Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore navrhovateľky Ľ. P., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/ X, T. Q., proti odporcovi S. P., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/X, T. Q., zast. O. P., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako odporca, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 12C/53/2010-432 z 21.10.2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva odporcu: S. P., L.. XX.XX.XXXX O.. Č.. XXXXXX/XXXX, J. C.. Y. XXX/X, T. Q. sa prikazujú nehnuteľnosti:

- byt č. 5 na 2. poschodí, vchod 1 v bytovom dome súpisné číslo 885 na parcele č. 1009/13, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie T. Q. vrátane pivnice č. 12, podiel 1/1,

- podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu 16/100,

- garáž za bytovým domom na parcele č. 1009/20, katastrálne územie T. Q. a hnuteľné veci: ihličková tlačiareň, hifi veža zn. Philips, automatická práčka zn. Tatramat, televízor zn. Orava, chladnička zn. EUROTECH, televízor zn. Orava, mraznička zn. SKANDILUX, kombinovaný sporák zn. Mora, manželská spálňa- súprava skriňa, nočný stolík, postele, záclony, záves, garníž v spálni, luster bielej farby v spálni, obývacia stena, koberec v obývacej izbe žltohnedej farby, šuba na sedaciu súpravu, taniere a jedálenská súprava, čajová súprava, kávová súprava, luster bielo-červenej farby v obývacej izbe, záclony, záves, garníž v obývacej izbe, sedacia súprava a stolík v obývacej izbe, nábytok v detskej izbe, záclony, záves, garníž v detskej izbe, stôl a 2 kusy stoličky v kuchyni, kuchynská linka, botník na chodbe, vešiak na kabáty na chodbe, koberec vo WC + šuba na WC, gumená hadica, keramika na kyslú kapustu a že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke na vyporiadanie jej podielu sumu 11.681,10 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Navrhovateľka ani odporca nemajú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM (výrok IV.) Štát nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.03.2010 a doplneným návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2010 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikáže: počítač Pentium, laserovú tlačiareň a programy a do výlučného vlastníctva odporcu všetky ostaté vymenované hnuteľné veci vrátane prikázania do výlučného vlastníctva bytu s výplatnou povinnosťou v prospech navrhovateľky. V návrhu na začatie konania špecifikovala spoločne nadobudnutý majetok, a to nasledovne: počítač Computer, Computer tlačiareň, program jednoduché účtovníctvo a podvojné účtovníctvo, hifi veža, automatická práčka, bicykel, televízor, elektrická gitara, počítač Pentium, program

