Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/20/2021

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobcu H.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. XXX, XXX XX B. X., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátska kancelária, Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. W.-V zo dňa 14.07.2021 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca vykonáva štátnu službu v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru služobne zaradený vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na Obvodnom oddelení PZ Drienov odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove (ďalej len „ OR PZ v Prešove “) Krajského riaditeľstva PZ v Prešove (ďalej len „KR PZ v Prešove“), služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a dňa 06.06.2020 utrpel počas výkonu služobného zákroku služobný úraz zapríčinený fyzickým napadnutím zo strany tretej osoby. Práceneschopnosť žalobcu si tento úraz nevyžiadal.

2. Škodovou komisiou OR PZ v Prešove bola zodpovednosť služobného úradu dňa 01.07.2020 určená v rozsahu 100% (neexistencia žiadnych liberačných dôvodov na strane služobného úradu).

3. Dňa 22. 09. 2020 žalobca doručil na OR PZ v Prešove písomnú žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia vypracovanú dňa 18. 09. 2020, ktorou si uplatnil nárok na priznanie náhrady za bolesť.

4. Spolu so žiadosťou predložil aj originál lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný dňa 27. 08. 2020 lekárkou J., ktorým u žalobcu boli určené zranenia pod položkami č. 76 a 104 prílohy č. 1 k o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré boli z hľadiska sadzieb bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch ohodnotené spolu na 45 bodov.

5. Lekársky posudok zo dňa 27. 08. 2020, ktorým bolo určené bodové ohodnotenie bolestného v celkovej výške 45 bodov bol dňa 23. 09. 2020 predložený na kontrolu bodového ohodnotenia posudkovej lekárke odboru zdravotníctva Sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR, plk. Q.. A. V..

6. Posudková lekárka dňa 16.02.2021 v písomnej odpovedi pod č. p.: W.-OZ-XX-XXX/XXXX-PL-KE konštatovala, že posudok ošetrujúcej lekárky J. P. o hodnotení poškodenia zdravia žalobcu je v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Z. z. a súhlasila s uvedeným celkovým bodovým ohodnotením zranení u žalobcu vo výške 45 bodov, čo pri sume XX,XX € zodpovedajúcej jednému bodu predstavuje spolu sumu XXX,XX €, ktorá sa podľa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor, t. j. na sumu XXX,-€. 7. Dňa 01. 03. 2021 bol spisový materiál predložený na Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove na rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia.

8. Do administratívneho spisu bola zabezpečená aj dokumentácia z odboru kriminálnej polície OR PZ v Prešove, a to kópia uznesenia vyšetrovateľa tohto odboru PZ zo dňa 07. 06. 2020 pod sp. zn.: E.:R.- XXX/l-VYS-PO-XXXX o vznesení obvinenia pre spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa podľa firmou spolupáchateľstva osobám, ktoré žalobcovi spôsobili zranenia pri služobnom zákroku, ako aj kópie zápisníc o výsluchu žalobcu.

9. Z obsahu predložených listín bolo zistené, že žalobca si v trestnom konaní E.:R.-XXX/l-VYS-PO- XXXX voči obvineným uplatnil podľa ustanovenia náhradu škody, konkrétne náhradu za bolesť, ktorej výšku určil znalec z odboru zdravotníctva v znaleckom posudku č. úkonu XXX/ XXXX, a to v sume XXX,-€.

10. Žalobca následne do administratívneho spisu predložil v kópii aj trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn.: XXT/XX/XXXX zo dňa 06.11.2020, ktorým boli osoby obvinené z útoku na žalobcu uznané vinnými zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa formou spolupáchateľstva podľa . Obvinení boli podľa ustanovenia ako povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu vo výške XXX,-€. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k obv. V. X. dňa 18.11.2020 a vo vzťahu k obv. Q. X. dňa 25.11.2020.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobca si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, tzv. bolestné vo výške XXX,-€ podľa záverov znaleckého posudku č. 320/2020, bola z trestného konania dňa 18. 03. 2021 vyžiadaná aj kópia uvedeného znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctva a farmácia Q.. Q. S.. Z predmetného znaleckého posudku bolo zistené, že znalec stanovil u bodové ohodnotenie náhrady za bolesť rovnako, ako bola stanovená v lekárskom posudku zo dňa 27.08.2020 všeobecnou lekárkou žalobcu J. P..

