Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-126-2008.pdf
PDF · 91.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/126/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: J.. H. M., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, L., zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., IČO: 36727334, so sídlom Križkova 9, Bratislava proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, o zaplatenie 438.763,22 Sk (14.564,27 eur), takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.293,63 eur.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 270,64 eur z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.4.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 438.763,22 Sk (14.564,27 eur) a náhrady trov konania z dôvodu, že ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti vydal v období od februára do októbra 2004 na základe lekárskych predpisov a zdravotných preukazov poistencom žalovaného lieky a zdravotnícke pomôcky. Žalovaný ich cenu zaplatil oneskorene, až po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty splatnosti, na základe čoho vznikol žalobcovi podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. z každej oneskorene uhradenej faktúry nárok na sankcie (poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne), ktorého celková výška predstavuje žalovanú sumu.
2. Platobným rozkazom č. k. 28Ro/824/2008-51 zo dňa 8.4.2008 súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pričom dňa 9.6.2008 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou je vzťahom občiansko-právnym a preto namietal, že nárok žalobcu je premlčaný.
3. Rozsudkom č. k. 12C/126/2008-89 zo dňa 3.2.2009 tunajší súd návrh zamietol a odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Co/147/2009-114 zo dňa 9.7.2009 rozsudok súdu prvého stupňa (inštancie) potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie za účelom posúdenia otázky charakteru vzťahu medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou z hľadiska ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 263/1999 Z. z. a zákona č. 500/2001 Z. z.
4. Uznesením č. k. 2Cdo/278/2009-131 zo dňa 30.11.2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Rozsudkom č. k. 3Co/91/2011-141 zo dňa 7.4.2014 Krajský súd v Bratislave opätovne rozsudok súdu prvého stupňa (inštancie) potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
6. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2 M Cdo 17/2014-164 zo dňa 27.8.2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozsudkom tunajšieho súdu a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie. V odôvodnení skonštatoval, že spornou zostala otázka, ako bolo potrebné kvalifikovať právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania z hľadiska použitia hmotného práva a v nadväznosti na to i dĺžky premlčacej lehoty. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - prevádzkovateľom verejnej lekárne (žalobcom) a zdravotnou poisťovňou (žalovaným) je vzťahom obchodno-právnym a nie občiansko-právnym. Uviedol tiež, že právny predchodca žalovaného ako verejnoprávna inštitúcia pri uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti realizoval verejné potreby v oblasti zdravotného poistenia, teda zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalobca bol v danom čase podnikateľom - fyzickou osobou ako prevádzkovateľ verejnej lekárne. Vzhľadom na to boli splnené predpoklady na aplikáciu § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď jedným z účastníkov právneho vzťahu bola verejnoprávna inštitúcia (žalovaný), druhým účastníkom bol podnikateľ - fyzická osoba (žalobca) a tento právny vzťah sa týkal zabezpečenia verejných potrieb (poskytovanie zdravotnej starostlivosti). Skonštatoval, že súdy nižšieho stupňa pochybili, keď predmetný právny vzťah posudzovali z hľadiska premlčania nároku podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.
7. V ďalšom priebehu sporu súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, posudzoval nárok žalobcu s ohľadom na vznesenú námietku premlčania v režime Obchodného zákonníka, kedy premlčacia lehota je 4 roky. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na úhradu poplatku z omeškania vyplývajúceho z týchto oneskorene uhradených faktúr:
Číslo faktúry Deň splatnosti Deň úhrady Počet dní omeškania Suma poplatku v Sk XXXXXXX 1.4.2004 5.4.2004 4 6.816,61 XXXXXXX 15.4.2004 16.4.2004 1 1.452,49 XXXXXXX 3.6.2004 9.6.2004 6 13.166,01 XXXXXXX 17.6.2004 1.7.2004 14 17.689,09 XXXXXXX 2.7.2004 12.7.2004 10 20.593,36 XXXXXXX 18.8.2004 17.9.2004 30 57.680,93 XXXXXXX 2.9.2004 18.10.2004 46 63.182,20 XXXXXXX 15.9.2004 9.11.2004 55 77.483,19 XXXXXXX 3.10.2004 11.11.2004 39 81.992,06 XXXXXXX 11.11.2004 12.4.2005 152 46,36 XXXXXXX 3.12.2004 12.4.2005 130 376,52 SPOLU ZA RECEPTY: 340.480,81 Sk 11.301,89 eur
Číslo faktúryDeň splatnostiDeň úplnej úhradyPočet dní omeškaniaSuma poplatku v Sk XXXXXXX 1.4.2004 5.4.2004 4 1.334,59 XXXXXXX 3.6.2004 9.6.2004 6 2.793,39 XXXXXXX 17.6.2004 30.6.2004 13 3.888,71 XXXXXXX 2.7.2004 12.7.2004 10 4.347,82 XXXXXXX 21.7.2004 11.8.2004 21 9.900,46 XXXXXXX 2.9.2004 18.10.2004 46 39.545,86 XXXXXXX 18.9.2004 10.11.2004 53 15.352,79 XXXXXXX 3.10.2004 11.11.2004 39 21.118,78 SPOLU ZA ZDRAVOTNÉ PREUKAZY: 98.282,41 Sk 3.262,38 eur Podaním doručeným súdu dňa 17.8.2017 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 270,64 eur späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť z dôvodu, že v zhode s názorom súdu zistil, že dva uvedené nároky sú premlčané (nárok z uplatňovaného poplatku z omeškania v sume 6.816,61 Sk (226,34 eur) z faktúry za recepty č. 9041024 splatnej dňa 1.4.2004 a nárok z uplatňovaného poplatku z omeškania v sume 1.334,59 Sk (44,30 eur) z faktúry za zdravotné preukazy č. XXXXXXX splatnej dňa 1.4.2004. 4-
ročná premlčacia doba uplynula v prípade týchto dvoch nárokov dňa 1.4.2008, teda ešte pred doručením žaloby na súd. Zostávajúca časť uplatňovaného nároku tak predstavuje sumu 14.293,63 eur.