jednoduché účtovníctvo a podvojné účtovníctvo, stôl pod počítač, hifi veža, chladnička, v spálni: televízor, satelit, manželská spálňa súprava, koberec, guma na podlahu, záclony, záves, garníž, šuba na posteľ, luster, v obývačke: obývacia stena, koberec, šuba obývacia, obrazy, taniere, jedálenská súprava, poháre, čajová súprava, kávová súprava, guma na podlahu, luster, záclony, záves, garníž, sedacia súprava, stolík, stolík pod televízor, v detskej izbe: garníž, záclony, závesy, guma na podlahu, biely koberec, detský nábytok, koberec, v kuchyni: stôl, stoličky, kuchynská linka, mraznička, guma na podlahu, v chodbe: botník, koberec, vešiak na kabáty, guma na podlahu, vo WC: koberec, kryt šuba, gumená hadica, v špajzy: keramika na kyslú kapustu a guma na podlahu. Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že obsah návrhu je zmätočný. Z výpovede odporcu súd zistil, že žiada, aby boli veci prikázané navrhovateľke s výplatnou povinnosťou, pričom v dohode bola situácia opačná. Dohodu o vyporiadaní BSM síce podpísal, ale namietal jej platnosť, pretože bol pri jej podpise uvedený do omylu. Čo sa týka jednotlivých vecí uviedol, že ku dňu zániku manželstva vlastnili byt č. 5 na 2. poschodí v bytovom dome č. 885 na parcele č. 1009/13, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie T. Q. a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Pozemok pod stavbou nie je evidovaný na LV, čiže nie je ich vlastníctvom. Ďalej vlastnia garáž, avšak tá je bez súpisného čísla a bez kolaudačného rozhodnutia, vlastnia aj záhradu, ktorá sa nachádza na geometrickom pláne, ale nadanej parcele je garáž, avšak nie je majetkovo vysporiadaná. V byte nebýva nikto už asi rok a pol, v byte zostalo všetko tak, ako bolo iba zo spálne zobral skriňu, čiže manželskú spálňu. Nevedel uviesť, či navrhovateľka z bytu niečo brala. Čo sa týka jednotlivých položiek uviedol, že počítač, tlačiareň a program zakúpený v roku 1993 manželka darovala svojej sestre v roku 1995, sestra sa volá M. I.. Hifi veža sa v byte nachádza, ale nefunguje. Nesúhlasil so zostatkovými cenami, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom písomnom podaní. Automatická práčka Universal sa nachádza v byte, ale je dlho pokazená. Bicykel Monte Bein nepatrí do BSM, bol kúpený synovi. Televízor značky: Orava zostal v byte, aleje pokazený, má nulovú hodnotu. Elektrická gitara patrí synovi, teda nie je predmetom BSM. Počítač Pentium, laserová tlačiareň, program jednoduchého a podvojného účtovníctva podľa jeho názoru nepatrí do BSM, pretože navrhovateľka využívala tieto veci na výkon svojho povolania, je účtovníčka. Zo znaleckého posudku č. 77/2013 W.. M. M. zo dňa 02.05.2013 súd zistil, že cena 3-izbového bytu č. 5 na 2. poschodí v bytovom dome č. 885, vchod č. 1 na Ul. Y. E. C. T. Q. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj garáž za bytovým domom na novovytvorenej parcele č. 1009/20, katastrálne územie T. Q., hodnota daných nehnuteľností bola ustálená na sumu 22.700 Eur. Znaleckým posudkom č. 1/2014 W.. W. J. zo dňa 15.01.2014 bola ustálená všeobecná hodnota bytového zariadenia nasledovne: manželská spálňa suma 57,36 Eur, záclona, záves, garniža v spálni 9,56 Eur, v spálni: luster 5,74 Eur, obývacia stena 107,55 Eur, koberec v obývacej izbe 28,68 Eur, šuba na sedaciu súpravu 25,09 Eur, taniere 4,78 Eur, čajová súprava 7,17 Eur, kávová súprava 7,17 Eur, luster v obývačke 11,95 Eur, záclona, záves, garniža v obývačke 10,75 Eur, sedacia súprava 64,53 Eur, nábytok v detskej izbe 21,51 Eur, záclona, záves, garniža v detskej izbe 8,36 Eur, stôl v kuchyni 10,04 Eur, dva kusy stoličiek v kuchyni 4,30 Eur, kuchynská linka 21,51 Eur, botník na chodbe 7,17 Eur, vešiak na chodbe 5,74 Eur, koberec a šuba na WC 1,79 Eur, gumená hadica 1,19 Eur, sud na kyslú kapustu 5,74 Eur. Veci stôl pod počítač, koberec v spálni, šuba na posteľ a stolík pod televízor sa v čase vykonania ohliadky nenachádzali v objekte ohliadky, preto boli z hodnotenia vylúčené. Súd citoval § 148 až § 150 O.z. a dôvodil, že pri vyporiadaní BSM vychádzal z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podiely oboch účastníkov k majetku sú rovnaké. Súd konštatuje, že pojednávanie konané 06.09.2011 bolo jediné pojednávanie, ktorého sa navrhovateľka zúčastnila, nakoľko sa nezúčastnila pojednávaní vytýčených na deň 19.04.2012, 05.06.2012, 15.10.2013 ani 21.10.2014 napriek tomu, že bola predvolávaná z adresy, na ktorú výslovne žiadala doručovať zásielky, a to adresu trvalého pobytu. Súd konštatuje, že pri určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal zo špecifikácie uvedenej v písomnom vyjadrení navrhovateľky, z výpovede odporcu a výpovede svedka a to syna účastníkov konania. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol určený nasledovne: Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria nasledovné veci: počítač Pentium -bol darovaný sestre navrhovateľky, laserová tlačiareň, počítač a programy jednoduchého a podvojného účtovníctva, nakoľko slúžili na osobnú potrebu a výkon povolania navrhovateľky, bicykel Montain bike, nakoľko to bol dar synovi účastníkov, elektrická gitara s puzdrom - osobné vlastníctvo odporcu, elektroakustická gitara

