Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/315/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., S. XX, proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., o zaplatenie 13.000 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 37CbZm/52/2015-26 zo dňa 30.06.2015 bol vylúčený návrh navrhovateľa (resp. žaloba žalobcu) o zaplatenie sumy 13.000 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania 5,50 % ročne zo žalovanej sumy od 02.10.2013) na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy 46.000 eur s príslušenstvom s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu a zaplatenia sumy 13.000 eur s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žaloba bola pôvodne zapísaná na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 15C/151/2015. Okresný súd Piešťany prípisom zo dňa 3.6.2015 postúpil vec o zaplatenie sumy 13.000 eur s príslušenstvom z dôvodu vecnej nepríslušnosti Okresnému súdu Trenčín. Okresný súd Trenčín postúpenú vec zaevidoval pod sp. zn. 37CbZm/52/2015. Vzhľadom na to, že každý uplatnený nárok navrhovateľa sa v zmysle vyhlášky č. 543/2005 Z. z. zapisuje do rôznych súdnych registrov a ich vybavovaním sú podľa rozvrhu práce poverení rôzni sudcovia, vylúčil súd túto vec na samostatné konanie.

2. Ako vyplýva zo zápisnice spísanej dňa 25.05.2015 na Okresnom súde Piešťany, žalobca odôvodnil uplatnený nárok iba tým, že dňa 01.09.2015 požičal žalovanému sumu 13.000 eur, ktorú mu prisľúbil vrátiť do 01.10.2013. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti a nevrátil mu pôžičku. Ako dôkaz označil výpis z osobného účtu žalobcu ohľadom výberu požičanej sumy.

3. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením zo dňa 09.01.2017 zrušil. Žalovanému bola následne žaloba doručená podľa § 116 Civilného sporového poriadku zverejním oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil iba žalobca.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na žalobe. Na dotaz súdu neoznačil žiaden dôkaz o odovzdaní predmetu pôžičky žalovanému. Uviedol, že žalovaného nepoznal, žalovaný sa na neho

napichol prostredníctvom jeho bývalej veštkyne, peniaze odovzdával jemu a sem tam aj kamarátovi Andrejovi Kudelovi. Žalovaný sľúbil, že mu peniaze vráti. Doteraz mu peniaze nevrátil. Nevie čo je s ním.

6. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil súdu pri spísaní žaloby do zápisnice, a to č. l. 4 kópia potvrdenia, č. l. 5 kópia podacieho lístku, č. l. 6 až 12 kópie výberov hotovosti z účtov vedených v Poštovej banke a SLSP, a.s., č. l. 26 až 30 výpisy z účtu v SLSP, a.s., č. l. 31 , 32 žiadosť o zrušenie účtov, č. l. 33, 34 výzva na uhradenie dlžnej sumy zo dňa 15.04.2015 a 20.05.2015, č. l. 36 až 40 výpis z komunikácie, č. l. 44 až 46 výpis z komunikácie medzi sporovými stranami, ktorý si vyhotovil žalobca sám z sms správ. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.

7.1 Podľa článku 8 Základných zásad Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7.2 Podľa § 185 ods.1, ods.2, ods.3 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

7.3 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7.4 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

7.5 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

7.6 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

7.7 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke z 01.09.2013, na základe ktorej mal žalovanému prenechať sumu 13.000 eur. Pôžička mala byť splatná podľa jeho tvrdenia dňa 01.10.2013.

9. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky. Písomná zmluva o tomto právnom úkone predstavuje vhodný dôkazný prostriedok o vzniku a obsahu záväzkového vzťahu.

10. Úvodom tejto časti odôvodnenia súd považuje za potrebné uviesť, že civilné sporové konanie (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany podľa § 290 a nasl. je ovládané zásadou, že dôkaznú povinnosť v spore majú sporové strany, t.zn. majú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak tieto sú vzájomne rozporné. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na nich. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

11. V prvom rade je potrebné uviesť, že základom žaloby žalobcu je jeho tvrdenie o existencii určitej skutočnosti, a to, že žalovanému poskytol pôžičku 13.000 eur. Vzhľadom na pasivitu (aktívnu neúčasť) žalovaného v tomto spore, je na žalobcovi, aby preukázal túto skutočnosť. Ako dôkazy súd vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, teda oboznámil sa s predloženými listinami. Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si vybral z bankových účtov vedených v SLSP a.s. a Poštovej banke a.s. v hotovosti dňa 30.08.2013 sumu 8.007 eur, dňa 08.08.2013 sumu 3.500 eur, dňa 02.09.2013 sumu 4.500 eur, dňa 18.09.2013 sumu 1.735 eur, dňa 05.09.2013 sumu 1.800 eur, dňa 21.08.2013 sumu 5.000 eur, dňa 22.08.2013 sumu 5.000 eur, dňa 20.08.2013 sumu 5.500 eur, dňa 18.08.2013 sumu 5.000 eur, dňa 08.08.2013 sumu 3.500 eur. Teda v hotovosti si od 08.08.2013 do 01.09.2013 vybral z dvoch vlastných bankových účtov vedených v SLSP a.s. a Poštovej banke a.s. spolu 35.507 eur. Listom zo dňa 15.04.2015 vyzval písomne žalovaného na adresu jeho vtedajšieho trvalého pobytu na uhradenie dlžnej sumy 59.000 eur.

12. Zo samotných výberov hotovosti nevyplýva uzatvorenie pôžičky medzi žalobcom a žalovaným. Ani žalobcom predložený výpis z elektronickej komunikácie nie je spôsobilý preukázať tvrdenie žalobcu, že dňa 01.09.2013 poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 13.000 eur so splatnosťou do 01.10.2013. Rovnako tak nie je spôsobilým a presvedčivým dôkazným prostriedkom ani žalobcom vyhotovený prepis komunikácie na č.l. 44 až 46. Jednak nejde o žiadny relevantný a hodnoverný listinný dôkaz (je vyhotovený samotným žalobcom), ale ani z jeho obsahu nevyplýva existencia predmetnej pôžičky. Pochybnosti súdu vyvoláva aj samotné vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, keď uviedol, že žalovaného nepoznal, žalovaný sa na neho napichol prostredníctvom jeho bývalej veštkyne, a peniaze neodovzdával iba žalovanému, ale sem tam aj kamarátovi Andrejovi Kudelovi.

13. V prejednávanom prípade tak žalobca dôkazné bremeno o rozhodnej skutočnosti neuniesol, a to žiadnym z predložených listinných dôkazov, pritom bol súdom osobitne poučený aj o okruhu dôkazných prostriedkov, ktoré môže súd v konaní vykonať, ako aj o tom, že súd nemôže vykonať žiadne dôkazy, ktoré strana v konaní nenavrhne vykonať. Žalobca žiadne iné dôkazy ako súd oboznámil nenavrhol vykonať. Dôvodnosť svojej žaloby tak žalobca založil iba na svojom tvrdení. Je potrebné takisto uviesť, že žalobcovi zrejme nič nebránilo (opak v konaní nebol zistený) uzatvoriť zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ktorá by bola vhodným dôkazným prostriedkom o samotnej existencii zmluvy o pôžičke a jej obsahu. V tomto smere súd poukazuje na všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva.

14. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzatvára, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, z ktorého plnenia sa domáha. Neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech. V dôsledku toho súd nemôže rozhodnúť o splnení povinnosti žalovaného, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha, aj keď bol žalovaný v konaní úplne pasívny.

15. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak v priebehu konania mu nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.