12. Na základe zistených skutočností riaditeľ KR PZ v Prešove ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím sp. zn. S.-PO-B zo dňa 30.03.2021 konštatoval, že aj keď nie je sporné, že žalobca utrpel úraz, ktorý bol kvalifikovaný ako úraz služobný za splnenia podmienok podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“), avšak s ohľadom na to, že žalobca požiadal o náhradu škody na zdraví (náhradu za bolesť ako dávku úrazového zabezpečenia) z jedného a toho istého poškodenia zdravia u dvoch subjektov (u obvinených v Trestnom konaní a zároveň u služobného úradu) napriek tomu, že bol výslovne poučený o nemožnosti uplatniť si tento nárok u viacerých subjektov, čo preukazuje aj jeho podpis na oboznámení zo dňa 10.08.2020, nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť, preto mu nárok na náhradu za bolesť nepriznal.

13. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 22.04.2021 v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a naďalej trvá na náhrade škody, ktorú utrpel v dôsledku služobného úrazu pri útoku na verejného činiteľa, pretože je toho právneho názoru, že na náhradu škody má ako policajt nárok. Poukázal na to, že v priebehu konania upozornil na skutočnosť, že v danom prípade ide o páchateľov zo sociálne slabších spoločenských pomerov a pravdepodobnosť, že mu škodu v zmysle rozhodnutia súdu zaplatia, je takmer nulová. Navyše mu za služobný úraz v súvislosti sútokom na verejného činiteľa má patriť zdvojnásobená suma, preto nerozumie tomu, prečo od služobného úradu nemá nárok ani na tú zvyšnú časť zdvojnásobenej sumy.

14. O odvolaní žalobcu z 22.04.2021 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. W.-V zo 14.07.2021 tak, že odvolanie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.

Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia

15. V napadnutom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh prvostupňového konania, ako aj všetky skutkové okolnosti významné pre posúdenie poškodenia zdravia žalobcu ako služobného úrazu. Keďže skutočnosť, že v prípade žalobcu išlo o služobný úraz so 100% zodpovednosťou služobného úradu nebola sporná ani v konaní pred správnymi orgánmi a nie je ani predmetom správnej žaloby, správny súd nepovažuje za potrebné podrobne rekapitulovať tie časti napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zaoberajú touto skutočnosťou.

16. Žalovaný poukázal predovšetkým na ustanovenia , , , a a tiež ustanovenia , , a , , , a ustanovenia , , a .

17. Vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o právnu úpravu a k tomu prináležiacu úpravu , tak z tejto je zrejmé, že služobný úrad zodpovedá za poškodenie zdravia policajta pri služobnom úraze, ak k nemu došlo pri výkone štátnej služby, čiže je poskytovateľom náhrady za bolesť, pričom táto náhrada sa poskytuje vtákom rozsahu, v akom za ňu služobný úrad zodpovedá. Zároveň predmetná právna úprava ustanovuje, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov (), kde túto náhradu priznáva riaditeľ krajského riaditeľstva a vypláca ju útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.

18. Trestnoprávna úprava zakotvená v stanovuje, že škodu na zdraví si poškodený trestným činom môže uplatňovať v trestnom konaní do skončenia vyšetrovania a má právo navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, kde súd v takomto prípade postupuje podľa ustanovenia , ak bol nárok včas, dôvodne a riadne uplatnený a je vyčíslený. V tomto prípade je poskytovateľom náhrady škody na zdraví, čiže náhrady za bolesť, tzv. bolestného, obžalovaný. Škoda na zdraví v trestnom konaní bola stanovená a vyčíslená na základe znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorý pri vyčíslení náhrady za bolesť postupoval podľa základného a vychádzal zo sadieb bodového hodnotenia uvedených v prílohe tohto predpisu. Aj keď trestná úprava nemá priamo ustanovenie o tom, že sa náhrada za bolesť poskytuje jednorazovo, znalec pri vyčíslení tejto náhrady postupom podľa mohol pre účely trestného konania príslušnú náhradu za bolesť vyčísliť a priori len v súlade s ustanovením tohto zákona a teda jednorazovo.

