Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-1067-2010.pdf
PDF · 103.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/1067/2010
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: JUDr. Petr Pečený, advokát so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, proti povinnému: F. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. I.. Á. O.L. XX/X, XXX XX X. M., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Grösslingova 62, 811 09 Bratislava, pod spis. značkou EX 2504/2010, o vymoženie povinnosti 278,79 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora: JUDr. Kamil Líška pod spis. značkou EX 2504/2010 vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora: JUDr. Kamil Líška pod spis. značkou EX 2504/2010 zastavuje.
Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 10.09.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu -rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, sp. zn. A 2029/2009, zo dňa 08.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2009 a vykonateľnosť dňa 14.07.2009. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 21.09.2010 požiadal tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
2. Okresný súd Dunajská Streda po preskúmaní návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal dňa 03.06.2011 pod č. k. 11Er/1067/2010-15 poverenie na vykonanie exekúcie, a to iba v časti vymoženia uloženej povinnosti 278,79 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 278,79 EUR od 24.06.2008 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 23,21 EUR a trov exekúcie, teda nevyhovel žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného v celom rozsahu a uznesením zo dňa 22.10.2010, č. k. 11Er/1067/2010-7 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čo do vymoženia úroku 43,18 EUR, úrokov z omeškania vo výške 29,20 % ročne zo sumy 43,18 EUR od 24.06.2008 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 20,70 % ročne zo sumy 278,76 EUR od 24.06.2008 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 144,54 EUR zamietol. Predmetné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2010. Okresný súd Dunajská Streda dňa 01.04.2011 vydal uznesenie č. k. 11Er/1067/2010-12, ktorým exekúciu v časti čo do vymoženia úroku 43,18 EUR, úrokov z omeškania vo výške 29,20 % ročne zo sumy 43,18 EUR od 24.06.2008 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 20,70 % ročne zo sumy 278,76 EUR od
24.06.2008 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 144,54 EUR zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2011.
3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení do 31.12.2014) (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
9. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK (v znení do 31.12.2014) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
10. V exekučnom konaní súd na základe citovaných ustanovení je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia sú v súlade so zákonom.
11. S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 ZoRK (v znení do 31.12.2014), pričom skúmal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci.
12. Súd preskúmal predložené listiny a z ich obsahu a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 06.10.2007 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 278,76 EUR (8.398,- Sk). Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom v 48-ich mesačných splátkach po 9,89 EUR (298,- Sk) počnúc dňom 06.12.2007.
13. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy) spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy) ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Úverovej zmluvy) v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač bola pripravená oprávneným, ktorý následne dopisoval do uvedenej predtlače konkrétne údaje, týkajúce sa
povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v čase uzatvorenia zmluvy o úvere definoval ako spotrebiteľskú zmluvu kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
23. Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že Úverová zmluva zo dňa 06.10.2007, má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
24. Súd preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka
- rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok „zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným XX.XX.XXXX, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo zoznamu rozhodcov, ktorý je vedený JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takomto prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie uvedených Rozhodcovských pravidlách. Zmluvné strany berú na vedomie, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní môžu zmluvné strany namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli až po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Pre rozhodcovské konanie vedené jediným rozhodcom budú záväzné Rozhodcovské pravidlá, Poplatkové pravidlá , obe platné ku dňu začatia rozhodcovského konania. Rozhodcovské pravidlá, poplatkové pravidlá a Zoznam rozhodcov sú publikované na internetovej stránke www. Iudicium.sk a súčasne sú uložené k nahliadnutiu, po predchádzajúcej dohode, v sídle JUDr. Radima Kuchtu. Obe zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné, a že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmych kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné. Všetky písomnosti sú doručované doporučeným listom do vlastných rúk na adresu uvedenú účastníkom ako adresa pre doručovanie, pokiaľ takej nebude, bude doručované na adresu trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do miesta trvalého pobytu adresáta s tým, vrátením nevyzdvihnutej zásielky sa zásielka považuje za doručenú. Zmluvné strany sa dohodli tak, že za vynaloženie primeraného úsilia k doručeniu písomnosti sa považuje telefonický kontakt na obecnom úrade príslušnom z hľadiska posledného známeho trvalého pobytu za účelom zistenia faktického pobytu procesnej strany a uskutočnenie následného pokusu o doručenie písomností na takto zistenú adresu pobytu. Rozhodca je ďalej oprávnený na ochranu práv účastníka neznámeho pobytu ustanoviť takému účastníkovi opatrovníka. Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Pre prípad, že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že JUDr. Radim Kuchta ustanoví nového jediného rozhodcu Zo zoznamu rozhodcov. V prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim Kuchta, ustanoví jediného nového rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Rozhodcovské pravidlá, Poplatkové pravidlá a táto rozhodcovská doložka sú záväzné aj pre jediného rozhodcu určeného žalobcom a nového jediného rozhodcu.“
25. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
26. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere len príkladom vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 3 OZ). Súd tak môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku a to za použitia eurokomforného výkladu s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky (ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom) sú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou a to výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.
27. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl.
6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
28. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Úverovej zmluve je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017).
30. Nakoľko súdu v čase rozhodovania o zastavení exekúcie nebolo predložené vyúčtovanie trov exekúcie ako aj exekučný spis súdneho exekútora, súd rozhodol tak, že o trovách exekúcie rozhoduje samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).