Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/87/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava,, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Š. XX, XXX XX Q. X, o zaplatenie 1 945,79 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 325,10 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.02.2017 až do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 517,28 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 27.03.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 1 945,79 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.02.2017 až do zaplatenia. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.11.2011 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 41528450. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 € a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 05.02.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkoch, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 945,79 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.09.2017, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: 3.1 Dňa 29.11.2011 bola medzi W. a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená žiadosť o vydanie karty ING Bonus č. zmluvy 41528450. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému

úverový rámec vo výške 900 €, ktorý mal byť splácaný štandardnou mesačnou splátkou vo výške 30 €, pričom úroková sadzba úveru bola 1,60 % mesačne, teda 19,20 % ročne. Už v tejto časti odôvodnenia rozsudku súd konštatuje, že zmluva je v časti začínajúcej bodom 5. „Vyhlásenie klienta a ďalšie informácie o karte“ nečitateľná vzhľadom na jej úpravu a drobné písmo. Rovnaký záver platí aj o priložených obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaným Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. 3.2 Pri svojom závere uvedenom v bode 3.2 odôvodnenia rozsudku sa súd stotožňuje s rozhodnutím Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/SU/2012, ktorého odôvodnenie považuje za priliehavé aj v prejednávanej veci a ktorý uviedol: „ Pokud jde o posouzení formálních náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru shledal, že Instituce tuto smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o úvěru a identifikačních údajů smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma z rodiny Arial, ve velikosti odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením jednoduchého měření zjistil, že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá písmena abecedy, jimiž je psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně. Z předložených dokumentů finanční arbitr dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity prakticky žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označení oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu. Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě, shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou a udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o úvěru pro něj plynoucí. Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu, s přihlédnutím k doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01 6910 11 Úprava písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní písemnosti se mají psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy o úvěru by v takovém formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických bodů, text bez sloupců) vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran. Navíc v podmínkách, kdy čtenář například nemá možnost Smlouvu o úvěru studovat za přímého denního světla, nelze Smlouvu o úvěru bez využití pomůcek, jako jsou brýle, lupa či zdroj umělého osvětlení, a bez dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení písemností obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání Smlouvy o úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru působilo velké obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o úvěru skutečně prakticky nečitelná. Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad účelovým, neboť i obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky, který například ve svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro standardní adhezní smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným písmem, popřípadě dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky. Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp. zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“ 3.2 Článok V. a nasledujúce boli napísané v nasledujúcom formáte, ktorý je na rozdiel od tejto ukážky rozmazaný. Ukážka: Podľa článku V. bodu 10. tejto žiadosti - Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto Žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou ...

Podľa článku V. bodu 21. tejto žiadosti - Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť Zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. 3.3 Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal zo súdu rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka, tento by bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. V prejednávanej veci tak súd má za to, že Zmluva, ktorej súčasťou je aj článok V. (obsahom, ktorého je inkorporačná doložka vo vzťahu k Obchodným podmienkam, Cenníku a Potvrdzujúcemu listu) je pre nezrozumiteľnosť vizuálneho spracovania neplatná. Tento záver zároveň znamená, že neplatnou je aj inkorporačná doložka, podľa ktorej by súčasťou zmluvy vo forme žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro mali byť potvrdzujúci list, obchodné podmienky a Cenník. 3.4 V rámci právnej argumentácie k tejto časti odôvodnenia poukazuje súd aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013 - „Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v úverových zmluvných podmienkach, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom rozsahu jej rozsahu.“ 4. Podľa súdu platnú čitateľnú časť zmluvy s názvom „Žiadosť o vydanie Karty ING Bonus“, posudzoval súd podľa nasledujúcich ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 29.11.2011 (deň uzatvorenia zmluvy) O § 9 písm.j) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, O § 9 ods.2 písm.f) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, O § 9 ods.2 písm). k) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, O § 9 ods.2 písm. y) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

5. Žalobca súdu ďalej predložil výpis z karty za obdobie od 02.03.2012 do 31.01.2017, v ktorom sú uvedené debetné transakcie vo výške 3 981,50 € a kreditné transakcie vo výške 2 035,71 €.