19. Riaditeľ KR PZ v Prešove mal na základe skutočností zistených v priebehu konania o priznanie dávky úrazového zabezpečenia za preukázané, že žalobca požiadal o náhradu škody na zdraví (náhradu za bolesť ako dávku úrazového zabezpečenia) z jedného a toho istého poškodenia zdravia u dvoch subjektov napriek tomu, že bol výslovne poučený o tom, že tak môže urobiť iba u jedného subjektu, čo potvrdzuje jeho podpis na oboznámení s výsledkami vyšetrenia služobného úrazu zo dňa 10. 08. 2020.

20. V trestnom konaní, v ktorom si svoj nárok na náhradu škody na zdraví odvolatel' uplatnil skôr, bolo o jeho nároku už právoplatne rozhodnuté trestným rozkazom a tento nárok mu bol priznaný tým, že obaja obvinení boli spoločne a nerozdielne zaviazaní k povinnosti jeho náhrady. Týmto postupom a aktom rozhodnutia bola naplnená skutočnosť jednorazového poskytnutia, kde poskytovateľmi sú samotní obvinení.

21. Žalobca si však ten istý nárok na náhradu škody na zdraví, ako nárok na bolestné, uplatnil neskôr aj u služobného úradu. V tomto konaní bolo posúdené cez vyhodnotenie zabezpečených dôkazov, že žalobca utrpel služobný úraz pri výkone služobnej činnosti a za tento zodpovedá služobný úrad v celom rozsahu. Na druhej strane však pri rozhodovaní o priznaní náhrady za bolesť musel príslušný orgán brať

na zreteľ skutočnosť, že táto náhrada sa poskytuje len jednorazovo a žalobcovi už raz bola v trestnom konaní právoplatne priznaná.

22. V ustanovení sa uvádza, že návrh na náhradu škody podľa odseku 3 nemožno v trestnom konaní podať, ak už bolo o takomto nároku rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní. Opačný výklad tohto ustanovenia cez jednorazové poskytnutie taktiež znamená, že ani v inom konaní, teda ani v konaní o priznanie dávky úrazového zabezpečenia, nemožno nárok na náhradu škody na zdraví uplatniť, ak už o tom bolo rozhodnuté, a to právoplatne v trestom konaní.

23. Podľa žalovaného jednou z podmienok priznania dávky úrazového zabezpečenia, čiže náhrady za bolesť (podľa ) je, že sa táto poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov, a to , pričom aj tento predpis priamo ustanovuje jej poskytnutie len jednorazovo. Ak už teda bola odvolateľovi náhrada za bolesť poskytnutá jednorazovo cez priznanie náhrady škody na zdraví v trestnom konaní, nie je možné mu opätovne priznať náhradu za bolesť z toho istého poškodenia zdravia aj v správnom konaní o priznanie dávky úrazového zabezpečenia, pretože by to bolo v zjavnom rozpore s uvedenými právnymi predpismi. V prípade poskytnutia aj ďalšieho plnenia (t. j. od iného subjektu) z jedného a toho istého poškodenia zdravia by totiž mohlo dôjsť na strane prijímateľa k neodôvodnenému finančnému zvýhodneniu (prospechu), čo právne predpisy striktne vylučujú.

24. K odvolacím námietkam žalobcu konštatoval, že tieto nemajú opodstatnenie.

25. Žalovaný v prvom rade poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové argumenty ani skutočnosti podporujúce jeho názor na vec, ktoré by spochybnili logický úsudok prvostupňového orgánu v tom, prečo mu nie je možné v danom prípade zo strany služobného úradu priznať náhradu za bolesť.

