Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-220-2016.pdf
PDF · 127.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/220/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.E. N.Q. W.. XX.XX. XXXX E. M.P. N.X. W.. XX.XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, 042 11, deti rodičov R.. N. W., W.. XX.XX. XXXX, F. V. Č. XX, XXX XX a R.. I. N. W.. XX.XX. XXXX, F. V.K. U. I., R.Š. XXXX/XX, XXX XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava z a v ä z u j e otca R.. I. N., W.. XX. XX. XXXX prispievať na výživu maloletého I. N., W.. XX. XX. XXXX po 450,-€ mesačne a na výživu maloletej M. N., W.. XX. XX. XXXX po 350,- € mesačne od 30. 03. 2016, do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí vo veci 7P/217/2015 teda do 10. 04. 2017 vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky R.. N. W., W.. XX. XX. XXXX.
II. Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 30. 03. 2016 do 10. 04. 2017 a to na maloletého I. v sume 3175,-€ a na maloletú M. v sume 1975,-€ teda v úhrnnej sume 5150,-€ do 15. 12. 2017 do rúk matky.
III. Súd návrh matky na určenie výživného na maloleté deti za obdobie od 06. 06. 2014 do 29. 03. 2016 z a m i e t a.
IV. Súd konanie v ostatnej časti vo veci z a s t a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím písomným návrhom žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu, na maloletého I. sumou 500,-€ mesačne a na maloletú M. sumou 400,- € mesačne od 06. 06. 2014 do budúcna. Zároveň žiadala, aby otec bol zaviazaný prispievať aj na tvorbu úspor pre maloleté deti po 125,-€ mesačne od 06. 06. 2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti pochádzajú z ich manželského spolužitia. Na tunajšom súdu na základe návrhu otca sa vedie aj konanie o rozvod ich manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode. Vo veci ešte súd nerozhodol. Od 05. 06. 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, lebo otec maloletých detí jej oznámil, že udržiava mimomanželský pomer a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. Od októbra 2014 nie je v kontakte s deťmi. Niekoľko mesiacov po odchode otca detí zo spoločnej domácnosti až do novembra 2015 sa snažila situáciu zvrátiť a presvedčiť otca detí, aby sa podieľal na osobnej a aj finančnej starostlivosti o deti. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil, ale často krát upravoval svoju nízku vyživovaciu povinnosť, ktorú sa dobrovoľne rozhodol plniť vo výške 400,- € mesačne na obe deti tak, že odpočítaval faktúry za mobil a prípadne za iné služby. Dňa 18. 03. 2015 jej
oznámil, že poslal jej na účet sumu 200,- € titulom doplatku výživného po odrátaní nákladov spojených s užívaním vecí určených pre deti a to za havarijné a zmluvné poistenie, splátku auta a nákladov za dom. Z týchto dôvodov musela predčasne ukončiť rodičovskú dovolenku a nastúpila do zamestnania. Dňa 15. 01. 2015 osemmesačnú dcéru umiestnila v detských jasliach. Otca maloletých detí opakovane požiadala, aby zmenil svoj postoj, lebo deti sú malé odkázané na finančnú a osobnú starostlivosť svojich rodičov. Otec detí však zostal arogantný, nebral ohľad na potreby detí. Dokonca odmietol bez uvedenia dôvodu dať súhlas k tomu, aby prídavky na deti boli vyplácané do jej rúk. Podal aj trestné oznámenie na ňu z dôvodu neoprávneného užívania motorového vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Motorové vozidlo mu nakoniec dobrovoľne vydala. Otec maloletých detí vedie nákladný luxusný život, kým ju nechal nepripravenú, bez akýchkoľvek úspor s príjmom 200,- € mesačne s dvoma maloletými deťmi na materskej dovolenke a s hypotékou 1101,70 € mesačne na úhrade ktorej sa odmietol podieľať od odchodu zo spoločnej domácnosti. V dôsledku toho v júni 2014 zástupkyňa riaditeľky materskej školy, ktorú navštevuje maloletý I. jej oznámila, že nemá zaplatenú úhradu za stravu, školský poplatok a za angličtinu za mesiac jún 2014. Otec detí si neuvedomuje, že záväzky majú spoločné a deti okrem bezpečia a istoty, ktoré im vzal potrebujú aj finančné zázemie. Napriek niekoľkým výzvam sa otec detí nepodieľa žiadnym spôsobom na úhrade nákladov za detské jasle a materskú školu pre maloleté deti, ani na úhrade ich aktivít, oblečenia, hygienických potrieb a v neposlednom rade na hypotekárnom úvere, obligatórne uzavretých poistiek, týkajúcich sa domu a dane z nehnuteľností. O deti sa riadne stará a je medzi nimi vytvorený silný citový vzťah. Otcovi detí v stykoch s deťmi nebráni, ale on o tieto styky neprejavuje záujem a na pojednávaní vo veci rozvod u ich manželstva dňa 03. 