6. Listom zo dňa 30.05.2017 požiadal súd žalobcu, aby mu tento:

- zaslal originál celej zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa prejednávanej veci,

- oznámil akú sumu istiny žalovaný čerpal a akú sumu zaplatil,

- preukázal výpočet úrokov a úrokov z omeškania iba z dlžnej skutočnej istiny (sumy čerpanej žalovaným), pretože súd vychádza zo zákazu anatocizmu (zákaz úročenia úrokov),

- v prípade účtovania poplatkov ich označil v cenníku, ktorý súdu zašle a uvedie aké plnenie žalovaný za poplatok dostal + kde je určená splatnosť poplatku,

- špecifikoval žalovanú sumu na skutočnú istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky,

- uviedol a preukázal, či a kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a na základe akého zákonného alebo zmluvného ustanovenia,

- zaslal všetky doklady a výstupy z registrov, na základe ktorých sa overovala bonita žalovaného, pričom bol žalobca poučený, že na dôkazy predložené neskôr, teda po stanovenej lehote 30 dní súd prihliadať nemusí. 6.1 Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.08.2017, v ktorom:

- uviedol spôsob uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere,

- ďalej sa v tomto vyjadrení zaoberá kreditnou kartou ako formou revolvingového úveru s poukázaním na zákon č. 258/2001 Z. z.,

- uviedol rozsah čerpania žalovaného, ktorý predstavuje výšku 2 552,99 €,

- rovnako uviedol sumy žalovaným zaplatené v prospech kartového účtu v celkovej výške 2 035,71 €,

- žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o uplatňovanú sumu vo výške 1 945,79 €, tá pozostáva: o z istiny vo výške 877,26 €, o poplatkov vo výške 131,81 €, o štandardného úroku vo výške 743,43 €, o sankčného úroku vo výške 193,29 €. 6.2 Týmto podaním žalobca zároveň zobral žalobný v časti o zaplatenie sumy 325,10 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Súd postupom podľa § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí teda žalobca požadoval zaplatenie sumy 1 620,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 620,69 € od 16.02.2017 až do zaplatenia. 6.3 Žalobca tiež súdu zaslal Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a ďalej listinu s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ zo dňa 03.04.2014. Vzhľadom na nepreukázanie doručenia vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku dlžníkovi (§ 45 ods. 1 - Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.), súd tomuto dokumentu neprikladá právnu relevanciu.

7. Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html>. 7.1 Keďže zmluva neobsahuje minimálne náležitosti uvedené v bode 4. odôvodnenia, je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov vedeného a žalovaný je teda povinný žalobcovi vrátiť iba rozdiel medzi sumou mu poskytnutou a sumou žalobcovi už vrátenou. Rozdiel medzi sumou 2 552,99 € ako sumou čerpanou a sumou 2 035,71 € ako sumou vrátenou predstavuje 517,28 €, čo je suma ktorú súd žalobcovi priznal. 7.2 Žalobca ďalej požadoval úroky z omeškania odo dňa 16.02.2017. Bolo teda potrebné zistiť s akou sumou istiny bol žalovaný v omeškaní k tomuto dňu. Vychádzajúc z predloženej zmluvy ako aj predloženého výpisu z karty, žalovaný začal úver čerpať v marci 2012. Splátky úveru bol povinný platiť od nasledujúceho mesiaca, teda od apríla 2012. Splátky mali mať výšku 30 €. Za obdobie roku 2012 mal teda žalovaný zaplatiť 9 splátok po 30 €, čo je spolu 270 €. Za obdobie roku 2013 mal zaplatiť 12 splátok, čo predstavuje výšku 360 €. Za obdobie rokov 2014, 2015, 2016 mal žalovaný rovnako zaplatiť sumu vo výške 3 x 360 €. Za január 2017 mal žalovaný zaplatiť sumu 30 €. Žalovaný mal teda za obdobie k 16.02.2017 zaplatiť celkom istinu vo výške 1 740 €, čo aj urobil, preto ku dňu od ktorého žalobca požaduje úrok z omeškania, žiadna omeškaná dlžná istina z jeho strany nebola. Rovnako žiadna istina nebola omeškaná ani ku dňu rozhodovania súdu, a to preto, že za obdobie od februára do augusta 2017 mal žalovaný na istine zaplatiť ďalších 210 €, čo spolu predstavuje výšku 1 950 €, ktorá z jeho strany už zaplatená bola.

8. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal z nasledujúceho: Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

a. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.