26. V ďalšom texte odvolania žalobca potvrdil, že sa k okolnostiam úrazu a svojmu nároku na náhradu škody vyjadril v úradnom zázname zo dňa 11.03.2021.

27. K tomuto žalovaný ako odvolací orgán poznamenal, že prvostupňový orgán sa v napadnutom rozhodnutí so všetkými skutočnosťami riadne zapodieval, bral ich na zreteľ pri rozhodovaní, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na strane č. 14 napadnutého rozhodnutia prvostupňový orgán posudzoval aj skutočnosti priznania náhrady za bolesť odvolateľovi v dvojnásobnej výške, ako aj druhej časti z dvojnásobku. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil svoj právny názor na nárok odvolateľa na druhú časť z dvojnásobku cez skutočnosti toho, že na túto časť by mohol mať žalobca nárok až po tom, ak by mu bol priznaný základ náhrady za bolesť, ktorý však musí vyhovieť požiadavke jednorazovosti jej poskytnutia.

28. Žalobcom uvádzaný predpoklad spočívajúci vtom, že v danom prípade ide o páchateľov zo sociálne nižších spoločenských pomerov a pravdepodobnosť, že mu škodu v zmysle rozhodnutia súdu zaplatia, je takmer nulová, nie je vo veci priznania, prípadne nepriznania náhrady za bolesť rozhodujúci. Takáto skutočnosť na strane povinnej osoby nemôže byť podstatná pre rozhodovanie o nároku na náhradu škody na zdraví oprávnenej osoby v žiadnom konaní. Zároveň žalovaný uviedol, že v tomto smere ide len o domnienku žalobcu, ktorý nepozná majetkové pomery páchateľov, od ktorých aj v prípade neplnenia, je zákonná možnosť vymáhania priznanej náhrady škody cestou exekučného konania, ktoré má zákonné prostriedky a možnosti vymáhania nároku nútenou formou.

29. Priznaním a najmä následným vyplatením náhrady za bolesť by sa aj služobný úrad následne dostal do pozície, že by si v regresnom konaní nemohol voči povinným osobám uplatňovať nárok na vrátenie tejto vyplatenej náhrady, pretože povinné osoby už boli právoplatne zaviazané k jej úhrade žalobcovi trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 06. 11. 2020.

30. Žalobca ako poškodený pri útoku na verejného činiteľa vystupoval v dvoch konaniach, v ktorých si napriek predchádzajúcemu poučeniu (v správe o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania č. ORPZ- PO- VO-XX-XXX/XXXX-ÚR dňa 10. 08. 2020 v časti III. bode č. 9 písm. i)) následne uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví. Konkrétne dňa 09. 09. 2020 v trestnom konaní a následne aj dňa 18. 09. 2020 ten istý nárok na náhradu škody v konaní o priznanie dávky úrazového zabezpečenia za služobný úraz (náhrady za bolesť) cestou služobného

úradu. Za tejto situácie by v jeho prípade mohlo podľa žalovaného ísť o bezdôvodné obohatenie podľa a nasl. , pretože sa dožaduje majetkového prospechu bez právneho dôvodu, resp. v rozpore s ním.

31. Zároveň žalobca podľa žalovaného pozabudol na právnu domnienku vyplývajúcu z o tvorbe právnych predpisov a o zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka (teda, že neznalosť zákonov neospravedlňuje) a príslušná náhrada za bolesť sa poskytuje iba jednorazovo podľa príslušných ustanovení , , ako aj , resp. , ktoré sú citované v napadnutom rozhodnutí.

32. V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že z obsahu podaného odvolania nevyplýva žiadna argumentácia, ktorá by bola spôsobilá relevantne spochybniť správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu v prejednávanej veci. Postup orgánu prvého stupňa v posudzovanom prípade bol tak po vecnej, ako aj právnej stránke správny. Pri posudzovaní žiadosti o priznanie náhrady za bolesť konal riaditeľ KR PZ v Prešove spôsobom súladným s príslušnými ustanoveniami , , , pri dodržaní súvisiacich ustanovení a . Zo zadovážených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že náhradu za bolesť vo výške XXX € nie je možné odvolateľovi zo strany MV SR priznať, pretože z jedného a toho istého poškodenia zdravia (ku ktorému došlo dňa 06. 06. 2020 pri služobnom zákroku voči osobám V., mu bola náhrada škody na zdraví v rovnakej výške už právoplatne priznaná iným orgánom (Okresným súdom v Prešove) v trestnom konaní.

33. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bolo podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie vydané na podklade spoľahlivo zisteného a správne posúdeného stavu veci v súlade s právnymi predpismi. Má zrozumiteľné a logické odôvodnenie, ktoré dostatočným spôsobom vysvetľuje úvahy, ktorými sa prvostupňový orgán pri jeho vydávaní riadil a tak poskytuje náležitú skutkovú a právnu oporu výroku napadnutého rozhodnutia.

34. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Podané odvolanie treba považovať za nedôvodné.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

35. Včas podanou správnou žalobou doručenou krajskému súdu dňa 14.09.2021 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

36. Podstatou argumentácie žalobcu bolo, že rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Prešove sa vôbec nerozhodlo o nároku žalobcu s poukazom na ustanovenie , a teda o náhrade za bolesť v dvojnásobnej výške (XXX,-€ x X = X.XXX,- €). Vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia sa v tejto súvislosti uvádza, že žalobcovi sa nepriznáva náhrada za bolesť vo výške XXX €, a to aj napriek tomu, že v priebehu administratívneho konania bolo preukázané naplnenie hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanovení , a preto aj pokiaľ by žalobcovi predmetný nárok nepatril mal prvostupňový orgán vo výrokovej časti predmetnú skutočnosť uviesť.

37. Podľa názoru žalobcu samotné priznanie nároku žalobcovi v trestnom konaní nie je prekážkou pre priznanie náhrady za bolesť vo výške prevyšujúcej sumu, ktorá bola žalobcovi priznaná v trestnom konaní proti obvineným.

38. Žalobca poukazuje aj na to, že v trestnom konaní si s prihliadnutím na znenie ustanovenia mohol proti obvineným uplatniť „len“ škodu pozostávajúcu z náhrady za bolesť,

ktorá bola stanovená v rámci znaleckého dokazovania, a ktorá bola následkom trestného činu, ktorého sa dopustili obvinení. Naproti tomu nárok v dvojnásobnej výške (X.XXX,- €) si žalobca v trestnom konaní nemohol voči obvineným uplatniť (a to aj keby tak zamýšľal), keďže tento vyplýva z osobitného predpisu, a to zo a predstavuje zákonný nárok policajta voči služobnému úradu a nie proti obvineným.

39. Žalobca konštatoval, že aj napriek tej skutočnosti, že ide o nároky, ktoré nachádzajú základ v tej istej škode a jej zložke - náhrade za bolesť, tak ide o samostatné nároky vyplývajúce z rôznych právnych predpisov. To vyplýva aj z tej skutočnosti, že žalobca si nárok podľa ustanovenia nemôže voči obvineným uplatniť tak v trestnom konaní, ako ani iným postupom. Ak teda bola v trestnom konaní z toho istého základu priznaná len časť nároku, ktorý si žalobca aj v trestnom konaní mohol uplatniť, tak o zvyšku nároku, a teda o sume prevyšujúcej sumu XXX,- €, ktorú si už ale žalobca voči obvineným uplatniť v trestnom konaní nemohol, je potrebné (a možno) rozhodnúť v súlade s ustanovením v konaní voči služobnému úradu.

40. Žalobca považuje za nesprávny názor žalovaného, podľa ktorého poškodenému policajtovi nemôže patriť dvojnásobok náhrady za bolesť (resp. aj druhá časť z dvojnásobku), ak mu nemôže byť priznaný a poskytnutý základ tejto náhrady, pretože mu už bol priznaný v inom konaní. Podľa názoru žalobcu ide v okolnostiach veci o dva samostatné nároky, aj keď ako sa už uviedlo, vychádzajú z toho istého základu, a to zo vzniku škodu - náhrady za bolesť. So zreteľom na vyššie uvedené nie je potom priznanie náhrady za bolesť v sume prevyšujúcej sumu XXX,- € v rozpore s tým, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo. Prvostupňový ako aj odvolací orgán v tejto súvislosti poskytol výklad uvedeného pojmu „jednorazovo“ avšak v okolnostiach tejto veci, kedy sa žalobca okrem iného domáhal priznania sumy prevyšujúcej XXX,- €, ktorá bola priznaná žalobcovi v trestnom konaní.

