Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-337-2016.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/337/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu M - Pluss, s.r.o, IČO: 47 808 985, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 33/36, zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanej E. P., F.. XX. XX. XXXX, T. R. Q. F. T., Q. XX/XX, o zaplatenie 463,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie č.k. 7C/1108/2015-34 zo dňa 12. 05. 2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 463,68 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 33,70 eura. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 22. 05.2014 zmluvu o osobnom úvere, v zmysle ktorého poskytol žalovanej úver vo výške 450 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 52 týždenných splátkach vo výške 11,14 eura pri RPMN 68,46 % a úrokovej sadzbe vo výške 29,19% ročne s tým, že celková výška poskytnutého úveru činí sumu 579,28 eura. Podľa uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok k úveru mala žalovaná uhradiť v 52 týždenných splátkach vo výške 4,70 eura sumu 244,40 eura titulom zabezpečenia splácania úveru. V prípade, že žalovaná poruší svoju povinnosť, podľa článku 2 poslednej vety Zmluvných podmienok zmluvy o úvere je povinná zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu z dlžnej čiastky vo výške 0,07 % za každý deň omeškania.
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok boli všetky pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. E. XXXX zo dňa XX. XX. XXXX postúpené s účinnosťou dňom 01. 07. 2014 na obchodnú spoločnosť M-Pluss s.r.o.
4. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 52 - 54, § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1, 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom ku dňu podpísaniu úverovej zmluvy, § 3 ods. 1, § 37, 39 Občianskeho zákonníka a vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie po preskúmaní uzavretej úverovej zmluvy zistil, že neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje presný dátum splatnosti spotrebiteľského úveru, ale len orientačne 7. deň 52-tého týždňa. Okrem toho súd preskúmal dohodnutú výšku úroku z úveru a zistil, že je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ju porovnal s podobnými úvermi
poskytovanými v rozhodujúcom období t.j. v čase poskytnutia úveru k 22. 05. 2014 a zistil, že v tomto čase priemerná úroková sadzba činila v kategórii Nové obchody pre domácnosti so splatnosťou do 1 roka výšku 8,11 % ročne. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,19 % ročne niekoľkonásobne prekračovala priemernú sadzbu poskytovanú pre obdobné úvery v rozhodujúcom období, preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov. Keďže úroková miera dohodnutá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou niekoľkonásobne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, takéto dojednanie posúdil za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 8,11 % a dohodnutá úroková miera medzi stranami činila výšku 29,19 %, čo je niekoľkonásobne viac ako výška obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Na základe uvedeného tak súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku vo výške 129,28 eur.
5. Rovnako okresný súd uzavrel, že aj zmluva o zabezpečení splátok je v rozpore s právnymi predpismi i dobrými mravmi a odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Podstatou inštitútu zabezpečenia záväzkov je posilnenie istoty veriteľa, že v prípade nedisciplinovanosti dlžníka mu bude plnené určitým alternatívnym spôsobom (ručiteľom, výkonom záložného práva, zrážkami zo mzdy) alebo bude na dlžníka pôsobiť tak, že mu vyúčtuje zmluvnú pokutu (pokiaľ bola individuálne dojednaná v súlade s pravidlami § 544 OZ), a tým by ho mal motivovať k tomu, aby čím skôr splnil svoj záväzok. V tomto prípade však zabezpečenie úhrady splátok túto funkciu nespĺňa, pretože jeho podstatou v zmysle čl. 1 tejto zmluvy to, že veriteľ si účtuje poplatok za prevzatie každej jednej splátky vo výške 4,70 eur týždenne na mieste podľa dohody s dlžníkom. Celkové plnenie žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení úveru predstavuje sumu 244,40 eur, pričom podľa odseku 1.4 tejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru možno nepriamo vyvodiť, že tvorí takisto odplatu k poskytnutému úveru, čo v konečnom dôsledku vedie tomu, že žalovaný poskytnutý úver vo výške 450 eur preplatí o viac ako 80 %, nakoľko podľa zmluvy o osobnom úvere činí odplata za poskytnutý úver sumu 129,29 eur a podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru činí suma 244,40 eur. Ide o ďalšie náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, výrazne navyšujú odplatu, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnutý úver, hoci žalobca túto odplatu skryl ako zabezpečenie splátok, pričom z obsahu zabezpečovacej zmluvy nie je ani zrejmé, akým spôsobom sa určila výška poplatku za splátku vo výške 4,70 eur. K výške poskytnutému úveru je to zjavne nevýhodné a navyše považoval prvoinštančný súd za neštandardné, aby sa takouto formou zabezpečoval úver v takejto výške. Okresný súd preto aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, 4, § 8 ods. 1 písm. d/, ods. 3 a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. posúdil okresný súd zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú, a preto i žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 244,40 eura spolu s úrokmi z omeškania zamietol.
