Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-349-2015.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/349/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., G. XXX/X, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - K., o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 20.000 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 03.11.2015 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 25.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.01.2015 zo sumy 20.000,- eur do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaný mu dňa 06.11.2012 požičal sumu 20.000,- eur na dobu jedného mesiaca, t.j. do 06.12.2012 za finančnú odmenu, ktorej výšku žalovaný neuviedol. Žalovaný prišiel za ním do Prievidze spolu s Z. N., ktorý bol prítomný pri jednaní, požiadal ho o pôžičku 20.000,- eur, ktorú potrebuje dať ako zábezpeku pri vybavovaní víz, nakoľko mu v najbližších dňoch príde na pozvanie väčšia delegácia občanov z Číny, s ktorými má uzavrieť obchodné záležitosti, s tým, že danú sumu potrebuje na dobu jedného mesiaca. Žalobca danú sumu nemal v hotovosti ani na účte, ale na vkladných knižkách, po vybratí peňazí vložil danú sumu na žalovaným uvedený účet v Československej obchodnej banke č. účtu: 4016682542/7500. Keďže žalovaný nevracal peniaze, dohodli sa na predĺžení doby splatnosti do 31.12.2014 s tým, že ako odmenu za predĺženie termínu a stratu úrokov mu dá žalovaný 5.000,- eur. Doteraz žalovaný svoj dlh nesplnil. V žalobe označil a k žalobe pripojil originál dokladu o vklade sumy 20.000 eur, výzvu zo dňa 26.10.2015, podací lístok, obsah sms správ, nepodpísané uznanie dlhu zo dňa 27.10.2015.
2. Žalovanému bola doručená žaloba a prílohy k nej postupom podľa § 116 ods. 2,3 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v jeho neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka Z. N., listinami - originálom dokladu o vklade sumy 20.000 eur, výzvou zo dňa 26.10.2015, poštovým podacím lístkom, obsahom
sms správ, nepodpísaným uznaním dlhu zo dňa 27.10.2015, oznámením ČSOB, a.s. zo dňa 20.07.2017, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že pred uzavretím zmluvy o pôžičke sa poznal so žalovaným 12 rokov. Spoznal ho tak, že bol svedkom jeho zaťa na svadbe svojej dcéry v roku 2005. Žalovaný je tiež krstným otcom jeho vnučky. Vzťah medzi nimi označil za priateľský. Za obdobie 12 rokov sa stretávali len náhodne pri príležitosti návštev žalovaného u jeho dcéry. Uzavretie zmluvy o pôžičke inicioval žalovaný. Skutkové okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke žalobca opísal takto: žalovaný volal, že sa chce s ním stretnúť a že daný deň príde do Prievidze, čo bolo 6.11.2012. Nepovedal mu dopredu, čo chce s ním riešiť, povedal mu len, že sa potrebuje s ním rozprávať. Povedal mu, že príde aj spolu so N.m. Z. O. je zať žalobcu. Dňa 6.11.2012 prišiel žalovaný spolu s Z. N., stretli sa na parkovisku pred Korzom v Prievidzi, kde ich čakal. Išli spolu do reštaurácie v Korze porozprávať sa. Žalovaný mu povedal, že potrebuje súrne požičať 20.000 eur, lebo že mu príde delegácia z Číny a že na to potrebuje zábezpeku týchto 20.000 eur. Žalobca v tom čase vedel, že žalovaný bol v tom čase prezidentom slovensko-ázijskej komory, vie, že chodil pravidelne aj raz do mesiaca do Číny na jednania. Peniaze potreboval ako prezident slovensko- ázijskej komory a peniaze boli aj zaslané na účet slovensko-ázijskej komory. Žalovaný mu povedal, či by peniaze neposlal na číslo účtu komory, ktoré číslo účtu mu aj povedal a ktoré číslo sa zhoduje s číslom uvedeným na bankovom doklade. Na požiadavku žalovaného, či mu nepožičia 20.000 eur, odpovedal, že na účte má len minimálnu sumu a že má peniaze na vkladnej knižke a že bude musieť ísť do banky, či mu takú sumu vydajú. Žalovaný totiž chcel 20.000 eur hneď. Žalobca nemal ani najmenšiu pochybnosť, že by mu žalovaný peniaze nevrátil, pretože vedel, že točil veľké peniaze. Žalovaný určite použil slovo požičať a určite povedal sumu 20.000 eur. Následne žalovaný so N. išli do auta späť do Bratislavy a on išiel do Slovenskej sporiteľne, kde mal vkladné knižky. Tam mu