Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-287-2014.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/287/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: B. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., W. XX proti odporcovi: A. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom K., W. 20, o návrhu na určenie príspevku na výživu pre rozvedenú manželku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie príspevku na výživu pre rozvedenú manželku vo výške 200,- eur od 27.5.2014, teda od podania návrhu, dôvodiac, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III dňa 26.4.2012 č.k. 38P/26/2012-49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.9.2012. Poberá iba čiastočný dôchodok vo výške 60 %. Bola ekonómka, má strednú školu s maturitou a poberá iba 144,50 invalidný dôchodok mesačne. Keďže býva s dcérou v podnájme, kde platí 420,- eur titulom nájomného a energie 120,- eur mesačne a ďalšie výdaje predstavujú exekúcie za bývalého manžela, ktoré jej stŕhajú tak, aby mala minimálny príjem, rozhodla sa žiadať výživné na rozvedenú manželku, keď invalidný dôchodok a to, čo si privyrobí brigádne jej nestačia na krytie základných životných potrieb.
2. Odporca nepredniesol ani písomnú, ani ústnu obranu. Zásielky v mieste trvalého bydliska a na označených adresách navrhovateľkou nepreberá, nezdržiava sa tam. Súdu sa nepodarilo zistiť iný pobyt odporcu ani vykonaným úradným šetrením. Návrh s poučením a výzvou mu bol doručený podľa § 116 ods. 2 CSP.
3. Pojednávania dňa 7.9.2017 sa strany sporu nezúčastnili, doručenie predvolania mali riadne vykázané podľa § 116 ods. 1 OSP.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré založila do spisu navrhovateľka, a to: potvrdením Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 9.6.2011 o poberaní dôchodku vo výške 127,- eur mesačne od 24.7.2011, invalidného dôchodku vo výške 145,50 eur , rozsudkom Okresného súdu Bratislava III o rozvode manželstva zo dňa 26.4.2012, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 28.12.2015 a inými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spis a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III dňa 26.4.2012 č.k. 38P/26/2012-49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.9.2012. Príčinou rozvratu manželstva bol nedostatok peňazí a v dôsledku toho vznikajúce nezhody. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré boli
v čase rozvodu manželstva plnoleté, ktoré už výživou neboli odkázané na rodičov. Odporca odišiel zo spoločnej domácnosti, keď mala dcéra 15 rokov a neprispieval na domácnosť. Navrhovateľka poukázala na svoj zlý zdravotný stav, psychické problémy. Bol jej priznaný invalidný dôchodok od 12.6.2010 vo výške 103,70 eur. Za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.10.2004 do 5.7.2005, vrátane a od 15.5.2000 do 21.8.2002, vrátane. Odporca bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 12.9.1995 do 31.10.1995 a od 1.4.1992 do 10.5.1992, vrátane. Odporca si neuplatnil nárok na dávku v hmotnej núdzi. Navrhovateľka si neuplatnila nárok na dávku v hmotnej núdzi v zmysle zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých nárokov v znení neskorších predpisov, čo mal súd preukázané z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 27.4.2017. Navrhovateľka nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r.2014. Za rok 2015 mala podľa daňového priznania základ dane 4 280,18 eur, daňový preplatok 97,94 eur, za rok 2013 predstavoval základ dane 2 340,18 eur, daňový preplatok 444,58 eur. Účastníci zásielky nepreberajú, na výzvy súdu nereagujú. Navrhovateľka súdu nepredložila doklady o brutto a netto zárobku z brigád. Súdu sa nepodarilo zistiť zamestnávateľov ani navrhovateľky, ani odporcu.
6. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
7. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
8. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
9. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Z uvedenej citácie zákonného ustanovenia § 72 Zákona o rodine vyplýva, že povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela nevzniká priamo zo zákona, tak ako je to v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale vzniká na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť spôsobuje zánik osobných, ako aj majetkových práv medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je teda samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami a rozsahom pre jeho priznanie, ako je tomu v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti za trvania manželstva. Pri hmotnoprávnej podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, nakoľko v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Zákon o rodine na rozdiel od výživného medzi manželmi, ktoré upravuje ust. § 71 Zákona o rodine stanovuje v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela iba príspevok na primeranú výživu. Ide o cieľ zákonodarcu označením "príspevok na výživu" zdôrazniť užší rozsah výživného, ako je to v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva, čo však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu.
11. Neschopnosť samostatne sa živiť ako jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu, rozvedený manžel nedosahuje také príjmy, ktoré by mu umožňovali pokryť jeho základné životné
potreby, a to z dôvodu napríklad nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, starostlivosti o invalidné dieťa a pod. V prípade, ak má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy a druhý z rozvedených manželov sa ocitol v zlej finančnej situácii, avšak má schopnosť samostatne sa živiť, nárok na priznanie príspevku mu nevznikne.
12. Pri určovaní rozsahu povinnosti prispievať na výživu rozvedeného manžela platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné možno určiť až od podania návrhu na súd. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, dostatočne zisťoval pomery na strane strán konania. Navrhovateľka poukázala na svoj zlý zdravotný stav, psychické problémy. Bol jej priznaný invalidný dôchodok od 12.6.2010 , ktorý toho času predstavuje 145,50 eur. Za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Má iba zníženú schopnosť zamestnať sa v pracovnom pomere, avšak brigádne si privyrábala, ako sama uviedla, súdu však nepreukázala, aké čiastky si mesačne dokázala zarobiť. Súdu sa však nepodarilo zistiť zárobkové a majetkové pomery odporcu. Keď príčinou rozvratu manželstva boli finančné dôvody a nedostatok peňazí, súdu sa nepodarilo zistiť zárobkové a majetkové pomery navrhovateľky, ani odporcu, keďže navrhovateľka je v spore pasívna, súd nevedel ustáliť primerané potreby navrhovateľky podľa § 72 ods.1 Zák. o rodine a nepodarilo sa mu zistiť ani príjmové a majetkové pomery odporcu, preto nemohol určiť výživné navrhovateľke, aby neohrozil životnú úroveň odporcu. Pre pasivitu navrhovateľky súd návrh zamietol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.