08. 2015 dokonca uviedol, že si želá svoj styky s deťmi zakázať. Na pojednávaní dňa 09. 02. 2017 matka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na svojom návrhu a žiada, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí a to na výživu maloletého I. po 500,-€ a maloletej M. po 400,-€ mesačne aj spätne od 06. 06. 2014 do právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva. Netrvá na tvorbe úspor pre maloleté deti zo strany otca, lebo v tejto časti na návrhu netrvala ani v rozvodovom konaní. Vzhľadom k tomu, že súd v rozvodovom konaní už rozhodol, ich manželstvo rozviedol a upravil aj ich rodičovské práva a povinnosti voči maloletým deťom na čas po rozvode, v tomto konaní svoj návrh, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti berie späť. Matka ďalej uviedla, že preto žiada určiť výživné aj spätne od 06. 06. 2014, lebo po odchode otca maloletých detí zo spoločnej domácnosti sa prejavovalo u neho násilnícke konanie. S desaťmesačnou dcérou bola na materskej dovolenke s príjmom 200,-€, otec túto situáciu zneužíval a povedal, že povinnosti voči deťom si bude plniť, len keď ona bude poslušná. Myslela si, že svoj postoj zmení ohľadom výživy a výchovy detí čo sa však nestalo, dokonca musela požiadať o pomoc Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach pri vyplácaní detských prídavkov na deti. Mala obavy aj z toho, že keď podá návrh, otec si vôbec nebude plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom a podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené. Tento návrh dňa 31. 03. 2016 podala potom, keď otec maloletých detí podal návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva majetku, čo považovala za nemorálne, vzhľadom na záujem maloletých detí. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plnil, z počiatku úhrnnou sumou 300,-€ stým, že odpočítaval náklady. Od júna 2016 si túto vyživovaciu povinnosť začal plniť v úhrnnej sume 300,-€. Predloží súdu prehľad o zaplatenom výživnom ako náhle bude mať k dispozícii výpis z účtu. Na pojednávaní dňa 07. 09. 2017 matka svoj návrh zmenila tak, že žiadala, aby súd zaviazal otca uhradiť výživné od 06. 06. 2014 do 10. 04. 2017, pričom za obdobie od 06. 06. 2014 do 31. 08. 2016 žiadala určiť výživné na maloletého syna po 500,-€ a na maloletú dcéru po 400,-€ mesačne a od 01. 09. 2016 do10. 04. 2017 na maloletého syna po 550,-€ a na maloletú dcéru po 450,-€ mesačne. Maloletý syn 01. 09. 2016 nastúpil do prvého ročníka základnej školy a maloletá dcéra dovŕšila tretí rok svojho veku a nastúpila do materskej školy. Pri vyčíslení dlžného výživného žiadala zohľadniť aj sumu 517,44€ a pripočítať ju k dlžnému výživnému. Ide o prídavky na maloleté deti, ktoré otec poberal 11 mesiacov, až do rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, ktorým bolo zastavené vyplácanie týchto prídavkoch do rúk otca. Predložila súdu ďalšie písomné dôkazy o nákladoch, ktoré vynakladala na maloletú dcéru v čase, keď navštevovala súkromné jasle vrátane dopravy v čase, keď otec jej odobral motorové vozidlo a dopravu musela zabezpečovať inak. Žiadala, aby súd zaviazal otca uhradiť dlžné výživné bez povolenia splátok jednorázovo, lebo má vedomosti o tom, že otec sa zbavuje svojho majetku, aby sa tým zbavoval aj vyživovacej povinnosti voči deťom. Dňa 11. 04. 2017 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o rozvode ich manželstva a vo výroku o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť a od tej doby otec si vyživovaciu povinnosť voči deťom plní podľa uvedeného rozsudku. Matka predložila súdu prehľad o tom, ako si otec vyživovaciu povinnosť voči deťom za uvedené obdobie plnil a uviedla, že v uvedenom prehľade sú zahrnuté všetky finančné príspevky,
