Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-36-2017.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloletú Y. X.K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Bratislava zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava dieťa rodičov - matky F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Bratislava a otca X. Č., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca Bratislava - Petržalka, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2017 sa otec mal. dieťaťa domáhal zníženia výživného zo sumy 60,- € na sumu 30,- € mesačne. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 60,- € mesačne. Dňa 17.11.2016 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, v súčasnosti je nezamestnaný, pričom nie je evidovaný na Úrade práce a nepoberá sociálne dávky ani dávky v hmotnej núdzi. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, spisovým materiálom sp.zn. XXP/XX/ XXXX, ako i s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Zo spisového materiálu sp.zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 60,- € mesačne od 01.01.2009 vždy do 15. dňa v mesiaci, zročné výživné za obdobie od 01.01.2009 do 30.04.2010 vo výške 840,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2010 pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšku návrh matky zamietol a zároveň bolo rozhodnuté o trovách konania. 2 27P/36/2017
5. Z výplatných listov matky súd zistil, že matkin priemerný mesačný zárobok je vo výške 440,- €. 6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že so znížením výživného na sumu 30,- € nesúhlasí, nakoľko otec maloletej súdom určené výživné neplatí, a preto jej je vyplácané náhradné výživné. Otec maloletej sa o dcéru nezaujíma, nie sú v žiadnom kontakte od roku 2010. Otec maloletej ju počas výkonu trestu odňatia slobody kontaktoval za účelom oznámenia adresy, na ktorú má platiť výživné, avšak matka s tým nesúhlasila, a preto mu poslala číslo účtu, na ktorý poslal 7,- €. Maloletá navštevuje 6. ročník základnej školy, v rámci školy navštevovala výtvarný a športový krúžok. Mal. Y. má ploché nohy a preto potrebuje ortopedické topánky. Okrem mal. má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére J., nar. XX.X.XXXX,
ktorá chodí na strednú školu odevného dizajnu. Matka je rozvedená, žije sama s dcérami, pracuje v reštauračnom zariadení, kde poberá príjem vo výške 440,- € mesačne. 7. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom na zníženie výživného. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 12. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 14. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové 3 27P/36/2017
pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
15. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 121 C.m.p. tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). 16. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). 17. Pri rozhodovaní návrhu otca na zníženie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov povinného a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného.
18. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného najmä tým, že je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Vo svojom návrhu tiež poukázal na to, že bol dňa 17.11.2016 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Nemôže byť dôvodom na zníženie výživného skutočnosť, že otec bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko mal. Y. nemôže niesť zodpovednosť za trestnú činnosť, ktorú páchal otec. Pri rozhodovaní
4
27P/36/2017
o výživnom bral súd do úvahy taktiež schopnosti otca, ktoré sú ďaleko vyššie ako je jeho súčasná životná úroveň. Otec je 47-ročný človek v produktívnom veku, netrpí žiadnymi zdravotnými problémami a žije v regióne, ktorý je jedným s najnižšou nezamestnanosťou a mnohými pracovnými príležitosťami, pričom nie je ani evidovaný na Úrade práce. Prihliadnuc na všetky vyššie uvedené subjektívne i objektívne skutočnosti mal súd za to, že otec dostatočne nevyužíva svoj potenciál a nevyvíja úsilie aby zabezpečil adekvátnu výživu nie len sebe ale aj svojmu dieťaťu, vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti má dostatok príležitosti nájsť si na trhu práce vhodné povolanie so stabilným príjmom, zamestnať sa a tým platiť pravidelne výživné v miere hodnej zabezpečenia slušnej životnej úrovne mal. Y..
19. Na strane matky od poslednej úpravy výživného nenastala zásadná zmena pomerov. Matkin príjem sa zvýšil o 100,- €, pričom ale rovnako ako pred tým v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletú. 20. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného taktiež prihliadal na skutočnosť, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorej príjem je 440,- €, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k druhej mal. dcére a taktiež na skutočnosť, že otec sa o dieťa nezaujíma, nenavštevuje ho a ničím neprispieva nad rámec výživného. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd návrh otca, ktorý nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol prihliadnuc v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa. Zníženie výživného by v žiadnom prípade nebolo v najlepšom záujme maloletej Y. a predovšetkým by neodzrkadľovalo možnosti a schopnosti otca. Taktiež treba poukázať na otcovu pasivitu v tomto konaní, ktoré sám inicioval a to nielenže súdu nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré by mu bránili si nájsť zamestnanie, ale ani sa nedostavil na pojednávanie, čo nasvedčuje jeho nezáujmu v starostlivosti o dieťa ako i plneniu si vyživovacej povinnosti. 21. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná výhradne matkou a vzhľadom na vek mal., jej výdavky na ňu museli stúpnuť a nie klesnúť, a preto nemohol byť daný ani dôvod na zníženie výživného zo strany otca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
5
27P/36/2017
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.