- dar synovi účastníkov, hifi veža Philips bola dar synovi účastníkov, satelit - patrí synovi účastníkov, obrazy - darované navrhovateľke, guma na podlahu tvorí príslušenstvo bytu. Ku dňu vyporiadania BSM už neexistovali nižšie špecifikované hnuteľné veci a ich hodnotu nebolo možné ustáliť ani na základe znaleckých posudkov, nakoľko ich nebolo možné obhliadnuť a neboli predložené

žiadne prvotné doklady o nadobudnutí týchto hnuteľných vecí: stôl pod počítač, koberec v spálni, šuba na posteľ, stolík pod TV, koberec bielej farby v detskej izbe, koberec na chodbe. Cena jednotlivých hnuteľných vecí a nehnuteľností tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania bola ustálená znaleckým dokazovaním. Hodnota nehnuteľného majetku a hnuteľného majetku účastníkov tak predstavuje sumu 23.362,21 Eur ako suma 22.700 Eur hodnota nehnuteľností a suma 662,21 Eur hodnota hnuteľných vecí. Pre vyrovnanie podielu účastníkov z aktív vznikla jednému účastníkovi voči účastníkovi druhému výplatná povinnosť 11.681,10 Eur. Navrhovateľka žiadala prikázať predmet BSM do vlastníctva odporcu s výplatnou povinnosťou, naopak odporca žiadal predmet BSM prikázať navrhovateľke s výplatnou povinnosťou. Odporcovi boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 22.700 Eur ako aj hnuteľné veci v hodnote 662,21 Eur. Súd tak rozhodol z dôvodu, že navrhovateľka dlhodobo v konaní nie je aktívna, nepreberá zásielky súdu, nezúčastňuje sa súdnych pojednávaní ani sa nevyjadrila k vykonanému znaleckému dokazovaniu; z uvedeného správania navrhovateľky možno predpokladať, že by nezrealizovala ani výplatnú povinnosť voči odporcovi, nakoľko v prípade, že neprevezme súdne rozhodnutie, nebude mať ani vedomosť o tom, že vo veci bolo rozhodnuté a že nehnuteľnosť je v jej vlastníctve (súd zasiela na príslušný úrad odbor katastrálny súdne rozhodnutie z úradnej moci za účelom vykonania zmeny zápisu). Súd v zmysle ust. §160 ods. 1 OSP určil odporcovi na vyporiadanie podielu lehotu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, teda lehotu dlhšiu z dôvodu, že sám uviedol, že momentálne predmetnou sumou nedisponuje a suma, ktorú je povinný vyplatiť, je značná. Dlhšia lehota bola poskytnutá z dôvodu zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov na vyplatenie podielu, tak, aby obe strany boli vysporiadané úplne a v primeranom čase. Podľa ust. §2 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb, Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. Podľa ust. § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb, V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Navrhovateľka aj odporca boli v konaní na základe rozhodnutia súdu oslobodení od súdnych poplatkov, preto súd o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia (výrok IV). V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, na odmenu znalca W.. M. vo výške 160 Eur, W.. J. vo výške 182,94 Eur a W.. T. vo výške 265 Eur, spolu 607,94 Eur neboli zo strany účastníkov zložené preddavky na znalecké dokazovanie, nakoľko navrhovateľka aj odporca boli oslobodení od súdnych poplatkov.