povedali, že mu môžu vydať v hotovosti 20.000 eur. Žalovaný chcel, aby peniaze žalobca vložil na účet ČSOB na účet ázijskej komory, pretože potrebuje peniaze hneď. Žalobca vybral hotovosť z vkladnej knižky a hneď išiel do ČSOB na námestí v Prievidzi a tam peniaze - svoje vlastné finančné prostriedky v sume 20.000 eur - vložil na účet, ktorý mu žalovaný povedal. Žalovanému povedal, že keď mu Slovenská sporiteľňa vydá z vkladných knižiek peniaze, že tieto peniaze vloží na účet, ktorý mu povedal žalovaný. Ešte sa rozprávali o tom, že chcel, aby mu žalovaný peniaze do mesiaca vrátil, lebo že bude peniaze potrebovať, mal na mysli deň 6.12.2012. Žalovaný s tým súhlasil. Poskytnutie peňazí žalovanému považoval žalobca za pôžičku, ktorú mu žalovaný mal vrátiť do jedného mesiaca. Pri stretnutí, rozhovore medzi stranami bol celý čas prítomný Jozef N.. Dňa 6.11.2012 neriešili úrok, žalovaný mu povedal, že bude veľmi spokojný s tým, že mu pomohol. Dňa 6.11.2012 sa nedohodli na nejakej odmene, na úroku z pôžičky. Po 6.12.2012 žalovanému priebežne telefonoval, naháňal ho vrátiť peniaze, žalovaný ho uprosoval, že nejaký čas nech počká, napr. niekoľko mesiacov a že mu dá 5.000 eur. Skutočnosť, že sa predlžuje doba vrátenia pôžičky do 31.12.2014 za odmenu 5.000 eur, si so žalovaným dohodli tiež telefonicky, dôkaz o tom žalobca nemá. Dátum tejto dohody nevedel uviesť. Následne začal posielať žalovanému SMS-ky. Prvú SMS správu poslal žalovanému dňa 20.5.2015, poslednú SMS dňa 1.12.2016, na ktorú mu už žalovaný neodpovedal. Žalovaný mu poslal poslednú SMS dňa 1.1.2016. Žalobca poslal žalovanému uznanie dlhu datované 27.10.2015, na čo žalovaný nereagoval. Na otázku sudcu, či žalobca požičiaval peňažné prostriedky žalovanému ako fyzickej osobe alebo ako osobe konajúcej za právnickú osobu, a či žalovaný prevzal pôžičku ako fyzická osoba alebo ako osoba konajúca za právnickú osobu, žalobca uviedol, že žalovaný prišiel k nemu ako kamarát, aby mu požičal osobne peniaze, že má kamarátov z Číny a potrebuje ich zabezpečiť. Žalovaný mu dal najskôr iný účet, ale potom mu povedal, že by sa mu to z toho účtu ťažko vyberalo, a teda dal mu účet ázijskej komory, pretože z toho účtu sa mu (žalovanému) to bude ľahšie vyberať. Žalobca nevolil písomnú formu pôžičky, pretože žalovaný mu bol kamarát a z dôvodu, že išlo o jednorazovú pôžičku s dohodnutou dobou vrátenia 1 mesiac. Mal za to, že požičiava žalovanému peniaze ako fyzickej osobe s tým, že peniaze žalovaný do jedného mesiaca vráti. Požičanie peňazí cez komoru by bolo zdĺhavé a žalovaný potreboval peniaze hneď.
6. Z SMS uložených žalobcom v jeho MT bolo zistené, že obsah predložených SMS správ od 20.5.2015 do 30.10.2015 zodpovedá ich prepisu doloženého žalobcom (č.l.9). Z mobilu žalobcu bolo ďalej zistené, že ďalšiu SMS správu poslal žalobca dňa 25.11.2015 s textom: „Ahoj Z., zo súdu mi prišlo zaplatiť poplatok 1.500 eur, daj mi vedieť či mi do 1.12. ako si sľuboval vrátiš peniaze, tým by nebolo žiadne súdne konanie, inak 2.12. to musím najneskoršie zaplatiť a prebehne súd. To som teraz zvedavý či dodržíš slovo alebo to bol z tvojej strany podvod. Ahoj.“ Nasleduje odpoveď žalovaného-SMS zo dňa 2.12.2015 s textom: „Budeš to mať, som mimo SR.“ Nasleduje SMS žalobcu s textom: „Ahoj Z., pred mesiacom si mi sľuboval, že isto 1.12. budem mať vrátené peniaze, a tak si sľuboval, že skoro som ti aj
uveril. Dnes je 2.12. a peniaze nemám, idem teda zaplatiť ten poplatok. Pokiaľ by sa ti zmenil charakter a peniaze by si mi chcel vrátiť, ešte sa to dá vždy zastaviť. Napíš mi, kedy si prídeš po auto nech mi nezavadzia. Škoda, že sa takto rozchádzame, myslel som si, že mi dvaja si rozumieme.“ Odpoveď žalovaného: „Budeš to mať, som mimo SR.“ Nasleduje ďalšia SMS žalobcu zo dňa 1.1.2016 s textom: „V Novom roku prajem veľa zdravia, šťastia a hojnosti, úspechov a peňazí, verím, že myslíš aj na mňa.“ Odpoveď žalovaného v daný deň :„Ďakujem, aj tebe a čoskoro všetko vybavíme.“ Ďalšie SMS žalobcu sú z 3.2.2016, 9.3.2016, 3.4.2016, 12.8.2016, 1.11.2016, 3.12.2016, ktorých obsahom sú výzvy žalobcu na vrátenie peňazí. Na tieto SMS správy žalovaný neodpovedal.