ktorými otec prispel na deti. Matka naďalej trvala na tom, že výživné na maloleté deti žiada určiť aj spätne ako v písomnom návrhu, lebo otec maloletých detí vyvíjal na ňu finančný nátlak, čo vyplýva aj z konania o rozvod manželstva a ona sa nemohla brániť, lebo bola na materskej dovolenke. Vyhrážal sa jej, že ju oberie o dom a ona mala obavy, že v prípade, že podá návrh na súd, otec bude vo svojom konaní pokračovať. Otec verbálne na ňu útočil a jeho agresivita v tomto smere aj v súčasnej dobe pokračuje. Pochopila, že nezmení prístup k deťom a keď podal návrh na vyporiadanie ich BSM, rozhodla sa podať tento návrh na súd. Matka k výpovedi otca uviedla, že preto žiada nedoplatok na výživnom uhradiť naraz, lebo ona priebežne uhrádzala potreby detí o čom predložila listinné dôkazy. K svojmu vyjadreniu, že otec sa zbavuje svojho majetku uviedla, že prebieha spor medzi ním a jej matkou, kde otec požaduje o oslobodenie od súdneho poplatku čo odôvodňuje tým, že je nemajetný. Náklady na deti sú všeobecne známe a zodpovedajú ich veku. Tieto náklady vyčíslila tak v tomto konaní ako ja v konaní o rozvod ich manželstva.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Vo svojej výpovedi poukázal na to, že výživné na maloleté deti poukazoval každý jeden mesiac a to na dva účty matky. Predložil súdu písomný dôkaz aj o tom, že výživné uhradil aj za obdobie september 2014, august 2014 a júl 2014. Na pojednávaní dňa 07. 09. 2017 otec uviedol, že matka vo svojich výpovediach uvádza klamstvá a polopravdy a to aj o jeho agresivite. S matkou maloletých detí sa od posledného pojednávania v tejto veci nestretol, preto nemôže ísť z jeho strany o jej verbálne atakovanie, skôr zo strany matky o to ide a preto neprijíma ani jej SMS správy. S deťmi sa mal možnosť opakovane stretnúť, ale ich predstavy o týchto stykoch sú odlišné. V tomto konaní preukázal a predložil súdu písomné dôkazy o tom, že si voči deťom plnil svoju vyživovaciu povinnosť. V súvislosti s určením výživného podľa návrhu matky navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom z odboru účtovníctva. V rozvodovom konaní súd nariadil takéto znalecké dokazovanie a on znalkyne poskytol súčinnosť napriek tomu, že znalkyňa uviedla, že jej neboli predložené všetky doklady. Ako dôkaz predložil súdu ich mailovú komunikáciu a trval na tom, že ďalšie údaje od neho neboli požadované. Tvrdenie matky, že sa zbavuje svojho majetku sa nezakladá na pravde. Nie je pravdou ani jej tvrdenie o jeho agresívnom správaní a o tom, že ju finančne ovládal. Žiada, aby matka o svojich tvrdeniach predložila súdu dôkazy. Po odchode zo spoločnej domácnosti jej ponechal majetok. Aj rodinný dom užíva sama so svojou matkou. O tom, o aký rodinný dom ide predložil súdu dôkaz - fotografie. Rodinný dom nie je na okraji mesta, o čom taktiež predložil súdu dôkazy a zdôraznil, že je iba vo vzdialenosti troch kilometrov od matkinej práce. Matka sama sa rozhodla umiestniť maloleté deti do súkromných školských zariadení napriek tomu, že maloletý syn aj v štátnej škole dobre prosperoval. Za súkromnú školu pre maloletého syna uhrádza 120,-€ a pritom ide o školu, ktorá sa nachádza mimo centra mesta. To, že požiadal o vyporiadanie BSM nepovažuje za žiadnu vyhrážku už aj vzhľadom k tomu, že k zrušeniu ich BSM došlo na základe návrhu matky. Pokiaľ ide o jeho príjmy od júna 2014 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vyplývajú z jeho daňového priznania. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že to či sa aj iným spôsobom podieľal na potrebách detí sa dá zistiť vyžiadaním výpisu z banky. Pokiaľ matka uvádza, že sa zbavuje majetku ide len o zavádzanie súdu. O oslobodenie od súdneho poplatku vo veci, ktorú uviedla matka požiadal preto, lebo jej matka o to požiadala v inom konaní a pritom je majetná a má príjem. Otec namietal, že v tomto konaní mu nebolo doručené stanovisko Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ani stanovisko matky a preto sa k tomu nevie náležite vyjadriť. Žiadal, aby matka presne vyčíslila náklady na maloleté deti v rozhodujúcom období. Žiadal aj to, aby súd zistil, jeho skutočný príjem za rok 2015, 2016 a 2017.
3. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/217/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 09. 02. 2017 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Maloleté deti na čas po rozvode súd zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej vymedzil aj práva a povinnosti voči deťom. Súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí a to na výživu maloletého I. po 450,-€ mesačne a na výživu maloletej M. po 350,-€ mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vopred vždy 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Súd na čas po rozvode manželstva upravil aj styky otca s maloletými deťmi tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletými deťmi stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. kedy maloleté deti prevezme od matky pred jej bytom do 17.00 hod. kedy maloleté deti matke na tom istom mieste odovzdá. Týmto rozsudkom súd zaviazal rodičov uhradiť aj náklady znaleckého dokazovania, a to za znalecké dokazovanie z odboru psychológie obidvoch rodičov rovnakým dielom po polovici v sume 243, 84 € a za náklady znaleckého dokazovania z odboru ekonómie a manažmentu otca v sume 438,60 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rodičia maloletých detí podali odvolanie voči výrokom o určení výživného, o úprave stykov a voči povinnosti uhradiť náklady znaleckého dokazovania a preto
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť iba vo výroku o rozvode ich manželstva a vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a to dňa 11. 04. 2017. Súd sa oboznámil aj s dôkazmi, ktoré boli vykonané v konaní o rozvod manželstva a ktoré sa týkajú úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom. Podľa správy od zamestnávateľa matky Okresného súdu Košice I, matka od 14. 06. 2013 do 06. 02. 2014 poberala materské dávky a v období od 04. 06. 2014 do 14. 05. 2016 čerpala rodičovskú dovolenku. Jej čistý mesačný príjem činil 18.047,- € . Za obdobie od 01. 06. 2015 do 01. 01. 2016 jej čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 2169,89 € a od 01. 07. 2016 sumu 2110,43€. Podľa správy od Daňového úradu Košice, otec v roku 2014 vykazoval príjmy v sume 49.626,41€ a výdavky v sume 51.130, 61€. Jeho daňová strata činila 1504,20€ a daň neodvádzal. Podľa jeho daňového priznania za rok 2015 príjmy vykazoval v sume 42.835,35 € a výdavky v sume 38.395,47 €. Daň odviedol v sume 49, 49€. Za rok 2016 príjmy vykázal sumou 34.468,45 € a výdavky sumou 36.970,75 €. Daňovú stratu vykázal v sume 2502,30 €. Zo znaleckého posudku z odboru ekonómie a manažmentu, ktorú podala súdna znalkyňa Ing. Anna Harmaniakova PhD. Vyplýva, že znalkyne pre potreby znaleckého posudku neboli predložené všetky písomné podklady, znalkyňa znalecký posudok vypracovala na základe predložených písomných dokladov, ktoré sa nachádzali v súdnom spise. Z výpočtu v znaleckom posudku vyplýva, že prepočítaný príjem otca z advokátskej činnosti v roku 2015 činil 2051,73 € na mesiac. Znalkyňa na základe predložených písomných podkladov spochybnila reálny stav finančných prostriedkov. Poukázala na to, že mzdy boli vyplácané v hotovosti aj bezhotovostne. Aj výber peňažných prostriedkov z bankového účtu ( kontokorentný úver ) vyvoláva pochybnosti o reálnom stave finančných prostriedkov. Ako príklad uviedla niektoré transakcie z peňažného denníka. Z