6. Okresný súd zamietol aj žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,70 eura spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, keďže podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní určiť výšku pokuty alebo spôsob jej určenia. Žalobca v zmysle poskytnutej pôžičky vo výške 450,- eur žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 33,70 eur, odvolávajúc sa na všeobecné obchodné podmienky (čl. 2 poslednej vety). Táto nebola medzi stranami dojednaná individuálne, čo si žalovaná pri podpise zmluvy v spleti ďalších dojednaní napísaných malým a hustým písmom ani nemusela všimnúť. Keďže žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 02. 02. 2016 uviedol, že žalovaná zaplatila na istine 365 eur a na sankciách sumu 170 eur, z uvedeného potom vyplýva, že žalovaná si požičala sumu 450 eur, vykonala úhrady v sume 535 eur a keďže všetky úhrady žalovanej mali byť pripísané na istinu úveru, plnila viac ako mala, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Pretože úspešná žalovaná nežiadala priznať náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že účastníci na ich náhradu nemajú právo.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 pís. d/ a f/ O.s.p., teda že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania žalobca zdôraznil, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ vymedzuje podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v znení: „... dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. " Citované ustanovenie podľa žalobcu nepožaduje uviesť
do zmluvy o spotrebiteľskom úvere presný deň, kedy má byť úver splatený a podľa žalobcu nie je porušením zákona, ak je doba splatnosti úveru uvedená ako 7. deň 60 týždňa. Pokiaľ konajúci súd v časti o zaplatenie úrokovej sadzby vo výške 129,28 eura žalobu zamietol s odôvodnením, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,19 % je v rozpore s dobrými mravmi, žalobca namietal, že do účinnosti vládneho nariadenia č. 141/2014 zo dňa 28. 5. 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 6. 2014 nebola nijakým spôsobom upravená výška úrokovej sadzby v spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o osobnom úvere č. E. XXXX bola uzatvorená dňa XX.X.2014, teda pred účinnosťou nariadenia vlády č. 141/2014. Teda žalobca má za to, že do účinnosti vládneho nariadenia č. 141/2014 bolo vecou dohody medzi poskytovateľom pôžičky a osobou, ktorá pôžičku žiada, za aký vysoký úrok si žiadateľ pôžičky je ochotný peniaze od poskytovateľa pôžičky požičať. Preto podľa odvolateľa dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,19 %, s ktorou žiadateľ úveru vyjadril podpisom zmluvy súhlas, je v súlade so zákonom a neodporuje dobrým mravom.
8. Taktiež namietal záver súdu, že zmluva o zabezpečení splátok z úveru č. MC 0134 zo dňa 22. 5. 2014 odporuje zásadám poctivého obchodného styku, zákonom aj dobrým mravom. Žalobca sa so žalovanou dohodol, že týždenné splátky vyplývajúce zo Zmluvy o osobnom úvere budú splácané tak, že žalobca sa svojím autom dopraví na dohodnuté miesto. Okrem nákladov súvisiacich s nevyhnutnou cestou žalobcovi vznikali náklady aj potrebou telefonovania či posielania SMS správ z telefónu žalobcu žalovanej. Žalobcovi teda v dôsledku poskytnutia úveru vznikali dodatočné náklady, ktoré mala pokryť práve Zmluva o zabezpečení splátok z úveru. Žalobca ako poskytovateľ pôžičky ešte pred uzatvorením zmluvy oboznámil žalovanú so všetkými podmienkami pôžičky, čo žalovaná potvrdila aj svojím podpisom na dokumentoch. Okrem iného žalovaná svojím podpisom potvrdila, že jej boli zrozumiteľne vysvetlené podmienky poskytnutia úveru, splácanie a právne následky prípadného nesplácania úveru a že nepotrebuje žiadne ďalšie informácie, okrem tých, ktoré mu boli poskytnuté, na rozhodnutie sa o tom, či chce alebo nechce o žalobcom uzatvoriť zmluvu o úvere.
9. Rovnako namietal žalobca aj dôvody, pre ktoré okresný súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že zmluvná pokuta ako jeden z inštitútov zabezpečenia záväzkov slúži ako motivácia pre dlžníka plniť si svoj dlh riadne a včas, pre veriteľa slúži ako zábezpeka, že ak v dôsledku konania dlžníka bude na svojich právach poškodený, bude si môcť za to nárokovať na určitý druh kompenzácie. Ak by dlžník plnil svoj dlh riadne a včas, žalobca by od neho zmluvnú pokutu žiadať nemohol. Navyše výška zmluvnej pokuty vo výške 0,07 % denne z dlžnej sumy je pomerne nízka, niekoľkonásobne nižšia ako je pri takýchto typoch zmlúv bežné, čo potvrdzuje aj samotná výška požadovanej zmluvnej pokuty - 33,70 eur k istine 463,68 eur. Žalobca dal do pozornosti aj to, že jeho zmluvy boli preverované Slovenskou obchodnou inšpekciou a tá mu ako nezákonné nevytkla ani výšku úrokovej sadzby, ani výšku zmluvnej pokuty, ani sa nezmienila o prípadnom rozpore so zákonom Zmluvy o zabezpečení splátok z úveru.
10. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 07. 09. 2017 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 24. 08. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
13. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 23. 06. 2016, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
14. Podľa § 470 ods. 1 a od. 2 prvá veta CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01. 07. 2016). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
15. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP v totožnom znení.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. uplatnené v čase podania odvolania nie sú naplnené.
17. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.
18. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza: Žalobca sa mylne domnieva, že do účinnosti vládneho nariadenia č. 141/2014 bolo vecou dohody medzi poskytovateľom pôžičky a osobou, ktorá pôžičku žiada, za aký vysoký úrok žiadateľ pôžičky je ochotný peniaze od poskytovateľa pôžičky požičať. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax súdov SR, ktoré rozhodnutia navyše citoval aj prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí.
19. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ak dospel k záveru, že zmluva o zabezpečení splátok z úveru č. MC 0134 zo dňa 22. 05. 2014 odporuje zákonu, zásadám pocitového obchodného styku, aj dobrým mravom.
20. Rovnako správne zamietol okresný súd žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže táto nebola medzi stranami dojednaná písomne.
21. Preto sú odvolacie námietky žalobcu vo veci nedôvodné.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s výrokom o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a žalobca na ich náhradu nemá právo. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).