7. Z výsluchu svedka J.(zaťa žalobcu, v priateľskom vzťahu so žalobcom i žalovaným) bolo zistené, že so žalovaným sa pozná od roku 1997 alebo roku 1998. Spájali ich podnikateľské aktivity. Žalovaný mu bol svedkom na svadbe v roku 2006 a je krstným otcom jeho dcéry. Žalovaný mohol poznať žalobcu dlhšie pred jeho svadbou, pretože žalovaný ho (svedka) navštevoval v práci. Nepozná inú väzbu medzi žalobcom a žalovaným okrem tej, že sa poznal so žalovaným a súčasne bol zaťom alebo budúcim zaťom žalobcu. Bol pri tom ako žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalobca požičia 20.000 eur na vybavenie zábezpeky pre cudzineckú políciu, aby sem mohla pricestovať čínska delegácia, pretože musel predložiť účet na cudzineckej polícii, že má dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa mohol postarať o túto delegáciu. Bol aj pri tom, keď žalovaný volal žalobcovi, že peniaze nabehli na účet. Žalovaný mu pred stretnutím povedal, že si mieni požičať peniaze od žalobcu, že sa ide stretnúť so žalobcom a ide si požičať peniaze. Povedal mu aj sumu 20.000 eur. Stretnutie so žalobcom dohodol žalovaný. Stretli sa v Prievidzi, v novom nákupnom centre pri Tescu. Sadli si do reštaurácie a prebehol rozhovor. Žalovaný povedal, že by potreboval požičať peniaze a vysvetlil na čo a povedal sumu 20.000 eur. Svedok si myslí, že povedal aj dobu, dokedy chce peniaze požičať, t.j. dobu, dokedy tu budú Číňania. Myslí si, že bol dohodnutý aj konkrétny termín vrátenia pôžičky - mesiac alebo mesiac pol. V konečnom dôsledku sa žalobca so žalovaným dohodli. Svedok vie, že sa dohodli, že žalobca má ísť do banky a že má poslať peniaze. Zo stretnutia určite vyrozumel, že išlo o pôžičku týkajúcu sa sumy 20.000 eur, lebo bolo povedané, že tieto peniaze sa vrátia. Nepamätá sa, či bol dohodnutý úrok alebo nejaká odmena. Strany sa rozišli v dobrom. Svedok išiel so žalovaným späť do Bratislavy. V rovnaký deň cestou do Bratislavy prišli žalovanému SMS, že mu prišli peniaze na účet a žalovaný volal žalobcovi pred ním (svedkom), že už mu prišli peniaze na účet. V ten deň alebo nasledujúci deň bol so žalovaným v banke a žalovaný prevzal výpis, ktorý zaniesol na cudzineckú políciu. So žalovaným sa ďalej stretával. Žalovaný mu hovoril, že ho žalobca urguje na vrátenie pôžičky, komentoval to tak, že to chce vrátiť. Svedok bol v prítomnosti žalovaného pri jednom telefonáte, ktorý sa udial asi dva-tri mesiace po predmetnom stretnutí, keď žalobca telefonoval žalovanému, že kedy vráti peniaze a žalovaný povedal, že sa snaží, že to chce vrátiť. O osobe volajúceho vedel tak, že žalovaný mu naznačil, že volá svokor, t.j. žalobca a z odpovede žalovaného vyrozumel, prečo žalobca volá. Svedok bol ďalej na jednom zasadnutí, kde vystúpil žalovaný a pred prítomnými povedal, že ďakuje žalobcovi pánovi KN. že mu požičal peniaze a že mu takto pomohol zorganizovať takéto stretnutie. Svedok si myslí, že pri dojednaní pôžičky žalovaný vystupoval sám ako fyzická osoba, ako jedna osoba, i keď peniaze použil pre komoru, a že konal sám za seba.