8. Vzhľadom na to, že zvyšné nárok žalobcu vyplývajúci z oneskorene uhradených faktúr za recepty, ako aj za zdravotné preukazy vo zvyšnej sume 14.293,63 eur s ohľadom na ich splatnosť je uplatnený včas. Právo na úhradu poplatku z omeškania si žalobca v prípade uvedených faktúry mohol prvýkrát uplatniť deň po ich splatnosti, t. j. dňa 16.4.2004, 4.6.2004, 18.6.2004, 3.7.2004, 19.8.2004, 3.9.2004, 16.9.2004, 4.10.2004, 12.11.2004 a 4.12.2004, resp. v prípade nároku z faktúr za zdravotné preukazy dňa 4.6.2004, 18.6.2004, 3.7.2004, 22.7.2004, 3.9.2004, 19.9.2004 a 12.11.2004. Žaloba bola na súd podaná dňa 2.4.2008, pričom štvorročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 16.4.2008, 4.6.2008, 18.6.2008, 3.7.2008, 19.8.2008, 3.9.2008, 16.9.2008, 4.10.2008, 12.11.2008 a 4.12.2008, resp. v prípade nároku z faktúr za zdravotné preukazy dňa 4.6.2008, 18.6.2008, 3.7.2008, 22.7.2008, 3.9.2008, 19.9.2008 a 12.11.2008, nárok žalobcu je teda uplatnený včas.
9. V ďalšom priebehu sporu sa v podstate skutkové tvrdenia strán sporu nezmenili, zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a zástupca žalovaného sa rovnako pridržiaval všetkých doterajších vyjadrení, a to aj napriek vyslovenému právnemu názoru dovolacieho súdu, keď naďalej má za to, že v danom prípade je vzťah sporových strán ako strán zmluvných vzťahom občianskoprávnym a preto je nárok žalobcu premlčaný. Poukazoval tiež na skutočnosť, že strany sporu uzatvorili dňa 18.3.1996 s účinnosťou od 1.1.1996 tzv. inominátnu zmluvu č. 96160196 v znení dodatkov, ktorá má podľa jeho názoru podstatný vplyv na skutkový stav v danom spore. Uviedol, že v zmysle odborných komentárov je právny názor dovolacieho súdu pre súdy nižších stupňov záväzný, či sa vzťahuje na otázky právne alebo na otázky skutkového stavu, najmä jeho úplnosti. Pri zmene skutkového stavu, z ktorého dovolací súd vychádzal, sa však v ďalšom konaní táto viazanosť nemusí uplatniť, resp. nemusí uplatniť úplne, najmä ak sa ukáže potreba aplikovať na zmenený skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy. Žalovaný má za to, že ak si strany sporu ako strany zmluvy písomne dohodli na ich vzťahy výslovne neupravené zmluvou aplikáciu Obchodného zákonníka, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obdo/11/2003 zo dňa 1.9.2004 (dohoda o sadzbe úrokov z omeškania) bolo dôvodné a právne záväzné dojednať si predmetnú sankciu pre prípadné omeškanie odlišnú od všeobecne záväznej právnej úpravy.
10. Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu listín - výpisom z účtu žalobcu, faktúrami, výzvou na zaplatenie sankcií za omeškanie zo dňa 13.3.2008, odpoveďou žalovaného na túto výzvu zo dňa 25.3.2008 vrátane doručenky, kópiou zmluvy č. 96160196 zo dňa 18.3.1996, dodatkami č. 1, 2,3 a 5 k tejto zmluve, oznámením žalovaného o ukončení zmluvy o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych pomôcok zo dňa 27.10.2004,
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v danom období poskytoval zdravotnú starostlivosť vo verejnej lekárni „Na Strečnianskej ulici“. V období od februára do októbra 2004 vydal na recepty a zdravotné preukazy lieky a zdravotné pomôcky poistencom žalovaného, ktorých cenu vyúčtoval vyššie špecifikovanými faktúrami. Žalovaný faktúry uhradil s omeškaním tak, ako je uvedené v stĺpci „Počet dní omeškania“ v tabuľkách v bode č. 7 tohto rozsudku. Zo stĺpca „Suma poplatku v Sk“ v týchto tabuľkách zároveň vyplýva suma, ktorá predstavuje poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžných súm oneskorene uhradených faktúr (znížených po čiastočnej úhrade).
12. Právne vzťahy medzi stranami sporu, z ktorých si žalobca uplatňuje nároky, vznikli v roku 2004, teda za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. a týmto zákonom sa podľa § 81 zákona č. 581/2004 Z. z. aj spravujú. Tento právny predpis je v postavení špeciálneho predpisu k všeobecnému predpisu, ktorým je v prejednávanom prípade Obchodný zákonník v zmysle jednak ustálenej právnej praxe (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob 83/2008-61 zo dňa 17.9.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 5/2009 zo dňa 7.4.2010, nález ÚS SR č. k. II. ÚS 10/2011-28 zo dňa 10.3.2011) a napokon aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR vyhlásenom v tomto konaní na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR vedenom pod sp. zn. 2 M Cdo 17/2014. Žalobca poskytoval v roku 2004 zdravotnú starostlivosť i za účelom dosiahnutia zisku. Záver, že dotknutá činnosť žalobcu v r. 2004 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky„ by bol v rozpore so znením a výkladom ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a ustálenej praxe.
13. Podľa 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom k rozhodnej dobe (február až október 2004) pri nedodržaní lehoty splatnosti môže uplatniť zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.
14. Výška vyčísleného poplatku z omeškania nebola stranami sporu rozporovaná, žalovaný s ňou súhlasil. Keďže úplná úhrada fakturovaných súm bola vykonaná oneskorene, žalobca si správne uplatnil uvedený počet dní omeškania v stĺpci „Počet dní omeškania“ tabuľky.
15. Nakoľko nárok žalobcu premlčaný nie je a keďže je vecne v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení platnom k rozhodnej dobe dôvodný, súd nároku v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku. Na tento záver nemá vplyv existencia spomínanej inominátnej zmluvy uzatvorenej medzi spornými stranami dňa 18.3.1996 s tým, že v tomto smere sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, v zmysle ktorého nie je možné zmluvu predloženú stranou žalovanou považovať za spôsobilý dôkazný prostriedok, keďže bola predložená bez dodatku č. 4 (teda v nekompletnom znení), pričom originálom, resp. kompletnou zmluvou vrátane všetkých dodatkov nedisponuje ani jedna zo sporových strán. Preto na skutočnosti vyplývajúce z tejto zmluvy nie je možné prihliadať. V tejto súvislosti je tiež relevantná skutočnosť, že nároky uplatňované v tomto spore žalobcom primárne vyplývajú z kogentných ustanovení príslušných právnych predpisov, ktoré platia bez ohľadu na existenciu, resp. platnosť tejto zmluvy a znenie jej ustanovení. Ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., ktoré je právnym základom pre nárok navrhovateľa uplatňovaný v tomto konaní, má kogentný charakter, t. j. toto ustanovenie nemožno modifikovať ani vylúčiť na základe dohody zmluvných strán, resp. nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia dňa 1.1.1997 stratili platnosť všetky dohody zmluvných strán, ktoré boli v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Uvedený právny predpis nemá aj s ohľadom na doterajšiu judikatúru charakter súkromnoprávneho predpisu, pre ktorý platí princíp zmluvnej voľnosti, ale ide o verejnoprávny predpis, ktorého ustanovenie je kogentné, t. j. nemožno ich meniť ani vylučovať na základe dohody zmluvných strán, resp. majú prednosť pred akýmikoľvek zmluvnými ustanoveniami, ktoré sú s nimi v rozpore. Preto v tomto prípade nemožno aplikovať čl. 6 ods. 2 zmluvy (resp. zmluvný poplatok z omeškania vo výške 0,05 %), nakoľko ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s kogentným ustanovením § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. upravujúcim zákonný poplatok z omeškania vo výške 0,1 %. V otázke premlčania sa súd rovnako stotožňuje so stanoviskom žalobcu, kedy Najvyšší súd SR ako súd dovolací k tejto otázke vyslovil jednoznačný právny názor, ktorý je pre toto konanie záväzný a v danom prípade už niet žiadneho priestoru pre použitie akejkoľvek argumentácie umožňujúcej aplikáciu Občianskeho zákonníka na otázku premlčania nároku žalobcu.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).