karty investičného majetku vyplýva, že osobný automobil U. D. XX bol zaradený do obchodného majetku advokáta, z čoho vyplýva, že príjem z predaja osobného auta taktiež patrí k zdaniteľným príjmom za advokátskej činnosti. O tento príjem sa preto zvyšuje aj základ dane. Za daňový základ sa pritom považuje aj odpis dlhodobého majetku, teda nie splátka úveru. Pochybnosti vyvoláva aj parkovné a havarijné poistenie vzhľadom k tomu, že spotreba pohonných hmôt bola uplatňovaná vo výške 80%. Poukázal a ja na to, že splátka úveru - istiny sa považuje za platbu z čistého zisku. Pokiaľ ide o spoločnosť C. L.. C.. I.. neboli jej predložené úplné účtovné knihy, denník ani hlavná kniha. Na základe predložených písomných podkladov a po prepočtoch znalkyňa uviedla, že možno s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať postupnosť hospodárskych a účtovných operácii a nevylúčila pravdepodobnosť, že peňažné prostriedky na úhradu postúpených pohľadávok neboli poukázané otcovi. V spoločnosti E. L.. C.. I.. E. G. L.. C.. I.. podľa uvedeného znaleckého posudku nebola likvidácia ukončená, preto nebolo možné zistiť príjmy likvidátora. Znalkyňa čistý obchodný majetok v účtovnej hodnote z advokátskej činnosti vyčíslila sumou 11.760,- € čistý príjem za rok 2015 sumou 24.620,76 €. Čistý obchodný majetok v účtovnej hodnote C. L.. C.. I.. vyčíslila sumou 997,- €. Zo správy od Súkromnej materskej školy Košice vyplýva, že maloletá dcéra boa prijatá 02. 11. 2015 školné činilo 200,-€ mesačne a stravné 2,35 € na deň. Podľa správy od Materskej školy M. XX, maloletá dcéra túto škôlku navštevuje od 02. 09. 2016 a školský poplatok činí 17,-€ mesačne. Poplatok za stravu činí 1,19€ denne, príspevok do fondu združenia rodičov 13,-€ mesačne a za krúžok anglického jazyka sa uhrádza 38,-€ mesačne. Podľa správy od Materskej školy M. X maloletý syn bol žiakom od školského roku 2012/2013. V priebehu školského roka 2014/2015 sa u neho prejavovali zmeny v správaní, nesústredenosť, ľahostajnosť, zmena nálad a ustráchanosť pod vplyvom rodinných vzťahov. Koncom roka sa zdanlivo so situáciou vyrovnal. Režijné náklady činili 2,-€, poplatok za stravu 1,19 € na deň a do fondu ZRPŠ sa uhrádzalo 13,-€ mesačne. Za anglický krúžok trebalo uhrádzať 38,-€ mesačne. Podľa správy od Základnej školy W. N. W. V. maloletý syn bol od 01. 09. 2016 žiakom tejto školy. Dosahoval veľmi dobré výsledky. Za školský klub sa uhrádzalo 11,-€ mesačne a za stravu v školskej jedálni 11,-€ až 28,-€ mesačne. Za kurz anglického jazyka matka uhradila 74,-€ na rok. Trebalo uhradiť aj príspevky do rodičovského združenia a do triedneho fondu po 15,-€ na rok. Podľa správy od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, spisová dokumentácia maloletých detí sa eviduje od septembra 2014. Rodičia nežijú spolu od 05. 06. 2014 a od tej doby starostlivosť o deti zabezpečuje matka na veľmi dobrej úrovni. Matka po materskej dovolenke nastúpila do zamestnania a maloletá M. od 01. 02. 2015 navštevovala detské jasle. Náklady činili 330,-€ mesačne. Maloletý I. navštevoval materskú školu. K zmenám došlo keď maloletá M. nastúpila do materskej školy a I. si začal plniť povinnú školskú dochádzku. V správach od uvedeného úradu sa poukázalo aj na zlý zdravotný stav maloletých detí, na lekárske správy a na správy o výsledkoch psychologického vyšetrenia maloletého syna.