41. Vzhľadom na uvedené námietky žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra SR č. W.-V zo dňa 14.07.2021, ako aj rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. S.-PO- B zo dňa 30.03.2021 a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal tiež v prípade úspechu priznať mu právo na úplnú náhradu trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

42. K žalobe sa na výzvu súdu podaním č. SL-R zo dňa 22.10.2021 vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení zotrval na svojich záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

43. Nad rámec uvedeného konštatoval, že pokiaľ žalobca nespochybnil vykonané dokazovanie či priebeh konania na prvostupňovom orgáne, iba jeho právny záver ako aj právny záver žalovaného je nelogické aby bola vec po prípadnom zrušení rozhodnutia žalovaného vrátená na konanie orgánu prvého stupňa.

44. Žalovaný zastáva právny názor, že žaloba žalobcu je nedôvodná, keďže obe napadnuté rozhodnutia boli vydané v zmysle príslušných ustanovení , a v súlade s ustanoveniami , po tom, čo bol vo veci náležite zistený skutkový a tým aj nadväzujúci právny stav veci. Obe rozhodnutia sú zrozumiteľné a majú logické odôvodnenie, ktoré dostatočným spôsobom vysvetľuje úvahy, ktorými sa prvostupňový ako i druhostupňový orgán pri jeho vydávaní riadil. Žalovaný nevidí dôvod na zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu ako navrhuje žalobca v podanej žalobe.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V.

Replika žalobcu

46. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku zo dňa 18.11.2021, v ktorej konštatoval, že skutkové okolnosti veci sú medzi účastníkmi konania nesporné, pričom predmetom rozhodovania správneho súdu má byť právne posúdenie veci žalovaným vo vzťahu k aplikácii

47. Následne zotrval na podstatných žalobných námietkach a zopakoval, že priznanie náhrady za bolesť v trestnom konaní nepredstavuje prekážku pre priznanie nároku podľa , resp. o nároku prevyšujúcom sumu priznanú v trestnom konaní (zostatok dvojnásobku).

VI.

Duplika žalovaného

48. Správny súd prípisom zo dňa 28.12.2021 zaslal žalovanému repliku žalobcu na vedomie, žalovaný sa k replike nevyjadril.

VIII.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

49. Krajský súd v Prešove ako správny súd (ďalej len „správny súd“) vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa v konaní podľa a nasledujúce ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto podľa zamietol. 50. Podľa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa , sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. 51. Podľa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa , sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením.

52. Podľa náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

53. Podľa ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

54. Podľa ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

55. Podľa náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

56. Podľa náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

57. Podľa pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8).

58. Podľa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

59. Podľa poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.

60. Podľa poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

61. Podľa návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.

62. Žalobca v podanej žalobe namieta, že napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sa vôbec nerozhodlo o nároku žalobcu s poukazom na a teda o náhrade za bolesť, ktorá má žalobcovi patriť v dvojnásobnej výške. Vo výroku rozhodnutia nebola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX €, a teda s nárokom na náhradu v dvojnásobnej výške sa konajúce orgány nevysporiadali.

63. Žalobca tiež namietal, že samotné priznanie nároku žalobcovi v trestnom konaní nie je prekážkou pre priznanie náhrady za bolesť vo výške, ktorá prevyšuje sumu priznanú v trestnom konaní proti obvineným. Napriek tomu, že ide o nároky majúce základ v tej istej škode, ide podľa žalobcu o samostatné nároky vyplývajúce z rôznych právnych predpisov.

