je za tento zodpovedný, avšak by sa počítala od skoršieho dátumu a to najneskôr od okamihu kedy sa žalobca dozvedel, že mu bola škoda spôsobená a kto za túto škodu zodpovedá. To znamená, že okamih tejto vedomosti nastal najneskôr podaním trestného oznámenia na žalovaného ako podozrivého zo spáchania prečinu podvodu, nakoľko už v tomto období mal žalobca vedomosť o tom, že sa žalovaný dopustil takéhoto konania a týmto konaním mu vznikla škoda. Nakoľko bol súd toho názoru, že je v danej veci potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v dôsledku ktorej si žalobca odvíja svoj nárok na náhradu škody aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a prihliadať na otázku premlčania z úradnej moci bol toho názoru, že subjektívna premlčacia doba u žalobcu uplynula a žalobca si neuplatnil svoj nárok v zákonom stanovenej subjektívnej premlčacej dobe, hoci bol uplatnený v 10-ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov zamietol žalobu o priznanie nároku na náhradu škody a výškou nároku na náhradu škody sa nezaoberal. Na záver súd podotýka, že pri skúmaní jednotlivých základných predpokladov zodpovednosti za škodu by opätovne musel prehodnocovať zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu a vychádzal by z úverovej zmluvy, nakoľko nárok uplatnený v tomto konaní súvisí s úverovou zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Aj v tomto kontexte bol súd toho názoru, že sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže účastníkom tohto zodpovednostného vzťahu je práve spotrebiteľ a to žalovaný.

20. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu s tým, že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu, existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou a naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Obdobne postupoval Najvyšší súd SR vo svojom spoločnom stanovisku občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia zo dňa 20.10.2015, v ktorom vydával spoločné stanovisko vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Závery aplikované v spoločnom stanovisku je možné aplikovať aj v prípade posudzovania zodpovednostného vzťahu v prípade ak žalovaný je spotrebiteľom.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s tým, že v konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením príslušným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).