4. Z predloženého rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 27. 04. 2015 súd zistil, že týmto rozhodnutím súd zastavil výplatu prídavku na maloleté deti otcovi od 01. 01. 2014 v sume 47, 04€. A tieto prídavky na deti bude poberať oprávnená matka.
5. Zo správy od Sociálnej poisťovne pobočka Košice súd zistil, že rodičia nepoberajú dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
6. Podľa poslednej správy o prešetrených pomeroch u rodičov od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vec a rodiny Košice súd zistil, že tento úrad sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení. Otec maloletých detí dňa 15. 08. 2016 na ich úrade vyjadroval potrebu a ochotu rozvíjať vzťah s maloletými deťmi, z počiatku v prítomnosti tretích osôb. Bolo mu poskytnuté sociálne poradenstvo. Ich úrad ako kolízny opatrovník maloletých detí koná v záujme maloletých detí a požiadal aj o súčinnosť psychológa detí Mgr. Lipanovú.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré predložili rodičia maloletých detí o svojich príjmoch a výdavkoch, majetkových pomeroch a o potrebách a nákladoch, ktoré predložila matka maloletých detí.
8. Z predloženého prehľadu o zaplatenom výživnom otcom maloletých detí súd zistil, že otec od 15. 11. 2014 do 15. 03. 2017 preukázal, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plnil z prehľadu o zaplatenom výživnom pritom vyplýva, že otec za uvedenú dobu na výživu detí prispel úhrnnou sumou 8150,- €.
9. Matka predložila súdu presnejší prehľad o zaplatenom výživnom na maloleté deti zo strany otca od 30. 06. 2014 do 15. 03. 2017 z tohto prehľadu vyplýva, že otec za celú uvedenú dobu na výživu maloletých detí prispel úhrnnou sumou 12.372,18 €.
10. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozhodnúť o výživnom na maloleté deti zo strany otca s prihliadnutím na majetkové pomery obidvoch rodičov tak, aby ich životná úroveň dosahovala životnú úroveň rodičov.
11. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
12. V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
13. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodič ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
16. V zmysle ustanovenie § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitého zreteľa. Právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
17. V zmysle ustanovenia § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
18. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že na tunajšom súde prebieha aj konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí na základe návrhu otca pod sp. zn. 7P/217/2015. Rozsudkom zo dňa 09. 02. 2017 súd manželstva rodičov maloletých detí rozviedol a rozhodol aj o výkone rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode. Tento rozsudok vo výroku o rozvode manželstva ako aj vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky už nadobudol právoplatnosť 11. 04. 2017. Na základe tejto skutočnosti matka svoj návrh na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti ako aj v tej časti, kde žiadala zaviazať otca aj na tvorbu úspor pre maloleté deti na pojednávaní dňa 09. 02. 2017 zobrala späť a žiadala v tejto časti konanie vo veci zastaviť. Súd späťvzatiu návrhu vyhovel a v tejto časti v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie vo veci zastavil.
19. Matka naďalej však trvala na svojom návrhu, aby súd zaviazal otca k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a to aj spätne od 06. 06. 2014 od kedy nežije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti do 10. 04. 2017, teda do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu 7P/217/2015 - 691 zo dňa 09. 02. 2017 o rozvode ich manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode. Výšku výživného na maloleté deti zo strany otca za uvedené obdobie žiadala určiť a to za obdobie od 06. 06. 2014 do 31. 08. 2016 na maloletého syna po 500,-€ a na maloletú dcéru po 400,- € mesačne a od 01. 09. 2016 do 10. 04. 2017 na maloletého syna na 550,-€ a na maloletú dcéru po 450,-€ mesačne.
