Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-24-2017.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. D., K.. XX.XX.XXXX, dieťa bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: U. O., K.. XXXX, P. W., O. XX/X, dieťa rodičov: matka - Z. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. W., X. XXX/XX a otec
- X. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. W., Á. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi na maloletého P. D., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 110 eur mesačne na sumu 135 eur mesačne, počnúc dňom 27.03.2017.
Týmto sa mení v časti určenia výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 9P/159/2012-71 zo dňa 07.03.2013.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 27.03.2017 do 07.09.2017 v sume 134,06 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 27.03.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 170 eur mesačne od 01.01.2017 s odôvodnením, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pred 4 rokmi a zvýšili sa výdavky na dieťa.
(2) Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním z 26.05.2017 tak, že návrh je neopodstatnený, nemá prostriedky na zvýšenie výživného o 60 eur mesačne. Navrhol ponechať výšku výživného v pôvodnej výške. Porovnaním svojich príjmov a výdavkov poukázal na výšku zákonom určeného životného minima.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/159/2012-71 zo dňa 07.03.2013 bolo maloleté dieťa (vtedy vo veku 6,5 roka, navštevoval 1. triedu ZŠ) ) zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa rodičovskou dohodou (schválenou súdom) zaviazal k plateniu výživného sumou 110 eur mesačne. V čase rozhodnutia matka príjem zo zamestnania vykázala za obdobie od februára 2012 do januára 2013 vo výške 325,62 eur v priemere mesačne z dohody na dva mesiace v roku 2012 vo výške spolu 47,80 eur, bývala s dieťaťom v prenajatom byte za nájomné 250 eur mesačne, s výdavkami na energie 73 eur mesačne. Otec uviedol príjem z dôchodku 366,90 eur mesačne, vykonával podnikateľskú činnosť, za rok 2011 vykázal v daňovom priznaní stratu (výdavky 1.074,78 eur a príjmy 1.056 eur) a nulový základ dane, výdavky na bývanie 153 eur mesačne a výdavky na lieky 5 eur mesačne.
(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2013 za finančnej pomoci svojej rodiny kúpila garsónku za 23.000 eur, v ktorej v súčasnosti s dieťaťom býva. Zo zdravotných dôvodov v rokoch 2014 a 2015 nepracovala. V súčasnosti má príjem 500 eur mesačne, k tomu poberá (invalidný) dôchodok (od januára t. r. 153,10 eur mesačne). Pre problémy s krvou navštevuje s dieťaťom polročne hematológa v Bratislave, predpísané lieky stoja 30 eur mesačne, ďalej absolvuje kontroly u urológa, je v starostlivosti alergiológa pre narušenú imunitu a endokrinológa. Vreckové mu poskytuje 10 eur týždenne. Podľa zárobkového výkazu mala matka za obdobie od apríla 2016 do marca 2017 príjem (vrátane dávky počas práceneschopnosti) v priemere 383,13 eur mesačne, od augusta 2016 do júla 2017 v priemere 452,24 eur mesačne.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že poberá (starobný) dôchodok (402,20 eur mesačne), od roku 2012 zvýšený o 35 eur mesačne. Naďalej žije v dvojpodlažnom rodinnom dome, dom je v jeho výlučnom vlastníctve, má dve samostatné bytové jednotky, v druhom byte (nemá zavedenú plynovú prípojku) býva jeho syn s rodinou, znáša len režijné náklady spojené s bývaním. Jeho živnosť naďalej trvá, je však už niekoľko rokov stratová, započítava len náklady na vozidlo a poistenie. Užíva lieky na vysoký tlak, výdavky na lekára uviedol 70 až 120 eur na rok, podľa predložených dokladov za predpísané lieky platil v júli 16,18 eur a v auguste 14,59 eur. Výdavky na bývanie vyčíslil na 136 eur mesačne. Príjmy z podnikania za rok 2016 uviedol sumou 1.700 eur, výdavky 1.865 eur.
(7) Maloletý má v súčasnosti XX Y.. Má zdravotné problémy - je vedený v endokrinologickej (štítna žľaza), chirurgickej (obstipácia), urologickej (cysta), hematologickej (porucha zrážania krvi), imunologickej ambulancii, lieky a výživové doplnky vychádzajú na cca 30 eur mesačne. Rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 4 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby maloletého sa prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (druhý stupeň povinnej školskej dochádzky) zvýšili, jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jeho zdravotného stavu) sa budú aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Matka napriek zdravotným problémom pracuje, vykazuje (spolu s invalidným dôchodkom) príjem cca 600 eur mesačne, otec má príjem vykázaný v priemere 540 eur mesačne (vrátane príjmov z podnikania). Takáto zmena pomerov v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi voči dieťaťu. Tejto zmene a možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá zvýšenie výživného na 135 eur, keďže matka má v súvislosti najmä so zdravotnou starostlivosťou o dieťa zvýšené výdavky, pričom otec sa na starostlivosti o dieťa nijako nepodieľa, všetky návštevy u lekára napriek vlastným zdravotným problémom matka s dieťaťom absolvuje sama. Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a primeraným výživným od matky (tiež viazanej zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, pričom jej vyživovacia povinnosť je sčasti vyvažovaná osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním bývania) umožní uspokojiť základné potreby dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive (všetkých detí) približne v rozsahu 20%, najviac 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje čiastku 108 až 135 eur. Určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb maloletého a na pokrytie výdavkov potrebných a účelných v súvislosti so starostlivosťou oňho.
(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (keďže už v tom čase boli preukázaná zmena pomerov). Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol
dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 5 mesiacov x 25 eur + 5 dní za marec 2017 - 25/31 x 5 a 7 dní za september 2017 - 25/60 x 7, ktorý dlh je povinný splatiť približne do jedného roka. (18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)