Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-985-2007.pdf
PDF · 72.14 KB
Case nature
Subarea
17Er/985/2007
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: W. C., N.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX B., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33,19- Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Na návrh oprávneného sa dňa 04.09.2007 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, poverením vydaným Okresným súdom Galanta, sp. zn 17Er/985/2007 zo dňa 18.09.2007, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19- Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Sládkovičove, č.k. AA 142732 zo dňa 22.9.2005.
2.Pôvodným oprávneným v predmetnom konaní bol: SR- Krajské riaditeľstvo PZ v Trnava, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava. Vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj Krajského riaditeľstva PZ v Trnave prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3.Dňa 05.09.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie. V predmetnom podaní oprávnený poukazuje na ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 cit. zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. V danom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá zanikla zo zákona 1. januára 2015. Súdny exekútor teda navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4.Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú
1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
5.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, tak ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto rozhodnutia, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla pred 1.januárom 2015, a teda s poukazom na ust § 9b zákona č. 180/2013 Z.z., táto pre prípad, že nebola uspokojená a jej výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobný pohľadávok, zaniká ex lege 1.januára 2015. Súd teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil.
7.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
9.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10.Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11.Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
12. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. V danom prípade preto nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade by preto do úvahy prichádzal povinný, ktorého môže súd zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Avšak súdny exekútor vykonaním šetrením majetkových pomerov preukázateľne zistil nemajetnosť povinného, ktorého majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V nadväznosti na uvedené o náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vzhľadom na nemajetnosť povinného niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č.
70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
13. O náhrade trov konania povinného rozhodol súd tak, že povinný naň nárok nemá, nakoľko povinný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. a III. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.