2. V podanom odvolaní odporca v zákonnej lehote žiadal zrušiť napadnutý rozsudok (dôvody uvedené podľa § 221 ods.1 písm.f/, h/ O.s.p. že súd neúplne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). O.i. namietal, že nie je pravda, aby nebola na pojednávaní 6.9. až 15.10.2013, lebo súd mal zamlčať skutočnosť, že ďalšie súdne pojednávania boli aj dňa 19.5.2011, 14.1.2011 a 10.9.2010. Do vyporiadania BSM sa zahrnula aj záhrada, ktorá sa nachádza na parc. č. 13589/67, kat.úz. T. Q., išlo o záhradu prenajatú zo ZO SZZ zo sídlom ul. L. T. XX, T. Q.. I.. J. ju nezastupuje ako splnomocnený zástupca, lebo nechránil jej základné práva.

3. Uznesením č.k. 5Co/210/2015 z 22.6.2015 bola vec vrátená súdu prvej inštancie za účelom doplnenia dokazovania Krajským súdom v Košiciach.

4. V podaní navrhovateľky Ľ. P. zo dňa 30.1.2017, teda viac ako jeden rok od odvolania rezonuje návrh na zrušenie rozsudku, aj keď ona nepodala odvolanie, vedela, že odvolanie podal odporca a rozsudok jej doručený bol.

5. Dňa 14.2.2017 odvolanie ako aj znalecký posudok z 21.1.2014 a dodatok k odvolaniu odporcu z 5.12.2014 bol doručený navrhovateľke a následne podaním č.l. 479-481 navrhla zrušiť rozsudok, lebo ona uzavrela dohodu s odporcom, avšak túto dohodu zmaril odporcov advokát I.. J..

6. Ona sa s druhým účastníkom konania mala záujem dohodnúť a vzájomnú dohodu aj uzavreli a spísali, s podpismi navrhovateľky a odporcu, ktoré boli úradne overené na Mestskom úrade Kráľovský Chlmec dňa 22.9.2011.

7. Toto podanie nebolo možné doručiť odporcovi, pretože podľa správy Mesta Kráľovský Chlmec z 5.5.2017 menovaný S. P., nar. XXXX žiadne písomnosti už viac rokov nepreberá, lebo nebýva na uvedenej adrese a jeho terajší pobyt im nie je známy.

8. Odvolací súd postupom podľa § 475 bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tento rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom jeho dôvody sú správne a výstižné, odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani odvolanie (§ 387 .

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného predpisu (O.s.p.).

10. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

11. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tak ako citované ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces.

12. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a v tomto spore súd vykonal aj iné dôkazy bez návrhov strán.

13. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysle uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Odvolacie dôvody sú neopodstatnené zo strany odporcu a navrhovateľka odvolanie nepodala.

14. Odvolací súd pripomína, že ak rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonné parametre jeho odôvodnení, a odvolací súd konštatuje, že úplne bol zistený skutkový stav, spor súd prvej inštancie správne aj právne posúdil, treba potom mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom predstavuje vlastne jeden celok a určujúca je tu spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, ktorá vytvára ich organickú a kompletizujúcu jednotu; len takýto prístup reflektuje aj ostatne citovaná judikatúra ESĽP. Preto odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku poukáže na relevantné a skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozsudok odvolacieho v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s ktorým ako už bolo spomenuté tvorí jeden celok.

15. Odvolanie odporcu je neopodstatnené a uvedená judikatúru ESĽP predstavuje napr. (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.mája 1997, Zbierka rozhodnutí 1997 - III.; rozsudok Higinsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I.).

16. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP, lebo aj navrhovateľka mala len čiastočný úspech v tomto konaní a je treba zdôrazniť, že konanie o vyporiadanie BSM sa riadi striktne zákonom, a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu, možno to považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemožno priznať trovy konania ani čiastočne úspešnej navrhovateľke.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.