20. Matka tento svoj návrh na súd podala 30. 03. 2016. Svoj návrh, ktorým žiadala výživné určiť aj spätne od podania návrhu na súd teda od 06. 06. 2014 od kedy nežije s otcom maloletých detí odôvodnila tým, že otec za uvedenú dobu si nedostatočne plnil svoje práva a povinnosti voči maloletým deťom. Sám dobrovoľne sa rozhodol platiť výživné na maloleté deti v úhrnnej sume 400,- € mesačne, ale odpočítaval náklady za mobil a iné služby a neskôr sám sa rozhodol na výživu detí prispievať nižšou sumou 300,- € mesačne. Návrh na súd podala iba 30. 03. 2016 z dôvodu, že zo začiatku sa snažila situáciu zvrátiť a presvedčiť otca maloletých detí, aby si riadne plnil svoje záväzky voči deťom ako aj z dôvodu, že otec využíval jej zlú finančnú situáciu a vyvíjal na ňu finančný nátlak, keď sa jej vyhrážal, že ju oberie o všetko. Mala teda obavy, že ak podá takýto návrh na súd bude v tom pokračovať a verbálne na ňu ďalej útočiť. Keď však svoj prístup nezmenil a podal návrh na vyporiadanie ich BSM rozhodla sa podať tento návrh
na súd. Matka v tejto súvislosti poukázala aj na to, že zostala s dcérou na materskej dovolenke s príjmom 200,-€ mesačne a bez úspor. Vzhľadom na postoj otca bola nútená nastúpiť do práce a maloletú dcéru umiestniť v detských jasliach. Otec sa pritom odmietal podieľať nie len na ďalších potrebách detí, ale aj na ďalších výdavkoch, ktoré súviseli s jej nákladmi na bývanie a najmä na splácanie hypotekárneho úveru a dokonca od nej žiadal, aby mu vrátila aj osobné motorové vozidlo, na ktorom vozila deti do predškolských zariadení, čo sa riešilo aj podaním trestného oznámenia na ňu.
21. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa súd môže priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitého zreteľa. Dôvody hodné osobitého zreteľa podľa vyššie uvedeného ustanovenia nie sú v zákone explicitne vyjadrené. V zmysle judikatúry medzi takéto dôvody patrí objektívna nemožnosť podať návrh na súdu napríklad preto, že rodič netuší, kde povinný rodič je, alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa rodič nemohol venovať takémuto konaniu. Je možné uznať aj iné dôvody hodné osobitého zreteľa a je na úvahe súdu ich posúdenie. Takáto úvaha súdu však musí byť dostatočne zdôvodnená a musí ísť o naozaj vážne dôvody, ktoré má rodič preukázať. Za takýto dôvod nie je možné považovať samo o sebe to, že rodičia prestali tvoriť spoločnú domácnosť a ani to, že bolo v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou, akou prispel. Tieto sú všeobecné predpoklady pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov, ale nie pre určenie tejto povinnosti spätne. Takýto dôvod musí spočívať v okolnostiach, pre ktoré bolo konanie začaté neskôr, musí ísť o ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nebolo možné, alebo bolo len s ťažkosťami možné začať konanie o určenie výživného skôr.
22. Súd v danom prípade nezistil také dôvody, pre ktoré by matka nemohla podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom už skôr, teda po tom, keď otec maloletých detí spoločnú domácnosť opustil a podľa vyjadrenia matky si svoje práva a povinnosti voči maloletým deťom riadne neplnil. Je pritom preukázané aj to, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plnil sám dobrovoľne, ale rodičia sa mimosúdne na výške výživného nedohodli a otec si vyživovaciu povinnosť neplnil podľa návrhu matky. To, že medzi rodičmi pretrvávali a pretrvávajú nezhody týkajúce sa ich majetkoprávneho vyporiadania súd nepovažuje za dôvody hodné osobitého zreteľa a matka iné vážne dôvody pre ktoré nemohla podať návrh na súd v priebehu tohto konania neuvádzala. Súd preto jej návrhu , aby súd zaviazal otca k vyživovacej povinnosti aj spätne od 06. 06. 2014 od kedy nežijú v spoločnej domácnosti do 29. 03. 2016 teda do podania návrhu na súd nevyhovel, v tejto časti jej návrh zamietol a otca zaviazal k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom iba od podania návrhu na súd teda od 30. 03. 2016 a zaviazal ho k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom do 10. 04. 2017, teda do právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
23. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého I. po 450,-€ mesačne a na výživu maloletej M. po 350,-€ mesačne s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby za uvedenú dobu a s prihliadnutím aj na finančné majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov za uvedené obdobie a s prihliadnutím aj na to, že rodičia ani v tom čase okrem týchto dvoch maloletých detí nemali ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd pritom vychádzal aj zo zásady, že životná úroveň maloletých detí má zodpovedať životnej úrovne rodičov ako aj zo zásady, že výživné na maloleté deti je prednostná pohľadávka. Pri určení výšky výživného súd vzal do úvahy aj to, že za uvedenú dobu starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala matka na veľmi dobrej úrovni. Otec sa na starostlivosti o deti nepodieľal, s deťmi sa stýkal iba sporadicky a vyživovaciu povinnosť voči ním si plnil tak, ako to vyplýva z predloženého prehľadu o zaplatenom výživnom. Pri zisťovaní finančných a majetkových pomerov rodičov súd vychádzal z prevedeného dokazovania v konaní o rozvod ich manželstva ako aj z doplneného dokazovania v tomto konaní. Zárobkové pomery matky za uvedenú dobu sú jednoznačne preukázané a vyplývajú z jej výpovede a zo správy od jej zamestnávateľa. Otec maloletých detí je advokát a preto pri určení výšky výživného súd aj v tomto konaní tak ako v konaní o rozvod ich manželstva vychádzal najmä z ustanovenia § 63 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Aj v tomto konaní súd majetkové a finančné pomery otca posudzoval nie len podľa jeho vykazovaného príjmu a z jeho daňových priznaní, ale zohľadnil aj ďalšie dôkazy, najmä znalecký posudok z odboru ekonómie a menežmentu podaný súdnou znalkyňou Ing. Annou Harmaniakovou Phd. v konaní o rozvod manželstva. Z daňových priznaní otca súd zistil, že v uvedenom období bol stratový, resp. podnikal bez výraznejšieho zisku a však z nákladného spôsobu života ktorý viedol je zrejmé, že mal aj ďalšie príjmy, ktoré nepriznal. Tieto jeho príjmy neboli zistené ani znaleckým dokazovaním, lebo z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že nepredložil všetky požadované písomné podklady a preto znalec vychádzal iba z písomných dokladov, ktoré sa nachádzali v spise a čiastočne z podkladov, ktoré
otec predložil. Súd znalecký posudok nepovažoval za dostačujúci a úplný, ale aj z jeho záverov vyplýva, že otec maloletých detí v uvedenom období dosahoval vyššie príjmy, než aké sám uvádzal. Súd preto vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý podľa názoru súdu bol vyšší, o čom svedčil aj spôsob jeho života otca s jeho partnerkou. Vzhľadom na tieto skutočnosti s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí s prihliadnutím aj na to, že v uvedenom období maloletý syn od septembra 2016 nastúpil do školy a začal si plniť povinnú školskú dochádzku, ako aj s prihliadnutím na to, že maloletá dcéra začala navštevovať materskú školu súd výšku výživného na maloleté deti určil tak, ako v konaní o rozvod manželstva a výšku výživného na maloletého syna určil po 450,-€ mesačne a na maloletú dcéru po 350,- € mesačne.
24. Z predložených prehľadov o zaplatenom výživnom vyplýva, že otec od 30. 03. 2016 do 10. 04. 2017 na výživu maloletých detí prispel úhrnnou sumou 4.450,- €, teda na každé dieťa sumou 2.225,- €. Súd určil výživné od 30. 03. 2016 na maloletého syna sumou 450,- € a na dcéru sumou 350,- € mesačne. Po takto určenom výživnom by otec za uvedenú dobu mal na výživu maloletého syna prispieť sumou 5.400,- € a na maloletú dcéru sumou 4.200,- €. Otec však na výživu maloletých detí za uvedenú dobu takouto sumou neprispel a preto mu súd vyčíslil aj nedoplatok na výživnom. Nedoplatok na výživnom na maloletého syna po odpočítaní sumy 2.225,- € činí 3.175,- € a na maloletú dcéru 1.975,-€. Tento nedoplatok na výživnom na maloleté deti predstavuje úhrnnú sumu 5.150,- €. Vzhľadom na majetkové a finančné pomery otca, súd mu uložil tento nedoplatok na výživnom uhradiť do rúk matky do 15. 12. 2017.
25. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 376 ods. 1, 2, 3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.