64. V súvislosti s uvedenými žalobnými námietkami správny súd nad rámec dostatočne obsiahlej a vecne správnej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalovaného, na ktorú v podstatnom poukazuje, konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym posúdením nároku podľa a nároku na náhradu škody spočívajúcej v náhrade za bolesť uplatneného podľa ako dvoch od seba nezávislých nárokov, ako ho predostrel žalobca.

65. Podľa sa náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

66. Osobitným predpisom, na ktorý citované ustanovenie odkazuje, je , ktorý je potrebné v prípade škody na zdraví spôsobenej policajtovi aplikovať v súvislostiach ,

67. Už z nadpisu jednoznačne vyplýva, že predmetná právna úprava sa vzťahuje na všeobecnú zodpovednosť služobného úradu za škodu spôsobenú policajtovi pri výkone služby a v súvislosti s ním, ktorá zahŕňa aj poškodenie zdravia a s ním spojenú vytrpenú bolesť (ods. 3, ods. 4). Ide teda o nárok vyplývajúci zo spôsobenej škody. Keďže ani , ani neobsahujú osobitnú právnu úpravu poškodenia zdravia a s ním spojenej náhrady za bolesť, je v oboch prípadoch potrebné aplikovať ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je

68. Tento v § 2 definuje východiskové legálne pojmy, ako sú bolesť a poškodenie zdravia, ktoré vyššie uvedené právne predpisy upravujúce základné kompetenčné, hmotnoprávne a procesnoprávne rámce odškodnenia nedefinujú.

69. Podľa je bolesťou ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

70. Poškodením na zdraví je podľa § 2 ods. 3 písm. a) totožného zákona poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví.

71. Ustanovenie ustanovuje základné podmienky poskytnutia náhrady za bolesť. Stanovuje, že táto sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

72. Z doposiaľ uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že tak postupom podľa , s následným adhéznym konaním podľa a , ako aj postupom podľa , zákonodarca upravil dva od seba nezávislé procesné postupy, ktorými sa môže policajt domáhať náhrady škody na zdraví vyjadrenej náhradou za bolesť podľa v prípade, ak mu bolo pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku. Špecifikom postupu podľa je možnosť priznania náhrady za bolesť podľa iba v prípade, ak k poškodením zdravia zo strany inej osoby bol zároveň spáchaný trestný čin.

73. Keďže však oboma postupmi dochádza ku kompenzácii totožného škodového nároku, upraveného totožným právnym predpisom, nie je možné vnímať nárok uplatnený podľa a nárok uplatnený podľa ako dva na sebe nezávislé nároky. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca v ustanovení mal zámer zvýšiť náhradu za bolesť na dvojnásobok. Podstatou uplatňovaného nároku je stále poškodenie na zdraví, na ktoré sa vzťahujú limity vyplývajúce v prípade policajta z a v nadväznosti na to aj z Týmto limitom je najmä jednorazový charakter odškodnenia, ktorý vylučuje, aby bola totožná škoda na zdraví kompenzovaná náhradou za totožnú vytrpenú bolesť dvoma rôznymi rozhodnutiami vydanými v dvoch rôznych konaniach. Právoplatné priznanie náhrady za bolesť v Trestnom konaní preto podľa názoru správneho súdu vylučuje možnosť opätovného priznania náhrady za bolesť pri totožnom poškodení zdravia v inom konaní. Právna úprava nelimituje možnosť policajta uplatniť si náhradu za bolesť súčasne v trestnom konaní súčasne aj voči služobnému úradu, avšak právoplatné rozhodnutie o priznaní uplatneného nároku v skôr skončenom konaní znemožňuje jeho opätovné priznanie v paralelne prebiehajúcom konaní o totožnom nároku.

74. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že hoci sa náhrada za bolesť v trestnom konaní uplatňuje voči obvinenému a postupom podľa voči služobnému úradu, teda voči iným subjektom, aj v prípade jej priznania podľa môže služobný úrad v zmysle vyplatenú náhradu za bolesť ako dávku podľa totožného zákona uplatniť titulom regresného nároku voči osobe, ktorá vyplatenie tejto dávky (náhrada za bolesť) zavinila. Aplikáciou výkladu žalobcu by tak mohla nastať situácia, že by obvinený bol v trestnom konaní zaviazaný nahradiť škodu na zdraví v rozsahu náhrady za bolesť priamo poškodenému policajtovi a následne opätovne, dokonca v dvojnásobnej výške ako regresnú náhradu služobnému úradu. Uvedené by bolo nepochybne v právnom štáte možné označiť za rozporné so zásadou primeranosti, rozporné s požiadavkami vyplývajúcimi z ako aj za nesúladné s princípmi zodpovednosti za škodu tak, ako ich zakotvuje .

75. Uvedené závery je možné aplikovať aj na námietku žalobcu, podľa ktorej mu mala byť priznaná náhrada za bolesť aspoň vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi priznanou sumou náhrady v trestnom konaní a dvojnásobkom náhrady v zmysle Pokiaľ náhradu nie je možné priznať, keďže pre jej priznanie chýba hmotnoprávny základ z dôvodu, že náhrada už bola poskytnutá v inom konaní (teda nárok na túto náhradu poškodenému zanikol), nie je možné následne priznať ani jej časť.

76. V súvislostiach doposiaľ uvedeného správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa nevysporiadania sa prvostupňového správneho orgánu so znením vo výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa žalobcu tento rozhodol iba o nepriznaní náhrady za bolesť vo výške XXX €, pričom správne mal v prípade negatívneho rozhodnutia nepriznať dvojnásobok tejto sumy, ktorý ako náhrada za bolesť policajtovi zo zákona patrí.

77. Podľa na žiadosť sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi poskytujú aj dávky úrazového zabezpečenia.

78. Podľa na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

79. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

80. Správny súd v tejto súvislosti považuje za právne udržateľný názor žalovaného, podľa ktorého v zmysle patrí policajtovi náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške za predpokladu, že mu je možné náhradu za bolesť priznať. Za účelom výpočtu tejto dvojnásobnej výšky nároku je preto nevyhnutné v prvom rade konštatovať, že nárok poškodenému policajtovi patrí a zároveň stanoviť „základnú“, teda nezvýšenú výšku náhrady za bolesť podľa

81. Pokiaľ je výsledkom konania o žiadosti policajta záver, že mu náhrada za bolesť nepatrí, napr. z dôvodu, že mu už bola priznaná iným právoplatným rozhodnutím, nie je dôvodné zaoberať sa potenciálnou výškou dvojnásobku tejto náhrady a náhradu negatívnym rozhodnutím nepriznať v tejto potenciálnej výške.

82. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si žiadosťou zo dňa 18.09.2020 uplatnil náhradu za bolesť vo výške XXX,XX € (po zaokrúhlení suma XXX €) na základe priloženého lekárskeho posudku o bolestnom všeobecnej lekárky J. P. zo dňa 27.08.2020.

83. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani žalobca si neuplatnil vo svojej žiadosti zdvojnásobenú sumu náhrady za bolesť, hoci mal vedomosť, že v prípade pozitívneho rozhodnutia o jeho žiadosti mu má náhrada patriť v takejto výške v zmysle

84. Správny súd tiež poukazuje na to, že uvádzacia veta napadnutej časti výroku jednoznačne vymedzuje predmet rozhodovania správneho orgánu slovami „na základe posúdenej žiadosti“. Správny orgán teda rozhodoval aj v zmysle citovaného o žiadosti žalobcu. Pokiaľ rozhodol o nepriznaní náhrady za bolesť v rozsahu, v akom bola táto uplatnená žiadosťou a priloženým lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 27.08.2020, nie je podľa správneho súdu možné tento výrok označiť za neúplný, nezrozumiteľný či inak v rozpore so zákonom, s následkom porušenia verejných subjektívnych práv žalobcu. Aj túto žalobnú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

85. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán a žalovaný rozhodli vecne správne a v súlade s dotknutými právnymi predpismi, preto žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

86. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradili žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského

súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove( v spojení s ustanovením ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ).

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa , , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).