8. Podľa originálu bankového dokladu o vklade v pobočke ČSOB, a.s. Prievidza dňa 06.11.2012 o 14.53 hod. bola vložená v prospech účtu č. 4016682542/7500 suma 20.000,- eur s variabilným symbolom: 06112012. V správe je uvedené: „G. H.“. Ako pôvod prostriedkov je uvedený prevod z inej finančnej inštitúcie. Originál dokladu obsahuje nečitateľný podpis a pečiatku Československej obchodnej banky, a.s. s dátumom 06.11.2012 a podpis klienta.
9. Žalobca adresoval žalovanému výzvu datovanú dňom 26.10.2015 Vo výzve uviedol, že žalovaného vyzýva ako dlžníka sumy 20.000 eur plus dohodnutej odmeny za požičanie uvedenej sumy zo dňa 06.11.2012 na dobu jedného mesiaca. Pôžičku žiadal vráti do 1.11.2015. Žalobcom doložený podací lístok zo dňa 27.10.2015 svedčí o tom, že odosielateľom zásielky poštou je žalobca, adresátom je žalovaný, zásielka bola podaná na Pošte v Zemianskych Kostoľanoch dňa 27.10.2015.
10. Z obsahu sms správ vyplýva sms komunikácia medzi stranami od 20.05.2015 do 30.10.2015. Sms správy z 20.05.2015, 27.10.2015 obsahujú otázky smerujúce k vráteniu peňazí. Odpoveďou žalovaného bola sms správa v tom zmysle, že stihne peniaze vrátiť do 01.12. Žalobcom predložené Uznanie dlhu datované dňom 27.10.2015 týkajúce sa uznania sumy 20.000,- eur spolu s odmenou za požičanie
5.000,- eur medzi dlžníkom - žalovaným a veriteľom - žalobcom z titulu pôžičky nie je podpísané dlžníkom.
11. Podľa oznámenia ČSOB, a.s. zo dňa 20.07.2017 je majiteľom účtu č.: SK7675000000004016682542 Slovensko - Ázijská obchodná komora, IČO: 42263786 s dátumom otvorenia účtu 24.09.2012 a uzatvorenia účtu 19.03.2015.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. V konaní bolo preukázané výsluchom žalobcu, výsluchom svedka, listinným dôkazom - bankovým dokladom ČSOB, a.s. zo dňa 6.11.2012, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 6.11.2012. V tomto zmluvnom vzťahu bol žalobca veriteľom a žalovaný dlžníkom. V konaní tiež bolo preukázané, že predmetom pôžičky bola suma 20.000 eur, s dohodnutou dobou vrátenia do jedného mesiaca. Pasívna legitimácia žalovaného bola preukázaná výsluchom žalobcu a výsluchom svedka. Výpoveď žalobcu a výpoveď svedka neboli navzájom v rozpore, naopak svedok potvrdil podstatné skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, že totiž došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička sumy 20.000 eur s dobou vrátenia jedného mesiaca alebo mesiaca a pol. Skutočnosť, že žalovaný pri uzatvorení pôžičky konal sám za seba, uviedli žalobca i svedok zhodne. Požičané peňažné prostriedky sa dostali do dispozície žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, dosiaľ požičané peniaze vo výške 20.000 eur nevrátil, súd ho zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny 20.000. eur.
15. Súd zamietol žalobu žalobcu čo do ním uplatneného nároku vo výške 5.000 eur. Túto sumu si žalobca uplatnil ako dohodnutú odmenu za predĺženie termínu a stratu úrokov. V konaní však nebolo preukázané, že by si strany pri uzatvorení zmluvy o pôžičke dohodli úrok. Žalobca, na ktorého strane je dôkazné bremeno, nepreukázal, že pri predmetnej pôžičke bol stranami dohodnutý úrok. Svedok vypovedal, že si nepamätá, či na stretnutí strán bol dohodnutý úrok alebo nejaká odmena. Žalobca nepreukázal ani inú dohodu strán uzavretú v inom čase o dojednaní úroku alebo „odmeny“ . Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri tomto uplatnenom nároku, súd žalobu čo do zvyšku, t.j. čo do sumy 5.000 eur zamietol.
16. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 20.000 eur súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením priznanej pohľadávky odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej pôžičky, t.j. od 7.12.2012. Súd viazaný žalobou žalobcu priznal žalobcovi úrok z omeškania od 1.1.2015. Priznaná výška úroku z omeškania zodpovedá (nie je vyššia) právnej úprave podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z vyššej sumy, súd žalobu čo do zvyšku zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 80% a neúspech v rozsahu 20% Pomer jeho úspechu a neúspechu je 60%. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 60%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.